Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

MEMO

Brusel 26. júna 2013

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a poľnohospodárstvo v Európe – často kladené otázky

Poľnohospodárstvo v EÚ

Akú časť EÚ tvoria vidiecke oblasti?

Vidiecke oblasti zaberajú viac ako 77 % územia EÚ (z toho 47 % pripadá na poľnohospodársku pôdu a 30 % na lesy). Na vidieku býva približne polovica obyvateľov EÚ (poľnohospodári a iní obyvatelia).

Koľko je v EÚ poľnohospodárov?

V EÚ sa na plný pracovný úväzok poľnohospodárstvom zaoberá 12 miliónov ľudí. Spolu s agropotravinárskym sektorom, ktorý vo veľkej miere z dôvodu zásobovania od poľnohospodárstva závisí, tieto odvetvia predstavujú 6 % HDP Únie, 15 miliónov podnikov a 46 miliónov pracovných miest.

Aké druhy poľnohospodárskych podnikov existujú v EÚ?

V EÚ sa môžeme stretnúť s mnohými druhmi poľnohospodárskej výroby, či už intenzívnym, tradičným alebo ekologickým poľnohospodárstvom. Príchodom nových členských krajín zo strednej a východnej Európy sa táto rozmanitosť v EÚ ešte viac zvýšila.

Pre Európu sú typické rodinné farmy, ktoré sa často dedia z generácie na generáciu.

V EÚ je 12 miliónov poľnohospodárov, pričom na jednu farmu pripadá v priemere 15 hektárov pôdy. Na porovnanie – v Spojených štátoch amerických v poľnohospodárstve pracujú necelé 2 milióny ľudí, pričom rozloha jednej farmy dosahuje v priemere 180 hektárov.

Podporuje EÚ nejaký „európsky model poľnohospodárstva“?

Áno – cieľom spoločnej poľnohospodárskej je potravinová bezpečnosť (v kontexte zmeny klímy) a presadzovanie udržateľného a vyváženého rozvoja všetkých vidieckych oblastí v EÚ, teda aj oblastí s ťažkými výrobnými podmienkami.

Takéto poľnohospodárstvo musí spĺňať viaceré funkcie – je potrebné, aby zodpovedalo potrebám občanov v oblasti výživy (dostupnosť, cena, výber, kvalita a bezpečnosť), chránilo životné prostredie a poľnohospodárom umožnilo, aby sa svojou činnosťou uživili.

Zároveň však musia byť zachované vidiecke spoločenstvá a charakter krajiny, pretože sú cennou súčasťou európskeho dedičstva

Podľa politickej dohody z júna 2013 sa v spoločnej poľnohospodárskej politike bude od roku 2014 ešte viac zohľadňovať rozmanitosť európskeho poľnohospodárstva.

Kde možno nájsť štatistické údaje o poľnohospodárstve v EÚ?

Potrebné údaje sa dajú vyhľadať v poľnohospodárskych štatistikách Európskej komisie a na stránkach EUROSTAT-u.

Stručne o SPP

Čo je to SPP?

Spoločná poľnohospodárska politika pomáha európskym poľnohospodárom uspokojiť potreby 500 miliónov občanov. Jej hlavnými cieľmi je zaistiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a zabezpečiť stabilné a bezpečné zásobovanie potravinami za dostupné ceny.

SPP od svojho vzniku v roku 1962 prešla bohatým vývojom, ktorý ďalej pokračuje. Reforma z júna 2013 sa zameriava na tri priority:

  1. udržateľná produkcia potravín,

  2. udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi,

  3. podpora vyváženého rozvoja vidieckych oblastí v celej EÚ.

Kto SPP riadi?

Európska komisia pri príprave svojich návrhov spolupracuje s celým radom zainteresovaných strán (najmä prostredníctvom mnohých poradných skupín). O legislatívnych návrhoch Komisie ďalej rozhoduje Rada ministrov poľnohospodárstva všetkých členských krajín EÚ a Európsky parlament.

Za každodennú realizáciu SPP zodpovedajú členské štáty. Dôležitou úlohou Dvora audítorov Európskej únie je dohliadať nad tým, ako sa prostriedky vynakladajú.

Ako sa prostriedky využívajú?

Finančné prostriedky SPP sa vynakladajú troma rôznymi spôsobmi:

  1. podpora príjmov poľnohospodárov a udržateľných poľnohospodárskych postupov – vyplácanie priamych platieb je podmienené dodržiavaním prísnych európskych noriem týkajúcich sa bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, ako aj zdravia a dobrých životných podmienok zvierat. Tieto platby v plnom rozsahu financuje EÚ a predstavujú približne 70 % rozpočtu SPP. Podľa reformy z júna 2013 sa 30 % z priamych platieb viaže na dodržiavanie udržateľných poľnohospodárskych postupov s priaznivým vplyvom na kvalitu pôdy, biodiverzitu a celkovo na životné prostredie. K takýmto postupom napríklad patrí diverzifikácia kultúr, udržiavanie trvalých trávnych porastov či udržiavanie ekologických zón v rámci hospodárstiev.

  2. Opatrenia na podporu trhu – napríklad v prípade, že nepriaznivé klimatické podmienky destabilizujú trhy. Tieto platby predstavujú menej ako 10 % z rozpočtu SPP.

