Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska Komisia

OZNAM

V Bruseli 25. septembra 2012

Často kladené otázky o viacjazyčnosti a štúdiu jazykov

IP/12/1005

Čo je to „viacjazyčnosť“?

  • schopnosť hovoriť viacerými jazykmi a dorozumieť sa nimi,

  • politika, podľa ktorej má organizácia, spoločnosť alebo inštitúcia používať pre svoju internú a/alebo externú komunikáciu viac ako jeden jazyk

Ktoré sú úradné jazyky EÚ?

Dvadsiatimi tromi úradnými jazykmi Európskej únie sú: angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, írčina, lotyština, litovčina, maltčina, maďarčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.

Kto rozhoduje o úradných jazykoch EÚ?

Rozhoduje o nich jednomyseľne Rada Európskej únie, v ktorej sú zastúpené všetky členské štáty EÚ. Pred pristúpením k EÚ si každý členský štát stanoví, aký jazyk chce používať ako svoj(–e) úradný(-é) jazyk(-y) na účely EÚ. Akúkoľvek následnú zmenu, či už pribratie nového úradného jazyka alebo zrušenie existujúceho jazyka, musia jednomyseľne schváliť všetky členské štáty.

Koľkými regionálnymi jazykmi sa hovorí v členských štátoch?

V Európskej únii sa hovorí približne 60-timi menšinovými a regionálnymi jazykmi, ku ktorým treba ešte pripočítať viac ako 175 jazykov migrantov.

Aký štatút majú regionálne jazyky v inštitúciách EÚ?

Rada EÚ rozhodla, že určité jazyky, ktoré sú uznané v ústave členského štátu, sa môžu používať na formálnych schôdzach EÚ a v dokumentoch EÚ dokonca i vtedy, keď si jazyk(-y) krajina nezvolila za úradný(-é) jazyk(-y) EÚ. Inštitúcie EÚ uzavreli so španielskou vládou dohodu o používaní baskičtiny, katalánčiny a galícijčiny v dokumentoch. Podobnú dohodu má vláda Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o používanie velštiny a škótskej gaelčiny. V týchto prípadoch zabezpečuje preklady vláda príslušného členského štátu podľa potreby, na vlastné náklady. Tlmočenie z (ale nie do) baskičtiny, katalánčiny/valencijčiny/baleárčiny a galicijčiny sa poskytuje na základe žiadosti na určitých zasadnutiach Rady organizovaných so zástupcami regiónov, ako aj na plenárnych zasadnutiach Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Náklady na tlmočenie hradí príslušný členský štát. Podobne sa rieši situácia s velšskými a škótskymi orgánmi.

Chránia právne predpisy EÚ používanie jazykov?

Práva a povinnosti EÚ týkajúce sa jazykov sú zabezpečené európskymi právnymi predpismi. V Zmluve o EÚ (článok 3) a Charte základných práv Európskej únie (články 21 a 22) sa zakazuje diskriminácia z dôvodu jazyka a uvádza sa v nich, že Únia rešpektuje jazykovú rozmanitosť.

V prvom nariadení Spoločenstva, prijatom v roku 1958, sa vyžaduje, aby inštitúcie Spoločenstva prekladali právne predpisy do všetkých úradných jazykov EÚ, a zároveň sa v ňom ukladá povinnosť odpovedať na otázky občanov v jazyku, v ktorom bola otázka písaná (článok 2, tiež články 20 a 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Plánuje EÚ znížiť počet úradných jazykov?

Nie. Súčasný systém sa používa v záujme demokracie, transparentnosti a zodpovednosti. Žiadny členský štát sa nemieni zrieknuť svojho vlastného jazyka a aj kandidátske krajiny chcú mať svoje jazyky v zozname úradných jazykov. Občas sa objaví návrh schváliť v EÚ používanie jedného jazyka. To by však bolo nedemokratické, pretože väčšina ľudí v EÚ by nebola schopná porozumieť, čo sa schvaľuje v ich mene, a znížila by sa tak zodpovednosť.

Prečo Európska komisia podporuje viacjazyčnosť?

Pretože chce 1) podporiť medzikultúrny dialóg a inkluzívnejšiu spoločnosť; 2) pomôcť občanom 27 členských štátov rozvinúť si zmysel pre občianstvo EÚ; 3) dať ľuďom príležitosť študovať a pracovať v zahraničí a 4) otvoriť nové trhy pre európske podniky, ktoré sú konkurencieschopné na celosvetovej úrovni.

Aký je v skratke cieľ jazykovej politiky EÚ?

Jazyková politika EÚ má za cieľ chrániť jazykovú rozmanitosť a podporovať znalosti jazykov z dôvodov súvisiacich s jazykovou identitou a sociálnou integráciou, a takisto preto, že viacjazyční občania môžu lepšie využiť možnosti vzdelávania a pracovné príležitosti na jednotnom trhu.

