Navigation path

Left navigation

Additional tools

Najčastejšie otázky týkajúce sa programu Erasmus a jeho rozpočtu

European Commission - MEMO/12/816   26/10/2012

Other available languages: EN FR DE DA ES IT SV PT FI EL ET HU LT MT PL SL BG RO

Európska komisia

OZNAM

V Bruseli 26. októbra 2012

Najčastejšie otázky týkajúce sa programu Erasmus a jeho rozpočtu

Európska komisia požiadala 23. októbra Radu a Európsky parlament o naliehavé vyrovnanie 9-miliardového schodku v rozpočte EÚ na rok 2012, pretože bez tejto finančnej injekcie budú ohrozené niektoré z jej programov financovania vrátane hlavného programu výmeny študentov Erasmus (IP/12/1137). V návrhu opravného rozpočtu, ktorý pripravila Komisia, sa zdôrazňuje deficit vo výške 180 miliónov EUR v rozpočte programu celoživotného vzdelávania, 90 miliónov potrebných na pokrytie záväzkov voči študentom v programe Erasmus, ako aj schodok 102 miliónov EUR v prípade výskumných pracovníkov podporovaných činnosťami programu Marie Curie.

Program Erasmus umožňuje študentom vysokých škôl stráviť 3 až 12 mesiacov v inej európskej krajine – či už z dôvodu štúdia alebo pracovnej stáže v zahraničnej firme alebo inej organizácii. Využívať ho môže každý študent vysokoškolskej inštitúcie, ktorá sa na programe zúčastňuje, v jednej z 33 účastníckych krajín programu Erasmus (členské štáty EÚ, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko). Erasmus je súčasťou programu EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania a predstavuje viac ako 40 % jeho rozpočtu. Pod program celoživotného vzdelávania patrí program Leonardo da Vinci (odborné vzdelávanie a príprava, minimálne 25 % rozpočtu) aj program Comenius (školské vzdelávanie, minimálne 13 % rozpočtu) a program Grundtvig (vzdelávanie dospelých, minimálne 4 % rozpočtu).

Čo je dôvodom súčasných problémov s financovaním programu Erasmus ?

Európska komisia navrhla celkový rozpočet EÚ na rok 2012 vo výške 132,7 miliardy EUR. Konečný rozpočet odsúhlasený členskými štátmi a schválený Európskym parlamentom však predstavoval 129,1 miliardy EUR. V rámci rozpočtu na rok 2012 bolo potrebné uhradiť aj okolo 5 miliárd EUR nezaplatených účtov z rozpočtu EÚ na rok 2011, ktorý bol takisto nedostatočne financovaný. Komisia, Rada a Parlament sa dohodli, že zhodnotia plnenie rozpočtu počas roka 2012, aby zistili, či bude potrebné dodatočné financovanie. Tieto tri inštitúcie boli, pokiaľ ide o nedostatok finančných prostriedkov ovplyvňujúci mnoho programov, v pravidelnom kontakte, ale k dohode nedospeli. „Opravným“ rozpočtom navrhnutým 23. októbra by sa spomínané deficity mali preklenúť.

Bude program Erasmus pred koncom roka 2012 bez peňazí?

Nie. Európska komisia už previedla 70 % finančných prostriedkov určených programu Erasmus na akademický rok 2012 – 2013 národným agentúram účastníckych krajín, ktoré rozdeľujú peniaze univerzitám a študentom. Takže počas tohto semestra, až do konca roka, by nemal byť problém vyplácať granty programu Erasmus študentom, ktorí idú na určité obdobie do zahraničia študovať alebo na pracovnú stáž.

Dostali študenti, ktorí odišli študovať do zahraničia od januára do septembra 2012, svoje granty?

Áno, pokiaľ absolvovali svoje výmenné pobyty a predložili svojej univerzite správy o absolvovaní príslušného štúdia alebo stáže. V tomto prípade dostali 100 % svojich grantov. Terajšie zníženie rozpočtu sa týchto grantov netýka, keďže národné agentúry a následne univerzity a inštitúcie odborného vzdelávania už dostali potrebné financie na akademický rok 2011 – 2012.

Budú mať študenti v rámci programu Erasmus, ktorí odídu do zahraničia medzi októbrom 2012 a februárom 2013, nižší grant, ako očakávali ?

