Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia: základné kamene hospodárskeho rastu

European Commission - MEMO/12/497   27/06/2012

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

Európska komisia

MEMO

V Bruseli 27. júna 2012

Európska komisia: základné kamene hospodárskeho rastu

V dňoch 28. a 29. júna sa vedúci predstavitelia EÚ zúčastnia na zasadnutí Európskej rady, aby odsúhlasili komplexný balík opatrení zameraných na podporu rastu a pracovných príležitostí v Európskej únii pod názvom „Pakt pre rast a zamestnanosť “.

Tento balík opatrení vychádza z významných opatrení, ktoré Európska komisia v posledných rokoch prijala. V období od zavedenia stratégie Európa 2020 pred dvoma rokmi pripravila Komisia niekoľko iniciatív s cieľom pomôcť pri prekonávaní krízy, naštartovaní rastu a vytváraní väčšieho počtu a lepších pracovných miest v EÚ. V tejto chvíli, ktorá je pre európsku integráciu rozhodujúca, nastal čas zintenzívniť úsilie pri vytváraní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva EÚ.

Tento dokument prináša prehľad iniciatív, ktoré Komisia predložila a pri ktorých sa očakáva plná podpora Európskej rady v podobe prijatia Paktu pre rast a zamestnanosť.

Niektoré z týchto iniciatív sú načrtnuté v ďalšom texte:

Stratégia Európa 2020

Európa 2020 je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorú pred dvoma rokmi navrhla Komisia a schválila Európska rada. Táto stratégia v zásade určuje hybné sily rastu EÚ na toto desaťročie, pričom sa sústreďuje na nové riešenia a štrukturálne reformy. Stanovuje päť hlavných cieľov v oblasti zamestnanosti, výskumu a inovácií, vzdelania, znižovania chudoby a v oblasti klímy, resp. energie, ktoré vychádzajú zo zásad inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Stratégia Európa 2020 zostáva v platnosti a mala by pomôcť členským štátom, aby ťahali za jeden povraz – v prospech všetkých. Jej realizácia má pre podnietenie potenciálu rastu zásadný význam. Pokrok pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 sa stimuluje prostredníctvom mechanizmu koordinácie politík – európskeho semestra.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny

Každý členský štát by mal stratégiu Európa 2020 na vnútroštátnej úrovni zaviesť prostredníctvom ročných programov reforiem, ktoré by mali odrážať špecifické problémy tej-ktorej krajiny. Komisia na základe analýzy národných programov reforiem členských štátov (zameraných na hospodársku politiku a politiku zamestnanosti) a ich programov stability a konvergenčných programov (zameraných na rozpočtové stratégie) vydáva každý rok 28 súborov odporúčaní pre jednotlivé krajiny – pre 27 členských štátov aj pre eurozónu ako celok. V týchto odporúčaniach sú uvedené opatrenia, ktoré by sa podľa nášho názoru mali prijať na dosiahnutie stanovených cieľov politiky v oblastiach ako je trh s výrobkami a trh práce, dôchodkový systém, vzdelávanie a daňový systém, ako aj v oblasti rozpočtovej politiky. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2012 boli uverejnené 30. mája a Európska rada by ich mala schváliť v dňoch 28. – 29. júna. Následne ich v júli oficiálne prijme Rada pre hospodárske a finančné záležitosti ECOFIN.

Súbor právnych predpisov o rozpočtovej disciplíne – tzv. dvojbalík [GR ECFIN]

Tieto dva návrhy nariadení ďalej posilňujú koordináciu rozpočtových politík v eurozóne. Komisia ich predložila 23. novembra 2011 (pozri MEMO/11/822). Vychádzajú z balíka šiestich legislatívnych aktov o správe ekonomických záležitostí (tzv. „six-pack“, čiže dvojbalík), ktoré nadobudli účinnosť 13. decembra 2011 (pozri MEMO/11/898).

Cieľom návrhu prvého nariadenia je ďalšie zlepšenie rozpočtového dohľadu vytvorením spoločného harmonogramu a spoločných pravidiel, ktoré umožnia vopred, čiže ex ante, aktívnejšie sledovať a posudzovať rozpočty členských štátov eurozóny. Takéto včasné posudzovanie by umožnilo lepšie predchádzať vzniku odchýlok v rozpočtovej oblasti v jednotlivých členských štátoch a možným dôsledkov odchýlok pre hospodárskych partnerov. Účelom návrhu druhého nariadenia je zlepšiť dohľad nad tými členskými štátmi eurozóny, ktoré sú najviac finančne zraniteľné.

