Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

MEMO

Brusel 22. júna 2012

Aktualizácia – Banková únia

Komisia sa domnieva, že na to, aby smerovanie k reformám a rozhodnutiam, ktoré sú potrebné pre Európsku úniu a jej členské štáty na riešenie súčasných problémov, malo zmysel, musí existovať jasná dlhodobejšia vízia budúcnosti hospodárskej a menovej únie EÚ.

Z toho dôvodu Komisia presadzuje ako jedno z opatrení na riešenie súčasnej krízy väčšiu hospodársku integráciu. Tento nový krok k európskej integrácii by dopĺňal našu menovú úniu. V tejto súvislosti Komisia predkladá koncepciu bankovej únie.

Európska banková únia však ešte nie je novým právnym nástrojom. Ide o politickú víziu väčšej integrácie Európskej únie, ktorá bude vychádzať z nedávnych významných opatrení na posilnenie regulácie bankového sektora a pôjde ešte ďalej.

Koncepciu bankovej únie navrhol predseda Barroso na poslednom neformálnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 23. mája. Táto koncepcia odvtedy púta veľkú pozornosť v rámci politickej diskusie a patrí medzi prioritné témy programu budúceho európskeho samitu.

Plné využitie výhod vyplývajúcich z prehĺbenia hospodárskej a menovej únie a z vytvorenia bankovej únie by však bolo možné iba prostredníctvom rozvoja fiškálnej únie. Plné využitie výhod vyplývajúcich z prehĺbenia hospodárskej a menovej únie a z vytvorenia bankovej únie by však bolo možné iba prostredníctvom rozvoja fiškálnej únie.

Predseda Európskej rady predloží správu na najbližšom zasadnutí Rady (28. – 29. júna), a to v úzkej spolupráci s predsedom Európskej komisie, predsedom Euroskupiny a prezidentom Európskej centrálnej banky. V súvislosti s prípravou tejto správy sa dôkladne prediskutujú najdôležitejšie základné piliere, o ktoré by sa mala opierať väčšia hospodárska a menová integrácia vrátane bankovej únie a fiškálnej únie, ako aj pracovné postupy.

Keď bude táto vízia na politickej úrovni odsúhlasená, Komisia navrhne nevyhnutné vykonávacie opatrenia. Komisia by mohla predložiť návrhy už na jeseň roku 2012. Zároveň chce, aby Rada a Európsky parlament urýchlili rozhodovací proces o kľúčových právnych predpisoch, ktoré sa už pripravujú.

1. 1. Banková regulácia EÚ: čo sme urobili?

Európska komisia od začiatku krízy predložila okolo 30 návrhov na zlepšenie regulácie finančného systému a podporu reálneho hospodárstva. Tieto návrhy predstavujú pevný základ pre pokračovanie vo vytváraní bankovej únie. Komisia okrem toho prostredníctvom svojej politiky v oblasti kontroly štátnej pomoci a rozličných stabilizačných a adaptačných programov prispela k posilneniu finančnej stability v bankovom sektore.

Komisia prijala tieto opatrenia:

1.1 Opatrenia na zabezpečenie integrovanejšieho bankového dohľadu:

  • Tri európske orgány dohľadu (ESA) boli zriadené 1. januára 2011 s cieľom zaviesť určitú štruktúru dohľadu:

  • Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), ktorý má na starosti bankový dohľad vrátane dohľadu nad rekapitalizáciou bánk,

  • Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý má na starosti dohľad nad kapitálovými trhmi,

  • Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), ktorý má na starosti dohľad nad poisťovníctvom.