Študenti, ktorí odídu do zahraničia v prvom semestri akademického roku 2012 – 2013 by nemali mať problémy. Ak sa však nepodarí vyriešiť schodok rozpočtu EÚ na rok 2012, budú sa musieť na jeho vyrovnanie použiť finančné prostriedky z rozpočtu na rok 2013. Pri predstave ďalšieho nedostatku finančných prostriedkov môžu univerzity a vysoké školy buď znížiť počet miest, ktoré ponúknu v druhom semestri roku 2012 – 2013, alebo znížiť výšku grantov, čo by pravdepodobne znamenalo, že študenti z nevýhodnejších pomerov sa nebudú môcť programu zúčastniť.

Ak budú k dispozícii všetky finančné prostriedky, Komisia predpokladá, že v období 2012 – 2013 získa grant z programu Erasmus okolo 270 000 študentov.

Koľko peňazí už Komisia vyplatila národným agentúram? Aký veľký je schodok?

Komisia už previedla zhruba 99 % rozpočtu 2012 pre program celoživotného vzdelávania, ktorý zahŕňa programy Erasmus, Leonardo da Vinci, Comenius a Grundtvig. Celkovo previedla národným agentúram účastníckych krajín a Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, ktorá zabezpečuje časť programu celoživotného vzdelávania, 925 miliónov EUR. Približne 45% tejto sumy je vymedzených pre granty programu Erasmus.

Deficit v roku 2012 znamená, že Komisia nebola schopná uhradiť národným agentúram žiadosti o platby na granty v rámci programu celoživotného vzdelávania v celkovej výške okolo 160 miliónov EUR.

Žiadosti podali tieto národné agentúry: Belgicko (francúzsky hovoriaca časť obyvateľstva) – 3 milióny EUR, Belgicko (holandsky hovoriaca časť obyvateľstva)  – 4,7 milióna EUR, Česká republika – 7,2 milióna EUR, Estónsko – 2,8 milióna EUR, Írsko (Erasmus) – 1,3 milióna EUR, Írsko (Leonardo, Comenius a Grundtvig) – 0.9 milióna EUR, Litva – 4,3 milióna EUR, Lotyšsko – 3,7 milióna EUR, Nemecko (Leonardo a Grundtvig) – 14,5 milióna EUR, Nemecko (Erasmus) – 11,3 milióna EUR, Nemecko (Comenius) – 5,9 milióna EUR, Poľsko – 29,5 milióna EUR, Rakúsko – 6,3 milióna EUR, Rumunsko – 12,9 milióna EUR, Slovensko – 5 miliónov EUR, Slovinsko – 2,7 milióna EUR, Spojené kráľovstvo (Erasmus a Comenius) – 19,2 milióna EUR a Taliansko – 23,7 milióna EUR.

Do konca roka Komisia takisto očakáva ďalšie žiadosti o platby v celkovej výške okolo 60 miliónov EUR. Predpokladajú sa žiadosti o platby z národných agentúr Belgicka (nemecky hovoriaca časť obyvateľstva), Bulharska, Cypru, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Maďarska, Malty, Nórska, zo Španielska a Švédska. Komisia nebude schopná vyhovieť ani týmto finančným požiadavkám, pokiaľ rozpočet EÚ nedostane finančnú injekciu, alebo ak, tak až v roku 2013, keď bude k dispozícii nový rozpočet.

Krajiny, ktoré sa zúčastňujú programu Erasmus a jeho sesterských programov, ale nie sú členmi EÚ, za svoju účasť v programe platia.

Čo robí Komisia, aby sa tento problém vyriešil?

Deficity sa týkajú prakticky všetkých okruhov rozpočtu EÚ. Komisia robí všetko, čo je v jej silách, aby situáciu zvládla, navrhuje napríklad prevod všetkých finančných prostriedkov, ktoré sa nevyužijú inde. Tento tzv. návrh globálneho presunu, ktorý Komisia predložila, je v súčasnosti predmetom diskusií Parlamentu a Rady. Tento rok však zdroje, ktoré môžu byť prevedené, nedosahujú celkovo ani výšku 500 miliónov EUR pre všetky oblasti, čo nestačí. Z tohto dôvodu Komisia požiadala rozpočtový orgán (Európsky parlament a členské štáty), aby urýchlene zvýšil svoje platby do rozpočtu na rok 2012.