Uvedený súbor právnych predpisov o rozpočtovej disciplíne v súčasnosti predmetom preskúmava Európsky parlament aj Rada ministrov. Komisia podniká kroky v záujme rýchleho schválenia ambicióznej verzie týchto návrhov právnych predpisov.

Prehĺbenie jednotného trhu [GR MARKT]

V období od prijatia Akt o jednotnom trhu dňa 13. apríla 2011 predložila Komisia 12 sľúbených kľúčových legislatívnych návrhov (pozri IP/11/469 a MEMO/11/239, ako aj IP/12/187) a ďalších 30 doplňujúcich opatrení na podnietenie rastu, tvorby pracovných miest a dôvery v jednotný trh. Rokovania o týchto 12 kľúčových nástrojoch je nevyhnutné zavŕšiť do konca tohto roka.

Vďaka týmto nástrojom by viac ako 21 miliónov podnikov a 500 miliónov spotrebiteľov v Európe mohlo mať prospech napríklad z jednotného trhu s rizikovým kapitálom, zo zjednodušených požiadaviek na účtovníctvo a z lacnejšieho prístupu k patentovej ochrane v celej Európe. Uľahčí to občanom dosiahnuť uznanie svojej kvalifikácie a hľadať si prácu v inom členskom štáte. Vďaka ďalšej harmonizácii pravidiel a noriem, ako aj činností zameraných na odstránenie pretrvávajúcich a neopodstatnených obmedzení poskytovania služieb, to navyše uľahčí pohyb tovaru a zabezpečí to lepšie podmienky pre poskytovateľov služieb, Ktorí chcú rozšíriť svoju činnosť do zahraničia. Nové prístupy k urovnávaniu sporov pomôžu spotrebiteľom lepšie využívať príležitosti, ktoré im ponúka jednotný digitálny trh, a umožnia rozšírenie elektronického obchodu, ktorý by mohol dosiahnuť objem vo výške 2,5 miliárd EUR.

Na to, aby jednotný trh prinášal žiadané výsledky, sú potrebné nielen solídne právne úpravy, ale aj zmena prístupu k správe jednotného trhu. V priebehu rokov boli na tento účel vytvorené rôzne praktické nástroje a siete. Komisia vo svojom nedávno uverejnenom oznámení nazvanom „Lepšia správa jednotného trhu“ navrhuje zamerať úsilie na sektory s najväčším potenciálom rastu (pozri IP/12/587 a MEMO/12/427). V rokoch 2012 – 2013 boli ako také označené sektory služieb a sieťových odvetví. Komisia v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby v žiadnom prípade netolerovali neskorú a nesprávnu transpozíciu smerníc. Úlohou Komisie bude posilniť pomoc poskytovanú v procese transpozície v záujme hladkého riešenia prípadných problémov.

Komisia takisto navrhuje opatrenia na zlepšenie fungovania sektora služieb, čo má zásadný význam, pretože na smernicu o službách pripadá viac než 45 % HDP EÚ, a preto musí zohrávať strategickú úlohu pri podpore hospodárskeho rastu (pozri IP/12/587 a MEMO/12/429), najmä pokiaľ ide o služby pre podniky, o stavebníctvo a cestovný ruch. Ekonomická analýza vychádzajúca z posúdenia pokroku, ktorý členské štáty pri uplatňovaní smernice o službách dosiahli, ukazuje, že uplatňovanie tejto smernice v praxi prinesie v priebehu nadchádzajúcich 5 až 10 rokov zvýšenie HDP EÚ o ďalších 0,8 %. Tento číselný údaj by sa mohol zvýšiť na 2,6 %, ak by si členské štáty počínali ambicióznejšie pri sprístupňovaní svojich trhov so službami, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje.

Tento rok sa nesie v znamení 20. výročia zavedenia jednotného trhu. Komisia nadväzne na Akt o jednotnom trhu navrhne do konca roku 2012 druhý súbor opatrení s cieľom ešte viac znížiť fragmentáciu trhu a odstrániť zostávajúce prekážky brániace pohybu služieb, inováciám a tvorivosti. „Akt o jednotnom trhu 2“, ktorý by mal byť prijatý na jeseň roku 2012, bude obsahovať nové stimuly rastu, konkurencieschopnosti a sociálneho pokroku. Komisia okrem toho usporiada v októbri 2012 týždeň „nového rastu“, ktorého súčasťou bude druhé výročné fórum o jednotnom trhu zamerané na výmenu názorov na inkluzívnu budúcnosť jednotného trhu.