  3. Opatrenia na rozvoj vidieka – opatrenia na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti s dôrazom na ochranu životného prostredia, diverzifikáciu aj smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam a životaschopnosť vidieckych spoločenstiev. Tieto platby sú spravidla viacročné, sčasti sú financované členskými štátmi a tvoria približne 20 % z rozpočtu SPP.

Uvedené tri typy pomoci sú úzko prepojené a musia byť riadené jednotným spôsobom. Napríklad priame platby znamenajú pre poľnohospodárov pravidelný príjem, súčasne sú aj odmenou za poskytovanie toho, čo nazývame environmentálne verejné statky. Opatrenia na rozvoj vidieka zas prispievajú k modernizácii poľnohospodárskych podnikov, súčasne však podporujú diverzifikáciu činností vo vidieckych oblastiach.

Kto rozhoduje o výške rozpočtu SPP?

O rozpočte rozhoduje každý rok Rada Európskej únie a Európsky parlament. Tieto výdavky sú zahrnuté do viacročného finančného rámca, aby boli z dlhodobého hľadiska pod kontrolou. Sumy vyčlenené na SPP patria do kapitoly 2 viacročného rámca nazvanej Udržateľný rast – prírodné zdroje. V tejto kapitole finančného rámca je stanovený výdavkový strop pre prvý pilier SPP, do ktorého patria priame platby a opatrenia na podporu trhu. Aj opatrenia na rozvoj vidieka, teda druhý pilier SPP, sa financujú zo sumy, ktorá je vyčlenená rozpočtovej kapitole 2. Aktuálny finančný rámec platí pre obdobie 2007 – 2013, ďalší sa bude vzťahovať na roky 2014 – 2020.

Zaobchádza sa so všetkými poľnohospodármi rovnako?

Vzhľadom na doterajší vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky a využívanie tzv. historických referenčných hodnôt sa výška pomoci môže medzi jednotlivými poľnohospodárskymi podnikmi, štátmi či regiónmi značne líšiť. Jedným z hlavných cieľov reformy SPP z júna 2013 je, aby sa v období 2014 – 2020 rozdiely vo výške pomoci medzi jednotlivými členskými štátmi, regiónmi a jednotlivcami znížili. Ide teda o spravodlivejšiu SPP.

V prípade členského štátu či regiónu, ktoré patrili do EÚ pred rokom 2004, súčasná situácia vychádza z toho, že sa pri určovaní výšky pomoci vychádzalo podpory, akú dané hospodárstvo dostávalo počas referenčného obdobia 2000 – 2002, obhospodarovanej plochy a modelu pomoci, ktorý si každý členský štát zvolil. Výsledkom je, že napríklad pri dvoch parcelách s úplne rovnakými agronomickými charakteristikami môže jeden farmár poberať pomoc vo výške 50 eur na hektár, zatiaľ čo jeho sused 1 000 eur.

Na základe reformy SPP z roku 2003 môžu „staré“ členské štáty prerozdeľovať priame platby poľnohospodárom buď na individuálnej, alebo regionálnej báze, prípadne kombináciou oboch postupov. Regionálny alebo hybridný model môžu ako nápravu uplatniť v situáciách, ktoré pokladajú za nespravodlivé. Jediným členským štátom z EÚ-15, ktorý sa celkom zriekol historických referenčných hodnôt, je Nemecko.

Pokiaľ ide o členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004, tieto priame platby vychádzajú z paušálnej sumy na hektár, ktorá je pre všetkých poľnohospodárov v daných členských štátoch rovnaká. Ohraničenie výšky priamej platby stropom ostáva dobrovoľné, a teda sa môže zavádzať, ak sa preň členský štát rozhodne.

Komisia od roku 1999 už viackrát navrhla stanoviť hornú hranicu pre priame platby, čím by sa rozdeľovali spravodlivejšie. Viaceré členské štáty však takýto návrh zamietli.

K zosúlaďovaniu rozdielov vo výške priamych platieb, ktoré dostávajú poľnohospodári v jednotlivých členských štátoch, dôjde aj na úrovni EÚ. Podľa rozhodnutia z júna 2013 sa rozpočet SPP rozdelí tak, aby do roku 2019 ani jeden členský štát nedostával menej ako 75 % priemeru Únie1. V rámci jednotlivých štátov alebo regiónov sa znížia rozdiely medzi jednotlivými farmami. Do roku 2019 sa zabezpečí, že platba na hektár nemôže byť nižšia ako 60 % priemeru pomoci v rovnakej administratívnej alebo agronomickej zóne. Členské štáty môžu udeľovať aj vyššiu pomoc na „prvé hektáre“ farmy, čo znamená pomoc malým a stredným podnikom. Pokiaľ ide o nové členské štáty, uplatňovanie systému jednotnej platby na hektár sa bude môcť predĺžiť až do roku 2020.

Podporuje SPP modernizáciu poľnohospodárstva v EÚ?

Áno. Existujú mnohé stimuly na podporu modernizácie, ktoré poľnohospodárom pomáhajú zlepšovať svoje farmy, spracovávať a predávať výrobky a produkovať kvalitnejšie potraviny prostredníctvom využitia udržateľnejších a ekologickejších poľnohospodárskych postupov. Od roku 2014 budú k dispozícii aj nové opatrenia na podporu kolektívneho investovania, rozvoja malých fariem, európske partnerstvo pre inovácie v agrosektore zas prispeje k prenosu znalostí v tomto sektore.

