Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Zabezpečenie budúcnosti pre oceľ v Európe

Commission Européenne - MEMO/13/523   11/07/2013

Autres langues disponibles: FR EN DE ES IT PL

Európska komisia

OZNAM

Brusel 11. júna 2013

Zabezpečenie budúcnosti pre oceľ v Európe

Po prvýkrát od Davignonovho plánu z roku 1977 a jedenásť rokov po ukončení platnosti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) v roku 2002 navrhla Komisia komplexný akčný plán pre oceľ.

Európsky oceliarsky priemysel má mnoho výhod v podobe moderných závodov, pokrokových výrobkov, náročných klientov, ktorí presadzujú neustálu inováciu výrobkov, významného domáceho trhu či kvalifikovanej pracovnej sily. V súčasnosti však čelí veľkým výzvam: nízkemu dopytu, zvyšujúcim sa nákladom na energiu, závislosti od dovážaných surovín, silnej a často nekalej hospodárskej súťaži a náročným environmentálnym požiadavkám. Existuje zvýšené riziko uzatvárania závodov a straty pracovných miest.

V tomto ozname sa analyzujú výzvy, ktorým oceliarsky priemysel čelí, a predstavuje dnes uverejnený akčný plán Európskej komisie. Pripomína sa v ňom strategický význam ocele pre EÚ a jej úzke väzby na mnohé nadväzujúce priemyselné odvetvia, ako sú automobilový priemysel, stavebníctvo a elektronický priemysel. Jednoznačne sa v ňom zdôrazňuje, že výroba ocele má v Európe budúcnosť.

A. Výzvy

Dopyt po oceli v Európe je v súčasnosti o 27 % nižší, než bola úroveň pred krízou. Zamestnanosť v tomto odvetví od roku 2007 do roku 2011 klesla o 10 %, keďže niekoľko výrobných závodov sa uzavrelo alebo obmedzilo výrobu. EÚ je však stále druhým najväčším výrobcom ocele na svete s viac než 360 000 pracovnými miestami a produkciou viac než 177 miliónov ton ocele ročne, čo predstavuje 11 % svetovej produkcie.

V súčasnosti existuje v oceliarskom priemysle celosvetovo približne 542 miliónov ton nadmernej kapacity, z čoho takmer 200 miliónov ton pripadá na Čínu. Ak kapacita zostane po roku 2014 konštantná, pri súčasnej úrovni rastu by mohlo trvať päť až sedem rokov, aby sa dopyt vyrovnal kapacite.

Konkurenčný boj je ostrý, na čínsky oceliarsky priemysel v súčasnosti pripadá takmer 50 % celosvetovej výroby ocele a Čína je najväčším vývozcom ocele na svete. V Spojených štátoch sa vďaka zníženiu nákladov na energiu v dôsledku revolúcie bridlicového plynu zlepšila konkurenčná cenová pozícia priemyslu a je teraz lákadlom pre nové investície. USA sa čoskoro môže stať čistým vývozcom ocele, čím sa ešte ďalej zvýši celosvetová nadmerná ponuka. Niektoré susedné krajiny (Rusko, Ukrajina a Turecko) podstatne zlepšili svoju kapacitu výroby ocele, aby ju mohli vyvážať do EÚ.

V tomto zmysle hospodárska súťaž nie je vždy spravodlivá – dochádza k rastúcej tendencii chrániť domácich výrobcov ocele prostredníctvom ukladania vývozných obmedzení a vývozného cla na suroviny, čím sa neprimerane zvyšujú náklady na výrobu ocele v EÚ. To platí v prípade Indie, Číny, Ruskej federácie a Egypta. Čína a USA zaviedli investičné obmedzenia vo svojom domácom oceliarskom odvetví a uprednostňujú verejné obstarávanie.

OECD očakáva, že do roku 2025 sa svetový dopyt po oceli zvýši na 2,3 miliardy ton, predovšetkým v odvetví stavebníctva, dopravy a strojného inžinierstva rozvíjajúcich sa hospodárstiev. Je potrebné, aby bol oceliarsky priemysel EÚ pripravený s cieľom plne využiť výhody tohto budúceho nárastu dopytu.