Ďalšie informácie:

Akt o jednotnom trhu: http://ec.europa.eu/internal_market/smact/

Brožúrka Single Market Act: Together for new growth (Akt o jednotnom trhu: Spoločne pre nový rast )

Jednotný digitálny trh [GR CNECT]

V priebehu minulého roka bolo prijatých niekoľko dôležitých opatrení, z ktorých niektoré mali bezprostredné dôsledky. Patrí medzi ne napríklad nové nariadenie o mobilnom roamingu (pozri MEMO/12/316), nariadenie, ktoré umožňuje harmonizovať elektronické podpisy a zabezpečuje interoperabilitu systému elektronickej identifikácie (pozri IP/12/558), ako aj plány na zvýšenie objemu elektronických obchodov (pozri IP/12/10). Tieto opatrenia podporujú digitálne hospodárstvo, ktoré ročne rastie o 12 %.

Je potrebné prijať ďalšie regulačné opatrenie v záujme vytvorenia skutočne jednotného digitálneho trhu. Jeho základom je zavedenie vysokorýchlostných širokopásmových pripojení, ako sa navrhuje v dokumente Nástroj na prepojenie Európy (CEF, pozri IP/12/583), pričom jeho opornú konštrukciu tvorí tzv. výpočtové mračno (cloud computing).

V najbližších týždňoch bude zavedená stratégia EÚ pre oblasť výpočtového mračna, ktorá vychádza z navrhovaných nových pravidiel ochrany údajov a do roku 2015 umožní v Európe vytvoriť dva milióny nových pracovných miest.

Po nej budú nasledovať ďalšie kroky na účel vytvorenia harmonizovaných pravidiel pre autorské práva, elektronické platby, elektronické verejné obstarávanie, elektronické faktúry a internetovú bezpečnosť.

Vytvorenie jednotného digitálneho trhu v praxi znamená zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti pre Európu. Spoločný vplyv súčasných a budúcich návrhov má kľúčový význam pre zachovanie výroby v Európe a následne aj pre udržateľnosť zdravotnej starostlivosti, zníženie verejného deficitu a ďalšie oblasti. Vďaka týmto harmonizovaným pravidlám budeme mať k dispozícii normy, interoperabilitu a spoločné právne postupy, ktoré umožnia zvýšiť produktivitu podobne, ako norma pre mobilné siete 3G umožnila Európe, aby sa počnúc 90. rokmi 20. storočia chopila vedenia v sektore globálnych mobilných telekomunikácií s objemom 250 miliárd EUR ročne.

Regulačné zaťaženie

Stratégia EÚ pre rast – Európa 2020 – zdôrazňuje význam zlepšovania podnikateľského prostredia, a to aj prostredníctvom inteligentnej regulácie a zníženia regulačného zaťaženia, aby sa európske podniky stali viac konkurencieschopnými v celosvetovom meradle. V novembri minulého roku začala Komisia iniciatívu zameranú na minimalizáciu regulačného zaťaženia, konkrétne pre malé a stredné podniky, a na prispôsobenie právnej regulácie EÚ potrebám mikropodnikov (pozri IP/11/1386). Malé a stredné podniky zohrávajú v oblasti hospodárskeho rastu dôležitú úlohu, pretože predstavujú 99 % všetkých podnikov a poskytujú viac ako dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore. Využitie ich rastového potenciálu môže byť ekonomike EÚ len na prospech.

Treba poznamenať, že Komisia začala už v predchádzajúcom desaťročí podnikať kroky zamerané na zníženie regulačného zaťaženia. V januári 2007 predložila návrh akčného programu zameraného na zníženie administratívneho zaťaženia podnikov, ktorého cieľom bolo do roku 2012 znížiť o 25 % zaťaženie vyplývajúce z právnych predpisov EÚ. Uvedený návrh bol schválený na zasadnutí Európskej rady v marci 2007. Zlepšovanie podnikateľského prostredia znižovaním byrokracie je spoločným zámerom, ktorý možno dosiahnuť iba rozdelením zodpovednosti medzi inštitúcie EÚ a členské štáty.

Európska Komisia už navrhla opatrenia na zníženie byrokracie o jednu tretinu, čo predstavuje sumu viac ako 40 miliárd EUR. Napríklad návrh Komisie na zavedenie elektronickej fakturácie by mohol 22 miliónom zdaniteľných podnikov v EÚ priniesť úspory vo výške 18,4 miliardy EUR (pozri IP/10/1645) a návrh Komisie z februára 2009 ustanovuje výnimku pre mikropodniky týkajúcu sa účtovných pravidiel, ktorá by mala prispieť k vzniku potenciálnych úspor vo výške asi 6,3 miliardy EUR (pozri IP/09/328).

