Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

MEMO/12/310

Brusel 8. mája 2012

Program Erasmus v akademickom roku 2010/2011: vysvetlenia k údajom

Európska komisia dnes uverejnila nové údaje o počte študentov, učiteľov a iných zamestnancov v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorí využili možnosť zapojiť sa do programu Erasmus v akademickom roku 2010/2011 (IP/12/454). Spolu 231 410 európskych študentov a 42 813 zamestnancov v oblasti vysokoškolského vzdelávania vycestovalo vďaka financovaniu v rámci programu Erasmus do zahraničia s cieľom absolvovať štúdium, stáž, odbornú prípravu alebo vyučovať.

Vďaka programu Erasmus sa študentom vysokoškolského vzdelávania umožňuje pobyt v inej európskej krajine v dĺžke 3 až 12 mesiacov na účely štúdia alebo stáže v spoločnostiach alebo v iných organizáciách. Každý študent zapísaný do zúčastnenej inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v jednej z 33 krajín programu Erasmus (členské štáty EÚ, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Turecko a od roka 2011/2012 aj Švajčiarsko) môže využiť takúto možnosť. Aj študenti krátkych cyklov vyššieho odborného vzdelávania sa môžu uchádzať o podporu z uvedeného programu.

Nový rekord: viac ako 230 000 študentov v rámci programu Erasmus

Od vzniku programu Erasmus neustále narastal počet študentov, ktorí vďaka nemu získali grant. Hranica 200 000 osôb sa prvý raz prekročila v roku 2009/2010 a počet 231 410 študentov, ktorí odišli do zahraničia študovať alebo absolvovať odbornú prípravu počas roka 2010/2011, znamená nový rekord a nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8,5 % (porovnateľný medziročný prírastok v roku 2009/2010 predstavoval 7,4 %).

Graf 1: Počet študentov v rámci programu Erasmus za rok v období 1987/88 – 2010/2011

Graf 2: Mobilita študentov v rámci programu Erasmus – relatívna zmena v počte študentov za každú vysielajúcu krajinu medzi akademickými rokmi 2009/2010 a 2010/2011

Ako vyplýva z grafu 2, počet študentov v rámci programu Erasmus sa zvýšil v takmer všetkých krajinách. Najvýraznejší nárast pri študentoch odchádzajúcich do zahraničia bol zaznamenaný v Chorvátsku (132 %), za ktorým nasleduje Lichtenštajnsko (52 %) a Cyprus (22 %). V 19 krajinách sa dosiahol vyšší rast ako 8,5 % priemer.

Luxembursko je jedinou krajinou, kde počet študentov v rámci programu Erasmus klesol (o 5,8 %). Zostáva však krajinou, ktorá vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov v pomere k celkovému počtu domácich študentov.

Najaktívnejší účastníci programu Erasmus

Na štúdium alebo stáž vyslalo najviac študentov Španielsko (36 183), na druhom mieste je Francúzsko (31 747) a za ním Nemecko (30 274).

Španielsko je aj najobľúbenejšou cieľovou krajinou s 37 432 zahraničnými študentmi, ďalšou v poradí je Francúzsko (27 721) a potom Nemecko (24 734). Spojené kráľovstvo vyslalo do zahraničia o polovicu menej študentov (12 833), než privítalo (24 474). Väčšina krajín vyslala za hranice viac študentov ako prijala. Najlepšiu rovnováhu medzi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi študentmi dosiahlo Slovinsko, ďalej Rakúsko, Holandsko a Luxembursko.

Na výmenné pobyty v rámci mobility vyslalo študentov 3 041 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, čo predstavuje nárast o 6,6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Graf 3: Mobilita študentov v rámci programu Erasmus – priemerná výška mesačného grantu EÚ

Priemerná výška mesačného grantu EÚ klesla z 254 EUR v roku 2009/2010 na 250 EUR v roku 2010/2011. Umožnilo sa tým, aby sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zapojil do programu väčší počet študentov. Zobrazená tabuľka obsahuje priemernú výšku mesačného grantu poskytovaného študentom, ktorí odchádzajú z týchto krajín. Komisia stanovuje strop mesačného študentského grantu v každej krajine; presnú výšku určujú v jednotlivých prípadoch národné agentúry a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré program riadia.

