Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

MEMO

V Bruseli 19. novembra 2013

This is an updated version of MEMO/13/878 - available in all languages

Nové zameranie politiky súdržnosti EÚ na maximálne účinky na rast a zamestnanosť: reforma v 10 bodoch

V rámci rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 sa do politiky súdržnosti investuje 325 miliárd EUR v európskych členských štátoch, ich regiónoch a mestách s cieľom dosiahnuť celoeurópske ciele v oblasti rastu a zamestnanosti a zároveň bojovať proti zmene klímy, energetickej závislosti a sociálnemu vylúčeniu. Keď sa zohľadnia príspevky členských štátov a pákový efekt finančných nástrojov, celkový finančný vplyv bude pravdepodobne vyšší ako 500 miliárd EUR. Prostredníctvom reformy politiky súdržnosti sa zabezpečí, aby tieto investície prispôsobené konkrétnym potrebám regiónov a miest mali maximálny účinok. Hlavné prvky reformy sú tieto:

1. Investície do všetkých regiónov EÚ a prispôsobenie výšky podpory a príspevku daného členského štátu (miery spolufinancovania) ich úrovni rozvoja:

menej rozvinuté regióny (HDP < 75 % priemeru EÚ-27),

regióny s prechodným financovaním (HDP 75 % až 90 % priemeru EÚ-27),

viac rozvinuté regióny (HDP > 90 % priemeru EÚ-27).

2. Zameranie zdrojov na kľúčové odvetvia rastu: Investície z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) sa sústredia na 4 ústredné priority: inovácie a vývoj, digitálnu agendu, podporu pre malé a stredné podniky (MSP) a nízkouhlíkové hospodárstvo, v závislosti od kategórie, do ktorej región patrí (menej rozvinuté regióny: 50 %, regióny s prechodným financovaním: 60 % a viac rozvinuté regióny: 80 %). Na tieto odvetvia sa vyčlení približne 100 miliárd EUR, z ktorých 23 miliárd EUR bude určených na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo (energetickú účinnosť a obnoviteľné energie). V tejto súvislosti existujú osobitné povinnosti na vyčlenenie zdrojov z EFRR (menej rozvinuté regióny: 12 %, regióny s prechodným financovaním: 15 % a viac rozvinuté regióny: 20 %).

Približne 66 miliárd EUR bude určených na prioritné transeurópske dopravné spojenia a kľúčové projekty v oblasti environmentálnej infraštruktúry prostredníctvom Kohézneho fondu.

Prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) bude politika súdržnosti významne prispievať k prioritám EÚ v oblasti zamestnanosti, napríklad prostredníctvom odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, vzdelávania a sociálneho začlenenia (minimálne 20 % finančných prostriedkov z ESF v každom členskom štáte sa bude musieť použiť na podporu tohto cieľa). Výška pridelených rozpočtových prostriedkov z ESF sa stanoví v súlade s potrebami každého členského štátu, pričom sa bude sa uplatňovať vopred stanovená minimálna suma a celkovo príspevok dosiahne minimálne 70 miliárd EUR.
Prostredníctvom novej iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá je prepojená s ESF a na ktorú je vyčlenených minimálne 6 miliárd EUR, sa bude vykonávať záruka pre mladých ľudí.

3. Stanovenie jasných, transparentných a merateľných cieľov, pokiaľ ide o zodpovednosť a výsledky: Krajiny a regióny budú musieť vopred oznámiť, aké ciele chcú s dostupnými zdrojmi dosiahnuť, a presne určiť, akým spôsobom budú merať pokrok pri plnení daných cieľov. Umožní sa tým pravidelne sledovať využívanie zdrojov a diskutovať o tom, ako sa využívajú. Znamená to, že ku koncu príslušného obdobia bude možné na dobre fungujúce programy poskytnúť dodatočné finančné prostriedky (prostredníctvom tzv. „výkonnostnej rezervy“).

4. Zavedenie podmienok pred tým, ako bude možné použiť finančné prostriedky, s cieľom zabezpečiť účinnejšie investície. Napríklad stratégie inteligentnej špecializácie na určenie osobitných silných stránok a osobitného potenciálu, reformy priaznivé pre podnikanie, dopravné stratégie, opatrenia na zlepšenie systémov verejného obstarávania, súlad so zákonmi v oblasti životného prostredia, stratégie boja proti nezamestnanosti mladých, proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky alebo na podporu rodovej rovnosti a nediskriminácie - toto všetko sú nevyhnutné predpoklady.

5. Stanovenie spoločnej stratégie pre lepšiu koordináciu a menšie prekrývanie podpory: Spoločný strategický rámec je základom pre lepšiu koordináciu medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EFRR, Kohéznym fondom a ESF ako tromi fondmi v rámci politiky súdržnosti, ako aj Fondom pre rozvoj vidieka a Fondom pre rybné hospodárstvo). Takisto sa tým zabezpečí lepšie prepojenie s ostatnými nástrojmi EÚ, akými sú napríklad Horizont 2020, Nástroj na prepojenie Európy alebo Program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie.

6. Zníženie byrokracie a zjednodušenie využívania investícií EÚ prostredníctvom spoločného súboru pravidiel pre všetky európske štrukturálne a investičné fondy, ako aj prostredníctvom jednoduchších účtovných pravidiel, väčšmi cielene zameraných požiadaviek na podávanie správ a väčším využívaním digitálnej technológie (tzv. e-súdržnosti).

7. Posilnenie mestského rozmeru politiky vymedzením minimálnej výšky zdrojov v rámci EFRR, ktoré sa majú použiť na integrované projekty v mestách – popri ostatných výdavkoch v mestských oblastiach.

8. Posilnenie cezhraničnej spolupráce a zjednodušenie tvorby cezhraničných projektov. Vrátane zabezpečenia podpory pre makroregionáne stratégie, ako napríklad stratégie pre podunajskú oblasť alebo pre región Baltského mora, z národných a regionálnych programov.

9. Zabezpečenie lepšieho prepojenia politiky súdržnosti so širšou správou ekonomických záležitostí EÚ: Programy budú musieť byť v súlade s národnými programami reforiem a mali by sa týkať príslušných reforiem označených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v európskom semestri. Ak to bude potrebné, Komisia môže požiadať členské štáty– na základe tzv. ustanovenia o „makroekonomickej podmienenosti“, aby pozmenili svoje programy tak, aby prispievali ku kľúčovým štrukturálnym reformám. Komisia môže, ako poslednú možnosť, pozastaviť finančné prostriedky, ak sa ekonomické odporúčania opakovane a závažným spôsobom porušujú.

10. Podnecovanie väčšieho využívania finančných nástrojov s cieľom poskytnúť MSP väčšiu podporu a lepší prístup k úverom: Pôžičky, záruky a vlastný/rizikový kapitál sa budú podporovať z finančných prostriedkov EÚ na základe spoločných pravidiel, rozšírením možností ich využitia a poskytovaním stimulov (napr. vyššie miery spolufinancovania). Dôraz kladený skôr na pôžičky než na granty by mal viesť k zlepšeniu kvality projektov a k menšiemu spoliehaniu sa na dotácie.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website