Trh s energiou [GR ENER]

Členské štáty sa zaviazali do roku 2014 dokončiť vytvorenie jednotného trhu s energiou. Aby bol vnútorný trh funkčný, je potrebné zabezpečiť právnu istotu, ktorá podnieti investície do výroby elektrickej energie, ako aj do infraštruktúry, do obnoviteľných zdrojov energie ako aj do energetickej účinnosti.

Jadrom tohto legislatívneho rámca sú právne predpisy EÚ o vnútornom trhu s energiou. Zahŕňajú kľúčové ustanovenia pre riadne fungovanie trhov s energiou, ktorými sa ustanovujú nové pravidlá o rozdelení a uľahčení cezhraničných investícií.

Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie stanovila pre každý členský štát záväzné ciele, ktoré do roku 2020 umožnia dosiahnuť celkové zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie o 20%. V nedávno uverejnenom oznámení Komisie o stratégii v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov sa už skúmali rôzne možnosti politiky v oblasti integrácie obnoviteľných zdrojov energie do európskeho systému po roku 2020 (pozri IP/12/571).

Cieľom smernice o energetickej účinnosti, ktorú Európsky parlament a Rada práve schválili, je zintenzívnenie úsilia členských štátov o účinnejšie využívanie energie vo všetkých etapách energetického reťazca – od výroby energie a jej distribúcie až po jej konečnú spotrebu (pozri MEMO/12/433).

Pre rozvoj cezhraničného trhu, a to najmä v období hospodárskej neistoty, je popri právnych zárukách potrebná aj finančná motivácia. Časť Nástroja na prepojenie Európy venovaná energetike bude slúžiť na financovanie projektov, ktoré zaplnia prázdne miesta v štruktúre európskej energetiky. V rámci tohto nástroja bol predložený návrh na investovanie 9,1 miliardy EUR do transeurópskej infraštruktúry (pozri IP/11/1200 a MEMO/11/710).

Inovácie: investícia do rastu a zamestnanosti [GR RTD]

Stratégia Európskej komisie s názvom Inovácia v Únii je zameraná na podnietenie konkurencieschopnosti a zamestnanosti prostredníctvom zlepšenia financovania a rámcových podmienok pre inovácie. Na základe súčasného rámcového programu EÚ pre výskum - 7RP – sa do výskumu a inovácií investuje v priebehu siedmich rokov 55 miliárd EUR, z čoho sa približne 17 000 EUR poskytne formou priamej podpory malým a stredným podnikom. Účelom Finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF), ktorý tvorí súčasť siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (FP7), je v spolupráci s Európskou investičnou bankou pritiahnuť do oblasti inovácií viac ako 10 miliárd EUR súkromných investícií vrátane minimálne 1 miliardy EUR pre malé a stredné podniky. Verejno-súkromné partnerstvá, ktoré takisto pôsobia v rámci FP7, umožnili Európe dostať sa do popredia v kľúčových technológiách, ako sú inovačné lieky, ekologické lietadlá, nanoelektronika a zabudované počítačové systémy.

Komisia predloží v júli odporúčania na dobudovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP) s cieľom optimalizovať celoeurópsky výskum a inovácie, odstrániť prekážky voľného pohybu výskumných pracovníkov a nápadov v celej Európe a posilniť väzby medzi univerzitami a podnikmi. Členské štáty EÚ teraz spolupracujú na 10 spoločných výskumných programoch zameraných na riešenie hlavných výziev, napríklad na liečbu Alzheimerovej choroby, a investujú do 48 prioritných výskumných infraštruktúr, napríklad v oblasti klinického výskumu, biodiverzity a solárnej energie. Desať z týchto infraštruktúr sa v súčasnosti realizuje, pričom ďalších 16 sa má začať budovať v tomto roku.

Komisia na základe iniciatívy Horizont 2020 navrhla v rámci budúceho rozpočtu zvýšenie financovania inovácií na úrovni EÚ do výšky 80 miliárd EUR (pozri MEMO/11/848). V tomto novom, zjednodušenom programe sa sústredí všetka podpora na úrovni EÚ - počnúc výskumom až po trh, a budú sa tak vytvárať nové príležitosti pre rýchlorastúce, inovatívne podniky.

Ďalšie informácie o stratégií Inovácia v Únii sa nachádzajú na adrese: http://ec.europa.eu/research/innovation-union/index_en.cfm

Ďalšie informácie o iniciatíve Horizont 2020 sa nachádzajú na adrese: http://ec.europa.eu/research/horizon2020/index_en.cfm?pg=home

Reforma európskeho patentu [GR MARKT]

Európska rada by na zasadnutí v dňoch 28. a 29. júna mala dospieť ku konečnej dohode o jednom z najdôležitejších a dlho očakávaných opatrení určených na podnietenie inovácií, ktorým je zavedenie skutočného európskeho patentového systému zahŕňajúceho jednotný patent pre Európu a spoločný patentový súd. Tento predložený návrh vychádza z posilnenej spolupráce (pozri IP/11/470). Rada dospela k dohode ohľadne všetkých aspektov s výnimkou sídla spoločného patentového súdu.

