Navigation path

Left navigation

Additional tools

Erasmus+: často kladené otázky

European Commission - MEMO/13/1008   19/11/2013

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO HR

Európska komisia

OZNAM

Štrasburg/Brusel 19. novembra 2013

Erasmus+: často kladené otázky

(pozri aj IP/13/1110)

Čo je Erasmus+?

Erasmus+ je nový program EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na obdobie rokov 2014-2020. Tento nový program nahrádza niekoľko súčasných programov EÚ pre vzdelávanie: program celoživotného vzdelávania - Erasmus (vysokoškolské vzdelávanie) Leonardo da Vinci (odborná príprava), Comenius (školské vzdelávanie), Grundtvig (vzdelávanie dospelých), Mládež v akcii a päť programov medzinárodnej spolupráce (Erasmus Mundus, Tempus, Alfa, Edulink a program pre spoluprácu s industrializovanými krajinami). Po prvýkrát poskytne program Erasmus+ podporu aj športu, najmä na masovej úrovni.

Erasmus+ výrazne zvýši financovanie EÚ (o vyše 40 %) na rozvoj vedomostí a zručností, čo odzrkadľuje význam vzdelávania a odbornej prípravy v európskych a vnútroštátnych politických programoch. Jeho cieľom je zvýšiť osobný rozvoj a pracovné vyhliadky občanov.

Nový program nadväzuje na skúsenosti a úspech súčasných programov, napríklad programu Erasmus, bude však mať ešte väčší dosah. Erasmus+ je založený na predpoklade, že investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú kľúčom k uvoľneniu potenciálu ľudí bez ohľadu na ich vek alebo sociálne zázemie.

Na čo bude zameraná podpora z programu Erasmus+?

Cieľom programu Erasmus+ je zvýšenie kvality a významu kvalifikácií a zručností. Dve tretiny jeho rozpočtu sú určené na granty na štúdium, odbornú prípravu, prácu alebo dobrovoľnícku činnosť v cudzine pre vyše 4 milióny ľudí na obdobie rokov 2014-2020 (v porovnaní s 2,7 miliónmi v období rokov 2007-2013). Obdobie strávené v zahraničí môže trvať od niekoľkých dní až po jeden rok.

Erasmus+ je otvorený študentom, pedagógom, učňom, dobrovoľníkom, pracovníkom s mládežou a ľuďom pracujúcim v odvetví masového športu. Poskytne však financovanie aj pre partnerstvá vzdelávacích zariadení, mládežníckych organizácií, podnikov, miestnych a regionálnych orgánov a mimovládnych organizácií, ako aj na reformy v členských štátoch zamerané na modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy a podporu inovácií, podnikateľských schopností a zamestnateľnosti.

Väčšia podpora bude smerovať aj na projekty pre platformy IT, ako napr. e-twinning (elektronické partnerstvo škôl), ktoré majú spájať školy a iných poskytovateľov vzdelávania prostredníctvom internetu.

Erasmus+ prispeje na rozvoj európskeho rozmeru športu, čím sa pomôže pri riešení cezhraničných hrozieb, ako napríklad ovplyvňovanie výsledkov zápasov či doping. Program bude zároveň slúžiť na podporu nadnárodných projektov s účasťou organizácií masového športu, čím bude šíriť príklady dobrej správy, sociálneho začlenenia, dvojitej kariéry a fyzickej aktivity pre všetkých.

V čom sa bude program Erasmus+ odlišovať od súčasných programov?

Nový program je svojou povahou ambicióznejší a strategickejší, nemení však doterajšie hlavné ciele – zlepšovať zručnosti ľudí a tým aj ich zamestnateľnosť a zároveň podporovať modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Erasmus+ vytvorí synergiu medzi jednotlivými sektormi vzdelávania a pracovným prostredím. Vďaka zjednotenému programu dôjde k zjednodušeniu pravidiel a postupov pri uplatňovaní a zabráneniu fragmentácie a duplicity práce.

Program má niekoľko nových prvkov:

Systém úverových záruk, ktorým sa má študentom magisterského štúdia pomôcť financovať ich úplné štúdium v zahraničí a získať zručnosti potrebné pre pracovné miesta s intenzívnym využívaním vedomostí.