Je SPP vystavená podvodom?

Podľa údajov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) sa v rokoch 2006 – 2010 podvody týkali v priemere 0,02 % rozpočtu SPP. V posledných rokoch však Európska únia svoju rozpočtovú kontrolu výrazne sprísnila.

Kontroluje sa, či SPP plní svoj cieľ?

Áno. Efektívnosť SPP sa dôsledne hodnotí. Európska komisia konzultuje so zainteresovanými stranami a občanmi a posudzuje vplyvy vždy pred tým, ako predloží akýkoľvek legislatívny návrh. Takisto si pravidelne zadáva vypracovanie nezávislých štúdií o fungovaní jednotlivých nástrojov SPP a možnostiach na ich zlepšenie.

Načo slúžia priame platby?

Priame platby pomáhajú zabezpečiť zachovanie poľnohospodárskej výroby v celej EÚ tým, že poľnohospodárom garantujú určitý minimálny stály príjem. Prispievajú k životaschopnosti fariem z dlhodobého hľadiska a tlmia následky cenových výkyvov. Priame platby predstavujú v priemere 30 % príjmov v poľnohospodárstve v EÚ. V nedávnej minulosti však v súvislosti s krízou tento podiel stúpol až na 60 %, ako tomu bolo v rokoch 2008/2009 napríklad vo Švédsku, Írsku a Dánsku.

Priame platby poľnohospodárom sú súčasne aj odmenou za tie aspekty ich práce, ktoré sa síce trhovo nedajú vyjadriť, vytvárajú však verejné statky dôležité pre všetkých Európanov. Podľa reformy z júna 2013 sa 30 % z priamych platieb viaže na dodržiavanie udržateľných poľnohospodárskych postupov s priaznivým vplyvom na kvalitu pôdy, biodiverzitu a celkovo na životné prostredie. K takýmto postupom napríklad patrí diverzifikácia kultúr, udržiavanie trvalých trávnych porastov či udržiavanie ekologických zón v rámci hospodárstiev.

Okrem toho sa tieto priame platby poskytujú len vtedy, ak sa dodržiavajú prísne normy týkajúce sa životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín, dobrých životných podmienok zvierat a pôda sa udržiava v dobrom produktívnom stave. Tento prístup sa nazýva „krížové plnenie“. V prípade, že sa tieto pravidlá porušia, môže dôjsť k pozastaveniu platieb a penalizácii.

Ako fungujú poľnohospodárske trhy?

Spoločná poľnohospodárska politika má zabezpečiť, aby farmári produkovali to, čo si trhy žiadajú. Zároveň počíta s mechanizmami, nazývanými „záchranné siete“, ktoré majú zabrániť tomu, aby ekonomické, zdravotné alebo klimatické krízy zničili celé segmenty produkcie. Medzi tieto mechanizmy patria verejné intervenčné nákupy, keď vnútroštátne intervenčné orgány odoberú prebytočnú produkciu z trhu, a podpora súkromného skladovania v záujme stabilizácie trhov.

V júni 2013 sa rozhodlo o modernizácii týchto mechanizmov. V porovnaní s minulosťou sú krízy čoraz častejšie a závažnejšie. Pre prípad kríz, ktoré presahujú rámec normálneho fungovania trhov, bolo vytvorená osobitná rezerva, posilnil sa aj núdzový mechanizmus. Okrem toho sa zavádzajú podpory v prospech zakladania vzájomných fondov a poisťovacích mechanizmov, ktoré majú poľnohospodárom pomôcť lepšie predvídať a prekonávať krízy.

Vytvorili sa aj nové mechanizmy, ktoré majú povzbudiť poľnohospodárov, aby sa organizovali do profesijných a medziodvetvových organizácií. Komisia zároveň začala monitorovať vzťahy v rámci potravinového reťazca s úmyslom motivovať rôznych aktérov, aby zvýšili transparentnosť cien a obchodných postupov.

Pomáha SPP mladým, aby sa stali poľnohospodármi?

Z dôvodu náročnosti práce a vysokých nákladov pri zakladaní poľnohospodárskych podnikov je v Európe čoraz menej poľnohospodárov. Dnes má 4,5 milióna (30 %) európskych poľnohospodárov viac ako 65 rokov, len 6 % z nich má menej ako 35 rokov. Je potrebné toto povolanie v očiach mladých zatraktívniť, aby oň javili záujem.

V SPP sa preto počíta s podporou pri začatí činnosti, aby sa v agrosektore dospelo ku generačnej výmene. Reforma z roku 2013 priniesla nový typ pomoci pre mladých poľnohospodárov, ktorým je 25 %-ný príplatok k priamym platbám počas prvých piatich rokov činnosti.

Rozvoj vidieka

O čo v rozvoji vidieka ide?

V kontexte SPP máme pod rozvojom vidieka na mysli udržanie životaschopnosti vidieckych oblastí, a to prostredníctvom podpory programov zameraných na investície, modernizáciu a podporu tak poľnohospodárskych, ako aj nepoľnohospodárskych činností.

Kto riadi rozvoj vidieka?

Členské štáty si volia opatrenia zodpovedajúce vlastným potrebám a samy si spravujú vlastné programy. EÚ hradí časť nákladov v rámci spolufinancovania.