Cieľom jazykovej politiky je Európa, v ktorej sa bude každý už od útleho veku popri svojom materinskom jazyku učiť aspoň dva jazyky. Cieľ „materinský jazyk + ďalšie dva“ stanovili hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ na barcelonskom samite v marci 2002.

Akú úlohu zohráva preklad a tlmočenie?

Úlohou prekladateľských a tlmočníckych služieb Európskej únie je podporiť a posilniť viacjazyčnosť v Európskej únii a prispieť k priblíženiu politík Únie občanom. Informovať občanov, a to predovšetkým o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ, a komunikovať s nimi vo všetkých úradných jazykoch je z hľadiska legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a efektívnosti EÚ veľmi dôležité.

Prekladá sa každý dokument EÚ do všetkých úradných jazykov?

Nie. Dokumenty sa prekladajú podľa priorít: tie závisia od cieľového publika a účelu. Právne predpisy a dokumenty so značným významom pre verejnosť sa prekladajú do všetkých 23 úradných jazykov. Ostatné dokumenty (napríklad korešpondencia s vnútroštátnymi orgánmi a rozhodnutia určené konkrétnym jednotlivcom a subjektom) sa prekladajú iba do potrebných jazykov.

Európska komisia používa na svoje vnútorné záležitosti tri „procedurálne jazyky“ – angličtinu, francúzštinu a nemčinu. Poslanci Európskeho parlamentu dostávajú pracovné dokumenty vo svojom jazyku.

A čo webové stránky?

Internet zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri informovaní verejnosti o tom, čím sa zaoberá EÚ a čo z toho majú občania. Pokiaľ ide o webové stránky Komisie, z právneho hľadiska nie je nutné prekladať každú stranu do všetkých úradných jazykov. Komisia sa však snaží poskytovať na svojich stránkach čo najviac informácií v čo najväčšom počte jazykov.

Koľko stojí preklad a tlmočenie v inštitúciách EÚ?

Celkové náklady na preklad a tlmočenie vo všetkých inštitúciách EÚ (vrátane Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Rady, Súdneho dvora Európskej únie, Európskeho dvora audítorov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov) predstavujú približne 1 miliardu EUR ročne. Je to menej ako 1 % rozpočtu Únie, inými slovami, niečo viac ako 2 eurá na jedného občana. Európska komisia zamestnáva približne 3 000 interných prekladateľov a tlmočníkov.

Ktorý jazyk je najdôležitejší?

Všetky jazyky sa považujú za rovnako dôležité. Jazykom EÚ, ktorý je materinským jazykom najväčšieho počtu ľudí v Európskej únii, je nemčina. Mimo Nemecka a Rakúska sa však tento jazyk veľmi nepoužíva. Vo svete sa z jazykov EÚ najviac používa angličtina a španielčina – väčšina ľudí hovoriacich týmito jazykmi však nežije v Európe. Angličtina je najrozšírenejším druhým jazykom v EÚ. Z nedávneho prieskumu však vyplýva, že dokonca i dnes vie po anglicky menej ako polovica obyvateľov EÚ dostatočne dobre na to, aby sa v tejto reči vedela dohovoriť. Francúzština je úradným jazykom, alebo jedným z úradných jazykov, troch členských štátov (Belgicko, Francúzsko a Luxembursko). Hovorí sa ňou v mnohých častiach sveta a učí sa na mnohých školách v EÚ, oveľa viac ju však počuť v južnej a západnej Európe než na severe alebo východe kontinentu.

Bolo by riešením nahradiť všetky jazyky jedným?

Myšlienka, že by jediný jazyk mohol vyriešiť všetky naše jazykové potreby, je príliš zjednodušujúca. Z času na čas sa objaví návrh, aby EÚ prijala latinčinu alebo esperanto ako jediný paneurópsky jazyk. Keďže by sa však v oboch prípadoch museli takmer všetci učiť jazyk od začiatku, toto riešenie by bolo rovnako zložité a našim vzťahom so zvyškom sveta by príliš neprospelo. Vyškoliť učiteľov a naučiť 500 miliónov Európanov nový jazyk by bolo časovo aj finančne náročné. Preto sa Európska komisia pevne rozhodla podporovať viacjazyčnosť, a uprednostniť tak rozmanitosť pred uniformitou.

Čo získavam štúdiom jazykov?

V časoch rastúcej nezamestnanosti a nie príliš ružových ekonomických vyhliadok je schopnosť hovoriť cudzími jazykmi a rozumieť im výhodou. Je to kľúčová spôsobilosť pre dosiahnutie zamestnateľnosti, rastu a pracovných miest. Preto hlavy štátov a vlád EÚ vyzvali v roku 2002 k tomu, aby sa deti od útleho veku učili aspoň dva cudzie jazyky.