B. Akčný plán pre oceľ — oceľ má v Európe budúcnosť

Samozrejme, musíme stimulovať rast dopytu po oceli z EÚ tak v EÚ, ako aj v tretích krajinách, znižovať náklady a zvyšovať inovačnú udržateľnú výrobu ocele. Len prostredníctvom cielených opatrení zo strany EÚ, členských štátov a podnikov oceliarsky priemysel EÚ opätovne dosiahne konkurencieschopnosť a vyvinie sa nová generácia oceľových výrobkov, ktoré sú potrebné pre ostatné kľúčové európske priemyselné odvetvia.

1. Zaistenie správneho regulačného rámca

V súlade s programom inteligentnej regulácie1 Komisie musia byť právne predpisy EÚ účinné a efektívne v dosahovaní svojich cieľov. Komisia je odhodlaná identifikovať nadmernú záťaž, nezrovnalosti, nedostatky alebo neúčinné opatrenia.

V tejto súvislosti Komisia dokončí posúdenie kumulatívnych nákladov pre odvetvie ocele v roku 2013 s cieľom posúdiť celkovú regulačnú záťaž v EÚ, ako aj dôsledne posúdi vplyvy každej novej iniciatívy, pri ktorej možno očakávať veľký vplyv na konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu.

V niektorých členských štátoch úniky dane z pridanej hodnoty na domácom trhu s oceľou negatívne ovplyvňujú prevádzkové podmienky pre výrobcov ocele. V dôsledku toho sú podniky vystavené nekalej súťaži pochádzajúcej z čierneho trhu, čo vedie k znižovaniu výroby alebo zatváraniu závodov. Komisia preto spolu s členskými štátmi preskúma možné iniciatívy proti nelegálnemu trhu EÚ s oceľovými výrobkami vrátane únikov DPH.

Trvalo udržateľnú výrobu oceľových stavebných výrobkov by mohli podnietiť aj európske normy. Oceliarsky priemysel už vyvíja značku pre oceľové stavebné výrobky – SustSteel. Jej cieľom je podporovať udržateľnosť všeobecne, a najmä vo výrobe oceľových stavebných výrobkov. Jej používanie môže vyžadovať osobitné normalizačné činnosti.

2. Uľahčenie reštrukturalizácie a uspokojovanie potrieb v oblasti zručností

Výhľad v oblasti zamestnanosti v oceliarskom odvetví je predmetom vážnych obáv a zaslúži si plnú politickú pozornosť, v neposlednom rade z dôvodu straty 40 000 pracovných miest spôsobenej reštrukturalizáciou.

Štrukturálne fondy, a najmä Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ako aj niekoľko politických nástrojov môžu zmierniť sociálne náklady na prispôsobenie sa a zabezpečia zachovanie nevyhnutných požadovaných zručností.

Veková štruktúra vo väčšine európskych oceliarskych spoločností je taká, že viac než 20 % súčasnej pracovnej sily opustí toto odvetvie v období rokov 2005 – 2015 a takmer 30 % odíde do roku 2025. Toto odvetvie preto musí byť schopné prilákať mladé a kreatívne talenty.

Komisia uskutoční rad opatrení, ale takisto vyzýva členské štáty a zástupcov priemyslu, aby sa pripojili k vykonávaniu týchto opatrení:

  1. podpora zamestnanosti mladých ľudí v odvetví posilnením systémov učňovskej prípravy a postupov náboru zameraných na mladých ľudí,

  2. zriadenie európskej rady pre zručnosti pre oceliarsky priemysel s cieľom spojiť existujúce vnútroštátne organizácie pracujúce v oblasti rozvoja zručností a zamestnanosti,

  3. podpora aliancie pre sektorové zručnosti prostredníctvom programu Erasmus pre všetkých s cieľom navrhnúť a vypracovať spoločné učebné plány a metódy,

  4. podpora politiky aktívnej odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, a to aj v súvislosti so zručnosťami v oblasti úspory energie pomocou odbornej prípravy audítorov v oblasti energetiky a manažérov v oblasti energetiky,

  5. v prípade potreby zefektívnenie využívania fondov EÚ prostredníctvom špecializovanej pracovnej skupiny v závažných prípadoch zatvorenia závodov alebo významného obmedzenia výroby,

  6. predloženie rámca kvality pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie, v ktorom sa stanovia najlepšie postupy, ktoré majú uplatňovať všetky zainteresované strany,

  7. pokračovanie možnosti uplatňovať pravidlá spolufinancovania a znížený vlastný príspevok v štrukturálnych fondoch pre programové krajiny.

