Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska Komisia

OZNAM

V Bruseli 26. septembra 2013

Často kladené otázky o jazykoch v Európe

IP/13/875

Čo je „viacjazyčnosť“?

  • situácia, keď sa v určitej geografickej oblasti hovorí viacerými jazykmi,

  • schopnosť ovládať viacero jazykov,

  • politika, podľa ktorej má organizácia, spoločnosť alebo inštitúcia používať pre svoju internú a/alebo externú komunikáciu viac ako jeden jazyk.

Viacjazyčnosť je kľúčovým znakom Európy v každom z uvedených významov.

Jazykové vzdelávanie a jazyková rozmanitosť patria medzi priority programu „Erasmus+“, nového programu EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu a šport na roky 2014 – 20.

Ktoré sú úradné jazyky EÚ?

24 úradnými jazykmi inštitúcií EÚ sú angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.

Kto rozhoduje o úradných jazykoch EÚ?

Rozhoduje o nich jednomyseľne Rada EÚ, v ktorej sú zastúpené všetky členské štáty EÚ. Pred pristúpením k EÚ si každý členský štát stanoví, aký jazyk chce používať ako úradný jazyk v EÚ. Akúkoľvek následnú zmenu, či už pridanie nového úradného jazyka alebo zrušenie existujúceho jazyka, musia jednomyseľne schváliť všetky členské štáty v Rade.

A čo regionálne jazyky, ktorými sa hovorí v členských štátoch?

Rada EÚ, čiže všetky členské štáty, rozhodla, že inštitúcie EÚ môžu používať aj jazyky, ktoré sú uznané v ústave členského štátu, hoci nie sú úradnými jazykmi EÚ. Inštitúcie EÚ majú dohodu so španielskou vládou o používaní baskičtiny, katalánčiny a galícijčiny v dokumentoch. Existuje podobná dohoda s vládou Spojeného kráľovstva o používaní waleštiny a škótskej gaelčiny. V oboch prípadoch zabezpečuje preklady vláda príslušného členského štátu podľa potreby a na vlastné náklady.

Tlmočenie z (ale nie do) baskičtiny, katalánčiny/valencijčiny/baleárčiny a galícijčiny sa poskytuje na základe žiadosti na určitých zasadnutiach Rady so zástupcami regiónov, ako aj na plenárnych zasadnutiach Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Španielske regionálne jazyky sa nepoužívajú na zasadnutiach Komisie. Náklady na takéto tlmočenie vždy hradí príslušný členský štát. Podobne sa rieši situácia s walešskými a škótskymi orgánmi.

Prečo Európska komisia podporuje viacjazyčnosť?

Pretože chce 1) podporiť medzikultúrny dialóg a inkluzívnejšiu spoločnosť; 2) pomôcť občanom 28 členských štátov rozvinúť si zmysel pre občianstvo EÚ; 3) dať mladým ľuďom príležitosť študovať a pracovať v zahraničí a 4) otvoriť nové trhy pre európske podniky, ktoré súťažia na globálnej úrovni.

Aký je v skratke cieľ jazykovej politiky EÚ?

Jazyková politika EÚ má za cieľ chrániť jazykovú rozmanitosť a podporovať znalosti jazykov z dôvodov súvisiacich s kultúrnou identitou a sociálnou integráciou, a tiež preto, že viacjazyční občania môžu lepšie využiť možnosti vzdelávania a pracovné príležitosti na jednotnom trhu.

Cieľom jazykovej politiky je Európa, v ktorej sa bude každý už od útleho veku popri svojom materinskom jazyku učiť aspoň dva cudzie jazyky. Cieľ „materinský jazyk + ďalšie dva“ si stanovili hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ na barcelonskom samite v marci 2002.

Aké sú náklady na mnohojazyčnosť v európskych inštitúciách?