Všetkých 27 vnútroštátnych orgánov dohľadu má zastúpenie vo všetkých troch európskych orgánoch dohľadu. Ich úlohou je prispieť k vytvoreniu jednotného súboru pravidiel finančnej regulácie v Európe, riešiť cezhraničné problémy, predchádzať zvyšovaniu rizík a pomôcť obnoviť dôveru. Jednotlivé európske orgány dohľadu majú osobitné úlohy: napríklad Európsky orgán pre cenné papiere a trhy je orgánom dohľadu EÚ nad ratingovými agentúrami, kým Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov robia tzv. stresové testy svojich príslušných odvetví. Európsky orgán pre bankovníctvo takisto vykonáva dohľad nad súčasnou rekapitalizáciou bánk v EÚ. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy môže v krízových situáciách zakázať produkty, ktoré ohrozujú stabilitu celého finančného systému.

Makroprudenciálnym dohľadom nad finančným systémom v rámci Európskej únie je okrem toho poverený Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB).

Tento nový rámec finančného dohľadu funguje od novembra 2010.

Európsky orgán pre bankovníctvo zaznamenal dobré výsledky a ako nová inštitúcia si rýchlo vybudoval dôveryhodnosť. Jeho zásluhy treba posudzovať v rámci obmedzení pravidiel odsúhlasených Radou a Európskym parlamentom. Väčšina právomocí týkajúcich sa bankového dohľadu v súčasnosti ostáva v rukách vnútroštátnych orgánov dohľadu, pričom Európsky orgán pre bankovníctvo má koordinačnú úlohu. Z hľadiska budúcnosti je jasné, že je potrebné vytvoriť priame právomoci dohľadu na úrovni EÚ.

Viac informácií o finančnom dohľade je k dispozícii v MEMO/10/434.

1.2 Posilnenie bankového systému

Zabezpečením lepšej kapitalizácie:

Bankové inštitúcie zasiahla kríza v stave, keď ich kapitál nebol dostatočný ani z hľadiska kvantity ani z hľadiska kvality, čo viedlo k bezprecedentnej podpore zo strany vnútroštátnych orgánov. Komisia svojím návrhom týkajúcim sa kapitalizácie bánk (smernica o kapitálových požiadavkách IV), ktorý predložila v júli minulého roka (IP/11/915) (MEMO/11/527), začala v Európskej únii proces uplatňovania nových celosvetových noriem týkajúcich sa bankového kapitálu, ktoré boli odsúhlasené na úrovni skupiny G20 (všeobecne známych ako dohovor Bazilej III). Európa zohráva v tejto oblasti vedúcu úlohu, pričom dané pravidlá uplatňuje na viac ako 8 000 bánk, ktoré predstavujú 53 % celosvetových aktív. Rada a Európsky parlament v súčasnosti diskutujú o návrhoch Komisie, ktorá očakáva, že sa čoskoro podarí dosiahnuť dohodu.

Komisia chce okrem toho stanoviť rámec riadenia, ktorý udelí vnútroštátnym orgánom dohľadu nové právomoci na dôkladnejšie monitorovanie bánk a prijímanie opatrení prostredníctvom prípadných sankcií, keď zistia riziká, napríklad právomoc na zníženie úveru, keď sa zdá, že dochádza k vytvoreniu bubliny. Európske orgány dohľadu by zasahovali v niektorých prípadoch, napríklad v prípade sporu vnútroštátnych orgánov dohľadu v cezhraničných situáciách.

Viac informácií o opatreniach EÚ týkajúcich sa kapitalizácie bánk je k dispozícii v správe IP/11/915.

Uľahčením reštrukturalizácie bankového sektoru:

Medzi politické požiadavky adresované členské štátom, ktoré prijali medzinárodnú finančnú pomoc, sa začlenila rozsiahla podmienenosť finančného sektora.

Pokiaľ ide o bankový sektor, požadované politické opatrenia pozostávajú na jednej strane z postupného a systematického uzavretia neživotaschopných inštitúcií a na strane druhej z reštrukturalizácie životaschopných bánk. Súčasťou politických iniciatív sú aj vyššie kapitálové požiadavky, rekapitalizácia bánk, stresové testy, ciele znižovania zadlženosti, ako aj zdokonalenie regulačného rámca a rámca dohľadu. Keďže sa tieto stabilizačné opatrenia neuplatňujú osobitne na jednotlivé krajiny, ktoré sú súčasťou programu, najjednoduchšie sa vykonávajú v rámci medzinárodnej finančnej pomoci.