Keď bude patentový systém Spoločenstva schválený, umožní to jednoduchšie a lacnejšie patentovať inovácie v Európe, čo platí najmä pre malé a stredné podniky. Zavedie sa tak jednotný patent pre 25 členských štátov na základe predloženia jednej žiadosti a bez dodatočných administratívnych prekážok. Španielsko a Taliansko, ktoré nie sú účastníkmi tejto posilnenej spolupráce, sa môžu v súlade so zmluvou rozhodnúť pripojiť sa k novému patentovému systému v ktorejkoľvek fáze po jeho zavedení.

Tento patentový systém bude dôležitým krokom pri prekonávaní rozdielov existujúcich v tejto oblasti medzi EÚ a USA alebo Čínou: získanie patentovej ochrany vo všetkých krajinách EÚ stojí až 36 000 EUR, pričom v USA ide o 2 000 EUR a v Číne iba o 600 EUR.

Zjednodušený patentový systém v Európe má zásadný význam pre podnietenie inovácií a investícií do výskumu a vývoja v Európe. Napríklad zjednodušené pravidlá týkajúce sa prekladov v súvislosti s jednotným patentom umožnia žiadateľom o patent ušetriť až 80 % terajších nákladov a mať tak k dispozícii viac prostriedkov na výskumné činnosti.

Ďalšie informácie:

http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/patent/index_en.htm

Kapitál EIB [DG ECFIN]

Európska únia má vlastnú vplyvnú inštitúciu na podporu rastu a zamestnanosti, ktorou je Európska investičná banka (EIB). EIB má úverové kapacity niekoľkonásobne väčšie, ako sú úverové kapacity Svetovej banky a od roku 2008 zohráva dôležitú úlohu pri prekonávaní krízy. Teraz však dosahuje hranice toho, čo môže so svojím súčasným kapitálom vykonať. Aby mohla EIB urobiť viac pre zvýšenie rastu a zamestnanosti, je potrebné posilniť jej kapitál, t. j. akcionári – členské štáty – musia zvýšiť jej splatený kapitál. Predseda Komisie Barroso k takémuto zvýšeniu vyzval už vo svojom prejave o stave Únie v roku 2011 (pozri SPEECH/11/607).

Zvýšenie splateného kapitálu EIB o 10 miliárd EUR by banke umožnilo zvýšiť objem poskytovaných úverov o 60 miliárd EUR v nasledujúcich troch až štyroch rokov, čo by následne prilákalo finančné prostriedky z iných zdrojov na celkové investície vo výške 180 miliárd EUR na nové projekty. Komisia a EIB okrem toho navrhujú použiť rozpočet EÚ na posilnenie kapacity financovania skupiny EIB prostredníctvom nástroja na rozdelenie rizika. Je možné stavať na mechanizmoch, ktoré už boli v oblasti výskumu a inovácií vyvinuté a na využívaní dlhopisov na projekty infraštruktúry, ako aj pre malé a stredné podniky, s podporou štrukturálnych fondov.

Predseda Komisie Barroso a predseda EIB Hoyer sa 21. júna písomne obrátili na členov Európskej rady s návrhom na zvýšenie kapitálu EIB (pozri MEMO/12/470).

Iniciatíva dlhopisov na projekty [GR ECFIN]

Komisia predložila 19. októbra 2011 legislatívny návrh iniciatívy dlhopisov na projekty s dvojakým cieľom: oživiť trhy s dlhopismi na projekty a pomôcť organizátorom jednotlivých projektov týkajúcich sa infraštruktúry prilákať dlhodobé financovanie dlhu zo strany súkromného sektora (pozri IP/11/236 a MEMO/11/707 EUR).

Komisia začne pilotnú fázu v rokoch 2012 – 2013 v rámci súčasného viacročného finančného rámca. Vychádza zo zmeneného a doplneného nariadenia o transeurópskych sieťach (TEN) a z rozhodnutia o rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inovácie a bude čerpať z rozpočtových riadkov pre tieto programy sumu maximálne 230 miliónov EUR. O tomto návrhu sa bude v júli hlasovať v Európskom parlamente a v Rade ministrov. Celkový rozpočet vo výške 230 miliónov EUR sa bude kombinovať s financovaním zo strany EIB. Komisia s prihliadnutím na multiplikačný efekt a zníženie kreditného rizika predpokladá, že v pilotnej fáze by sa prostredníctvom dlhopisov na projekty mohlo mobilizovať až 4,6 miliárd EUR investičných prostriedkov. Nástroj dlhopisov na projekty bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť nástroja na prepojenie Európy na roky 2014 – 2020.