Čo sa stane, pokiaľ členské štáty schodok nevyrovnajú?

Ak sa členské štáty a Parlament nedohodnú na dodatočných platbách do rozpočtu, vykonávanie programu celoživotného vzdelávania bude ohrozené. Očakáva sa, že prvými postihnutými oblasťami budú projekty spolupráce týkajúce sa škôl , dospelých a odbornej prípravy, pričom študentom programu Erasmus a učňom v rámci programu Leonardo da Vinci nebude možné vyplatiť granty v takej výške, akú očakávali. Ak bude nedostatok financií pokračovať, mohlo by to tiež v niektorých prípadoch ovplyvniť mzdy zamestnancov národných agentúr.

Situácia sa spočiatku v roku 2013, keď budú k dispozícii finančné prostriedky nového ročného rozpočtu, zlepší. Komisia navrhla na podporu programu celoživotného vzdelávania v budúcom roku platby vo výške 1,09 miliardy EUR, z čoho bude zhruba 490 miliónov EUR určených na granty programu Erasmus pre výmenné pobyty študentov a stáže zamestnancov. Ak sa však členským štátom nepodarí vyrovnať schodok z roku 2012 (aspoň 180 miliónov EUR), na riešenie tejto negatívnej bilancie sa čiastočne použijú prostriedky z rozpočtu na rok 2013, a preto je celkom možné, že sa všetky finančné prostriedky minú v polovici roku 2013, takže neskôr môžu nastať ešte väčšie problémy.

Aká časť rozpočtu EÚ ide na program celoživotného vzdelávania?

Celkový rozpočet EÚ na obdobie 2007 – 2013 bol 975 miliárd EUR v bežných cenách. NA program celoživotného vzdelávania pripadá 7 miliárd EUR, čo predstavuje 0,71 %. Súčasný schodok je v prípade programu celoživotného vzdelávania vyčíslený na približne 180 miliónov EUR.

Celkový navrhovaný rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020 je v bežných cenách 1,156 bilióna EUR. Pre budúci program Erasmus pre všetkých sa navrhuje rozpočet vo výške 19 miliárd EUR, čo predstavuje 1,64 % tejto celkovej sumy.

Koľko peňazí vynakladá EÚ na program Erasmus a ako sú tieto peniaze rozdeľované?

V súčasnom rozpočtovom období (2007 – 2013) vyčlenila EÚ pre program Erasmus 3,1 miliardy EUR. Na rok 2012 mu bolo pridelených 480 miliónov EUR a odhad na rok 2013 je 490 miliónov EUR (pozri tabuľku ďalej). Toto predstavuje asi 0,35 % rozpočtu EÚ. Počas akademického roka 2012 - 2013 dosiahne celkový počet študentov programu Erasmus od jeho začiatku pred 25 rokmi 3 milióny.

EÚ poskytuje každoročné granty národným agentúram v 33 účastníckych krajinách. Národné agentúry sú zodpovedné za organizovanie výziev na predloženie návrhov a za podpísania dohôd o grantoch s univerzitami, vysokými školami a inými vzdelávacími inštitúciami vo svojich krajinách. Študenti podávajú žiadosti o grant z programu Erasmus prostredníctvom svojej domácej univerzity, ktorá je zodpovedná za vyplatenie dohodnutého grantu.

Celkový rozpočet programu Erasmus na mobilitu študentov a zamestnancov sa prideľuje jednotlivým krajinám na základe týchto faktorov:

  • Počet obyvateľov: • Počet študentov, absolventov a učiteľov vo vysokoškolskom vzdelávaní (úroveň 5-6 medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelávania, ISCED). Údaje poskytuje Eurostat.

  • Životné náklady a vzdialenosť medzi hlavnými mestami: použijú sa ako opravné faktory k faktoru obyvateľstva.

  • Indikátor predchádzajúcich výsledkov: Vypočíta sa na základe počtu zamestnancov a študentov vyslaných v minulosti (podľa posledných dostupných údajov).