Okrem toho sa pripomína, že Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) môže poskytovať pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré nie sú súčasťou programu, na osobitný účel rekapitalizácie finančných inštitúcií s príslušnou podmienenosťou konkrétnej inštitúcie, ako aj s horizontálnou podmienenosťou, a to vrátane štrukturálnej reformy domáceho finančného sektora.

Reštrukturalizácia konkrétnej banky v rámci programu úzko súvisí s podmienenosťou pravidiel štátnej pomoci EÚ.

Konkrétne príklady opatrení zameraných na bankový sektor, ktoré boli prijaté v rámci programov makroekonomických úprav alebo programov pomoci v súvislosti s platobnou bilanciou

V Grécku bolo do Helénskeho stabilizačného finančného fondu na účel rekapitalizácie bánk pridelených 50 miliárd EUR. V Portugalsku bolo na príslušný účet v centrálnej banke vyčlenených 12 miliárd EUR z nástroja na podporu platobnej schopnosti bánk.

Pokiaľ ide o krajiny, ktoré nie sú súčasťou eurozóny a ktoré prijali pomoc v súvislosti s platobnou bilanciou, lotyšský program rovnako zahŕňal bankovú podporu vo výške 600 miliónov EUR. Kým uvedené finančné zdroje sú neoddeliteľnou súčasťou balíkov medzinárodnej finančnej pomoci, posledný kľúčový príspevok k stabilizácii finančných odvetví pochádza z reštrukturalizácie bánk na základe programu.

Viac informácií o programoch je k dispozícii na stránkach:

http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/greek_loan_facility/index_en.htm

http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/portugal/index_en.htm

http://ec.europa.eu/economy_finance/eu_borrower/balance_of_payments/latvia/latvia_en.htm

Poskytnutím lepšej ochrany bankovým vkladom:

Vďaka právnym predpisom EÚ sú už v prípade krachu banky chránené bankové vklady do výšky 100 000 EUR na vkladateľa. Z hľadiska finančnej stability sa vďaka tejto záruke predíde tomu, aby vkladatelia zo svojich bánk panicky vyberali hotovosť, čím sa zabráni vážnym hospodárskym dôsledkom.

V júli 2010 Komisia navrhla, aby sa urobili ďalšie kroky, pokiaľ ide o zosúladenie a zjednodušenie chránených vkladov, rýchlejšie vyplácanie a lepšie financovanie systémov, a to predovšetkým prostredníctvom financovania systémov ochrany vkladov ex ante a povinného nástroja na vzájomné poskytovanie pôžičiek. Podstatou tohto návrhu je, že ak sa systém ochrany vkladov nejakého štátu dostane do ťažkostí, môže si požičať z fondu iného štátu. Bol by to prvý krok smerom k celoeurópskemu systému ochrany vkladov. Rada a Parlament o tomto návrhu ešte diskutujú v druhom čítaní. Komisia vyzýva zákonodarcov, aby urýchlili proces spolurozhodovania o tomto návrhu a zachovali nástroj na vzájomné poskytovanie pôžičiek.

Pri riadení niekoľkých bankových kríz v posledných rokoch vnútroštátne orgány často vytvorili z krachujúcej banky novú štruktúru a niektoré rozhodujúce funkcie, ako napríklad ochranu vkladov banky, preniesli do tejto štruktúry. Týmto mechanizmom riešenia sa zaisťuje, aby vkladatelia nikdy nestratili prístup k svojim úsporám (napríklad v prípade Northern Rock sa banka rozdelila na tzv. dobrú banku, v ktorej boli uložené vklady a „dobré“ hypotekárne úvery, a tzv. zlú banku, ktorá postupne rušila úvery so zníženou hodnotou).