Znalostné aliancie: partnerstvá medzi inštitúciami vyššieho stredoškolského vzdelávania a podnikmi na podporu tvorivosti, inovácií a podnikateľských schopností prostredníctvom vytvárania nových učebných plánov, vzdelávacích príležitostí a kvalifikácií.

Aliancie sektorových zručností: partnerstvá medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a podnikmi na podporu zamestnateľnosti a riešenie problému chýbajúcich zručností vytvorením nových učebných osnov zameraných na jednotlivé sektory a prostredníctvom inovatívnych foriem odborného vzdelávania a prípravy.

Program integruje v súčasnosti samostatné programy týkajúce sa medzinárodného rozmeru vyššieho vzdelávania, vďaka čomu sa umožní mobilita vyššieho vzdelávania aj do tretích krajín a schopnosť vytvárať projekty s inštitúciami vyššieho vzdelávania v tretích krajinách.

Čo sa v programe Erasmus+ zmení pre študentov?

Dostupnosť programu sa zvýši, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Erasmus+ napríklad výraznejšie podporí študentov, ktorí si chcú zlepšiť svoje jazykové schopnosti pred štúdiom na univerzite či na pracovnej stáži. Bude zároveň presadzovať rozvoj pružných foriem vzdelávania, napríklad diaľkového štúdia alebo štúdia popri zamestnaní, prostredníctvom dokonalejšieho využívania informačných technológií.

V grantoch z programu Erasmus+ sa lepšie zohľadnia konkrétne potreby (napríklad náklady na život v cieľovej krajine) a poskytne sa nimi vyššia podporu študentom zo znevýhodneného prostredia, so zdravotným postihnutím alebo z najvzdialenejších regiónov. Jednotlivé krajiny môžu tento grant z prostriedkov EÚ navýšiť o ďalšiu sumu z vlastného štátneho či regionálneho rozpočtu.

Vďaka úverovým zárukám sa zvýši podpora i študentom, ktorí chcú v inej európskej krajine absolvovať celé magisterské štúdium. Tieto záruky budú prínosom najmä pre študentov z menej priaznivého prostredia, ktorých v minulosti odrádzala od štúdia v zahraničí nedostupnosť národných štipendií či pôžičiek.

Nová charta programu Erasmus zlepší kvalitu zahraničných skúseností vďaka prísnejším dohodám medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania, v ktorých sa bude uvádzať minimálna požadovaná úroveň jazykových schopností študenta, ako aj podrobné informácie o ubytovaní a vízových záležitostiach.

Bude výška študentských grantov podľa programu Erasmus+ v jednotlivých krajinách lepšie harmonizovaná?

Áno. Cieľom je lepšie harmonizovať kritériá na stanovenie výšky študentského grantu EÚ a zároveň umožniť flexibilitu, aby sa zohľadnila miera dopytu po grantoch a ďalšie zdroje financovania, ktoré sa v jednotlivých krajinách líšia. Popri grantoch EÚ môžu študenti získať aj iné príspevky od vnútroštátnych, regionálnych či miestnych orgánov.

Výška grantu EÚ bude v prvom rade závisieť od cieľovej krajiny.

Krajiny, ktoré sa zapoja do programu Erasmus+, budú rozdelené do troch skupín podľa výšky životných nákladov. Študent, ktorý sa na účely štúdia presúva do krajiny patriacej do rovnakej skupiny (t.j. s podobnými životnými nákladmi), získa grant EÚ v strednom rozmedzí 200 až 450 EUR mesačne. Výšku grantu stanoví národná agentúra zodpovedná za správu grantov programu Erasmus+ v danej krajine. Národná agentúra zohľadní mieru dopytu a ďalšie zdroje financovania. Môže napríklad pre svoje vysokoškolské inštitúcie určiť minimálnu a maximálnu výšku grantov v prípade, keď je spolufinancovanie k dispozícii iba v niektorých regiónoch či inštitúciách.

Študenti, ktorí sa presúvajú do krajiny s vyššími životnými nákladmi, získajú grant v strednej výške a k tomu najmenej 50 EUR mesačne (grant však nesmie byť vyšší než 500 EUR mesačne). Študenti, ktorí sa presúvajú do krajiny s nižšími životnými nákladmi, získajú grant v strednej výške, z ktorého bude odpočítaných najmenej 50 EUR mesačne (grant však nesmie byť nižší než 150 EUR mesačne). Študenti z najvzdialenejších regiónov a najvzdialenejších krajín zapojených do programu získajú vyšší grant EÚ.

