Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

OZNAM

Brusel 11. októbra 2013

Často kladené otázky: Jednotné nebo: Komisia podniká kroky na odstránenie preťaženia v európskom vzdušnom priestore

Čo je Jednotné európske nebo?

Jednotné európske nebo (Single European Sky – SES) je hlavnou európskou iniciatívou zameranou na reformu architektúry riadenia letovej prevádzky v Európe s cieľom uspokojiť budúce potreby v oblasti kapacity a bezpečnosti. Na základe iniciatív z konca 90. rokov minulého storočia bol v roku 2004 prijatý balík Jednotné nebo I a v roku 2009 balík Jednotné nebo II.

Vďaka úplnej realizácii iniciatívy jednotného európskeho neba sa zabezpečí:

  • desaťnásobné posilnenie bezpečnosti,

  • strojnásobenie kapacity vzdušného priestoru,

  • zníženie nákladov na manažment letovej prevádzky o 50 %,

  • zníženie vplyvu každého letu na životné prostredie o 10 %.

Ako to funguje?

Základnou myšlienkou SES je presunúť plánovanie manažmentu letovej prevádzky z národnej úrovne na úroveň EÚ, aby bolo možné dosiahnuť úspory z rozsahu a prekonať administratívne a technické prekážky spôsobené dedičstvom vnútroštátnych prístupov. To si vyžaduje zásah na úrovni EÚ.

Ako to teda funguje?

1. Funkčné bloky vzdušného priestoru (FAB): Podľa rôznych návrhov týkajúcich sa SES spolupracujú vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie letovej prevádzky v rámci regionálnych blokov vzdušného priestoru (funkčné bloky vzdušného priestoru) v záujme zvýšenia efektívnosti a zníženia nákladov a emisií. Pozri ďalej uvedenú mapu.

2. Ciele: Sú stanovené záväzné kľúčové ciele týkajúce sa výkonnosti v oblasti bezpečnosti, kapacity, nákladovej efektívnosti a vplyvov na životné prostredie, ktoré sa musia splniť na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru. Tieto ciele sú hnacím motorom celého reformného procesu, zatiaľ čo ďalšie časti iniciatívy umožňujú ich dosiahnutie. Orgány zodpovedné za riadenie letovej prevádzky musia spolupracovať a prispôsobiť svoju činnosť tak, aby dosiahli ciele a poskytovali lepšie služby za nižšie ceny. Miestne ciele stanovujú členské štáty na základe cieľov, ktoré vychádzajú z cieľov schválených Európskou komisiou pre celú EÚ.

3. Manažér siete: Manažér siete (Eurocontrol) podporuje proces tým, že vykonáva určité úlohy, ktoré možno najúčinnejšie vykonať na ústrednej úrovni ako napr. plánovanie tratí alebo koordinácia rádiových frekvencií. Zároveň zodpovedá za koordináciu tokov letovej prevádzky medzi národnými poskytovateľmi služieb.

4. Nové technológie: Naplnenie cieľov závisí od úspešnosti fázy zavedenia programu SESAR - technologickej vetvy Jednotného európskeho neba. Cieľom projektu SESAR je zmodernizovať súčasné zariadenia a postupy, ktoré sú z dôvodu náročnosti technologických zmien pri zachovaní globálnej interoperability v mnohých prípadoch staré niekoľko desaťročí.

V čom je problém?

Napriek tomu, že členské štáty sú aj naďalej odhodlané realizovať túto iniciatívu, jej realizácia výrazne zaostáva za pôvodnými očakávaniami.

To znamená, že Európa čelí týmto problémom:

Preťaženie: Európe hrozí kapacitná kríza vzhľadom na to, že v nasledujúcich 10 až 20 rokoch sa očakáva 50 % nárast počtu letov. V súčasnosti križuje európsky vzdušný priestor okolo 9 miliónov letov.

Náklady: V dôsledku neefektívnosti spôsobenej roztrieštenosťou európskeho vzdušného priestoru vytvára každý rok leteckým spoločnostiam a ich zákazníkom dodatočné náklady vo výške takmer 5 miliárd EUR.

Znečisťovanie: Vplyv neoptimálnych profilov dráhy letu na životné prostredie je naďalej významný. Podiel látok znečisťujúcich ovzdušie (NOx) na celkových emisiách 27 členských štátov EÚ vzrástol od roku 1990 do roku 2010 z 1,8 % na 5,8 %.

Meškania a dlhšie trasy: Dlhšie trasy predlžujú vzdialenosť priemerného letu o 42 kilometrov, v dôsledku čoho lietadlo spotrebuje viac paliva a uvoľní viac emisií, pričom sa zvyšujú používateľské poplatky a predlžujú sa meškania.

Zaostávanie za našimi partnermi: Spojené štáty riadia vzdušný priestor rovnakej veľkosti s väčším objemom letovej prevádzky a pri takmer polovičných nákladoch.