Viac informácií o návrhu Komisie týkajúcom sa európskeho systému ochrany vkladov je k dispozícii v tlačovej správe IP/10/918.

Určením svojej kontroly štátnej pomoci:

Akým spôsobom Komisia kontroluje štátnu pomoc bankám počas krízy?

Keď boli finančné trhy na pokraji zrútenia, prirodzený inštinkt niektorým politickým činiteľom našepkával, aby sa spoločné pravidlá ignorovali a aby sa konalo jednostranne. Bez určitej formy koordinácie celej EÚ by sme boli svedkami pretekov v poskytovaní dotácií, obrovských presunov kapitálu z jednej krajiny do druhej a pravdepodobne konca takého vnútorného trhu, aký poznáme.

Rýchlo sa však zaviedol krízový režim. Na jeseň roku 2008 Komisia okamžite uverejnila usmernenie, v ktorom vysvetľovala, akým spôsobom by členské štáty mohli pomôcť bankám alebo podnikom vo finančnej tiesni v súlade s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci. Toto usmernenie vychádzalo z článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý umožňuje štátnu pomoc na odstránenie vážneho narušenia hospodárstva členského štátu.

V prvom oznámení prijatom v októbri 2008 sa objasnili základné zásady systémov podpory, ako napríklad zachovať podporu obmedzenú z hľadiska trvania aj rozsahu, zabezpečiť, aby sa oprávnenosť na systém podpory nezakladala na štátnej príslušnosti, či vyhnúť sa tomu, aby prijímajúce banky nespravodlivým spôsobom lákali ďalšie spoločnosti výhradne v dôsledku vládnej podpory (pozri IP/08/1495). Dobrým príkladom je írsky systém podpory bánk, ktorý bol zmenený a doplnený s cieľom zaistiť nediskriminačné pokrytie bánk so systémovým významom pre írske hospodárstvo, a to bez ohľadu na ich pôvod (pozri IP/08/1497).

Po tomto oznámení nasledovalo v decembri 2008 oznámenie o rekapitalizácii bánk, ktoré riešilo potrebu rekapitalizácie bánk, otázky platobnej schopnosti a prístup k úverom pre reálne hospodárstvo (pozri IP/08/1901), a vo februári 2009 oznámenie o znehodnotených aktívach, ktoré poskytovalo rámec na riešenie problémov s toxickými aktívami (pozri IP/09/322).

V júli 2009 Komisia napokon prijala oznámenie o reštrukturalizácii, ktoré objasňovalo, akým spôsobom by Komisia kontrolovala reštrukturalizáciu bánk, aby si mohli obnoviť dlhodobú životaschopnosť, rozdeliť objem nákladov na ich záchranu a vyriešiť akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z obrovských súm pomoci, ktoré banky dostali (pozri IP/09/1180). Od 1. januára 2011 musí každá banka, ktorá žiada o štátnu podporu v podobe kapitálu či opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív, predložiť plán reštrukturalizácie (a nie iba banky vo finančnej tiesni, ako to bolo v minulosti).

Medzi príklady, ktoré názorne ukazujú, akým spôsobom sa reštrukturalizácia dôležitých bánk riadila týmito pravidlami, patria KBC (pozri IP/09/1730) a Lloyds (pozri IP/09/1728).

Aký bol doposiaľ postup Komisie?