Zabezpečenie toho, aby sa pri udeľovaní finančných prostriedkov EÚ zohľadnil dlhodobý význam investícií pre vytvorenie a zachovanie pracovných miest.

3. Zvyšovanie dopytu po oceli

V EÚ závisí dopyt po oceli od hospodárskej a finančnej situácie niekoľkých kľúčových odvetví, ktorých samotných postihla finančná kríza.

Na stavebníctvo a automobilový priemysel pripadá kombinovaný podiel na dopyte po oceli približne vo výške 40 %. Iniciatívy EÚ zamerané na tieto sektory — CARS 2020, prostredníctvom ktorej sa stimuluje dopyt po vozidlách využívajúcich alternatívne palivá, a „trvalo udržateľná výstavba“ na podporu renovácie budov — sa musia vykonať.

4. Podpora dopytu zlepšením prístupu na zahraničné trhy a zabezpečenie rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni

EÚ je otvorený trh, avšak krajiny vyrábajúce oceľ, ktoré nie sú členmi EÚ, príliš často používajú obmedzenia alebo narušenia obchodu, vrátane colných prekážok, nesadzobných opatrení a dotácií, aby svojmu vlastnému oceliarskemu priemyslu poskytli nespravodlivé výhody.

V tomto odvetví je obzvlášť potrebná spravodlivá medzinárodná hospodárska súťaž a rovnaké podmienky. Oceliarstvo závisí od zdrojov, ktoré sú v Európe nedostatočné. V Európe sa recykluje oceľový šrot, ktorý je jedným zo vstupov pri výrobe ocele, ale dokonca aj tu existuje nedostatok čiastočne v dôsledku nezákonného vývozu.

Dvojstranné a viacstranné obchodné politiky, a najmä rokovania o dohodách o voľnom obchode, sú kľúčovými nástrojmi na zabezpečenie prístupu na trhy tretích krajín a k surovinám. Sú podporené nástrojmi na ochranu obchodu, ktorými sa majú odstrániť nekalé obchodné praktiky. V roku 2012 bolo na základe podnetov zo strany priemyslu začatých jedenásť nových prešetrovaní týkajúcich sa výrobkov zo železa a z ocele.

Komisia takisto:

  1. prijme opatrenia proti nekalým obchodným praktikám a predloží včasné správy o vývoji dovozu ocele z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ,

  2. bude sledovať trhy so šrotom a predloží návrh na posilnenie nariadenia o preprave odpadov a kontrolnej kapacity členských štátov na riešenie nezákonného vývozu s cieľom posilniť bezpečnosť dodávok výrobcom ocele, ktorí používajú šrot ako surovinu,

  3. zahrnie koksovateľné uhlie a iné kľúčové základné prvky na výrobu ocele do zoznamu kritických surovín,

  4. bude spolupracovať s hlavnými krajinami vyrábajúcimi oceľ, ktoré nie sú členmi EÚ, na získaní prehľadu o trendoch v tomto odvetví a vypracovaní spoločných prístupov k celosvetovým výzvam, ktorým čelí.

5. Podpora konkurencieschopnosti pomocou správnej politiky v oblasti energie, zmeny klímy, využívania zdrojov a energetickej efektívnosti

Náklady na energiu predstavujú približne 40 % prevádzkových nákladov v oceliarstve. Tak ako v iných energeticky náročných priemyselných odvetviach, náklady na energiu patria medzi hlavné hnacie sily konkurencieschopnosti.

Európsky priemysel platí vyššie ceny energií než väčšina jeho medzinárodných konkurentov – ceny, ktoré od roku 2005 do začiatku roka 2012 vzrástli o 27 % v reálnom vyjadrení. V budúcej energetickej politike sa musia identifikovať spôsoby zníženia alebo kompenzácie nepriaznivých vplyvov na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví.