Koľko rozvoj vidieka stojí? Z akých peňazí sa financuje?

Rozpočet pre 28 členských štátov na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje 95 miliárd EUR (v súčasných cenách).

Tieto finančné prostriedky pochádzajú z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

Ako sa finančné prostriedky využívajú?

Od roku 2014 sa EPFRV stane súčasťou nového spoločného strategického rámca spolu s Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), Európskym sociálnym fondom (ESF), Kohéznym fondom a Európskym fondom námorného a rybného hospodárstva (EFNRH). Tento strategický rámec by mal prispieť k naplneniu cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast.

Z prostriedkov určených na rozvoj vidieka sa môžu financovať poľnohospodárske aj nepoľnohospodárske činnosti zodpovedajúce týmto šiestim prioritám:

  1. podpora prenosu poznatkov a inovácií,

  2. zvýšenie konkurencieschopnosti,

  3. podpora organizácie v rámci potravinového reťazca a riadenie rizík,

  4. obnova, zachovanie a rozvoj ekosystémov;

  5. podpora efektívneho využívania zdrojov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo,

  6. podpora sociálneho začlenenia, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach.

Členské štáty alebo regióny budú môcť navrhovať podprogramy s vyššou mierou podpory, ktoré by sa zameriavali napríklad na špecifické situácie v určitých sektoroch, na mladých poľnohospodárov, drobných farmárov, horské oblasti a krátke dodávateľské reťazce.

Môžu byť programy rozvoja vidieka prispôsobené rôznym regiónom?

Každá krajina si vytvára vlastnú národnú stratégiu rozvoja vidieka, existuje však aj možnosť vypracovať špecifické programy a realizovať ich na regionálnej úrovni.

Aký je rozdiel medzi rozvojom vidieka v rámci SPP a regionálnou politikou?

Zatiaľ čo regionálna politika sa zameriava na pomoc najchudobnejším regiónom v EÚ, programy rozvoja vidieka sa vzťahujú na všetky vidiecke oblasti vo všetkých krajinách Únie.

Politika rozvoja vidieka pomáha nielen poľnohospodárom, ale aj iným subjektom, ktoré sú zapojené do vidieckej ekonomiky, ku ktorým patria napríklad vlastníci lesov, poľnohospodárski robotníci, malé podniky, miestne združenia a iní.

Čo je „Leader“?

„Leader“ je program zameraný na posilnenie vidieckej ekonomiky. Dáva prednosť iniciatíve aktérov na miestnej úrovni (prístup zdola nahor) pred tým, aby sa im ponúkali už hotové riešenia (prístup zhora nadol). Podľa v súčasnosti platných pravidiel musia krajiny EÚ vynaložiť na projekty Leader minimálne 5 % rozpočtu určeného na rozvoj vidieka.

Môže rozvoj vidieka prispieť k ochrane životného prostredia?

Každý program rozvoja vidieka musí zahŕňať opatrenia na ochranu a rozvoj prírodných zdrojov a krajiny vo vidieckych oblastiach.

Financujú sa opatrenia na ochranu a zachovanie prírodnej krajiny, ako aj opatrenia na boj proti zmene klímy, a to:

  1. zachovanie kvality vody,

  2. udržateľné hospodárenie s pôdou,

  3. výsadba stromov ako prevencia erózie a záplav.

Na čo slúži SPP?

Prečo potrebujeme na úrovni EÚ „spoločnú“ poľnohospodársku politiku?

Na rozdiel od väčšiny ďalších odvetví, ktoré sú predmetom vnútroštátnych politík, je poľnohospodárstvo odvetvím, ktoré je prakticky výlučne podporované na európskej úrovni. Je dôležité mať verejnú politiku v odvetví, ktoré zabezpečuje potravinovú bezpečnosť, zohráva kľúčovú úlohu pri využívaní prírodných zdrojov a hospodárskom rozvoji vidieckych oblastí.

Tieto ciele sú spoločné pre všetky členské krajiny EÚ a nedajú sa dosiahnuť bez finančnej pomoci pre poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti.

Je teda potrebné, aby sa opatrenia prijímali na európskej úrovni, čím sa garantujú spravodlivé podmienky a vytvára sa spoločný súbor cieľov, zásad a pravidiel. Spoločná poľnohospodárska politika navyše umožňuje efektívnejšie využívanie rozpočtových prostriedkov, než keby sa postupovalo na úrovni jednotlivých členských štátov.

Otázky jednotného trhu nie sú jedinými, ktoré treba riešiť na nadnárodnej úrovni. Ide napríklad aj o súdržnosť medzi jednotlivými krajinami a regiónmi, ekologické problémy s globálnym rozmerom, akými sú napríklad zmena klímy, vodné hospodárstvo, biodiverzita, bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat, zdravie rastlín, verejné zdravie a záujmy spotrebiteľov.

Prečo potrebujú poľnohospodári financovanie z verejných prostriedkov?

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, ktoré panuje v niektorých krajinách, poľnohospodárstvo zďaleka nie je zlatou baňou. Poľnohospodári vkladajú do svojich fariem nemalé peniaze a množstvo času, výsledky ich práce sú však neustále ohrozované ekonomickými, zdravotnými a poveternostnými rizikami. Poľnohospodárstvo si vyžaduje veľké ľudské aj finančné investície, ktoré prinesú plody iba po uplynutí niekoľkých mesiacov až rokov, ani tie však nie sú niekedy isté.