Akú podporu poskytuje EÚ, aby sa ľudia mohli učiť jazyky v zahraničí?

Štúdium jazykov v zahraničí môže prispieť k oživeniu našich hospodárstiev a vývoju súdržnejšej spoločnosti v kontinentálnom merítku. Všetci občania EÚ by mali mať možnosť rozvíjať svoje jazykové zručnosti, prijímať vplyv iných kultúr a objavovať príležitosti, ktoré im ponúka Únia a celosvetový trh. V rámci programu celoživotného vzdelávania EÚ sa ročne prideľuje okolo 50 miliónov EUR na zvyšovanie povedomia o význame jazykových zručností, sprístupňovanie zdrojov jazykového vzdelávania a rozvíjanie materiálov na štúdium a výučbu jazykov. Štúdium jazykov a jazyková rozmanitosť patria medzi priority programu „Erasmus pre všetkých“ na roky 2014 – 20. Očakáva sa, že novým programom, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v Rade a Európskom parlamente, sa výrazne zvýšia finančné prostriedky na získavanie a rozvíjanie jazykových zručností.

Sú jazyky dôležité pre podnikanie?

Áno, pretože je užitočné poznať jazyk zákazníka. V roku 2006 sa na žiadosť Európskej komisie uskutočnila štúdia, ktorej cieľom bolo odhadnúť, koľko stojí podniky neznalosť cudzích jazykov. Zo štúdie vyplynulo, že malé a stredné podniky, ktoré investujú do jazykových zručností svojho personálu alebo majú istú jazykovú stratégiu, dosiahli o 44,5 % vyšší vývozný predaj než tí, ktorí do jazykov neinvestovali vôbec.

Čo si myslia Európania o jazykoch?

Podľa prieskumu Eurobarometra o postojoch občanov EÚ k viacjazyčnosti a k štúdiu cudzích jazykov uverejneného v júni 2012, takmer deväť z desiatich občanov EÚ považuje schopnosť hovoriť cudzími jazykmi za veľmi užitočnú, pričom 98 % z nich tvrdí, že ovládanie jazykov je prospešné pre budúcnosť ich detí. Európania si veľmi dobre uvedomujú výhody viacjazyčnosti: 72 % súhlasí s týmto cieľom a 77 % sa domnieva, že by to mala byť priorita; 53 % používa jazyky v práci a 45 % si myslí, že im znalosť cudzích jazykov im pomohla získať lepšiu prácu.

Ako idú Európanom jazyky?

Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2012, počet Európanov, ktorí tvrdia, že vedia komunikovať v cudzom jazyku, mierne klesol (z 56 % na 54 %) v porovnaní s posledným prieskumom viacjazyčnosti z roku 2005. V osobitnej štúdii Európskej komisie, ktorá bola prvým európskym prieskumom jazykových schopností a ktorá pozostávala z preskúšavania jazykových schopností u mladistvých študentov v 14 európskych krajinách, sa zistilo, že iba 42 % študentov ovládalo svoj prvý cudzí jazyk a iba 25 % svoj druhý cudzí jazyk. Značný počet žiakov, 14 % v prípade prvého cudzieho jazyka a 20 % v prípade druhého, v nich nedosahuje ani úroveň „začiatočníka“. Podiel žiakov, ktorí ovládajú svoj prvý cudzí jazyk, sa pohybuje v rozmedzí od 82 % na Malte a vo Švédsku (kde je angličtina prvým cudzím jazykom) do 14 % vo Francúzsku (angličtina) a 9 % v Spojenom kráľovstve (francúzština). Internet pomohol ľuďom rozšíriť si svoje „pasívne zručnosti“ v cudzích jazykoch – čítanie a počúvanie. Počet Európanov, ktorí pravidelne používajú cudzie jazyky na internete, napr. prostredníctvom sociálnych médií, sa zvýšil o desať percentuálnych bodov, z 26 % na 36 %. Najzdatnejšou krajinou, pokiaľ ide o viacjazyčnosť, je Luxembursko, kde 99 % občanov ovláda aspoň jeden cudzí jazyk.

Kto v Európskej komisii pozná najviac jazykov?

Je to prekladateľ Európskej komisie Ioannis Ikonomou, ktorý hovorí 32 jazykmi. Ioannis sa narodil v Irakleio na Kréte. Študoval jazykovedu na univerzite v Thessaloniki a potom jazyky a kultúry stredného východu v rámci magisterského štúdia na Kolumbijskej univerzite v Spojených štátoch. Ioannis pracuje pre Komisiu od roku 2002. Tento týždeň prednesie príspevok na konferencii „Viacjazyčnosť v Európe“, ktorá sa uskutoční na Cypre.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website