Rozdiely v cenách elektrickej energie pre koncového užívateľa medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ sú spôsobené zložitou interakciou rôznych faktorov vrátane nákladov na palivo, daňovej politiky, štruktúry trhu, politiky obnoviteľných zdrojov energie a rôznych prístupov k regulácii cien. Zatiaľ čo vysoký podiel energie z obnoviteľných zdrojov s nízkymi hraničnými nákladmi môže vyvíjať tlak na znižovanie veľkoobchodných cien, vplyv rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov na ceny pre konečných užívateľov môže byť v krátkodobom až strednodobom horizonte nepriaznivý z dôvodu pridania poplatkov za obnoviteľné zdroje energie členskými štátmi. Efektívny vnútorný trh s energiou bude stimulovať hospodársku súťaž a postará sa o zníženie cien, ale to si vyžaduje primeranú cezhraničnú a transeurópsku energetickú infraštruktúru, čo sa dosiahne len prostredníctvom cielených opatrení zo strany EÚ a jej členských štátov.

Ďalšou výzvou je rast cien elektrickej energie súvisiaci so systémom obchodovania s emisiami (ETS), ktorý mimoriadne silno zasiahol výrobcov používajúcich elektrické oblúkové pece a recyklovaný šrot ako prvotnú surovine. Sú potrebné neustále investície do energetickej efektívnosti: závody využívajúce najlepšie technológie už fungujú na hranici svojich termodynamických možností.

Oceliarsky priemysel ako jeden z najväčších zdrojov emisií CO2 je mimoriadne ohrozený únikom uhlíka. Preto sa mu bezplatne pridelia emisné kvóty vo výške 100 % základnej referenčnej hodnoty. Podľa usmernení o štátnej pomoci pre ETS môže využívať finančnú kompenzáciu od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020.

Politika v oblasti zmeny klímy bude ďalšou dôležitou hnacou silou technologických zmien. Stabilný a transparentný regulačný rámec je potrebný na zabezpečenie toho, aby sa dlhodobé investície, ktoré sú nevyhnutné pre obnovenie priemyselnej základne, uskutočnili. Politika EÚ v oblasti zmeny klímy na obdobie po roku 2020 bude zohrávať kľúčovú úlohu, rovnako ako aj záväzky a ambície krajín, ktoré nie sú členmi EÚ. V krátkodobom horizonte by k znižovaniu emisií mohlo významne prispieť zvýšenie využívania šrotu, ale dostupnosť kvalitného šrotu v EÚ je obmedzená. Zvýšenie využívania šrotu si ďalej vyžaduje zlepšenie a stimuláciu recyklačného trhu.

Kľúčovou oblasťou je úspešné predvedenie prelomových technológií na znižovanie emisií CO2 vrátane priemyselného zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS). Sú tu však dôležité výzvy, ktoré treba zohľadniť, ako sú vysoké náklady a nedostatok povedomia verejnosti a prijatia u verejnosti.

Zabezpečenie celosvetovej porovnateľnosti — noriem pre emisie

Musia sa uplatňovať zlepšené záväzky, ako aj efektívne systémy monitorovania, podávania správ a overovania, aby sa zabezpečila transparentnosť budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy, a na zabezpečenie toho, aby oceliarsky priemysel EÚ nebol nespravodlivo znevýhodnený, sú veľmi dôležité medzinárodne uznané normy merania.

Jedným inovačným vkladom na podporu implementácie politiky EÚ v oblasti zmeny klímy a na uľahčenie dosiahnutia cieľov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy je prijatie európskych noriem pre hodnotenie emisií skleníkových plynov v energeticky náročných priemyselných odvetviach. Určenie vyčísliteľných príspevkov k znižovaniu emisií na úrovni závodu a priemyselného odvetvia si vyžaduje transparentné metodiky a spoľahlivý konsenzus o postupoch monitorovania, podávania správ a overovania, ako aj kľúčové ukazovatele výkonnosti. Normami sa umožní porovnanie výkonnosti závodov na celosvetovej úrovni.