V čase, keď európske letecké spoločnosti čelia tvrdej konkurencii na celom svete, nemožno ignorovať nevyužité možnosti, pokiaľ ide o prínosy SES, ktoré by mohli dosiahnuť 5 miliárd EUR ročne1. Čím rýchlejšie sa zrealizuje iniciatíva Jednotné európske nebo, tým rýchlejšie sa dosiahnu očakávané výnosy. Musíme urýchliť rast pôvodných iniciatív a podporiť nové iniciatívy tam, kde je to účelné.

Prečo iniciatíva Jednotné nebo neprináša očakávané výsledky?

Od začiatku reformného procesu zameraného na jednotné nebo sa takisto položili základy viacerých zlepšení. Došlo k zastaveniu trvalého rastu nákladov manažmentu letovej prevádzky, ale zatiaľ sa nedosiahlo očakávané zníženie nákladov. Objavujú sa prvé dôkazy o tom, že pomaly dochádza aj k skracovaniu dodatočných vzdialeností, ktoré musia lietadlá preletieť v dôsledku obmedzení súvisiacich s manažmentom letovej prevádzky (predĺženie trasy), čo spôsobuje nárast emisií a zvýšenie nákladov na let. Okrem toho sa zriadila funkcia manažéra siete, vďaka ktorému sa vo veľmi krátkom čase zišli pri plánovacom stole všetky zainteresované strany a spoločne dospeli k návrhu, ktorý vo finálnej fáze nadobudne podobu skutočnej európskej siete tratí. Po vykonaní prvých predpisov, ktorými sa riadia SES a agentúra EASA, došlo k prvým zlepšeniam regulačného rámca, hoci sa tak deje oveľa neskôr a v neúplnejšej podobe než sa očakávalo.

Zo skúseností ale vyplýva, že členské štáty, ktoré sú jedinými alebo väčšinovými vlastníkmi poskytovateľov služieb, majú silnú tendenciu zameriavať sa na toky stálych príjmov zo systémov služieb riadenia letovej prevádzky financovaných používateľmi, a preto nemusia byť ochotné podporiť základnú zmenu v prospech k integrovanejšie fungujúceho vzdušnému priestoru.

Rozhodovacie procesy v rámci SES v súčasnosti až príliš ľahko umožňujú, aby záujmy jednotlivých členských štátov blokovali pokrok.

Z tohto dôvodu sa v iniciatíve Jednotné nebo 2+ navrhuje balík opatrení na posilnenie základných prvkov, t. j. štruktúr a rozhodovacích procesov, v rámci reformy zameranej na vytvorenie jednotného neba, vďaka ktorému bude možné v prípade potreby stanovovať ambicióznejšie ciele v spojení s väčšou flexibilitou, ako aj zabezpečovať prísnejšie presadzovanie pravidiel.

Čo navrhujeme?

Komisia navrhuje aktualizovať štyri nariadenia vytvárajúce rámec pre Jednotné nebo a zmeniť pravidlá, ktorými sa riadi Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA). Ku kľúčovým prvkom návrhu známeho pod názvom SES2+ patria tieto prvky:

Lepšia bezpečnosť a dohľad

Bezpečnosť zostáva v letectve prvoradou prioritou. V roku 2004 boli zriadené vnútroštátne orgány dohľadu, ktoré majú dozerať na bezpečnosť a výkonnosť orgánov zodpovedných za riadenie letovej prevádzky, ako aj zabezpečiť, aby tieto orgány postupovali podľa spoločne dohodnutých pravidiel. Napriek značnému prvotnému pokroku je zo súčasných auditov zrejmé, že stále existujú závažné nedostatky, pokiaľ ide o nezávislosť týchto orgánov. V mnohých prípadoch vykonávajú orgány zodpovedné za riadenie letovej prevádzky priamu kontrolu nad orgánom, ktorý má nad nimi vykonávať dohľad. Cieľom iniciatívy SES2+ je pomôcť zlepšiť situáciu rôznymi spôsobmi.

V tejto iniciatíve sa v prvom rade vyžaduje úplné inštitucionálne oddelenie orgánov od subjektov, nad ktorými majú vykonávať dohľad, aby sa zabezpečila skutočná nezávislosť riadenia. Po druhé, táto iniciatíva poskytuje stály zdroj financovania s cieľom zabezpečiť finančnú nezávislosť. Napokon zabezpečuje aj spoluprácu, odbornú prípravu a vytváranie sietí medzi orgánmi ako aj výmenu expertov na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť im potrebné zručnosti a prostriedky v záujme účinného vykonávania ich práce. To bude mať veľmi pozitívny vplyv tak na dohľad, ako aj na bezpečnosť.