Takmer 90 % rozpočtu programu Erasmus sa investuje do mobility študentov a zamestnancov. Prostredníctvom programu Erasmus sa tiež podporujú projekty a siete zamerané na spoluprácu, ktoré tvoria asi 4 % jeho rozpočtu. Túto oblasť centrálne riadi Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru v Bruseli. Zostávajúcich 6 % z rozpočtu programu Erasmus tvoria náklady na prevádzku agentúr (v priemere 4,4 %) a iné činnosti vrátane štúdií, konferencií, spolupráce univerzít s podnikateľským sektorom, prevádzky sekretariátu bolonského procesu, ako aj prípravy nového systému viacrozmerného hodnotenia univerzít.

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú celkové ročné objemy finančných prostriedkov vynaložených v rámci programu Erasmus od roku 1988.

Decentralizované finančné prostriedky programu Erasmus pridelené národným agentúram

Rok

Ročný rozpočet programu Erasmus vyčlenený

na mobilitu študentov a zamestnancov v miliónoch EUR

Zmena z roka na rok

1988

13,00

1989

26,84

106,46 %

1990

32,88

22,50 %

1991

43,86

33,39 %

1992

62,88

43,37 %

1993

67,88

7,95 %

1994

72,78

7,22 %

1995

73,46

0,93 %

1996

74,30

1,14 %

1997

70,00

5,79 %

1998

100,27

43,24 %

1999

100,27

0,00 %

2000

111,79

11,49 %

2001

116,19

3,94 %

2002

121,90

4,91 %

2003

142,53

16,92 %

2004

168,00

17,87 %

2005

200,96

19,62 %

2006

245,75

22,29 %

2007

372,25

51,48 %

2008

416,36

11,85 %

2009

415,25

0,27 %

2010

435,03

4,76 %

2011

469,64

7,96 %

2012

480,22

2,25 %

2013(*)

489,82

2,00 %

(*) odhad

Ako sa určuje mesačný grant EÚ?

Granty programu Erasmus sú určené na pokrytie dodatočných nákladov spojených s pobytom v zahraničí a na cestovanie. Študenti programu Erasmus neplatia zahraničnej hostiteľskej inštitúcii školné.

Národné agentúry v každej krajine prideľujú inštitúciám vysokoškolského vzdelávania finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii. Národná agentúra môže rozhodnúť, či udelí vyššie granty menšiemu počtu študentov ( napríklad v prípade Bulharska, Cypru a Turecka) alebo nižšie granty väčšiemu počtu študentov (ako v prípade Francúzska a Talianska), ale musí rešpektovať strop stanovený Európskou komisiou pre každú cieľovú krajinu (pozri príručku k programu celoživotného vzdelávania).

Národná agentúra prideľuje finančné prostriedky žiadajúcim inštitúciám na základe faktorov ako výška požadovanej sumy alebo predchádzajúce výsledky. Inštitúcia môže potom určiť presnú výšku mesačného grantu vyplácaného študentom (a týždennú alebo dennú sadzbu vyplácanú zamestnanom) v rámci limitu stanoveného národnou agentúrou, ktorý sa líši v závislosti od krajiny.

Výška mesačného grantu závisí od cieľovej krajiny a typu mobility. Napríklad obyčajne sú granty na pracovné stáže vyššie ako granty na štúdium v zahraničí. Národné agentúry môžu v prípade študentov znevýhodnených zo sociálneho a ekonomického hľadiska zvýšiť mesačnú výšku grantu.

Grant poskytnutý Európskou úniou v rámci programu Erasmus môžu dopĺňať rôzne zdroje ďalšieho spolufinancovania, napr. z celoštátnych, regionálnych a miestnych zdrojov.

V akademickom roku 2010 – 2011 sa priemerný mesačný grant EÚ na mobilitu študentov pohyboval od 133 EUR pre španielskych študentov do 653 EUR pre študentov z Cypru. Priemerná výška mesačného grantu zahŕňajúca všetky krajiny bola 250 EUR.

Ako môžu študenti a zamestnanci požiadať o grant z programu Erasmus?

Program Erasmus je prístupný všetkým študentom vysokoškolských inštitúcií, ktorí pristúpili k Univerzitnej charte Erasmus v 33 účastníckych krajinách (27 členských štátov EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Turecko, Chorvátsko a Švajčiarsko). Univerzitnú chartu Erasmus podpísala väčšina (viac ako 4 000) vysokoškolských inštitúcií Európy.