Podpora príjmov poľnohospodárov umožňuje zachovanie potravinárskej produkcie v celej EÚ a súčasne je ocenením za poskytovanie verejných statkov, ktoré sa však na trhoch nezhodnocujú. Patrí k nim ochrana životného prostredia, dobré životné podmienky zvierat či dostatočné množstvo bezpečných potravín a pod.

Hľadisko „verejných statkov“ je o to viac dôležitejšie, že normy EÚ patria medzi najprísnejšie na svete, a tak je výroba potravín v Európe drahšia ako v krajinách s menej prísnymi normami.

Bez podpory z verejných zdrojov by európski poľnohospodári nedokázali konkurovať poľnohospodárom zo štátov mimo EÚ a súčasne napĺňať špecifické očakávania európskych občanov. V čase, keď čoraz viac pociťujeme následky zmeny klímy, náklady na udržateľné poľnohospodárstvo budú bezpochyby ďalej rásť.

Koľko nás stojí SPP?

Koľko SPP stojí daňových poplatníkov?

SPP stojí každého občana EÚ približne 30 centov denne. V roku 2011 predstavovala SPP 43 % ročného rozpočtu EÚ – t. j. 58 miliárd EUR. Zatiaľ čo sa počet poľnohospodárov v dôsledku rozšírení Únie zdvojnásobil, celkový podiel SPP na rozpočte sa od roku 1984, keď dosahoval 72 %, sa každoročne znižoval.

Výdavky na SPP v skutočnosti predstavujú menej ako 1 % všetkých verejných výdavkov členských štátov EÚ. Poľnohospodárstvo je navyše na rozdiel od iných hospodárskych odvetví jediným sektorom, kde sú verejné výdavky združené na úrovni EÚ. Napríklad na obranu vynakladajú členské štáty EÚ trikrát viac.

Prečo sa približne 40 % rozpočtu EÚ vynakladá na poľnohospodárstvo a nie na iné odvetvia?

Poľnohospodárstvo je jediné odvetvie, ktoré je úplne financované z rozpočtu EÚ, čo znamená, že výdavky na úrovni EÚ nahrádzajú výdavky jednotlivých štátov. Ďalšie oblasti, akými je napr. výskum, vzdelávanie, doprava, obrana, dôchodkové zabezpečenie či zdravotná starostlivosť, buď vôbec nefigurujú v rozpočte EÚ, alebo predstavujú oveľa menší podiel. Celkom alebo čiastočne sa totiž financujú zo štátnych rozpočtov jednotlivých členských štátov, ktoré zároveň v plnej miere zodpovedajú za ich realizáciu.

Na druhej strane SPP umožňuje všetkým občanom dostatočné a spoľahlivé zásobovanie kvalitnými potravinami, prispieva k zdravému životnému prostrediu a výnimočnému krajinnému rázu.

Ako je SPP financovaná?

SPP sa financuje zo všeobecného rozpočtu EÚ. Výdavky na rozvoj vidieka financujú spoločne EÚ a jej členské štáty.

Rozpočet EÚ je financovaný najmä z tzv. vlastných zdrojov EÚ, ku ktorým patria clá, poplatky, DPH a zdroje závisiace od hrubého národného dôchodku krajín EÚ.

Kto dostáva koľko peňazí?

V záujme transparentnosti a vyvoditeľnosti zodpovednosti musí od roku 2009 každá krajina EÚ prijímateľov platieb v rámci SPP zverejňovať. Po žalobe podanej nemeckými poľnohospodármi na Súdnom dvore EÚ sa však v roku 2010 zrušila povinnosť uverejňovať akékoľvek osobné údaje prijímateľov, a to z dôvodu porušovania súkromia. Súdny dvor nariadil, aby sa prestali uverejňovať mená prijímateľov. Komisia, ktorá chce naďalej presadzovať zásadu transparentnosti, navrhla novú úpravu, v ktorej zohľadnila námietky Súdneho dvora. Reformou z roku 2013 sa povinnosť transparentnosti opätovne zaviedla s tým, že sa zohľadnila zásada proporcionality, na ktorú Súdny dvor poukázal. Predovšetkým sa uvedená povinnosť netýka drobných poľnohospodárov – prijímateľov veľmi nízkych súm.

Môže aj daňový poplatník, ktorý nie je poľnohospodárom, mať úžitok z SPP?

Úžitok z nej máme už teraz. Keď EÚ pomáha svojim poľnohospodárom, má z toho úžitok celá spoločnosť. Znamená to zásobovanie cenovo prijateľnými potravinami. Priemerná domácnosť v EÚ vynakladá na potraviny 15 % svojho rozpočtu, čo je o polovicu menej ako v roku 1960.

Tým že prostredníctvom SPP podporujeme udržateľné poľnohospodárske postupy, prispievame k ochrane životného prostredia, ako aj k bohatstvu a rozmanitosti vidieckej krajiny a našej výživy.

Reforma SPP

Čo sa dosiahlo predchádzajúcimi reformami?

