Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

MEMO

Brusel 23. mája 2013

Európske námorné prístavy v roku 2030: výzvy do budúcnosti

Prístavy – základné fakty

  1. Prístavy majú kľúčový význam pre európsku dopravu, pre konkurencieschopnosť Európy a majú obrovský potenciál pre tvorbu pracovných miest a investície.

  2. Európske prístavy sú bránami európskeho kontinentu. Cez prístavy sa prepravuje 74 % tovaru z krajín mimo EÚ. Rovnako sú dôležité pre obchod vo vnútri Európy: Každý rok prejde prístavmi 37 % nákladnej dopravy v rámci EÚ a 385 miliónov cestujúcich.

  3. Na pobreží Únie v dĺžke približne 70 000 kilometrov je v prevádzke viac ako 1200 komerčných námorných prístavov. V celosvetovom meradle je Európa jedným z regiónov s najväčšou hustotou prístavov.

  4. V roku 2011 bolo cez európske prístavy (v ktorých zakotvilo viac než 60 000 obchodných lodí) prepravených približne 3,7 miliardy ton nákladu. Z tohto množstva 70 % predstavovala preprava hromadného nákladu, 18 % kontajnery a 7 % preprava ro-ro, zvyšok tvorili iné druhy bežného nákladu.

  5. Odvetvie prístavov EÚ má významný ekonomický vplyv z hľadiska zamestnanosti a činností v samotnom odvetví prístavov (priame vplyvy), na jednotlivé články dodávateľského reťazca (nepriame vplyvy), ako aj na ekonomiku EÚ v širšom slova zmysle (odvodené vplyvy). Existuje široké spektrum priemyselných činností – petrochemický, oceliarsky, automobilový priemysel, výroba a distribúcia energie, ktoré sa nachádzajú v prístavoch. Prístavy sú takisto stredobodom hospodárskej činnosti širších námorných klastrov, vrátane lodeníc, námorných zariadení, výrobcov žeriavov a vybavenia terminálov, spoločností zameriavajúcich sa záchranu lodí, offshore spoločností, podnikov zaoberajúcich sa stavbou lodí, firiem poskytujúcich služby v podobe bágrovacích prác, námorných základní atď.

  6. V niektorých prípadoch, napr. v Holandsku, môže celkový príspevok prístavných činností k HDP dosiahnuť až 3 % celkovej hospodárskej činnosti.

  7. Prístavné činnosti priamo prispievajú k zamestnanosti, zahraničným investíciám a k rastu HDP. V 22 prímorských štátoch EÚ v súčasnosti 2 200 prevádzkovateľov prístavov zamestnáva približne 110 000 prístavných robotníkov. Oveľa viac pracovných síl v odvetví prístavov pracuje v oblastiach údržby a prevádzky námornej infraštruktúry, prevádzky lodí a služieb lodnej dopravy, pozemnej dopravy, logistických činností, služieb nákladnej dopravy (napr. špedícia a colné maklérstvo) atď. Prístavy predstavujú 1,5 milióna priamych pracovných miest1. Ak sa k nim pripočítajú nepriame pracovné miesta, predstavujú až 3 milióny pracovných miest v 22 prímorských členských štátoch.

  8. Náklady a kvalita prístavných služieb sú významným faktorom pre európske hospodárstvo. Náklady na prístavné služby môžu predstavovať významnú časť celkových nákladov logistického reťazca. Prekládka nákladu, prístavné poplatky a námorné služby v prístavoch môžu pre podniky využívajúce na prepravu tovaru príbrežnú námornú dopravu tvoriť 40 % až 60 % celkových logistických nákladov na prepravu „od dverí k dverám“.