Výška grantu EÚ bude závisieť aj od toho, či študent mieni v zahraničí študovať alebo absolvovať stáž. Študenti na stáži získajú okrem grantu EÚ, ktorý sa udeľuje na štúdium, mesačne 100 až 200 EUR navyše, pretože často nemajú prístup k lacnejším možnostiam študentského ubytovania alebo jedálňam a pod. O výške rozhodne národná agentúra alebo - v prípade regionálneho či miestneho spolufinancovania - vysokoškolská inštitúcia.

Počíta sa aj s osobitnými opatreniami pre študentov pochádzajúcich z rodín s nízkymi príjmami. V závislosti na výške podpory, ktorá už bola tejto cieľovej skupine poskytnutá na vnútroštátnej úrovni, môžu národné orgány rozhodnúť o tom, že týmto študentom, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia, bude okrem bežného grantu EÚ pridelená dodatočná suma z rozpočtu EÚ vo výške 100 až 200 EUR mesačne.

Študenti s osobitnými potrebami môžu získať vyšší grant EÚ ako príspevok na ich dodatočné náklady.

Budú sa môcť do programu Erasmus+ zapojiť aj študenti, ktorí už využili grant z programu Erasmus v rámci predchádzajúceho programu celoživotného vzdelávania?

Áno. Teraz bude možné absolvovať štúdium alebo stáž v rámci programu Erasmus+ viac než raz.

Študenti budú môcť absolvovať štúdium alebo stáž v zahraničí až na obdobie 12 mesiacov v každom študijnom cykle (bakalárskom, magisterskom alebo doktorandskom) bez ohľadu na typ mobility (štúdium alebo stáž) a na počet období mobility (napr. 2 obdobia v dĺžke 6 mesiacov alebo 3 obdobia v dĺžke 4 mesiacov). Vysokoškolské inštitúcie však môžu uprednostniť študentov, ktorí ešte nikdy nevyužili možnosť mobility v zahraničí.

V prípade žiadosti o grant v tom istom študijnom cykle sa v rámci programu Erasmus+ prihliada na skutočnosť, či sa už daný študent zúčastnil na výmene Erasmus v rámci programu celoživotného vzdelávania. Napríklad ak sa už študent zapojil do výmeny Erasmus na šesť mesiacov v rámci magisterského štúdia v programe celoživotného vzdelávania, môže využiť grant na mobilitu z programu Erasmus+ v rámci magisterského štúdia na ďalších maximálne 6 mesiacov. Ak sa však ten istý študent rozhodne pre doktorandské štúdium, môže využiť podporu z programu Erasmus+ až na 12 mesiacov, pretože ide o vyšší študijný cyklus.

Pri výpočte maximálne 12-mesačného obdobia na jeden študijný cyklus v prípade vysokoškolského štúdia alebo stáže v rámci programu Erasmus+ sa nebudú zohľadňovať iné v minulosti absolvované pobyty v rámci mobility, napríklad stáž Leonardo da Vinci v rámci programu celoživotného vzdelávania alebo dobrovoľná činnosť v Európskej dobrovoľníckej službe v rámci programu Mládež v akcii.

Zostane mobilita naďalej hlavným cieľom programu Erasmus+?

Áno, na mobilitu bude aj naďalej vyčlenená najväčšia časť (dve tretiny) rozpočtu programu Erasmus+. Aj keď bude mobilita študentov prioritou, z dôvodu „multiplikačného účinku“ sa zvýši aj podpora poskytovaná pedagógom a pracovníkom s mládežou. Tá môže mať význam pre celý systém v prípade, že jej príjemcovia uplatnia po návrate do svojich domovských inštitúcií svoje skúsenosti a poznatky zo zahraničného pobytu.

Ako bude Erasmus+ pristupovať k otázke nezamestnanosti mladých ľudí?

Erasmus+ prispeje k zmierneniu nezamestnanosti mladých tým, že im pomôže zlepšiť si kľúčové zručnosti – znalosť cudzieho jazyka, komunikačné schopnosti, schopnosť adaptácie či schopnosť spolužitia a spolupráce s ľuďmi z iných národností a kultúr.

