Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

MEMO

Brusel 12. júla 2012

Lepšie podmienky pre investície do širokopásmového pripojenia – politické vyhlásenie podpredsedníčky Kroesovej

V súčasnosti stojíme v Európe krátko pred novým digitálnym prechodom. Nové aplikácie a služby, od elektronického zdravotníctva cez cloud computing až po služby televízie s pripojením na internet, sú tu, aby poskytovali občanom a podnikom veľké množstvo výhod a nášmu hospodárstvu priniesli celkové oživenie. Mnohé tieto nové funkcie však nemôžu fungovať v širokopásmových ADSL sieťach s medenými káblami. Nemôžme dopustiť, aby sa naše siete stali prekážkou pre túto úžasnú príležitosť: potrebujeme investovať do novej vysokorýchlostnej infraštruktúry. A na to potrebujeme, aby odvetvie, ktoré poskytuje túto hlavnú infraštruktúru – telekomunikačné spoločnosti a iné subjekty – bolo silné.

Pred viac než desiatimi rokmi sme do európskych telekomunikačných sietí úspešne zaviedli hospodársku súťaž. Doterajšie výsledky boli pre spotrebiteľov a podniky pozitívne. Prechod na nákladné vysokorýchlostné siete novej generácie, ktoré by boli v prevádzke zároveň so starými sieťami, však sprevádzajú osobitné výzvy. Hoci verejný sektor môže byť nápomocný, skutočné hlavné bremeno musia znášať súkromné investície. Pritom je jasné, že bez ohľadu na sieť a jej prevádzkovateľa, primeraný výnos je – pri zohľadnení rizík – predpokladom pre každé rozhodnutie investovať.

V októbri minulého roku začala Komisia dve verejné konzultácie (pozri IP/11/1147) týkajúce sa regulovaného veľkoobchodného prístupu k telekomunikačným sieťam, v rámci ktorých sa hovorilo o metodike nákladov a nediskriminácii, s cieľom zabezpečiť v celej Európe súlad, rozviť jednotný trh s telekomunikáciami a pomôcť dosiahnuť naše ciele v oblasti vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia.

Tieto konzultácie vyvolali širokú diskusiu o úlohe regulácie v súvislosti s podporou hospodárskej súťaže a investícií v období technologického prechodu. Dostali sme príspevky od Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), vnútroštátnych regulačných orgánov, odvetvových združení a investorov, spoločností, ako aj podrobné odborné štúdie.

Jednotlivé príspevky sme dôkladne preskúmali a teraz môžem oznámiť, že sa chystám navrhnúť opatrenia na zabezpečenie toho, aby Európa bola konkurencieschopným kontinentom s najnovšími technológiami, predovšetkým prostredníctvom investícií do vysokorýchlostných širokopásmových prístupových sietí novej generácie (NGA).

Regulačná politika by pri tom nemala byť prekážkou, ale mala by pôsobiť podporujúco. Regulácia, ktorá bude dlhodobo stabilná a jednotná v celej Európe, môže byť podkladom pre udržateľnú hospodársku súťaž a efektívne investície.

Všeobecné závery

1) Hospodárska súťaž potrebuje rovnaké podmienky. Predovšetkým by alternatívni aktéri nemali súťažiť so zviazanými rukami: etablovaní prevádzkovatelia by preto nemali mať možnosť poskytovať maloobchodné služby za výhodnejších podmienok než iní. Hoci je zaistenie skutočného rovnocenného prístupu alternatívnych prevádzkovateľov do etablovaných sietí v dnešnej regulačnej praxi často podceňované, je pravdepodobne najdôležitejšou zárukou udržateľnej hospodárskej súťaže v prípade existujúcich i nových sietí.

2) Príliš časté intervencie obmedzujú flexibilitu, čoho výsledkom je menší rozsah a nižšia kvalita služieb, ktoré možno ponúkať rôznym spotrebiteľom. Najmä v období prechodu z jednej technológie na druhú musia byť etablovaní prevádzkovatelia a ostatné subjekty schopné skúmať nové možnosti. Zameriame sa pokiaľ možno na otázky, ktoré sú rozhodujúce pre zdravú hospodársku súťaž, čo nám umožní znížiť regulačné zásahy na iných miestach.