Využívanie štrukturálnych fondov [GR REGIO/GR EMPL]

Pokiaľ ide o politiku súdržnosti, ktorá je kľúčovou investičnou politikou EÚ v oblasti rastu, Európska komisia od apríla 2009 vyplatila členským štátom s finančnými problémami celkove 11,25 miliardy EUR vo forme zálohových platieb na účel rýchleho investovania do projektov podporujúcich rast.

Počnúc rokom 2011 bola okrem toho tzv. krajinám zapojeným do programu, ktoré sú príjemcami osobitnej makroekonomickej pomoci (v súčasnosti ide o Portugalsko, Rumunsko, Lotyšsko, Írsko a Grécko), ponúknutá možnosť znížiť mieru štátneho spolufinancovania o 10 percentuálnych bodov, čo im umožní ľahšie uhradiť príslušné finančné prostriedky na uskutočnenie projektov (pozri IP/11/942). V záujme urýchlenia prijímania rozhodnutí o realizácii projektov je potrebné získať predbežný súhlas Komisie už len v prípade projektov v celkovej hodnote presahujúcej 50 miliónov EUR (do júna 2010 bola hranicou suma 25 miliónov EUR).

Uplatnilo sa viacero spôsobov na zjednodušenie postupov v záujme uľahčenia realizácie projektov a poskytla sa osobitná administratívna pomoc novým členským štátom s cieľom pomôcť im prispôsobiť svoje administratívne systémy predpisom EÚ. Akčné tímy Komisie, ktoré boli v období od februára do mája 2012 vyslané do ôsmich členských štátov s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí (Grécko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Portugalsko, Slovensko a Španielsko), pomohli členským štátom prerozdeliť čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v hodnote približne 7,3 miliardy EUR, z ktorých bude mať prospech viac ako 460 000 mladých ľudí v týchto 8 krajinách (pozri MEMO/12/100, výsledky práce akčných tímov).

V Grécku bol vytvorený verejný zoznam 181 projektov s vysokou prioritou, ktoré predstavujú celkové investície vo výške 115 miliárd EUR a povedú k vytvoreniu až 110 000 nových pracovných miest (pozri IP/12/549).

Rozpočet EÚ pre rast a zamestnanosť [GR BUDG]

Cieľom návrhu Komisie na finančné obdobie 2014 – 2020 je orientovať budúce rozpočty EÚ ešte viac na hospodársky rast, ktorý bude mať priaznivý vplyv na zamestnanosť. Napriek tomu, že celkové stropy budú zmrazené na stropoch dohodnutých pre rok 2013, návrh ďalšieho viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) vyzýva k zvýšeniu stropu pre oblasti, ktoré môžu posilniť európske hospodárstvo (pozri IP/11/799).

Udržateľný hospodársky rast sa začína v našich mestách a regiónoch. Značné sumy vyčlenené na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť (376 miliárd EUR na celé obdobie) budú užšie prepojené s cieľmi stratégie Európa 2020. Novými ustanoveniami o podmienenosti sa dosiahne, že financovanie EÚ bude zamerané na výsledky a bude výrazným stimulom pre členské štáty, aby zabezpečili účinné plnenie cieľov stratégie Európa 2020. S každým členským štátom sa uzatvoria dohody o partnerstve, ktorými sa zabezpečí vzájomné posilnenie štátneho financovania a financovania EÚ.

Účelom nového fondu - nástroja na prepojenie Európy – je zvyšovať celoeurópsku hodnotu projektov v oblasti infraštruktúry (pozri IP/11/1200). V súvislosti s týmto novým fondom, ktorý má k dispozícii 50 miliárd EUR, bol vypracovaný predbežný zoznam projektov v oblasti dopravy, energetiky a informačných a komunikačných technológií, ktoré zvýšia vzájomnú prepojenosť v rámci Európy. Tieto prepojenia posilňujúce rast poskytnú lepší prístup na vnútorný trh a ukončia izoláciu niektorých ekonomických „ostrovov“. Nástroj na prepojenie Európy poskytuje možnosti ako využiť inovatívne finančné nástroje na urýchlenie investícií a zaistenie ich väčšieho objemu, než by sa dalo dosiahnuť len prostredníctvom financovania z verejných zdrojov. Komisia bude podporovať využitie dlhopisov na projekty EÚ ako prostriedku na zabezpečenie realizácie týchto dôležitých projektov.