Komisia pri kontrole štátnej pomoci bankám koná de facto ako krízový manažment a orgán na riešenie problémov na úrovni EÚ, pričom pracuje na riešení štrukturálnych problémov, ktoré mali mnohé banky už aj dávno pred krízou. Komisia koná s ohľadom na tri hlavné ciele: zabezpečenie finančnej stability, zachovanie jednoty vnútorného trhu a zaistenie toho, aby si príjemcovia pomoci obnovili svoju dlhodobú životaschopnosť. Reštrukturalizácia, ktorú Komisia žiadala, sa zakladá na troch zásadách: aby si banka obnovila dlhodobú životaschopnosť bez potreby ďalšej štátnej podpory, aby banka a jej akcionári a vlastníci hybridného kapitálu niesli časť nákladov na reštrukturalizáciu a aby sa zmierňovali narušenia hospodárskej súťaže v dôsledku pomoci. Komisia napríklad žiada niektoré banky, aby upustili od neudržateľných obchodných modelov založených na nadmernom využívaní úverov a prílišnom spoliehaní sa na krátkodobé veľkoobchodné financovanie. V iných prípadoch požaduje redukciu a zjednodušenie bankových štruktúr. Keď bolo napokon zrejmé, že životaschopnosť banky by nebolo možné obnoviť, prijalo sa systematické riešenie úpadku. V každom prípade Komisia žiada banky, aby vládam splatili pomoc, ktorú od nich dostali. Táto podmienka je mimoriadne dôležitá, pretože rieši otázku morálneho hazardu pomoci a znižuje náklady daňových poplatníkov.

Niekoľko príkladov: tento postup vyústil do hĺbkovej reštrukturalizácie a čiastočného riešenia úpadku bánk ako Hypo Real Estate (pozri IP/11/898), Kommunalkredit (pozri IP/11/389) či Northern Rock (pozri IP/09/1600). Neudržateľný obchodný model, ktorý prijali niektoré nemecké regionálne banky (Landesbanken), viedol v prípadoch ako LBBW (pozri IP/09/1927) či HSH (pozri IP/11/1047) k opätovnému zameraniu sa na ich základnú činnosť. V prípade banky WestLB, ktorej životaschopnosť už nebolo možné obnoviť, bolo výsledkom systematické riešenie úpadku (pozri IP/11/1576). V iných prípadoch museli vlády prevziať bremeno nesprávnych obchodných rozhodnutí, ktoré prijali systémovo dôležité banky. V takýchto prípadoch Komisia požiadala o redukciu a výrazné zjednodušenie bankových štruktúr, ako napríklad v prípade ING a Commerzbank (pozri IP/09/711).

Ako dlho bude platiť pre štátnu pomoc finančnému odvetviu krízový režim? Čo sa stane potom?

Kontrola štátnej pomoci počas krízy mala vždy dva ciele: Komisia na jednej strane musela hasiť požiar, na strane druhej pripravovala pôdu pre možný pokrízový vývoj. Komisia od začiatku kládla podmienky reštrukturalizácie, ktoré boli navrhnuté tak, aby priniesli väčšiu stabilitu na finančné trhy a pomohli bankám vrátiť sa k financovaniu reálneho hospodárstva. Tieto podmienky zahŕňajú to, aby banky splácali a nakoniec aj splatili verejnú podporu a aby akcionári a vlastníci hybridného kapitálu niesli primeranú časť nákladov, čím sa rieši otázka morálneho hazardu.

Komisia sa pripravovala na prechod z krízového režimu na trvalejšie pokrízové pravidlá na konci roku 2011. Nové napätie na trhoch nás však viedlo k predĺženiu krízového režimu do roku 2012, ako aj – s určitými úpravami – k predĺženiu všetkých štyroch oznámení o bankách. Cieľom bolo predovšetkým zabezpečiť, aby mal štát primeranú návratnosť, keď sa členské štáty rozhodnú – čo je v budúcnosti čoraz pravdepodobnejšie – rekapitalizovať svoje banky prostredníctvom nástrojov, ako sú bežné akcie, v prípade ktorých nie je vyplatenie vopred stanovené. Schválila sa aj revidovaná metodika v súvislosti s vyplácaním záruk pre potreby financovania bánk – doposiaľ veľký objem podpory – s cieľom zabezpečiť, aby sa v poplatkoch, ktoré banky platia, odrážali ich vlastné riziká, a nie riziká týkajúce sa príslušného členského štátu alebo trhu ako celku (pozri IP/11/1488).