3) Mali by sme si byť vedomí priamych aj nepriamych účinkov regulácie. Napríklad regulácia cien prístupu k sieťam s medenými káblami môže ovplyvniť tvorbu cien a výnosy pri iných infraštruktúrach: nových optických sieťach alebo vylepšených sieťach na optickom základe (od akéhokoľvek prevádzkovateľa), káblových sieťach a dokonca možno bezdrôtových sieťach. Za správnych okolností to môžeme využiť a zamerať sa na reguláciu veľkoobchodných cien kľúčových produktov.

4) Mali by sme byť opatrní pri vyberaní víťazov. „Technologická neutralita“ je len iný výraz pre skutočnosť, že nemôžeme predpovedať s určitosťou, aké budú najlepšie technologické riešenia, ani ako si budú konkurovať a vzájomne medzi sebou pôsobiť. Postupné riešenia môžu byť nápomocné pri riešení slabého dopytu v krátkodobom horizonte – napríklad nové technológie kombinujúce optické vlákno a medené káble alebo modernizácia televíznych káblov môžu byť pri poskytovaní vyššej sťahovacej kapacity veľmi nákladovo efektívne.

5) Regulované veľkoobchodné ceny za prístup by vo všeobecnosti mali vyslať jasné signály, čo sa týka rozhodnutia „kúpiť alebo vybudovať“. Náklady na výmenu môžu byť pre ostatných prevádzkovateľov jasnou motiváciou na vybudovanie vlastných sietí, a tak na využitie vlastných prostriedkov na vytvorenie konkurencie založenej na infraštruktúre v oblastiach, v ktorých to má ekonomický zmysel. V iných oblastiach budú mať alternatívni prevádzkovatelia aj naďalej veľkoobchodný prístup k etablovaným sieťam, aby spotrebitelia mohli využívať konkurenčné služby.

6) Regulačná stabilita a časový súlad sú hodnotou samou o sebe, a majú zásadný význam pre vybudovanie dôvery komerčných investorov a prevádzkovateľov. Súlad v rámci celého jednotného trhu je takisto významným aspektom. Naša koncepcia by mala byť trvalo zachovaná, jednotná a spoľahlivá z dlhodobého hľadiska – musí však byť aj dostatočne flexibilná, aby sa mohla prispôsobiť meniacim sa okolnostiam.

7) Otázka, či by zvýšenie alebo zníženie cien za prístup k sieťam s medenými káblami podnietilo investície do NGA sietí, je zložitá. Rôzne faktory pôsobia rôznymi smermi a líšia sa relatívnou silou: podľa kontextu a svojím vplyvom na alternatívnych a etablovaných prevádzkovateľov. V októbri minulého roka sme preskúmali viacero návrhov, ako tieto konkurenčné faktory zladiť. Vnútroštátne regulačné orgány sa obávali, že koncepciu spájajúcu cenu za prístup k sieti s medenými káblami so záväzkami investovať do sietí NGA by bolo náročné presadiť v praxi a vytvoril by sa priestor na špekulácie.

Čo je však dôležitejšie, po preskúmanú všetkých dôkazov a vzhľadom na značné konkurenčné vzťahy medzi sieťami s medenými káblami a NGA sieťami nie sme presvedčení, že postupný pokles cien prístupu k sieťam s medenými káblami by podnietil investície do NGA. Investície do optického vlákna sa v niektorých členských štátoch skutočne relatívne zvyšujú, zatiaľ čo ceny prístupu k sieťam s medenými káblami zodpovedajú zhruba priemeru EÚ alebo ho prevyšujú.

Ďalšie kroky

Po zohľadnení týchto faktorov chcem vytvoriť trvalé regulačné usmernenie, ktoré by sa uplatňovalo aspoň do roku 2020. V rámci toho sa plánujú tri opatrenia.

Po prvé, plánujem vydať odporúčanie týkajúce sa nediskriminácie. Tým by sa zdôraznilo, že rovnocennosť vstupov je najlepšou zárukou nediskriminácie, aby sa zabezpečila rovnocennosť prístupu.