Investície do výskumu a inovácií sa počas nadchádzajúcich siedmich rokov výrazne zvýšia. Na základe spoločnej stratégie EÚ s názvom „Horizont 2020“, v rámci ktorej je k dispozícii 80 miliárd EUR, sa zvýši celková konkurencieschopnosť Európy a prispeje sa k vytvoreniu pracovných miest a podnetov pre budúcnosť. V rámci uvedenej stratégie sa zhromaždia všetky projekty v tejto oblasti s cieľom odstrániť fragmentáciu a zabezpečiť, aby sa projekty financované z prostriedkov EÚ lepšie dopĺňali a pomáhali koordinovať vnútroštátne opatrenia (pozri MOMO/11/848).

Komisia takisto navrhuje posilniť programy vzdelávania a odbornej prípravy. S cieľom prekonať fragmentáciu súčasných nástrojov Komisia navrhuje vytvorenie integrovaného programu v hodnote 15,2 miliardy EUR zameraného na vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež s jednoznačnou orientáciou na rozvoj zručností a mobility.

Zvýšenie zamestnanosti [GR EMPL]

Balík opatrení týkajúcich sa zamestnanosti (pozri IP/12/380 a MEMO/12/252), ktoré Komisia predložila 18. apríla, stanovuje strednodobý program opatrení EÚ a členských štátov na podporu oživenia hospodárstva sprevádzaného tvorbou veľkého počtu pracovných miest. Tento balík obsahuje naliehavú výzvu adresovanú členským štátom, aby sa sústredili na vytváranie pracovných miest v odvetviach, ako je zdravotníctvo, informačné a komunikačné technológie a činnosti zamerané na obmedzenie znečistenia a zníženie emisií uhlíka. Je v ňom uvedená aj výzva adresovaná členským štátom, aby presunuli ťažisko zdanenia z práce na výrobky, ktoré poškodzujú životné prostredie. Na základe tohto balíka bude Komisia naďalej naliehavo vyzývať členské štáty, aby lepšie využívali finančné prostriedky EÚ – najmä Európsky sociálny fond, ktorý sa zameriava na investície do rozvoja ľudských schopností, vzdelávania, podpory pri hľadaní práce a začlenenia, pričom im bude pomáhať túto úlohu plniť. Európsky sociálny fond priamo vytvára v priemere približne 2 milióny pracovných miest ročne a nepriamo prispieva k vytváraniu ďalších prostredníctvom odbornej prípravy.

Mobilita pracovnej sily [GR EMPL]

Komisia sa usiluje podnietiť mobilitu na skutočnom trhu práce EÚ.

V záujme zlepšenia mobility pracovnej sily je nevyhnutné dosiahnuť pokrok pri odstraňovaní právnych a praktických prekážok voľného pohybu pracovníkov. Komisia predložila napríklad návrhy na zlepšenie prenosnosti dôchodkových práv (pozri MEMO/05/384), zdaňovania cezhraničných pracovníkov alebo informovanosti o právach povinnostiach.

S cieľom zosúladiť uchádzačov o zamestnanie s ponúkanými pracovnými miestami tak, aby si nezamestnaní ľudia z jednej krajiny mohli nájsť zamestnanie v iných krajinách, a to v závislosti od ich zručností a skúseností, má Komisia v úmysle premeniť portál uchádzačov o zamestnanie EURES na skutočný európsky nástroj na sprostredkovanie práce a nábor pracovníkov. Predpokladá sa, že (od roku 2013) bude tento nástroj obsahovať inovatívne samoobslužné on-line aplikácie, ktoré používateľom okamžite poskytnú jasný prehľad o geografickom rozložení ponúkaných pracovných miest v celej Európe. Mladí ľudia vo veku 18 – 30 rokov z ktoréhokoľvek členského štátu, ktorí si hľadajú prácu v inom členskom štáte, môžu od 21. mája vďaka pilotnému projektu s názvom „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“ získať informácie a pomoc pri sprostredkovaní práce a uchádzať sa aj o finančnú podporu pre svoje žiadosti o prácu alebo na odbornú prípravu. Projekt „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“ sa vo svojej prvej fáze bude zameriavať na zlepšenie cezhraničnej mobility pre 5 000 ľudí.

Daňová politika [GR TAXUD]

Zdaňovanie sa tradične vníma predovšetkým ako nástroj na zvyšovanie príjmov štátu. Rovnako dôležitý je však aj vplyv, ktorý má na hospodársku konkurencieschopnosť, pracovné miesta a rast.