Prvým krokom pri žiadosti o grant na študijný pobyt alebo pracovnú stáž v rámci programu Erasmus je skontaktovať sa s oddelením medzinárodných vzťahov svojej domácej vysokoškolskej inštitúcie a pred odchodom do zahraničia vyplniť zmluvu o štúdiu v rámci programu Erasmus alebo pracovný plán stáže v rámci programu Erasmus. Zmluvu alebo pracovný plán stáže stanovujúce program, ktorý má študent dodržiavať počas svojho študijného pobytu alebo stáže, musí schváliť a podpísať domáca vysokoškolská inštitúcia, hostiteľská inštitúcia alebo firma v zahraničí, ako aj študent. Tento postup zjednodušuje a zabezpečuje plné akademické uznanie uspokojivo dokončeného študijného pobytu alebo pracovnej stáže v rámci programu Erasmus zo strany domácej vysokoškolskej inštitúcie.

Štúdium v rámci programu Erasmus: Tí, ktorí chcú absolvovať časť svojho štúdia v zahraničí, musia absolvovať aspoň druhý ročník vysokej školy.

Pracovné stáže v rámci programu Erasmus: Študenti sa môžu zúčastniť pracovnej stáže v rámci programu Erasmus od prvého ročníka vysokoškolského štúdia.

Zahraničný pobyt môže v prípade štúdia i stáže trvať 3 mesiace až 12 mesiacov alebo možno obidve formy skombinovať do celkovej dĺžky pobytu 24 mesiacov. U študentov krátkodobého vyššieho odborného vzdelávania je minimálna dĺžka stáže dva mesiace.

Erasmus pre zamestnancov: Vyučujúci musia svojej domácej vysokoškolskej inštitúcii alebo firme predložiť program výučby schválený hostiteľskou inštitúciou. Zamestnancom, ktorí chcú v rámci programu Erasmus požiadať o grant na odbornú prípravu, musí schváliť program ďalšieho vzdelávania ich domáca vysokoškolská inštitúcia a hostiteľská inštitúcia alebo firma.

Najaktívnejší účastníci programu Erasmus

V akademickom roku 2010 – 2011 vyslalo najviac študentov na študijné pobyty a stáže Španielsko (36 183), za ktorým nasledovalo Francúzsko (31 747) a Nemecko (30 274).

Španielsko bolo taktiež najpopulárnejšou cieľovou krajinou s 37 432 prichádzajúcimi študentmi, za ním nasledovalo Francúzsko (27 722) a potom Nemecko (24 733). Spojené kráľovstvo prijalo dvakrát toľko študentov (24 474) ako vyslalo do zahraničia (12 833). Väčšina krajín vyslala viac študentov ako prijala. Najvyrovnanejší pomer medzi prichádzajúcimi a vyslanými študentmi bol zaznamenaný v Slovinsku, za ktorým nasleduje Španielsko a Holandsko.

3 040 vysokoškolských inštitúcií vyslalo študentov na výmenu v rámci mobility, čo je 6,6 % rast v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

7,2 % nárast študijných pobytov v rámci programu Erasmus

Z celkového počtu 231 408 študentov v programe Erasmus počas akademického roka 2010 – 2011 ich do zahraničia išlo študovať 190 495, čo je nárast o 7,2 % v porovnaní s akademickým rokom 2009-10. Počet študentov odchádzajúcich na študijný pobyt do zahraničia klesol v troch krajinách (Luxembursko, Maďarsko a Poľsko), kým v 16 krajinách zaznamenal nadpriemerný nárast. Najvyšší relatívny nárast bol v porovnaní s akademickým rokom 2009-10 zaznamenaný v Chorvátsku (96,6 %), za ním nasledovalo Lichtenštajnsko (84,2 %) a Cyprus (25,1 %).

Priemerná dĺžka študijného pobytu v zahraničí bola niečo viac ako 6,4 mesiaca a priemerný grant bol 232 EUR (v porovnaní s 236 EUR v predchádzajúcom roku).

K najobľúbenejším študijným odborom u študentov v rámci programu Erasmus patrili sociálne vedy, obchod a právo (34,7 %), potom humanitné vedy a umenie (31,5 %) a technické odbory, výroba a stavebníctvo (12,6 %).