Ciele týkajúce sa výkonnosti

Reforma európskeho systému riadenia letovej prevádzky sa zakladá na štyroch kľúčových cieľoch týkajúcich sa výkonnosti: bezpečnosť, nákladová efektívnosť, kapacita a životné prostredie. Tieto ciele sa dotýkajú podstaty reformného procesu, keďže si vyžadujú zmenu orgánov zodpovedných za riadenie letovej prevádzky, ako aj zlepšenie a zníženie cien za nimi poskytované služby.

V posledných rokoch plnenie týchto cieľov výrazne zaostáva za celkovou úrovňou ambícií. To je spôsobené tým, že v rámci súčasného systému majú členské štáty konečné slovo, pokiaľ ide o ciele a prijímanie nápravných opatrení v prípade nesplnenia cieľov.

Návrhom Komisie sa posilní systém dosahovania výsledkov vďaka tomu, že ciele sa budú stanovovať nezávislejším, transparentnejším a vymožiteľnejším spôsobom. Zároveň sa ním posilní úloha Komisie pri stanovovaní ambicióznych cieľov. Proces stanovovania cieľov sa skráti a bude viac vychádzať z faktov, aby bolo možné využívať aktuálnejšie údaje a presnejšie predpovede vývoja dopravy. Vďaka návrhu sa zároveň posilní nezávislosť orgánu na preskúmanie výkonnosti, ktorý je kľúčovým odborným poradcom. V prípade nesplnenia cieľov sa ním umožní ukladanie sankcií.

Okrem toho sa vnútroštátne ciele viac prispôsobia miestnym podmienkam, aby sa v prípade potreby mohli zacieliť na funkčné bloky vzdušného priestoru, vnútroštátnu úroveň, jednotlivých poskytovateľov služieb alebo dokonca na jednotlivé letiská. Keďže súčasný systém stanovuje jednotný cieľ pre všetkých poskytovateľov služieb, takéto prispôsobenie cieľov umožňuje členským štátom zohľadniť skutočnosť, že niektorí poskytovatelia služieb už dosiahli zlepšenia, kým iní možno zaostávajú.

Podporné služby

Podporné služby sú v súčasnosti najväčšími položkami vo výdavkoch na manažment letovej prevádzky.

V súčasnosti sú poskytovateľmi služieb riadenia letovej prevádzky takmer vždy veľkí monopolní poskytovatelia služieb. To je prirodzené v prípade poskytovateľov základných služieb (riadenie letovej prevádzky a letové informačné služby), keďže nie je možné, aby napríklad na jednom letisku pôsobili dve konkurenčné riadiace veže, a teda ide o prirodzené monopoly, ktorých efektívnosť musí závisieť od dôslednej hospodárskej regulácie, t. j. od systému výkonnosti.

Na druhej strane podporné služby (meteorologické, komunikačné, navigačné prehľadové a letecké informačné služby) majú odlišný charakter a mohli by sa poskytovať aj za konkurenčných trhových podmienok. Okrem toho zo štúdií vyplýva, že najväčší potenciál na zlepšenie  – v porovnaní s výkonnosťou v tejto oblasti v iných častiach sveta – sa skrýva v podporných službách.

Komisia navrhuje oddelenie podporných služieb, ktoré by mohli byť následne predmetom verejnej súťaže v súlade s bežnými pravidlami verejného obstarávania, čím sa zabezpečí transparentnosť výberového konania a zameranie na kvalitu a cenu namiesto štátnej príslušnosti. Vlastníctvo a štruktúra poskytovateľov podporných služieb budú ponechané na voľný výber. Podľa konzervatívnych odhadov možno vzhľadom na zavedenie bežných pravidiel verejného obstarávania očakávať 20 % úspory. Okrem zlepšenia efektívnosti sa takto otvárajú dvere pre nových účastníkov na trhu a podporujú sa investície a inovácie v oblasti nových produktov.

Väčšie zameranie na zákazníka

Príliš mnoho orgánov zodpovedných za riadenie letovej prevádzky konzultuje svojich zákazníkov – používateľov vzdušného priestoru len formálne alebo sa v skutočnosti len zameriava na svoju vnútroštátnu leteckú spoločnosť. Zámerom inciatívy SES2+ je docieliť výraznejšie zameranie na zákazníka tým, že sa do legislatívy začlenia niektoré osvedčené postupy tohto odvetvia, pokiaľ ide o konzultácie, ako aj o možnosť rôznych skupín používateľov vzdušného priestoru schvaľovať investičné plány poskytovateľov služieb.

Týmto sa zabezpečí, že používatelia – v záujme ktorých tento systém existuje – budú náležite vypočutí a že budú môcť zabezpečiť synchronizované zavádzanie nového vybavenia a iné veľké investície do pozemných zariadení aj na palube lietadiel

Väčšia flexibilita pri vytváraní odvetvových partnerstiev medzi funkčnými blokmi vzdušného priestoru

Cieľom funkčných blokov vzdušného priestoru je nahradiť súčasnú nesúrodú mozaiku 27 vnútroštátnych blokov leteckej dopravy sieťou väčších regionálnych blokov v záujme zvýšenia efektívnosti a zníženia nákladov a emisií.