Najdôležitejšie reformy sa začali v roku 1992 a tento proces sa zintenzívnil v roku 2003, keď sa zrušilo prepojenie medzi subvenciami a produkciou. To znamená, že sa nepodporuje produkcia takých druhov potravín, pre ktoré neexistuje odbyt. Po novom je potrebné, aby výroba zodpovedala tomu, čo si trh a spotrebitelia žiadajú, a hľadali sa nové perspektívne trhy so zameraním na nové skupiny zákazníkov.

Poľnohospodári v súčasnosti dostávajú podporu príjmu za predpokladu, že sa o poľnohospodársku pôdu starajú a dodržiavajú normy týkajúce sa bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. V opačnom prípade sa ich podpora zníži.

Nová SPP vo väčšej miere zohľadňuje realitu otvoreného sveta, napokon podľa WTO 90 % priamych platieb trh nedeformuje.

SPP spotrebiteľom zabezpečuje širokú ponuku vysokokvalitných potravín. 

Komisia túto politiku neustále modernizuje, zefektívňuje a zjednodušuje. 

Aj keď platby už nie sú naviazané na určitú produkciu, farmári majú naďalej určitú finančnú istotu, pričom môžu lepšie reagovať na signály trhu. 

Trhové nástroje SPP (ako sú napr. verejné intervencie) boli upravené tak, aby fungovali ako záchranná sieť bez toho, aby blokovali bežné trhové signály. Opatrenia v prospech rozvoja vidieka pomáhajú poľnohospodárom reštrukturalizovať farmy a podnikať spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu, čo do vidieckych oblastí vnáša dynamiku.

Aké sú hlavné línie SPP po roku 2013?

Najnovšia reforma SPP bola prijatá v júni 2013 a účinnosť nadobudne 1. januára 2014. Všetky prvky reformy sa začnú uplatňovať od 1. januára 2014 s výnimkou novej štruktúry priamych platieb, ktorá musí zohľadňovať ročný cyklus priamych platieb. Ročné vyhlásenia pre potreby SPP sa podávajú na jar. Na základe týchto vyhlásení sa potom platby podľa nových pravidiel poukážu v roku 2015 spolu s tzv. zelenými platbami či zvýšenými platbami pre mladých poľnohospodárov.

Nová reforma sa týka všetkých občanov EÚ. Pri jej príprave Komisia iniciovala dialóg s celou občianskou spoločnosťou a so všetkými zainteresovanými stranami. Po širokej verejnej diskusii, ktorá prebiehala od apríla do júla 2010 a ktorej sa zúčastnilo takmer 6 000 jednotlivcov a organizácii, a po následnej intenzívnej politickej diskusii v Rade ministrov a Európskom parlamente bolo sformulované základné smerovanie reformy SPP z júna 2013. Komisia potom predložila legislatívne návrhy 12. októbra 2011.

Čo sa po novej reforme zmení?

  1. Priame platby poľnohospodárom budú lepšie odrážať potrebu spravodlivejšej podpory príjmov a lepšie sa ocení to, čo robia vo verejnom záujme (napr. ochrana životného prostredia). Priame platby však slúžia aj na podporu znevýhodnených regiónov a na pomoc mladým začínajúcim farmárom.

  2. Mechanizmy riadenia trhu budú jednoduchšie, efektívnejšie a pružnejšie.

  3. Politika rozvoja vidieka sa zameria na zvýšenie konkurencieschopnosti a podporu inovácie.

Poľnohospodári budú mať k dispozícii nové prostriedky na zmiernenie dôsledkov nestability cien a príjmov.

Ceny potravín

Prečo by sme mali podporovať poľnohospodárov, keď sú ceny potravín vysoké?

Výstupné ceny sú len relatívne malou časťou ceny, ktorú spotrebitelia platia za potraviny. Cena obilnín predstavuje z ceny chleba len 5 %. Rast cien, ktorý vnímajú spotrebitelia, neznamená automaticky vyššie príjmy poľnohospodárov. O to viac, že aj samotní poľnohospodári sú konfrontovaní s rastúcimi výrobnými nákladmi. Poľnohospodári sú v porovnaní s minulosťou v čoraz väčšej miere vystavení nestálosti cien. Zatiaľ čo ceny poľnohospodárskych plodín stúpli v uplynulých rokoch v priemere o 50 %, ich výrobcovia zaplatili za energie o 223 % viac, cena hnojív stúpla o 163 %.

Môžu za zvyšovanie cien potravín biopalivá?

Z dostupných štúdií vyplýva, že výroba biopalív v EÚ nemá na zvyšovanie ceny potravín veľký vplyv. Na výrobu etanolu sa v EÚ využije len 1 % obilnín. Na výrobu bionafty sa využívajú asi dve tretiny produkcie repky olejnej. Ale repka vypestovaná v EÚ predstavuje len 2 % svetového dopytu. Znamená to teda, že je potrebné investovať do biopalív druhej a tretej generácie.

SPP a životné prostredie

Aký má poľnohospodárstvo vplyv na životné prostredie?

Poľnohospodárstvo môže spolupôsobiť pri vytváraní a zachovávaní udržateľného životného prostredia, môže mu však aj škodiť. Spoločná poľnohospodárska politika zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní potrebnej rovnováhy. Táto jej funkcia bude v nasledujúcich rokoch mimoriadne dôležitá.

Ako pomáha SPP pri ochrane životného prostredia?

