Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

MEMO

Brusel 27. mája 2013

Balík dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí nadobúda účinnosť a dopĺňa sa ním cyklus rozpočtového dohľadu a zlepšuje správa ekonomických záležitostí v eurozóne

Od zavedenia eura boli v platnosti jasné pravidlá na zabezpečenie zdravých verejných financií vo forme tzv. Paktu stability a rastu, v ktorom sa stanovujú dobre známe horné hranice rozpočtových deficitov (vo výške 3 % HDP) a verejného dlhu (60 % HDP). Globálne hospodárske a finančné krízy však odhalili nedostatky v správe ekonomických záležitostí a rozpočtovom dohľade na úrovni EÚ. Na účinné riešenie týchto nedostatkov bol v rokoch 2010 až 2011 vytvorený európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík a prijatý balík šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, ktorý v mnohých smeroch posilnil Pakt stability a rastu.

Vzhľadom na vyšší potenciál účinkov presahovania rozpočtových politík na území so spoločnou menou je však citeľná výrazná potreba ešte silnejšieho osobitného mechanizmu pre eurozónu. Na vyriešenie tejto potreby Komisia v novembri 2011 navrhla dve ďalšie nariadenia, ktorých cieľom je posilniť rozpočtový dohľad v eurozóne.

Tento balík reforiem, tzv. balík dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, nadobúda účinnosť 30. mája 2013 vo všetkých členských štátoch eurozóny. Tieto nové opatrenia – počínajúc rozpočtovým cyklom na rok 2014 – znamenajú zvýšenú transparentnosť rozpočtových rozhodnutí, silnejšiu koordináciu v eurozóne a uznanie osobitných potrieb, ktoré majú členské štáty eurozóny pod výrazným finančným tlakom. Nadobudnutie účinnosti balíka dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí takisto pripravuje cestu pre ďalšie opatrenia, ktoré treba prijať na posilnenie hospodárskej a menovej únie, ako sa stanovuje v tzv. Koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu, ktorú Komisia uverejnila v novembri minulého roka (pozri IP/12/1272MEMO/12/909).

Prečo potrebujeme tieto dve nové nariadenia?

Na posilnenie hospodárskeho piliera hospodárskej a menovej únie museli členské štáty eurozóny ísť nad rámec balíka šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, ktorý bol schválený v roku 2011. Hospodárske a rozpočtové politiky uskutočňované v jednotlivých členských štátoch eurozóny majú očividné účinky presahovania na iných častiach územia so spoločnou menou. V časoch rozmachu prináša táto vzájomná prepojenosť väčšiu prosperitu. V ťažších časoch to ale znamená, že riziká znášame spoločne vo väčšej miere. Toto spoločné znášanie rizika by mala sprevádzať spoločná zodpovednosť, teda väčší stupeň výmeny informácií a koordinácie, ako aj jednotný postup, ktorý by sa uplatňoval na všetky eventuality, a to vrátane použitia finančných záchranných poistiek.

Čo je právnym základom týchto nových právnych predpisov?

Nové postupy vychádzajú z článku 136 Zmluvy o fungovaní EÚ. Týmto článkom sa členským štátom eurozóny umožňuje posilniť koordináciu a dohľad nad ich rozpočtovými politikami s cieľom zabezpečiť potrebnú rozpočtovú disciplínu v hospodárskej a menovej únii. Tieto nové právne predpisy sa preto uplatňujú iba v eurozóne.

Aké sú hlavné zložky balíka dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí?

Balík dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí obsahuje dve nariadenia určené na ďalšie zlepšenie hospodárskej integrácie a konvergencie medzi členskými štátmi eurozóny. Tieto nariadenia vychádzajú z reforiem Paktu stability a rastu, ktoré zaviedol balík šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, z európskeho rámca pre fiškálny dohľad a európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík a dopĺňajú ich.

Prvé z nariadení sa uplatňuje na všetky členské štáty eurozóny, pričom osobitné pravidlá sa uplatňujú na štáty v nápravnej časti Paktu stability a rastu, teda na tie štáty, na ktoré sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite.

V druhom nariadení sa stanovujú jasné a zjednodušené pravidlá pre zvýšený dohľad v členských štátoch, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou, ďalej v štátoch, ktoré sú prijímateľmi finančnej pomoci, a v štátoch, ktoré opúšťajú program finančnej pomoci.