Pravidlá budú platiť dovtedy, kým si to budú vyžadovať podmienky na trhu. Hneď ako to situácia na trhu umožní, Komisia prijme trvalý režim štátnej pomoci finančnému sektoru.

1.3 Ďalšie opatrenia prijaté na posilnenie európskeho finančného odvetvia

Komisia sa okrem posilnenia dohľadu nad finančným odvetvím, zvýšenia ochrany vkladateľov bankových vkladov, sprísnenia kapitálových požiadaviek pre finančné spoločnosti a zlepšenia krízového riadenia v bankovom sektore zameriava aj na:

  • preskúmanie reformy štruktúry bankového sektora prostredníctvom činnosti expertnej skupiny na čele s Erkkim Liikanenom (pozri MEMO/12/129);

  • reguláciu tieňového bankovníctva (pozri IP/12/253);

  • zvýšenie spoľahlivosti úverových ratingov (pozri IP/11/1355);sprísnenie pravidiel týkajúcich sa hedžových fondov (pozri IP/09/669), predaja nakrátko (pozri IP/10/1126) a derivátov (pozri IP/10/1125);

  • revíziu súčasných pravidiel týkajúcich sa obchodu s finančnými nástrojmi (pozri IP/11/1219), zneužívania trhu (pozri IP/11/1217) a investičných fondov (pozri IP/10/869);

  • obmedzovanie bankových platobných postupov, ktoré podporujú ľahkovážnosť (pozri IP/09/1120);

  • reformu odvetvia auditu (pozri IP/11/1480) a účtovníctva (pozri IP/11/1238).

2. Návrhy, ktoré majú čoskoro nadobudnúť účinnosť

Návrh nástrojov riešenia úpadku pre banky v kríze

Návrh Komisie týkajúci sa ozdravenia a nástrojov riešenia úpadku pre banky v kríze, ktorý bol prijatý 6. júna, je posledným z radu navrhovaných opatrení na posilnenie európskeho bankového sektora a zabránenie rozšírenia akejkoľvek budúcej finančnej krízy s negatívnymi vplyvmi na vkladateľov a daňovníkov.

S cieľom zabezpečiť, aby súkromný sektor zaplatil primeranú časť akejkoľvek budúcej finančnej pomoci, Európska únia navrhla spoločný rámec pravidiel a právomocí, ktoré pomôžu krajinám EÚ zasiahnuť do riadenia bánk v ťažkostiach. Opakovaná finančná pomoc bankám vyvolala na strane verejnosti pocit veľkej nespravodlivosti, mala za následok väčší verejný dlh a daňovníkov priniesla väčšiu záťaž.

Spoločný rámec Európskej únie týkajúci sa nástrojov na ozdravenie bánk a riešenie úpadku by priniesol nástroje, ktoré by sa v prvom rade zabránili vzniku kríz a v prípade ich vzniku by zabezpečili ich skoré riešenie.

Tento rámec by poskytol súbor nástrojov, ktorý by v prípade potreby umožňoval riadené riešenie úpadku bánk a finančných inštitúcií.

Aké nástroje ponúkne bankovému odvetviu Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM)?

Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) bude mať úverovú kapacitu 500 miliárd EUR. V prípade členských štátov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou programu, bude môcť mechanizmus ESM poskytnúť pôžičku na osobitný účel rekapitalizácie finančných inštitúcií. Poskytnutie takejto finančnej pomoci podlieha kladnému rozhodnutiu Rady guvernérov ESM, t. j. ministrov financií členských štátov eurozóny. Podmienky finančnej pomoci budú podrobne opísané v memorande o porozumení a budú zahŕňať podmienenosť konkrétnej inštitúcie, ako aj horizontálnu podmienenosť. Rekapitalizácia sa môže realizovať aj na základe pôžičky sprevádzanej plnohodnotným programom makroekonomických úprav. Zmluva o ESM v súčasnosti nepočíta s možnosťou priameho poskytnutia pôžičky z Európskeho mechanizmu pre stabilitu finančnej inštitúcii.