Komisia okrem iných iniciatív navrhuje:

  1. vydať usmernenie pre členské štáty o podporných schémach pre energiu z obnoviteľných zdrojov a posúdenie dlhodobých dodávateľských zmlúv z hľadiska hospodárskej súťaže,

  2. vykonať analýzu štruktúry cien energie a nákladov na energiu, ako aj faktorov, ktoré ich ovplyvňujú, a predložiť správu o cenách elektrickej energie pre konečných priemyselných odberateľov vrátane ich zložiek v EÚ a ďalších významných ekonomikách,

  3. vykonať analýzu vplyvu ETS na ceny elektrickej energie v EÚ a v rámci diskusií o politike v oblasti zmeny klímy 2030 preskúmať potrebu zavedenia vhodných opatrení na riešenie rizika úniku uhlíka v prípade konkrétnych odvetví,

  4. pridať výrobu určitých kovaných železných výrobkov do zoznamu odvetví považovaných za odvetvia, ktoré sú vystavené úniku uhlíka,

  5. podporovať najlepšie postupy a investície do energetickej efektívnosti (napríklad nové kotle, vysokotlakové turbíny na získavanie energie, využitie odpadového tepla, atď.).

Členské štáty môžu na uskutočnenie týchto cieľov týkajúcich sa znižovania emisií prispieť tým, že

  1. posúdia vplyv všetkých vnútroštátnych opatrení na cenu energie pre energeticky náročné priemyselné odvetvia a zvážia primerané opatrenia na zníženie nákladov na energie pre takéto odvetvia,

  2. vyčlenenia časť príjmov zo systému obchodovania s emisiami na výskumné a inovačné projekty pre energeticky náročné priemyselné odvetvia,

  3. posilnia fungovanie trhu a bezpečnosť dodávok v energetickom odvetví,

  4. posúdia iniciatívy týkajúce sa spojenej výroby elektrickej energie, dlhodobých zmlúv a partnerstiev.

Komisia posúdi vplyv prijatých opatrení a v prípade potreby vydá ďalšie odporúčania na minimalizáciu nákladov na energiu pre energeticky náročné priemyselné odvetvia.

6. Podpora inovácií

Európsky oceliarsky priemysel neustále vyvíja nové typy ocele na osobitné použitia. Na ďalšiu podporu tejto konkurenčnej výhody sa musí inovačný výskum a vývoj stimulovať v oveľa väčšom rozsahu, než tomu bolo v minulosti. To platí najmä pre ekonomicky rizikové a veľmi nákladné pilotné a demonštračné fázy.

Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na suroviny podporuje inovácie pozdĺž hodnotového reťazca ocele, začínajúc pri explorácii a ťažbe až po efektívne spracovanie, recykláciu a nahradenie.

Komisia:

  1. poskytne primeranú podporu v rámci programu Horizont 2020 pre výskumné a vývojové demonštračné a pilotné projekty zamerané na nové, čistejšie, energeticky efektívnejšie technológie, ktoré využívajú zdroje, vrátane verejno-súkromných partnerstiev, ako je SPIRE (udržateľný spracovateľský priemysel účinným využívaním zdrojov a energie) a strategický plán pre energetické technológie (SET),

  2. sústredí finančnú podporu – nad rámec výskumnej fázy – viac na ďalší rozvoj a pilotnú fázu,

  3. v kontexte európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na suroviny preskúma všetky možnosti na podporu inovácie v oceliarskom priemysle pozdĺž hodnotového reťazca surovín vrátane recyklácie.

Toto opatrenie Komisie môže byť doplnené špecializovanými programami na úrovni členských štátov. Európska investičná banka môže takisto prispieť tým, že posúdi žiadosti o dlhodobé financovanie pre projekty zamerané na zabezpečenie súladu s požiadavkami podľa smernice o priemyselných emisiách na základe najlepších dostupných techník.

Okrem toho oceliarsky priemysel využíva opatrenia štátnej podpory, ktorými sa prispieva k cieľom stratégie EÚ 2020, najmä pomoc na výskum a vývoj, inovácie, odbornú prípravu a zamestnanosť, ako aj pomoc na zvýšenie ochrany životného prostredia.

Komisia v priebehu dvanástich mesiacov od prijatia akčného plánu posúdi, ako jeho vykonávanie ovplyvnilo konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu, a v prípade potreby poskytne ďalšie odporúčania a usmernenia.

Ďalšie informácie

1 :

KOM(2010) 543 a COM(2012) 746.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site