Balík dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí vytvára spoločný rámec v eurozóne, ktorý sa zakladá na odstupňovanom prístupe. Zavádzajú sa ním primerané požiadavky dohľadu pre širokú škálu rozpočtových situácií s cieľom zaistiť súvislú nadväznosť politického monitorovania.

Fiškálny rámec EÚ bol už zmenený balíkom šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí. Prečo sú potrebné tieto ďalšie zmeny?

Kríza poukázala na potrebu obozretnejšej tvorby fiškálnej politiky v rámci celého hospodárskeho cyklu. Reformy Paktu stability a rastu, ktoré zaviedol balík šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, znamenali nové požiadavky pre členské štáty, pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, a to najmä nové fiškálne pravidlá. V prípade balíka dvoch legislatívnych aktov je to však iné, keďže tento sa zameriava na koordináciu.

Kríza takisto ozrejmila potrebu ďalej zlepšovať rozpočtovú koordináciu a dohľad v členských štátoch eurozóny vzhľadom na ich väčšiu vzájomnú prepojenosť a náchylnosť na účinky presahovania fiškálnych rozhodnutí jednotlivých štátov. Následkom bola zvýšená ochota posilniť vzájomný dohľad a považovať rozpočtové rozhodnutia za otázku spoločného záujmu. Prostredníctvom zvýšenej spolupráce a integrácie v rámci eurozóny, s postupným a užším monitorovaním, balík dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí prispeje k posilneniu hospodárskej časti hospodárskej a menovej únie.

Ako zlepší balík dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí rozpočtovú koordináciu v eurozóne?

Balíkom dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí sa pre členské štáty eurozóny zavádza spoločný rozpočtový harmonogram a spoločné rozpočtové pravidlá. Konkrétne – počínajúc blížiacim sa rozpočtovým cyklom – vyzerá rozpočtový harmonogram takto:

  • Do 30. apríla musia členské štáty eurozóny v kontexte európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík uverejniť svoje strednodobé fiškálne plány (programy stability) spoločne s politickými prioritami v oblasti rastu a zamestnanosti pre najbližších 12 mesiacov (národné programy reforiem).

  • Do 15. októbra musia členské štáty eurozóny zverejniť svoj návrh rozpočtu na nasledujúci rok.

  • Do 31. decembra musia členské štáty eurozóny prijať svoj rozpočet na nasledujúci rok.

Významnou novinkou je, že najneskôr do 30. novembra Komisia preskúma všetky návrhy rozpočtov a vydá k nim stanovisko. Ak Komisia zistí závažný nesúlad so záväzkami vyplývajúcimi z Paktu stability a rastu, požiada dotknutý členský štát, aby predložil zrevidovaný plán. Pre eurozónu ako celok Komisia zverejní komplexné posúdenie rozpočtového výhľadu na nasledujúci rok. Stanoviská Komisie k vnútroštátnym rozpočtom a k eurozóne napomôžu diskusiám v rámci Euroskupiny.

Keďže tento koordinovaný dohľad sa uskutočňuje na jeseň, t. j. v období medzi dvomi európskymi semestrami, predstavuje užitočný príspevok k existujúcemu rámcu správy tým, že pripravuje pôdu pre budúcu jar, a nadväzuje aj na odporúčania, ktoré boli predmetom rokovaní minulú jar. Rovnako v duchu integrovaného dohľadu, ktorý viedol k vytvoreniu európskeho semestra, zabezpečuje balík dvoch legislatívnych aktov súlad medzi rozpočtovými a ostatnými hospodárskymi politickými procesmi a rozhodnutiami.

Dôležitou skutočnosťou je, že balík dvoch legislatívnych aktov zvýši tiež spoľahlivosť vnútroštátnych rozpočtových procesov, keďže členským štátom ukladá povinnosť pri zostavovaní ich návrhov rozpočtu vychádzať z nezávislých makroekonomických prognóz a zabezpečiť funkčnosť nezávislých orgánov na monitorovanie dodržiavania vnútroštátnych fiškálnych pravidiel.

Ako zvýši balík dvoch legislatívnych aktov hospodársky a finančný dohľad v eurozóne?