  9. Európske prístavy však čelia trom veľkým výzvam.

  10. Do roku 2030 sa predpokladá 50 % nárast objemu nákladu preloženého v prístavoch EÚ. Tento nárast je príležitosťou pre hospodársky rast a zvýšenie počtu pracovných miest: Komisia odhaduje, že do roku 2030 sa v prístavoch môže vytvoriť 110 000 až 165 000 nových pracovných miest. Aby však európske prístavy zvládli zvýšenie prepravy, musia sa prispôsobiť.

  11. Povaha obchodovania sa mení. Napríklad nová generácia kontajnerových lodí dokáže prepraviť až 18 000 kontajnerov. Ak by sa naložili na nákladné autá a zoradili do jedného radu, siahali by od Rotterdamu do Paríža.

  12. Medzi európskymi prístavmi existujú veľmi významné výkonnostné rozdiely. V súčasnosti cez tri z najvýkonnejších európskych prístavov, Antverpy, Hamburg a Rotterdam, prejde jedna pätina všetkého tovaru, ktorý do Európy prichádza po mori. Výkonnostné rozdiely majú za následok obrovskú neefektívnosť, ktorá sa prejavuje v dlhších trasách, dlhších obchádzkach, dlhších cestách po mori aj na súši a napokon aj v zvýšení emisií z dopravy a vyššom dopravnom preťažení na úkor občanov EÚ a hospodárstva. Ak sa nič neurobí, situácia sa so zvyšovaním objemu prepravy jednoducho bude zhoršovať.

Prečo 319 námorných prístavov EÚ?

Komisia určila 319 kľúčových európskych námorných prístavov, ktoré sú dôležité pre účinné fungovanie vnútorného trhu a európskeho hospodárstva2 (pozri usmernenia pre TEN-T), 83 z nich sa považuje za prístavy tvoriace „základnú sieť“3. Previerka prístavov zo strany Komisie sa zameriava na týchto 319 prístavov ako základ vysoko funkčnej európskej siete prístavov vybavujúcej 96 % tovaru a 93 % cestujúcich, ktorí prechádzajú prístavmi EÚ.

Hlavné výzvy, ktorým čelia naše prístavy

Vysoký predpokladaný rast

Aj pri skromných predpokladoch hospodárskeho rastu sa očakáva, že objemy nákladu sa do roku 2030 zvýšia o 50 %, pre rýchle rastúcu prepravu kontajnerov sú predpoklady dokonca ešte vyššie.

Aby rozhodnutia na zvládnutie predpokladaného rastu mohli byť účinné o 5 až 15 rokov, treba ich prijať už dnes. Najprv je potrebné zaistiť správny regulačný rámec s cieľom prilákať investorov a potom poskytnúť dostatočný čas na plánovanie a stavebné práce. Realizácia veľkých projektov v oblasti infraštruktúry zvyčajne trvá 15 rokov.

Ak EÚ nebude konať dnes, hospodársky rast bude ohrozený rizikom preťaženia a veľmi vysokými externými nákladmi, a to najmä v prístavných mestách a regiónoch a pri ich napojení na širšie spádové územia.

Štrukturálne výkonnostné rozdiely v Európe

Efektívnosť prístavov v celej Európe vykazuje značné rozdiely: nie všetky prístavy EÚ sú na rovnakej výkonnostnej úrovni a v posledných rokoch došlo k prehĺbeniu rozdielov medzi prístavmi, ktoré sa prispôsobili novým logistickým a ekonomickým požiadavkám, a prístavmi, ktoré zaostali. Mnohé európske prístavy dosahujú veľmi dobré výsledky a ponúkajú služby na vysokej úrovni. Aj tu však platí, že reťaz je len taká pevná, ako jej najslabšie ohnivko: ak malý počet prístavov nepodáva dobré výkony alebo štrukturálne upadá, ovplyvňuje to fungovanie celej európskej dopravnej siete a hospodárstva.

  1. Výkonnostné rozdiely majú za následok dopravné obchádzky, dlhšie námorné a pozemné cesty a napokon aj zvýšenie emisií z dopravy a väčšie dopravné preťaženie na úkor občanov EÚ a hospodárstva.