V rámci európskeho semestra sa v roku 2012 Komisia sústreďuje na spôsoby, ako by členské štáty mohli viac zamerať svoje daňové systémy na podporu rastu – napríklad presunutím ťažiska zdanenia z práce a jeho väčšou orientáciou na environmentálne dane (pozri odporúčania pre jednotlivé krajiny).

Na úrovni EÚ navrhla Komisia smernicu o zdaňovaní energie, ktorá podporí tento presun, umožní prechod na ekologické hospodárstvo a podporí ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky (pozri IP/11/468). Implementácia smernice o zdaňovaní energie by do roku 2030 mohla viesť k vytvoreniu 1 milióna nových pracovných miest.

S cieľom vytvoriť lepšie prostredie pre podnikanie navrhla Komisia v marci 2011 spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (pozri MEMO/11/171). Vďaka jednotnému súboru pravidiel pre výpočet daní a systému jednotného kontaktného miesta by to mohlo viesť k zlacneniu a zjednodušeniu cezhraničného podnikania. Medzi ďalšie nedávne iniciatívy EÚ zamerané na vytvorenie konkurenčnejšieho podnikateľského prostredia patrí iniciatíva na zamedzenie dvojitého zdanenia (pozri IP/11/1337), ako aj nová stratégia pre DPH (pozri IP/11/1508).

Daň z finančných transakcií na úrovni EÚ, v súvislosti s ktorou by sa mal pokrok dosiahnuť prostredníctvom posilnenej spolupráce, by mohla byť dôležitým nástrojom na zvýšenie nových príjmov, čím by sa prispelo k väčšej finančnej stabilite a napomohlo by sa obnoveniu dôvery v banky (pozri IP/11/1085).

S cieľom znovu získať miliardy EUR, o ktoré národné hospodárstva prišli v dôsledku daňových únikov a podvodov v EÚ, predložila Komisia súbor konkrétnych opatrení, ktoré sa majú prijať na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ aj na úrovni medzinárodnej (pozri IP/12/697 a MEMO/12/492) a na základe ktorých by sa do konca roku 2012 mala vytýčiť spoločná stratégia zameraná proti daňovým rajom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

V súčasnosti sa v Rade prejednáva návrh na sprísnenie smernice EÚ o zdaňovaní príjmu z úspor a mandáty na dosiahnutie posilnenej dohody o zdaňovaní príjmu z úspor s 5 nečlenskými krajinami (pozri MEMO/12/353), pričom Komisia nalieha, aby boli oba návrhy rýchle prijaté ako kľúčové nástroje na zlepšenie postavenia EÚ zoči-voči daňovým únikom.

Obchod [GR TRADE]

Zahraničný obchod je hnacím motorom pre európsky plán na oživenie hospodárstva. Otváranie trhov v dôsledku zrýchlenia tempa uzatvárania dohôd o voľnom obchode má preto pre dosiahnutie hospodárskeho rastu a vytváranie pracovných miest zásadný význam. Napriek úsiliu Európy o uzatvorenie kola rokovaní v Dauhe sa pokrok na multilaterálnej úrovni dosahuje veľmi pomaly. EÚ sa preto intenzívnejšie usiluje začať nové rokovania o dohodách o voľnom obchode a uzavrieť rokovania, ktoré v súčasnosti prebiehajú: dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, ktorá prispela k zvýšeniu vývozu EÚ do Kórey o 16 % v roku 2011, zaznamená 1. júla 2012 svoje prvé výročie. Komisár De Gucht stanovil ako prioritu uzavretie rokovaní s Kanadou a so Singapurom, ktorý predstavuje bránu do juhovýchodnej Ázie. Pokiaľ ide o uvedenú oblasť, EÚ rokuje takisto s Indiou a Malajziou a nedávno začala obchodné rokovania s Vietnamom (pozri IP/12/689). EÚ sa snaží otvoriť rokovania s Čínou o investičnej dohode a Komisia sa bude usilovať o získanie mandátu členských štátov EÚ na začatie rokovaní s Japonskom. S cieľom vytvoriť transatlantickú zónu obchodu americký prezident Barack Obama, predseda Komisie Barroso a predseda Európskej rady van Rompuy nedávno privítali pokrok zaznamenaný v priebežnej správe pracovnej skupiny EÚ a USA na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast (pozri MEMO/12/462). V tomto roku boli uzatvorené obchodné dohody s Peru, Kolumbiou (pozri IP/12/690) a so Strednou Amerikou; zároveň pokračujú rokovania s našimi partnermi v Latinskej Amerike v zoskupení Mercosur. Popritom prehlbujeme svoju angažovanosť v susedných krajinách, a to tak na juhu, ako aj na východe, kde sme nedávno uzatvorili ambicióznu dohodu s Ukrajinou.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website