To môže byť samozrejme v prípade existujúcich sietí nákladné, takže vnútroštátne regulačné orgány budú musieť v týchto prípadoch veľmi starostlivo zvážiť proporcionalitu: podľa môjho názoru však neexistuje žiaden dôvod pre nedosiahnutie tohto štandardu v nových systémoch, aby uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb tretích strán pri hľadaní porovnateľných produktov prístupu prebiehalo v čo najväčšej možnej miere na rovnakom základe.

Vnútroštátne regulačné orgány by mali stanoviť kľúčové ukazovatele výkonnosti v oblastiach, akými sú napr. objednávanie, dodávanie, odstraňovanie porúch a kvalita služieb. To by podporili dohody o úrovni poskytovaných služieb alebo záruky a skúšky viacnásobného technického a ekonomického využitia, aby regulačné orgány mohli skontrolovať, či efektívne fungujúci prevádzkovateľ bude schopný konkurovať maloobchodným produktom etablovaného prevádzkovateľa na základe rovnakých poskytovaných veľkoobchodných produktov prístupu. Predovšetkým si viacnásobné ekonomické využitie bude vopred vyžadovať vykonanie riadne stanovenej skúšky „stláčania marže“. Touto kombináciou opatrení sa poskytnú účinné alternatívne záruky bez potreby siahnutia po funkčnom oddelení, ktoré podľa nášho názoru zostáva krajným prostriedkom.

Po druhé, plánujem vydať samostatné odporúčanie týkajúce sa metodiky nákladov pre regulované veľkoobchodné ceny za prístup k sieti s cieľom podporiť súlad a stabilitu v Európe. Malo by byť možné postupné zblíženie, pretože nevidím dôvody pre spochybnenie cenových signálov vyslaných súčasnou priemernou cenou za uvoľnený prístup k sieti s medenými káblami v Európe (v priemere 9 EUR mesačne), pričom sa môžu úplne bežne vyskytovať určité miestne odchýlky.

Vo všeobecnosti pochádzajú najspoľahlivejšie signály, čo sa týka rozhodnutia „kúpiť alebo vybudovať“, pre investície do efektívnej alternatívnej infraštruktúry z metódy dlhodobých prírastkových nákladov vrátane príslušnej sumy za bežné náklady. Mnoho regulačných orgánov túto koncepciu alebo jej variant už skutočne uplatňuje. Navyše sa zdá, že vhodnou „ekvivalentnou modernou hodnotou“ na výpočet nákladov na prístup k sieti s medenými káblami je optická sieť: nakoniec žiaden prevádzkovateľ by v súčasnosti nebudoval sieť s medenými káblami. Spotrebitelia budú v priebehu času viacej oceňovať výhody sietí NGA: ceny za prístup k sieti s medenými káblami by sa mali prispôsobiť: podľa zásady „platíte za to, čo dostanete“. Ak sú ceny za prístup k sieťam NGA regulované, regulácia by mala predstavovať riešenie investičných rizík a zamerať sa na plnú návratnosť nákladov v takejto infraštruktúre, aj keď budú budúce náklady klesať.

V rámci našej verejnej konzultácie sa takisto preskúmalo, či by určité triedy aktív, ako napr. aktíva inžinierskych sietí, mali podliehať odlišnému zaobchádzaniu, ako sa to deje v niektorých členských štátoch. Presvedčili sme sa, že uplatňovanie tohto postupu v uvedených krajinách nespôsobilo výrazné odchýlenie od súčasnej európskej ceny za uvoľnený prístup, čo, ako som uviedla, nespochybňujem.

Po tretie, tieto iniciatívy sú príležitosťou pre uloženie povinností tam, kde sú pre alternatívnych prevádzkovateľov najužitočnejšie a kde predstavujú najmenšie bremeno pre bežné obchodné činnosti etablovaných prevádzkovateľov. V odporúčaní Komisie z roku 2010 týkajúcom sa sietí NGA sa stanovila všeobecná zásada nákladovo orientovaného veľkoobchodného prístupu k sieťam dominantných prevádzkovateľov, s určitými výnimkami.