  2. Majú negatívny vplyv na obchodné príležitosti pre dobre fungujúce prístavy, ktoré nemôžu rozvíjať linky námornej príbrežnej dopravy (alebo dopravnej obsluhy) do regiónov s prístavmi s nízkou výkonnosťou.

  3. Tento rozdiel takisto oslabuje úsilie EÚ a jej členských štátov s cieľom rozvíjať námornú príbrežnú dopravu ako skutočnú alternatívu pozemnej dopravy cez preťažené oblasti.

  4. Celkovo výkonnostné rozdiely podkopávajú efektívnosť a udržateľnosť transeurópskej dopravnej siete a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva ako celku.

Meniaci sa charakter lodnej dopravy

Prístavy sa musia prispôsobiť meniacim sa potrebám odvetvia:

  1. Zvyšuje sa veľkosť a komplexnosť flotíl: objavujú sa ultra veľké kontajnerové lode, ale aj nové druhy lodí typu ro-ro a plynových tankerov. Väčšie lode si vyžadujú vyššie špičkové kapacity, keď dodávajú viac nákladu alebo naloďujú veľký počet cestujúcich. Napríklad loď „Marco-Polo“, ktorú vlastní spoločnosť CMA a ktorá je v prevádzke od novembra 2012, má kapacitu 16 000 kontajnerov a dĺžku 396 m. Spoločnosť Maersk si na rok 2015 objednala 20 lodí s kapacitou 18 000 kontajnerov. Ide o pomyselný ekvivalent naloženého vlaku s dĺžkou 280 km (vzdialenosť medzi Rotterdamom a Düsseldorfom).

  2. Zavedením väčších plavidiel pre príbrežnú námornú dopravu a dopravnú obsluhu sa vytvoria nové potreby v oblasti energetickej účinnosti, alternatívnych zásobníkových palív a environmentálneho správania (LNG, zásobovanie elektrickou energiou z pevniny4).

  3. Najnovšie trendy v oblasti logistiky a distribučných systémov pritiahnu viac služieb s pridanou hodnotou v oblasti prístavu (dôležité pre pravidlá hospodárskej súťaže v rámci prístavu a režimy spoplatňovania).

  4. Obchod s energiou sa mení: prechod z ropy a rafinovaných ropných produktov na plyn, potreba splyňovacích zariadení so značnými kapacitami v prístavoch, potenciálne objemy prepravy a uskladňovania suchej biomasy a CO2, zásobovanie elektrickou energiou z pevniny.

Nové návrhy

Prístavom je treba pomôcť pri modernizácii poskytovania služieb, je potrebné ich lepšie prepojiť a zabezpečiť, aby všetky prístavy boli schopné ponúknuť čo najlepšie služby. To znamená, že tie prístavy, ktoré zaostávajú, musia dobehnúť ostatné a držať s nimi krok. To si bude vyžadovať posun v mentalite a schopnosť učiť sa od prístavov s dobrou výkonnosťou.

Komisia odhaduje, že táto iniciatíva môže hospodárstvu EÚ do roku 2030 ušetriť až 10 miliárd EUR a znížiť prístavné náklady takmer o 7 %

Efektívnejšie prístavy

Komisia navrhuje nové, transparentné a otvorené postupy na výber poskytovateľov prístavných služieb. Budú existovať pravidlá, aby sa predišlo možnému zneužitiu cien prevádzkovateľmi s výhradnými právami. V dôsledku zabezpečenia konkurenčného a otvoreného prostredia v oblasti prístavných služieb a zavedenia silnejšieho konkurenčného tlaku v tých prístavoch, kde sa tak ešte nestalo, budú prevádzkovatelia nútení poskytovať lepšie a spoľahlivejšie služby. Táto požiadavka je určená ako jedna z priorít Aktu o jednotnom trhu II. Návrh o prístavoch uplatňuje ako všeobecnú zásadu slobodu poskytovať služby bez diskriminácie a uvádza odvetvie prístavov do súladu s ostatnými druhmi dopravy a s fungovaním vnútorného trhu.