Celkové náklady na preklad a tlmočenie vo všetkých inštitúciách EÚ (vrátane Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Rady, Súdneho dvora Európskej únie, Európskeho dvora audítorov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov) predstavujú približne 1 miliardu EUR ročne. Je to menej ako 1 % rozpočtu Únie, inými slovami niečo viac ako 2 eurá na jedného občana. Európska komisia zamestnáva približne 3 000 interných prekladateľov a tlmočníkov.

Chránia právne predpisy EÚ používanie jazykov?

Práva a povinnosti EÚ týkajúce sa jazykov sú zaručené v európskych právnych predpisoch. Napríklad Zmluva o EÚ (článok 3) a Charta základných práv Európskej únie (články 21 a 22) zakazujú diskrimináciu z dôvodu jazyka a uvádzajú, že Únia rešpektuje jazykovú rozmanitosť.

Prvé nariadenie Spoločenstva vôbec, ktoré bolo prijaté v roku 1958, vyžaduje, aby inštitúcie Spoločenstva prekladali právne predpisy do všetkých úradných jazykov EÚ, a takisto ukladá povinnosť odpovedať na otázky občanov v jazyku, v ktorom bola otázka písaná (článok 2, ako aj články 20 a 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Plánuje EÚ znížiť počet úradných jazykov?

Nie, pretože súčasný systém sa používa v záujme demokracie a transparentnosti. Žiadny členský štát nie je ochotný sa zrieknuť svojho vlastného jazyka a aj kandidátske krajiny chcú mať svoje jazyky v zozname úradných jazykov.

Bolo by riešením nahradiť všetky jazyky jedným?

Z času na čas sa objaví návrh, aby EÚ prijala latinčinu alebo esperanto ako jediný paneurópsky jazyk. Keďže by sa však v oboch prípadoch museli takmer všetci učiť jazyk od začiatku, toto riešenie by bolo rovnako zložité a našim vzťahom so zvyškom sveta by príliš neprospelo. Vyškoliť učiteľov a naučiť takmer 500 miliónov Európanov nový jazyk by bolo časovo aj finančne veľmi náročné. Myšlienka, že by jediný jazyk mohol vyriešiť všetky naše jazykové potreby, je príliš zjednodušujúca. Preto záväzok Európskej komisie podporovať viacjazyčnosť znamená podporu rozmanitosti pred uniformitou.

Akú úlohu zohráva preklad a tlmočenie?

Úlohou prekladateľských a tlmočníckych služieb Európskej únie je podporiť a posilniť viacjazyčnosť v Európskej únii a prispieť k priblíženiu politík Únie občanom. Informovať občanov, a to predovšetkým o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ, a komunikovať s nimi v ich vlastnom jazyku, je veľmi dôležité z hľadiska transparentnosti, legitimity a efektívnosti EÚ.

Prekladá sa každý dokument EÚ do všetkých úradných jazykov?

Nie. Dokumenty sa prekladajú podľa stanovených priorít: tie závisia od cieľového publika a účelu. Právne predpisy a dokumenty so značným významom pre verejnosť sa publikujú vo všetkých 24 úradných jazykoch. Ostatné dokumenty (napríklad korešpondencia s vnútroštátnymi orgánmi a rozhodnutia určené konkrétnym jednotlivcom alebo subjektom) sa prekladajú iba do potrebných jazykov.

Európska komisia používa na svoje vnútorné záležitosti tri „procedurálne jazyky“ – angličtinu, francúzštinu a nemčinu.

A čo webové stránky?

Internet zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri informovaní ľudí o tom, čím sa zaoberá EÚ a čo z toho majú občania. Pokiaľ ide o webové stránky Komisie, z právneho hľadiska nie je povinné prekladať každú stránku do všetkých úradných jazykov. Avšak Komisia poskytuje na svojich webových stránkach čo najviac informácií v čo najväčšom počte jazykov.

Ktorý jazyk je najdôležitejší?