3.Opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy v rámci strednodobej činnosti

Komisia je pripravená predložiť na jeseň kľúčové návrhy na zavedenie jednotnejšieho a priamejšieho bankového dohľadu na úrovni EÚ, všeobecnej ochrany vkladov a fondov na riešenie úpadku, a to na základe politického usmernenia Európskej rady.

Nasledujúce prvky by mali byť súčasťou toho istého celkového rámca, keďže základná zásada je jasná: rozdelenie rizika v rámci systému ochrany si vyžaduje jednotný a dôsledný dohľad nad bankovým sektorom, ktorý môže zabezpečiť vzájomnú dôveru medzi všetkými príslušnými krajinami.

  • jednotný systém dohľadu nad cezhraničnými bankami

Kým súčasnou úlohou európskych orgánov dohľadu je predovšetkým kontrola fungovania a zbližovania systémov dohľadu jednotlivých štátov, Komisia plánuje navrhnúť zavedenie bankového dohľadu na úrovni EÚ. Náš systém je príliš fragmentovaný na to, aby čelil súčasným problémom, čo neprispieva k nevyhnutnej dôvere medzi členskými štátmi. Táto situácia si vyžaduje politickú dohodu na rozsiahlejšom a nezávislejšom dohľade EÚ.

  • jediný systém ochrany vkladov

V súvislosti s návrhom týkajúcim sa systému ochrany vkladov predloženým v roku 2010 Komisia navrhla možnosť vzájomného poskytovania pôžičiek v prípade, že sa jeden zo systémov dostane do ťažkostí. Komisia skúma rôzne možnosti, ako na ňom stavať. Okrem toho považujeme systém ochrany vkladov a fond na riešenie úpadku za súčasť toho istého rámca, keďže úspešné riešenie úpadku banky zabráni nutnosti siahnuť na ochranu záruk

  • fond EÚ na riešenie úpadku

Návrh Komisie týkajúci sa ozdravenia a nástrojov riešenia úpadku pre banky v kríze môže byť prvým krokom k fondu EÚ na riešenie úpadku. Komisia navrhuje založenie fondov na vnútroštátnej úrovni, ktoré by na seba vzájomne pôsobili a museli si poskytovať pôžičky za určitých podmienok a v prípade potreby, s cieľom vytvoriť európsky systém fondov na riešenie úpadku.

Užšia integrácia opatrení týkajúcich sa dohľadu a riešenia úpadku v prípade cezhraničných inštitúcií sa bude musieť zorganizovať vopred. V návrhu sa počíta s mechanizmami na zaistenie toho, aby vnútroštátne orgány a Európsky orgán pre bankovníctvo spolupracovali v prípade cezhraničnej banky, ktorá čelí problémom.

Členským štátom sa ponúka možnosť, aby namiesto vytvorenia osobitných fondov na riešenie úpadku spojili systém ochrany vkladov a dohodu o financovaní riešenia úpadku. Pozri MEMO/12/416.

Návrh musí prejsť rozhodovacím procesom a v súčasnosti je predložený Európskemu parlamentu a Rade.

4. Ďalšie myšlienky podnecujúce úvahy do budúcnosti

Perspektíva s cieľom umožniť, aby Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) a/alebo Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) poskytovali pomoc priamo bankám, predstavuje rovnako dôležitú otázku. Možnosť vyvarovať sa väzby medzi štátmi a bankami, resp. toto spojenie pretrhnúť, možno zvážiť ako alternatívu priamej rekapitalizácie bánk, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o ESM v jej dnešnej podobe. Mala by podnietiť budúce úvahy s cieľom ísť k samotnej podstate súčasnej dlhovej krízy.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website