V záujme silnejšieho zamerania na zákazníka návrh zavádza poradný výbor používateľov prístavu. Podrobnosti budú závisieť od miestnych podmienok tak, aby miestne prístavné komunity mohli profitovať z lepšej koordinácie a zdravšieho obchodného prostredia. Prístavná komunita ako celok však bude viac orientovaná na zákazníka a bude mať v rukách všetky nástroje, aby mohla poskytovať lepšie služby tak pre lode, ktoré zastavujú v prístave, ako aj pre používateľov zo spádového územia.

Návrh nebude stanovovať osobitné pravidlá pre prekládku nákladu a služby osobnej dopravy, pre ktoré sú príslušné postupy stanovené v smernici o udelení koncesie (pozri opatrenie č. 3). Poskytovatelia týchto služieb však takisto budú získavať z transparentnejšieho podnikateľského prostredia s možnosťou aktívne sa zúčastňovať na lepšom fungovaní prístavu.

Lepšie prepojenie so spádovým územím

Aby boli schopné sa rozvíjať a reagovať na zmeny, európske prístavy musia byť lepšie prepojené v rámci širšej dopravnej siete.

V nových usmerneniach pre TEN-T bola určená sieť 319 prístavov, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu a európskeho hospodárstva (83 prístavov v základnej sieti TEN-T a 239 v komplexnej sieti). Spoločne má týchto 319 prístavov TEN-T kľúčový význam pre ďalšiu optimalizáciu európskej dopravy prostredníctvom moderných logistických operácií. Ako prestupné uzly na oboch koncoch námorných diaľnic sú dôležité aj pre rozvoj námornej príbrežnej dopravy ako alternatívy pozemnej dopravy v určitých regiónoch, najmä v oblasti Stredozemného mora. Komisia odhaduje, že touto iniciatívou sa objem príbrežnej námornej dopravy zvýši zo 4 na 8 % a vznikne značný počet nových pracovných miest.

Prístavy TEN-T budú vytvárať pridanú hodnotu na úrovni EÚ a budú doplnené miestnymi a regionálnymi prístavmi.

Zlepšený rámec pre investície

Návrh rozširuje slobodu prístavov vyberať poplatky a posilňuje potrebu transparentnosti vynakladania verejných zdrojov.

Návrh umožní väčšiu samostatnosť prístavným orgánom, najmä pokiaľ ide o stanovenie poplatkov a prideľovanie zdrojov. Väčšia samostatnosť pri stanovovaní a vyberaní poplatkov za infraštruktúru poskytne prístavným orgánom viac možností na zabezpečenie dobrej prevádzky v danom prístave.

V návrhoch sa okrem toho ustanovuje väčšia pružnosť pri zohľadňovaní environmentálneho správania prístavov. V nadchádzajúcich rokoch sa environmentálne správanie prístavov zlepší podporou používania čistých technológií pre lode, ako aj prístavnú infraštruktúru. Aby prístavné orgány mohli reagovať na tieto nové výzvy, musia mať potrebnú vybavenosť.

Väčšia nezávislosť riadenia prístavov bude vyvážená dohľadom nezávislého orgánu, ktorý bude dbať na spravodlivú hospodársku súťaž a koordináciu rozvoja prístavov na vnútroštátnej a európskej úrovni.

Návrh posilňuje potrebu transparentnosti pri využívaní verejných prostriedkov. Poskytne prehľad o tom, kam prúdia verejné financie a pomôže predchádzať narušeniu hospodárskej súťaže. Špecifickejšie pravidlá transparentnosti umožnia starostlivejšiu kontrolu určitých praktík, ktoré existujú v súčasnosti. To podnieti súkromných investorov, ktorí potrebujú právnu istotu a dlhodobú stabilitu. V čase, keď dostupnosť verejných zdrojov je čoraz nižšia, musia byť zabezpečené dodatočné súkromné investície.