Program uľahčí spoluprácu medzi vysokými školami a zamestnávateľmi tým, že študentom ponúkne študijné programy, ktoré ich vybavia zručnosťami potrebnými pre zamestnanie. Pomôže aj vzdelávacím zariadeniam a mládežníckym organizáciám pri prehlbovaní väzieb s podnikmi. Zároveň podporí aj politické reformy v prioritných oblastiach, ako napríklad digitálne zručnosti a či primeranosť odborného vzdelávania a prípravy pre potreby pracovného trhu.

Erasmus+ zdôrazňuje aj význam neformálneho učenia. Podľa doterajších skúseností zamestnávatelia oceňujú čoraz viac zručnosti získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania, napr. dobrovoľníckej činnosti. Potvrdzuje to 75 % účastníkov Európskej dobrovoľníckej služby, ktorí uviedli že ich pracovné vyhliadky sa vďaka tejto skúsenosti zlepšili.

Zo štúdií taktiež vyplýva, že pri študentoch, ktorí už študovali v inej krajine, je pri ich vstupe na pracovný trh vyššia pravdepodobnosť, že sa zamestnajú v zahraničí.

Čo iné ešte Komisia robí v záujme zvýšenia mobility študentov a mladých ľudí?

Financovanie je dôležité, ale samotné peniaze nestačia na to, aby sa mobilita stala reálnou možnosťou pre všetkých. Musíme tiež odstrániť prekážky na národných a regionálnych úrovniach, napríklad vďaka zvýšenej dostupnosti informácií zabezpečiť, aby sa národné pôžičky a granty mohli využívať aj na medzinárodné štúdium a zlepšiť uznávanie študijných a pracovných výsledkov získaných v zahraničí.

V júni 2011 sa ministri školstva krajín EÚ zaviazali odstrániť prekážky brániace v štúdiu či odbornej príprave v zahraničí. Na sledovanie pokroku jednotlivých členských štátov v tejto oblasti vytvorila Komisia v spolupráci s týmito členskými štátmi „porovnávací prehľad výsledkov v oblasti mobility“. Výsledky zverejní do niekoľkých týždňov.

Členské štáty sa dohodli aj na stanovení cieľov pre mobilitu študentov vyššieho a odborného vzdelávania. Do roku 2020 by malo aspoň 20 % absolventov vyššieho vzdelávania v EÚ stráviť určitú časť svojho štúdia či odbornej prípravy v zahraničí. Pokiaľ ide o odborné vzdelávanie, do roku 2020 by malo absolvovať študijný pobyt či odbornú prípravu v zahraničí viac než 6 % študentov vo veku 18–34 rokov so základným odborným vzdelaním a odbornou kvalifikáciou.

Prečo potrebujeme nový prístup EÚ k vzdelávaniu a odbornej príprave?

Od čias, keď boli vytvorené súčasné programy, sa svet výrazne zmenil. EÚ sa stále zotavuje z jedného z najbúrlivejších hospodárskych období našej epochy. V EÚ je takmer šesť miliónov mladých ľudí bez práce, no 36 % zamestnávateľov hlási ťažkosti pri hľadaní zamestnancov s potrebnými zručnosťami. Táto nerovnováha dopytu a zručností v Európe je alarmujúca - 20 % mládeže vo veku 15 rokov má nízku čitateľskú gramotnosť a 73 miliónov dospelých nemá žiadnu alebo len nízku kvalifikáciu.

Mení sa aj európsky trh práce. Narastá počet pracovných miest vyžadujúcich si vysokú kvalifikáciu, kým počet pracovných miest vyžadujúcich si nízku kvalifikáciu klesá. Odhaduje sa, že do roku 2020 si takmer 35 % všetkých pracovných miest bude vyžadovať vysokú kvalifikáciu (zodpovedajúcu vysokoškolskej kvalifikácii). Jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020 je zvýšiť v príprave dospelých mladých ľudí počet absolventov vysokoškolského vzdelania na 40 % (zo súčasných 36 %). Erasmus+ môže pomôcť tým, že ľuďom vytvorí možnosť obohatiť si zručnosti prostredníctvom štúdia a odbornej prípravy v zahraničí a podporou modernizácie vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odbornej prípravy.