Reforma SPP z júna 2013 znamená aj to, že každý členský štát, každé územie a každý poľnohospodár prispeje k zachovaniu udržateľnosti a boju proti zmene klímy celkom jednoduchými krokmi s odskúšanými pozitívnymi účinkami. V rokoch 2014 až 2020 sa investuje viac ako 100 miliárd eur na podporu poľnohospodárstva v úsilí o kvalitu pôdy, vody, biodiverzitu a boj proti zmene klímy.

  1. „Ekologizácia“: 30 % objemu priamych platieb bude spojených s troma poľnohospodárskymi postupmi s priaznivým účinkom na životné prostredie. Patrí k nim diverzifikácia kultúr, udržiavanie trvalých trávnych porastov a udržiavanie ekologických zón v rámci hospodárstiev, najprv v rozsahu 5 %, od roku 2018 až v rozsahu 7 %. Môže ísť aj o iné opatrenia s minimálne rovnako pozitívnym vplyvom na životné prostredie ako uvedené tri.

  2. Aspoň 30 % prostriedkov v rámci programov rozvoja vidieka sa musí vyčleniť na agroenvironmentálne opatrenia, na podporu ekologického poľnohospodárstva alebo na investičné alebo inovačné projekty s priaznivým vplyvom na životné prostredie.

  3. Agroenvironmentálne opatrenia sa posilnia. Musia sa dopĺňať s opatreniami „ekologizácie“. Tieto programy budú musieť byť ambicióznejšie, a teda z pohľadu ochrany životného prostredia aj účinnejšie, čím sa garantuje, že nebude dochádzať k dvojitému financovaniu.

Čo robí Európska únia na podporu ekologického poľnohospodárstva?

Ekologické poľnohospodárstvo rešpektuje prirodzené životné cykly zvierat a rastlín. Vzťahujú sa naň prísne výrobné požiadavky zakotvené v právnych predpisoch EÚ, ako aj pravidlá týkajúce sa označovania a vysledovateľnosti, ktoré majú zaručiť kvalitu a pravosť biovýrobkov bez ohľadu na krajinu ich pôvodu.

V tejto súvislosti EÚ zaviedla špecifické európske logo, ktoré zaručuje, že príslušné normy EÚ pre ekologickú výrobu boli dodržané. Poľnohospodári a výrobcovia biopotravín, ktorí chcú toto logo používať, sa musia podrobiť prísnej certifikácii.

Krajiny EÚ môžu v rámci svojich programov rozvoja vidieka ponúknuť podporu tým poľnohospodárom, ktorí sa chcú preorientovať na ekologické poľnohospodárstvo. Táto možnosť bude po roku 2013 oveľa dostupnejšia. V reformovanej SPP sa s osobitnou podporou pre tento typ poľnohospodárstva počíta, podporovať sa bude nielen prechod k ekologickému poľnohospodárstvu, ale aj jeho udržanie.

Zahŕňa SPP aj lesné hospodárstvo?

SPP nezahŕňa komerčné lesné hospodárstvo, ale uznáva pozitívny vplyv dobre udržiavaných lesných porastov na prirodzenú krajinu a biodiverzitu. Preto podporuje poľnohospodárov, ktorí chcú časť svojej poľnohospodárskej pôdy zalesniť.

SPP a obchod

Je Európa otvorená dovozu potravín?

EÚ urobila pre otvorenie svojich trhov za posledných 20 rokov veľa. Vyše dve tretiny jej dovozu poľnohospodárskych produktov pochádzajú z rozvojových krajín, čo je viac ako z týchto krajín spolu dovážajú USA, Kanada, Japonsko, Austrália a Nový Zéland. Dvojstranné dohody s mnohými krajinami umožňujú uplatňovanie nízkych ciel na poľnohospodárske produkty a 50 najchudobnejších krajín sveta môže do EÚ dovážať bez cla neobmedzené množstvo výrobkov.

Mali by sme začať uplatňovať nové dovozné prekážky, aby sme ochránili našich poľnohospodárov a potraviny?

Ak vybudujeme nové prekážky, rovnako sa zachovajú aj naši obchodní partneri. Konkurenčná výhoda Európy spočíva v ponuke vysokohodnotných spracovaných potravín. Trhy v rozvojových krajinách vrátane Číny a Indie ponúkajú v tomto smere obrovské príležitosti na rozvoj.

Potravinovú bezpečnosť najskôr zaručíme tým, že budeme s našimi partnermi udržiavať vyvážené obchodné vzťahy. A najlepším spôsobom ako chrániť našich poľnohospodárov je dať im voľnosť, aby sa mohli účinne zapojiť do hospodárskej súťaže na svetových trhoch vďaka tomu, že sa im poskytne určitá stálosť príjmu. To je presne to, čo je v súčasnosti podstatou SPP.

SPP a rozvojové krajiny

Pred 20 rokmi EÚ na vývozné subvencie vynakladala ročne 10 miliárd EUR. V roku 2011 to bolo približne 160 miliónov. Vývozné náhrady sa nezameriavajú na export do rozvojových krajín, ale na oblasť Stredozemného mora a zvyšok Európy. Len veľmi malá časť dotovaných tovarov smeruje do Afriky.

Dohodlo sa, že od roku 2014 sa mechanizmus vývozných subvencií použije len za výnimočných okolností.

Majú rozvojové krajiny z obchodných úľav EÚ skutočne úžitok?