Pre štáty, na ktoré sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite, balík dvoch legislatívnych aktov zavádza systém monitorovania, ktorý bude platný zároveň s požiadavkami stanovenými v rámci Paktu stability a rastu a ktorý ich bude dopĺňať. Dotknutý členský štát musí Komisii podľa toho, v ktorej fáze postupu pri nadmernom deficite sa nachádza, pravidelne poskytovať ďalšie informácie o opatreniach, ktoré prijal na odstránenie svojho nadmerného deficitu. Odhaliť prípadné riziká týchto nápravných opatrení bude tak pre Komisiu jednoduchšie. Ak sa zistia takéto riziká, Komisia môže dotknutému členskému štátu priamo adresovať odporúčanie s cieľom, aby tento štát podnikol všetky kroky potrebné na to, aby sa vyhol situácii, že by nedodržal niektoré záväzky, a vyhol sa tak finančným sankciám.

Balík dvoch legislatívnych aktov posilňuje aj monitorovanie a dohľad tých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené. Prísnosť monitorovania a dohľadu bude závisieť od závažnosti finančnej situácie v danom členskom štáte.

Sem patria okrem iného tie členské štáty, ktoré sú prijímateľmi finančnej pomoci alebo pre ktoré takáto pomoc práve končí. Štáty v situácii závažnej finančnej nestability alebo preventívne prijímajúce finančnú pomoc budú tiež podliehať veľmi prísnemu zvýšenému dohľadu Komisie a Európskej centrálnej banky. Tento zvýšený dohľad bude nielen vychádzať z požiadaviek na členské štáty, na ktoré sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite, ale pôjde aj nad rámec týchto požiadaviek.

Vychádzajúc z tohto dohľadu môže Komisia dospieť k záveru, že členský štát musí prijať ďalšie opatrenia, keďže jeho finančná situácia by mohla mať značné negatívne účinky na finančnú stabilitu eurozóny. V takých prípadoch môže Komisia navrhnúť, aby Rada ministrov dotknutému členskému štátu odporučila prijať nápravné opatrenia alebo vypracovať návrh programu makroekonomických úprav.

Ako súvisí balík dvoch legislatívnych aktov s fiškálnou dohodou?

Medzivládna zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorá sa často označuje ako „fiškálna dohoda“, je zmluvou medzi členskými štátmi eurozóny a ôsmimi ďalšími členskými štátmi EÚ. Hoci nie je súčasťou právnych predpisov EÚ, zmluva obsahuje záväzok, že jej obsah sa do piatich rokov premietne do právneho rámca EÚ.

Balík dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí začleňuje niektoré prvky tejto fiškálnej dohody do práva EÚ, a to vrátane požiadaviek na členské štáty, na ktoré sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite, aby pripravili programy hospodárskeho partnerstva, ako aj požiadavky na ex-ante koordináciu plánovaných emisií dlhopisov členských štátov.

Ako súvisia tieto nové právne predpisy s Paktom stability a rastu a s európskym semestrom?

Balík dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí je navrhnutý tak, aby doplnil Pakt stability a rastu a tvoril s ním jednoliaty celok. Každú jar v rámci európskeho semestra predstavujú členské štáty svoje strednodobé fiškálne plány (v členských štátoch eurozóny sa tieto volajú „programy stability“, v ostatných štátoch sa nazývajú „konvergenčné programy“). Pre členské štáty eurozóny balík dvoch legislatívnych aktov pridáva jesennú obdobu európskeho semestra, ktorá sa ale zameriava na rozpočtové plány na nasledujúci rok.

Komisia vydá stanovisko k tomu, či je návrh rozpočtu v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny z európskeho semestra pre oblasť rozpočtovej politiky, alebo nie, a to ešte pred schválením rozpočtu. Je však potrebné zdôrazniť, že balík dvoch legislatívnych aktov Komisiu neoprávňuje zmeniť návrhy vnútroštátnych rozpočtov, ani členským štátom neukladá povinnosť držať sa striktne stanoviska Komisie. Pridanou hodnotou tohto postupu je priame usmernenie, ktoré sa zavádza do rozpočtového postupu, čím sa všetkým zainteresovaným aktérom vnútroštátneho rozpočtového procesu poskytujú informácie potrebné pred prijatím rozhodnutia o rozpočte.