Ďalším hlavným cieľom v oblasti vzdelávania je znížiť podiel osôb, ktoré ukončia školskú dochádzku predčasne, zo súčasných 12,7 %, pod 10 %. Pre naplnenie tohto cieľa bude program Erasmus+ podporovať modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy vrátane školského vzdelávania, a to od raného detstva po stredoškolské vzdelávanie a základnú odbornú prípravu. Prostredníctvom výmenných programov a dobrovoľníckej činnosti pre mladých ľudí sa bude podporovať aj neformálne vzdelávanie.

Preklenúť nerovnováhu dopytu a zručností pomôže i spolupráca a partnerstvá s podnikmi, vďaka ktorým sa zaručí relevantnosť obsahu učebných osnov. Nový program preto podporí aj medziodvetvové partnerstvá založené na tento účel .

Ako bude v novom programe vyzerať vzdelávanie dospelých?

Na mobilitu jednotlivých dospelých študentov inak než v rámci strategického partnerstva sa už podpora poskytovať nebude.

Učitelia a ďalší pracovníci, ktorí sa zaoberajú vzdelávaním dospelých, však budú môcť i naďalej individuálne cestovať do zahraničia na získavanie skúseností (krátkodobo i dlhodobo). Súčasné tri druhy mobility pracovníkov (profesná príprava na pracovisku, asistentské pobyty a návštevy a výmeny) sa zlúčia do jedného druhu. Organizácia vzdelávania dospelých sa zmodernizuje vďaka strategickým partnerstvám.

Spustí sa aj nová elektronická platforma pre vzdelávanie dospelých v Európe (EPALE).

Čo znamená nová požiadavka na otvorený prístup?

Vďaka požiadavke na otvorený prístup budú všetky vzdelávacie materiály vytvorené s podporou programu Erasmus+ voľne dostupné všetkým podľa zásady, že verejnosť by mala mať prínos zo všetkých produktov zaplatených z verejných peňazí. Každý účastník programu Erasmus+, ktorý vypracuje vzdelávacie materiály, ich musí zverejniť s využitím otvorených licencií prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov.

Ktoré krajiny sa môžu zapojiť do programu Erasmus+?

Členské štáty EÚ

Pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré majú predvstupovú stratégiu

Štáty Európskej zóny voľného obchodu (EFTA), ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore

Švajčiarska konfederácia v prípade, že podpíše osobitnú medzinárodnú dohodu

Krajiny, ktorých sa týka európska susedská politika a s ktorými bola uzavretá bilaterálna dohoda.

Členské štáty EÚ sú do programu Erasmus+ zaradené automaticky. Ďalšie krajiny z vyššie uvedeného zoznamu môžu byť do programu zaradené po splnení konkrétnych administratívnych podmienok a po vytvorení národnej agentúry pre riadenie programu.

Všetky ostatné krajiny na svete sa považujú za „partnerské krajiny“ a môžu sa zapojiť do niektorých činností po splnení osobitných podmienok.

Kľúčové údaje: Erasmus+ (2014-2020)

Celkový rozpočet

14,7 miliardy EUR1

Príjemcovia podpory

Viac než 4 milióny ľudí

Vyššie vzdelávanie

2 milióny študentov

Odborné vzdelávanie a odborná príprava učňov a študentov

650 000 študentov

Mobilita zamestnancov

800 000 pedagógov, školiteľov, učiteľov profesijných predmetov a pracovníkov s mládežou

Dobrovoľnícke programy a programy výmeny mladých ľudí

Viac než 500 000 mladých ľudí

Systém úverových záruk na magisterské štúdium

200 000 študentov

Spoločné magisterské štúdium

Viac než 25 000 študentov

Strategické partnerstvá

25 000 partnerstiev spájajúcich 125 000 škôl, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, mládežníckych organizácií a podnikov

Znalostné aliancie

Viac než 150 aliancií vytvorených 1 500 inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a podnikmi

Aliancie sektorových zručností

Viac než 150 aliancií vytvorených 2 000 inštitúciami odborného vzdelávania a prípravy a podnikmi

Školy

Viac než 200 000 učiteľov spolupracujúcich online, do čoho spadá vyše 100 000 škôl zapojených v programe e-twinning

1 :

Ďalšie zdroje budú pridelené na financovanie aktivít s tretími krajinami (partnerskými krajinami), rozhodnutie sa však prijme až v roku 2014.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website