EÚ uzavrela preferenčné colné dohody s mnohými rozvojovými krajinami. V oblasti obchodu im poskytuje viac pomoci ako celý zvyšok sveta – za posledné 3 roky to bola takmer 1 miliarda EUR ročne.

Únia absorbuje 71 % poľnohospodárskeho vývozu rozvojových krajín (jeho celková hodnota dosiahla v rokoch 2008 – 2010 približne 59 miliárd EUR) – viac ako USA, Japonsko, Kanada, Nový Zéland a Austrália spolu. Len dovoz z Afriky dosahuje viac ako 12 miliárd EUR (15 % z celkového dovozu do EÚ). Približne jedna tretina vývozu z rozvojových krajín smeruje do EÚ.

Aká je predstava EÚ o obchode s rozvojovými krajinami?

EÚ je naklonená tomu, aby pravidlá viacstranného obchodu boli na prospech všetkých, predovšetkým však rozvojových krajín. Preto je toho názoru, že rozvinuté krajiny by mali clá odstraňovať vo väčšom rozsahu a rýchlejšie než rozvojové krajiny.

Kvalita a bezpečnosť potravín

Sú naše potraviny bezpečné?

Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa bezpečnosť potravín v EÚ výrazne zlepšila. Zaviedli sa najmä hygienické opatrenia, prijali sa pravidlá o zdraví zvierat a rastlín a ustanovili sa kontroly rezíduí pesticídov a prísad v potravinách. Európske potravinové právo patrí k najprísnejším na svete.

Ako EÚ zaručuje kvalitu potravín?

Kvalita potravín sa zaručuje prostredníctvom pravidiel týkajúcich sa označovania produktov, ich uvádzania na trh a ich kvality. Ide napríklad o ochranu zemepisných označení, povinné uvádzanie informácií o výživovej hodnote na obaloch, značky kvality a informácie o dodržiavaní noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat atď.

Okrem predpisov v oblasti hygieny, ktoré zaručujú bezpečnosť výrobkov, EÚ vytvorila:

  • obchodné normy, ktoré sa vzťahujú na predaj v EÚ,

  • nepovinné výrazy týkajúce sa kvality na označeniach,

  • európske systémy kvality na identifikáciu špecifických výrobkov

  • označenia „chránené označenie pôvodu“ (CHOP) alebo „chránené zemepisné označenie“ (CHZO) v prípade produktov, ktorých kvalita súvisí so zemepisným pôvodom,

  • označenie „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ),

  • špeciálne logo EÚ pre ekologické výrobky spĺňajúce prísne výrobné požiadavky,

  • usmernenia pre lepšie fungovanie systémov certifikácie kvality potravín, ktoré zaručujú dodržiavanie určitých charakteristických vlastností výrobku alebo jeho výrobných postupov.

Zdravie a dobré životné podmienky zvierat

Ako sa zaobchádza zo zvieratami?

V predpisoch EÚ, ktoré sa týkajú dobrých životných podmienok hospodárskych zvierat, sa uvádza, že zvieratá sú tvory, ktoré majú schopnosť vnímať, a teda ich nemožno vystavovať zbytočnému utrpeniu. V predpisoch EÚ je zakotvených päť práv zvierat:

  • právo na život bez hladu a smädu,

  • právo na život bez nepohodlia,

  • právo na život bez bolesti, zranení a chorôb,

  • právo na prirodzené správanie,

  • právo na život bez strachu a stresu.

Potravinový a veterinárny úrad Európskej komisie vykonáva inšpekcie s cieľom zabezpečiť, aby sa právne predpisy EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat správne uplatňovali v členských štátoch.

Z prostriedkov SPP sa poľnohospodárom poskytuje pomoc na zlepšenie životných podmienok zvierat, ktoré prekračujú minimálny povinný rámec:

  • Všetka pomoc vyplácaná farmárom v rámci SPP je podmienená dodržiavaním minimálnych noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat. Poľnohospodári, ktorí si neplnia svoje povinnosti, môžu v plnej miere alebo sčasti prísť o subvencie.

  • Poľnohospodári, ktorí investujú do zlepšovania systémov chovu zvierat (napríklad do spôsobu ustajnenia), majú možnosť získať dodatočné prostriedky.

Najprísnejšie normy v oblasti dobrých životných podmienok sa vzťahujú na ekologickú živočíšnu výrobu. To znamená, že je nákladnejšie vyrobiť potraviny v Európe než v ostatných krajinách, kde takéto prísne normy neplatia. Bez pomoci z verejných zdrojov by európski poľnohospodári mohli v dnešnom globalizovanom prostredí dlhodobo prežiť len s ťažkosťami.

Úsilie o dodržiavanie dobrých životných podmienok zvierat sa nezastavuje na hraniciach EÚ. Nazdávame sa totiž, že táto dimenzia je pridanou hodnotou medzinárodného obchodu.

Ako EÚ chráni zdravie zvierat?

Predpisy EÚ týkajúce sa chorôb zvierat sú záväzné pre členské krajiny. Vďaka nazhromaždeným skúsenostiam a odborným znalostiam sa tieto predpisy rokmi vo veľkej miere zlepšujú.

MEMO/13/621

IP/13/613

1 :

Tento bod je potrebné schváliť v rámci diskusií o viacročnom finančnom rámci.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site