Všetky jazyky sa považujú za rovnako dôležité. Jazykom EÚ, ktorý je materinským jazykom najväčšieho počtu ľudí v Európskej únii, je nemčina. Mimo Nemecka a Rakúska sa však tento jazyk veľmi nepoužíva. Vo svete sa z jazykov EÚ najviac používajú angličtina a španielčina – väčšina ľudí hovoriacich týmito jazykmi však nežije v Európe. Francúzština je úradným jazykom alebo jedným z úradných jazykov troch členských štátov (Belgicko, Francúzsko a Luxembursko). Hovorí sa ňou v mnohých častiach sveta a učí sa na mnohých školách v EÚ, oveľa viac ju však počuť v južnej a západnej Európe než na severe alebo východe kontinentu. Angličtina je najrozšírenejším druhým jazykom v EÚ. Z nedávnych prieskumov však vyplýva, že dokonca i dnes vie po anglicky menej ako polovica obyvateľov EÚ dostatočne dobre na to, aby sa v tejto reči vedela dohovoriť.

Čo získavam štúdiom jazykov?

V čase narastajúcej nezamestnanosti je schopnosť používať a rozumieť cudzím jazykom výhodou, pokiaľ ide o osobný rozvoj, zamestnateľnosť a konkurencieschopnosť v podnikaní. Znalosť cudzieho jazyka takisto pomáha ľuďom otvoriť sa iným kultúram a posilňuje vzájomné porozumenie.

Prečo sú jazyky dôležité pre podnikanie?

Pretože je užitočné poznať jazyk zákazníka. V roku 2006 sa na žiadosť Európskej komisie uskutočnila štúdia, ktorej cieľom bolo odhadnúť, koľko stojí podniky neznalosť cudzích jazykov. Podľa jej výsledkov tisíce európskych podnikov každý rok prichádzajú o obchodné príležitosti a zmluvy, pretože im chýbajú jazykové znalosti. V štúdii sa odhaduje, že 11 % vyvážajúcich európskych malých a stredných podnikov (945 000 podnikov) môže prichádzať o obchodné príležitosti pre komunikačné bariéry.

Čo si myslia Európania o jazykovom vzdelávaní?

Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2012 takmer deväť z desiatich občanov EÚ považuje schopnosť hovoriť cudzími jazykmi za veľmi užitočnú, pričom 98 % z nich tvrdí, že ovládanie jazykov bude prospešné pre budúcnosť ich detí. Európania si všeobecne uvedomujú výhody viacjazyčnosti: 72 % súhlasí s týmto cieľom a 77 % sa domnieva, že by to mala byť priorita; 53 % používa jazyky v práci a 45 % si myslí, že im znalosť cudzích jazykov pomohla získať lepšiu prácu v ich domovskej krajine.

Ako idú Európanom jazyky?

Najzdatnejšou krajinou, pokiaľ ide o viacjazyčnosť, je Luxembursko, kde 99 % občanov ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Počet Európanov, ktorí tvrdia, že dokážu komunikovať v cudzom jazyku, mierne klesol, z 56 % na 54 %. Testy u žiakov v dospievajúcom veku v 14 európskych krajinách ukázali, že len 42 % žiakov dobre ovláda prvý cudzí jazyk a iba 25 % druhý cudzí jazyk. Značný počet žiakov, 14 % v prípade prvého cudzieho jazyka a 20 % v prípade druhého, v nich nedosahuje ani úroveň „základného používateľa“.

Podiel žiakov, ktorí ovládajú prvý cudzí jazyk, sa pohybuje v rozmedzí od 82 % na Malte a vo Švédsku (kde je angličtina prvým cudzím jazykom) do 14 % vo Francúzsku (angličtina) a 9 % v Spojenom kráľovstve (francúzština). Internet pomohol ľuďom rozšíriť si svoje „pasívne zručnosti“ v cudzích jazykoch – čítanie a počúvanie. Počet Európanov, ktorí pravidelne používajú cudzie jazyky na internete, napr. prostredníctvom sociálnych sietí, sa zvýšil o desať percentuálnych bodov, z 26 % na 36 %.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site