15 % nárast záujmu o pracovné stáže v rámci programu Erasmus

Od roku 2007 ponúka Erasmus študentom možnosť získať v zahraničí pracovné skúsenosti vo firmách alebo v iných organizáciách. V akademickom roku 2010 – 11 si jedna šestina študentov v programe Erasmus (40 913 z 231 408) vybrala túto možnosť, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom 15 % nárast. Priemerné trvanie stáže bolo 4,3 mesiaca a študenti získali mesačný grant EÚ v priemere 366 EUR (pokles v porovnaní s 386 EUR v akademickom roku 2009 – 10).

V poslednom období to bolo Francúzsko, ktoré vysielalo najviac študentov na pracovné stáže programu Erasmus (5 958, 14,6 % podiel), potom Nemecko (5 096, 12,4 % podiel) a Španielsko (4 756, 11,6 %). Najobľúbenejšou cieľovou krajinou pre pracovné stáže v rámci programu Erasmus bolo Spojené kráľovstvo, ktoré prijalo 6 970 študentov (17 % podiel), za ním nasleduje Španielsko (6 852, 16,7 %) a Nemecko (5 614, 13,7 % podiel).

S cieľom podporovať zahraničné pracovné stáže môžu vysokoškolské inštitúcie vytvárať konzorciá pre pracovné stáže. Tieto konzorciá združujú vysokoškolské inštitúcie a iné organizácie, ako spoločnosti alebo združenia. V akademickom roku 2010-2011 bolo financovaných asi 74 konzorcií pre pracovné stáže v 13 krajinách. Vďaka konzorciám bolo na pracovné stáže umiestnených viac ako 14 % študentov.

Najväčšiu skupinu študentov, ktorí sa zúčastnili pracovných stáží v rámci programu Erasmus, tvorili študenti sociálnych vied, obchodu a práva (26,6 %), potom humanitných vied a umenia (17,1 %), ktorí v predchádzajúcom akademickom roku predstavovali najpočetnejšiu skupinu, a na treťom mieste sú študenti poľnohospodárstva a veterinárstva (15,4 %), ktorých počet bol oproti minulému roku osemkrát vyšší.

Koľko vysokoškolských študentov (bakalárov a magistrov) je v účastníckych krajinách programu Erasmus? Koľko z nich strávilo v akademickom roku 2010-2011 časť alebo celé štúdium v zahraničí?

Z celkového počtu viac ako 22,5 milióna študentov vo vtedy 32 účastníckych krajinách získalo približne 1 % z nich v akademickom roku 2010 – 2011 grant na mobilitu študentov v rámci programu Erasmus1.

Za predpokladu, že priemerná dĺžka vysokoškolského štúdia je 4-5 rokov (bakalár a magister), asi 4,5 % všetkých európskych študentov získalo podľa odhadov grant z programu Erasmus v určitom štádiu svojich vysokoškolských štúdií. Z nich 67 % v rámci bakalárskeho štúdia, 28 % v rámci magisterského štúdia, 1 % v rámci doktorandského štúdia a 4 % v rámci krátkodobých štúdií. Približne 10 % z celkového počtu študentov strávilo alebo strávi časť alebo celé svoje štúdium v zahraničí s podporou programu Erasmus alebo iných verejných a súkromných zdrojov.

Na svojom zasadnutí v Bukurešti (Rumunsko) 26.-27.apríla 2012 (IP/12/394), prijali ministri zodpovední za oblasť vysokoškolského vzdelávania bolonskú stratégiu mobility, v ktorej sa uvádza, že do roku 2020 strávi 20 % európskych absolventov vysokých škôl časť svojho štúdia v zahraničí tak, ako to určuje európsky referenčný rámec mobility vysokoškolského vzdelávania prijatý v novembri 2011.

Ďalšie informácie:

Erasmus dosiahol nový rekord s 8,5 % nárastom počtu výmenných študijných pobytov (IP/12/454)

Viac informácii o programe Erasmus a programe celoživotného vzdelávania

Fakty a údaje o programe Erasmus [brožúrka]

Štatistika programu Erasmus

1 :

V roku 2010 bol celkový počet študentov v EÚ-27 približne 18,5 milióna študentov.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website