Sociálny dialóg: zabezpečenie dobrých pracovných podmienok

Prístavy nemôžu fungovať bez dobre vyškolenej pracovnej sily a kvalifikovaných ľudí. Komisia odhaduje, že očakávané zvýšenie aktivity v prístavoch môže do roku 2030 priniesť približne 70 000 priamych nových pracovných miest5. Moderné prístavné služby a stabilné prostredie musí byť spojené s modernou organizáciou práce a sociálnymi predpismi.

Od júna tohto roka Komisia vytvorí výbor pre sociálny dialóg v prístavoch, aby zamestnancom a zamestnávateľom dala priestor na diskusiu a dohodu v pracovných záležitostiach. Komisia poskytne technickú a administratívnu podporu pre prácu výboru a v roku 2016 zhodnotí pokrok.

Na začiatku svojej činnosti sa výber zameria na otázky zdravia, bezpečnosti, odbornej prípravy a vzdelávania. Dosiahnuté dohody budú neskôr zapracované do právnych predpisov.

Akčný plán navrhovaný Komisiou

Nový legislatívny návrh o prístavoch je súčasťou širšieho akčného plánu, ktorý navrhla Komisia. Po dlhom procese konzultácií prišla Komisia s iniciatívou pozostávajúcou z legislatívneho návrhu s cielenými opatreniami, ktoré má prijať Európsky parlament a Rada, a z ôsmich dodatočných opatrení, ktoré by Komisia mala vykonať v nadchádzajúcich rokoch s cieľom riešiť hlavné výzvy, ktorým v súčasnosti čelia naše prístavy:

Opatrenie č. 1

Využiť budúce štruktúry koridorov v nových usmerneniach pre rozvoj siete TEN-T na identifikáciu prioritných investícií v rámci „Nástroja na prepojenie Európy“ na prepojenie prístavov so železničnou, vnútrozemskou vodnou a cestnou dopravou a povzbudenie prístavov k tomu, aby poskytovali informácie o prepravných tokoch, ktoré umožnia lepšie organizovať intermodálnu logistiku.

Opatrenie č. 2

Posilniť zosúladenie dopravných projektov financovaných v rámci štrukturálnych a kohéznych fondov s TEN-T, pričom prioritu majú projekty zamerané na prístup k prístavom a prepojenie so spádovým územím. Rovnaké úsilie o zosúladenie investícií sa vynaloží aj vzhľadom na ostatné zdroje financovania EÚ, ako sú úvery, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom Európskej investičnej banky a iných nástrojov poskytovania úverov EÚ.

Opatrenie č. 3

Kontrola správneho uplatňovania budúcej smernice o udeľovaní koncesií a verejných zákaziek v odvetví prístavov. V prípade zákaziek, na ktoré sa tieto smernice nevzťahujú, kontrola, či sa v odvetví prístavov správne uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania a transparentnosti stanovené v zmluve, tak ako ich vykladá Súdny dvor.

Opatrenie č. 4

Podporiť zjednodušenie administratívnych postupov v prístavoch prostredníctvom praktickej realizácie úsilia vynaloženého v rámci týchto iniciatív:

  1. iniciatíva „Blue Belt“, ktorá zjednodušuje colné postupy v prístavoch;

  2. harmonizovaná a súdržná realizácia „jednej vnútroštátnej priehradky“;

  3. „e-maritime“ (používanie elektronických informácií na zníženie administratívnej záťaže a pri podnikaní); a

  4. iniciatíva „e-Freight“, ktorej cieľom je uľahčiť výmenu informácií v priebehu multimodálnych logistických reťazcov a ktorá prispeje k zlepšeniu efektívnosti prístavov, keďže prístavy sú dôležité multimodálne platformy.