Keď regulačné orgány stanovia správne podmienky (povinnosť rovnocennosti vstupov, skúška viacnásobného využitia), a ak existuje významná prekážka pre súťaž (zo strany prevádzkovateľov s nákladovo orientovaným prístupom k sieťam s medenými káblami v súlade s usmernením Komisie alebo zo strany iných konkurentov, ktorí sa opierajú o iné infraštruktúry, ako napr. káblové siete alebo technológiu LTE), navrhujem, aby vnútroštátne regulačné orgány nemuseli uplatňovať nákladovú orientáciu priamo na prístupové produkty na veľkoobchodnej úrovni využívajúce sieť NGA.

Tieto otázky sú dôležité, ale aj zložité: a k týmto záverom som dospela po preskúmaní početných príspevkov zainteresovaných strán a po zrelej úvahe. Týmito odporúčaniami sa však podporí, aby prevádzkovatelia investovali, posilní sa hospodárska súťaž v rámci všetkých sietí a alternatívnym prevádzkovateľom umožní konkurovať nielen cenou.

Tieto regulačné plány predložím čo najskôr v jeseni mojím kolegom v kolégiu na potvrdenie v rámci môjho všeobecného preskúmania toho, ako sa môže digitálna agenda ešte presnejšie zamerať na stratégiu pre digitálny rast v Európe.

Všetkým predstaviteľom v odvetví chcem vyslať jasný a zreteľný signál – že investície do budúcej prepojenej Európy budú výnosné a umožnia im konkurovať.

Ďalšie opatrenia

Tieto opatrenia dopĺňajú balík iných opatrení, ktoré môžu z Európy spoločne spraviť prepojený kontinent. Zahŕňajú:

  • verejnú podporu, či už prostredníctvom štátnej pomoci vnútroštátnych alebo miestnych orgánov alebo prostriedkov EÚ, ako napr. prostredníctvom Nástroja na prepojenie Európy alebo štrukturálnych fondov. Inovatívne finančné nástroje v rámci Nástroja na prepojenie Európy môžu byť určujúce a „pritiahnuť“ na trh iných investorov. Takže návrh Komisie týkajúci sa Nástroja na prepojenie Európy a jej revízia usmernení o štátnej pomoci pre širokopásmové pripojenie sú veľmi dôležité pre získanie vyváženej kombinácie politických nástrojov.

  • Opatrenia na zníženie nákladov na zavedenie sietí NGA. Neskôr v tomto roku predložím legislatívny návrh, aby sa osvedčené postupy z niektorých regiónov zaviedli v celej EÚ: ako napr. lepšie opätovné využitie a zdieľanie infraštruktúry káblovodov v rámci odvetví a jednoduchšie povoľovanie.

  • Na účely rýchlejšieho zavedenia bezdrôtových sietí 4G budem aj naďalej pokračovať vo vykonávaní programu politiky rádiového frekvenčného spektra. Predovšetkým vlády členských štátov musia poskytnúť dostatočné spektrum, a to za primerané a nie prehnané ceny.

  • Potrebujeme vytvoriť dynamický jednotný digitálny trh pre online obsah, nové služby a aplikácie, ktoré ľuďom ukážu výhody rýchlejšieho prístupu k internetu. Nakoniec, je to dopyt spotrebiteľa, na základe ktorého budú investície do sietí menej rizikové a viac výnosné. Včerajší návrh týkajúci sa multiteritoriálneho udeľovania licencií na autorské práva (IP/12/772) je prvým krokom v rámci všeobecnejšej revízie toho, ako naše pravidlá autorských práv fungujú v digitálnom veku. Už teraz máme ambiciózne legislatívne návrhy týkajúce sa ochrany údajov, online riešenia sporov, zmluvných podmienok pre online predaj a elektronických identifikačných kariet a čoskoro prijmeme stratégiu pre cloud computing, iniciatívy v oblasti online platieb a smernicu o elektronickom obchode, stratégie pre služby televízie s pripojením na internet, usmernenia k sieťovej neutralite, právne predpisy pre sieťovú bezpečnosť a mnohé ďalšie.

Užitočné odkazy

Webová stránka Digitálnej agendy

Webová stránka Neelie Kroesovej

Neelie Kroesová na Twitteri


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website