Dodatočné podávanie správ o opatreniach prijatých členskými štátmi, na ktoré sa uplatňuje postup pri nadmernom deficite, ide nad rámec existujúcich požiadaviek platných v rámci pravidiel Paktu stability a rastu, bez toho, aby sa prekrývali alebo aby ich nahrádzali. Tieto doplňujúce informácie však i tak prispievajú k vyššej zodpovednosti Komisie pri včasnom poskytovaní usmernení v prípade nedodržania odporúčaní postupu pri nadmernom deficite. Posilňuje sa tým preventívna úloha EÚ v tomto ohľade a prispieva to k posilneniu mechanizmu presadzovania v rámci eurozóny, ktorý zaviedol balík šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí (formou postupných finančných sankcií).

Balík dvoch legislatívnych aktov týmito novými postupmi podávania správ posilňuje Pakt stability a rastu, keďže Komisii dáva nástroj na vydávanie odporúčaní. Na ilustráciu: ak Komisia vo svojom stanovisku určí, že návrh rozpočtu nie je v súlade so záväzkami Paktu stability a rastu a že daný členský štát neprijal opatrenia na nápravu, toto skoré označenie Komisiou sa môže neskôr použiť ako súčasť dôkazov napríklad pri rozhodovaní o tom, či sa na daný členský štát bude uplatňovať postup pri nadmernom deficite, ak je jeho deficit alebo dlh v rozpore s pravidlami Paktu stability a rastu.

Čo sa stane, ak členský štát skončí program úprav alebo prestane prijímať preventívnu pomoc?

Balíkom dvoch legislatívnych aktov sa zavádza nový systém dohľadu po skončení programov pre členské štáty, ktorým uplynú programy úprav alebo preventívna pomoc. Nový zvýšený dohľad sa na ne bude uplatňovať až kým nevrátia aspoň 75 % prijatej pomoci. Cieľom tohto opatrenia je zaistiť úspešné a trvalé vrátenie sa na trhy a trvalú udržateľnosť vo fiškálnej oblasti v prospech jednotlivých dotknutých členských štátov ako aj eurozóny ako takej.

Prečo je potrebný zvýšený dohľad nad rámec bežného postupu dohľadu? Znamená to, že bežný postup dohľadu riadne nefunguje?

Postup dohľadu sa prijatím balíka šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí výrazne zlepšil. Skúsenosti však ukazujú, že treba byť pripravený aj na neočakávané situácie. Postupy zvýšeného dohľadu, ktoré sa zavádzajú súčasným balíkom dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, umožnia užšie monitorovanie krajín, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené. Tieto postupy prinesú Komisii právomoci, ktoré potrebuje na zabezpečenie alebo obnovenie trvalej udržateľnosti.

Prečo treba upraviť vykonávanie Paktu stability a rastu, postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a európskeho semestra pre krajiny zapojené do programu? Neoslabí sa tým dohľad?

Pôsobnosť programov makroekonomických úprav je veľmi široká a ide príliš nad rámec úzko vymedzených fiškálnych otázok viacstranného dohľadu. V praxi sa dotknutý členský štát požiada, aby vykonal všetko, čo sa považuje za potrebné pre zlepšenie jeho hospodárskej a finančnej situácie z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska. Pozastavenie vykonávania postupu pri makroekonomickej nerovnováhe alebo postupu pri nadmernej nerovnováhe a monitorovania a podávania správ v rámci Paktu stability a rastu či európskeho semestra prispeje k zníženiu nadbytočnej duplicity povinností, pokiaľ ide o monitorovanie a podávanie správ.

V prípade krajín, ktoré prijímajú preventívnu finančnú pomoc, zodpovedá zvýšený dohľad podľa balíka dvoch legislatívnych aktov dohľadu navrhovanému v rámci usmernení k nástroju finančnej stability/európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu?

Áno. Komisia vypracovala príslušné usmernenia k nástroju finančnej stability/európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu a prerokovala ich s členskými štátmi, pričom brala do úvahy balík dvoch legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí, čím sa zabezpečil prirodzený súlad medzi týmito textami. Balíkom dvoch legislatívnych aktov sa práve zakotvujú pracovné postupy stanovené v rámci týchto medzivládnych nástrojov do právneho rámca EÚ.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website