Tradične boli funkčné bloky vzdušného priestoru skôr predpísanou formou spolupráce medzi členskými štátmi a poskytovateľmi služieb, ktorých cieľom bolo vytvoriť väčšie subjekty poskytovateľov služieb. Jedno riešenie však nemôže byť univerzálne uplatniteľné na všetky situácie. Funkčné bloky vzdušného priestoru sa často realizovali len na papieri, než by skutočne slúžili na vytváranie synergií.

Prostredníctvom iniciatívy SES2+ sa funkčné bloky vzdušného priestoru premenia na flexibilnejšie odvetvové partnerstvá, v rámci ktorých sa taktiež umožňuje zapojenie do viacerých funkčných blokov za predpokladu, že sa nimi zaistí požadované zlepšenie výkonnosti. Tým sa zabezpečí, že funkčné bloky vzdušného priestoru budú skutočne zamerané na výkonnosť a že sa budú využívať ako obchodné nástroje založené na prístupe zdola nahor, než aby boli len politickými štruktúrami.

Posilnenie postavenia manažéra siete

Pôsobenie manažéra siete (riadeného organizáciou Eurocontrol) je už teraz veľmi sľubné, ale môže sa ešte väčšmi posilniť na základe získaných skúseností. Malo by ísť skôr o „poskytovateľa služieb pre poskytovateľov služieb“, ktorý sa zameriava na synergie na úrovni siete a na odvetvovú spoluprácu. V tejto chvíli je síce rozsah činností manažéra siete stále dosť obmedzený, ale vďaka návrhom sa už pripravuje pôda pre zavedenie širšej škály služieb, ktorá bude pozostávať až z 10 nových služieb, ako napríklad informačné siete, monitorovanie technických systémov a koncepcia vzdušného priestoru. Manažér siete by mohol tieto služby poskytovať miestnym alebo regionálnym orgánom zodpovedným za riadenie letovej prevádzky, čo by prinieslo úspory z rozsahu. Tým sa zabezpečí, že nové technológie a služby sa budú využívať alebo poskytovať optimálnym spôsobom a nesúrodá mozaika systémov manažmentu letovej prevádzky sa bude môcť integrovať do koherentného rámca. Služby by sa mohli poskytovať buď centrálne alebo by ich poskytovaním mohol manažér siete poveriť externé subjekty.

EASA, Eurocontrol a inštitucionálna štruktúra

Napokon musíme zabezpečiť, aby nedošlo k prekrývaniu činnosti rôznych organizácií na úrovni EÚ, ale aby sa ich činnosti vzájomne optimálne dopĺňali a aby bol regulačný systém pripravený zabezpečiť počas nasledujúcich dvoch fáz rozvoja SES a SESAR pravidlá najvyššej kvality.

Splnenie tohto predsavzatia zabezpečujú tri organizácie na úrovni EÚ, z ktorých každá je známa pôsobením v inej špecifickej oblasti. Niektoré z týchto aspektov vývoja sa neriešia v balíku SES2+, ale zaoberajú sa nimi napríklad v súčasnosti prebiehajúce diskusie o reforme dohovoru Eurocontrol, no v každom prípade sú dôležité. Eurocontrol by sa mal v čoraz väčšej miere zameriavať na prevádzkové činnosti, ako sa uvádza v súvislosti s manažérom siete, a pritom využívať svoje značné prevádzkové skúsenosti a odborné poznatky. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) by sa na druhej strane mala zamerať na koordináciu pri navrhovaní technických pravidiel a na zabezpečenie ich náležitého prekonzultovania a vysokej a konzistentnej kvality. Mala by tiež pokračovať vo vykonávaní povinnosti dohľadu tak, aby v rámci SES2+ posilnila svoju podporu orgánom členských štátov. Napokon by sa Komisia mala zamerať na hospodársku reguláciu (systém výkonnosti, spoplatnenie, funkčné bloky vzdušného priestoru atď.) a na politickú stratégiu.

Tým sa zabezpečí, aby nedošlo k plytvaniu žiadnych zdrojov a aby sa zabránilo problémom s vykonávaním, s ktorými sme sa stretli v minulosti.

Čo bude nasledovať?

Návrh Komisie začne v júli 2013 prerokúvať Európsky parlament a Rada.

Viac informácií je k dispozícii na webovej adrese:

MEMO/12/774

1 :

Na základe odhadov zdokumentovaných v správach orgánu na preskúmanie výkonnosti Jednotného európskeho neba a komisie pre preskúmanie výkonnosti.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site