Opatrenie č. 5

Objasniť uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci v odvetví prístavov: Komisia v súčasnosti pracuje na modernizácii svojich pravidiel v oblasti štátnej pomoci pre všetky odvetvia hospodárstva. Komisia do konca roku 2013 objasní pojem pomoci, pokiaľ ide o financovanie infraštruktúry, najmä vzhľadom na vývoj judikatúry Súdneho dvora.

Opatrenie č. 6

Prispôsobovanie sa zmenám bude v prípade potreby potrebné prerokovať so sociálnymi partnermi v rámci európskeho sociálneho dialógu: sociálni partneri EÚ sa už dohodli na pravidlách postupov a na otvorenom spoločnom pracovnom programe a očakávajú, že výbor bude formálne zriadený 19. júna 2013. Komisia poskytne podporu pre prácu výboru a v roku 2016 zhodnotí pokrok.

Opatrenie č. 7

Podporiť inovácie, monitorovať výkonnosť a preskúmať a prediskutovať potreby v oblasti ľudských zdrojov, vrátane výziev týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia, odbornej prípravy a kvalifikácie, ktorým čelia prístavy EÚ: v rámci 7. rámcového programu RTD pre dopravu Komisia do konca roka 2013 spustí v rámci celej EÚ dva projekty, ktoré sa budú zaoberať uvedenými otázkami.

Opatrenie č. 8

Podporiť konzistentnejšie uplatňovanie ekologicky diferencovaných poplatkov za prístavnú infraštruktúru: Komisia navrhne zásady spoplatňovania v závislosti od vplyvu na životné prostredie a podporí výmenu osvedčených postupov do roku 2015.

Ďalšie informácie

IP/13/451

http://ec.europa.eu/transport/

List of 319 key EU ports by country

PRÍLOHA 1 – Hlavné tabuľky a OBRÁZKY

20 najväčších európskych nákladných prístavov podľa prekládky tovaru v tonách (2011). Pozri aj grafiku nižšie.

20 najväčších nákladných prístavov EÚ

Prekládka tovaru v miliónoch ton (2011)

1

Rotterdam

370,3

2

Antverpy

168,5

3

Hamburg

114,4

4

Marseille

84,5

5

Algeciras

68,8

6

Le Havre

63,4

7

Amsterdam

59,6

8

Immingham

57,2

9

Bremerhaven

55,9

10

Valencia

54,2

11

Londýn

48,8

12

Milford Haven

48,7

13

Janov

42,4

14

Triest

41,8

15

Göteborg

41,3

16

Taranto

41,2

17

Dunkerque

40,8

18

Southampton

37,9

19

Tallinn

36,0

20

Tees & Hartlepool

35,2

Obrázok: 20 najväčších európskych nákladných prístavov a ďalšie dôležité nákladné prístavy podľa prekládky tovaru v tonách (2011)

Zdroj: Eurostat

3 :

Sieť TEN-T sa skladá z dvoch vrstiev: 1) z komplexnej siete, ktorá sa má dokončiť do roku 2030 a zabezpečí úplné pokrytie EÚ a dostupnosť všetkých regiónov a 2) základnej siete, ktorá sa zaradí do komplexnej siete, uprednostní najdôležitejšie uzly TEN-T a má sa dokončiť do roku 2050. Podrobné kritériá výberu prístavov TEN-T možno nájsť v návrhu nariadenia o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete [KOM(2011) 650 v konečnom znení/2]. Konečný počet prístavov TEN-T bude závisieť od konečného výsledku prebiehajúceho riadneho legislatívneho postupu.

4 :

Zásobovanie elektrickou energiou z pevniny alebo „cold ironing“: plavidlá sa pripoja na spoločné zdroje energie namiesto toho, aby museli využívať vlastné palubné generátory.

5 :

Toto číslo sa zvýši, ak vezmeme do úvahy aj nepriame a odvodené pracovné miesta.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site