V roku 2010/2011 mohlo vďaka dodatočnému financovaniu absolvovať výmenné pobyty v rámci programu Erasmus 254 študentov so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami (so zdravotným postihnutím) v porovnaní s 257 študentmi v roku 2009/2010.

Pri štúdiu v rámci programu Erasmus sa zaznamenal 7,2 % nárast

Prostredníctvom programu Erasmus sa študentom ponúka možnosť absolvovať časť svojho diplomového štúdia počas 3 až 12 mesiacov v inej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania v zahraničí.

Z 231 410 študentov v rámci programu Erasmus vycestovalo za štúdiom do zahraničia 190 498 osôb, čo znamená nárast oproti roku 2009/2010 o 7,2 %. Počet študentov odchádzajúcich do zahraničia klesol v troch krajinách (Luxembursko, Maďarsko a Poľsko), kým v 16 došlo k vyššiemu ako priemernému nárastu. Z relatívneho hľadiska zaznamenalo najvyšší nárast oproti roku 2009/2010 Chorvátsko (96,6 %), ďalej Lichtenštajnsko (84,2 %) a Cyprus (25,1 %).

Najviac študentov na štúdiá vyslalo Španielsko (31 427), za ním nasleduje Francúzsko (25 789) a Nemecko (25 178). Španielsko zostalo najobľúbenejšou cieľovou krajinou na štúdium v zahraničí, keď v rámci programu Erasmus privítalo 30 580 študentov (nárast o 4,3 %), pred Francúzskom (23 173, nárast o 5,2 %) a Nemeckom (19 120, nárast o 6,6 %).

Študenti odchádzali do zahraničia študovať v priemere o niečo dlhšie ako 6,4 mesiaca a priemerná výška grantu predstavovala 226 EUR (oproti 230 EUR v predchádzajúcom roku).

Najobľúbenejšími odbormi študentov v rámci programu Erasmus boli sociálne vedy, ekonomické a právne vedy (34,7 %), za ktorými nasledovali humanitné vedy a umenie (31,5 %) a technika a technológie, strojárstvo a stavebníctvo (12,6 %).

Pracovné stáže v rámci programu Erasmus zaznamenali nárast o 15 %

Od roka 2007 sa prostredníctvom programu Erasmus študentom ponúka príležitosť získať v zahraničí pracovnú skúsenosť v spoločnostiach alebo v iných organizáciách. V roku 2010/2011 si túto možnosť zvolil každý šiesty študent v rámci programu Erasmus, t. j. 40 912 študentov z 231 410, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje nárast o 15,1 %. Priemerná dĺžka stáže bola 4,3 mesiaca a študenti v priemere získali mesačný grant EÚ vo výške 366 EUR (zníženie z 386 EUR v roku 2009/2010).

Francúzsko sa rovnako ako v predchádzajúcich rokoch stalo krajinou s najväčším počtom študentov vyslaných na stáže v rámci programu Erasmus (5 958 s podielom predstavujúcim 14,6 %), nasleduje Nemecko (5 096 EUR, 12,5 % podiel) a Španielsko (4 756, 11,6 %). Spojené kráľovstvo sa v oblasti stáží v rámci programu Erasmus tešilo najväčšej popularite, keď privítalo 6 970 študentov (17 % podiel), pred Španielskom (6 852, 16,7 % podiel) a Nemeckom (5 614, t. j. 13,7 % podiel).

Na podporu pracovných stáží v zahraničí môže inštitúcia vysokoškolského vzdelávania vytvoriť konzorcium na účely stáží. Tieto konzorciá sú zložené z inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a z iných organizácií, akými sú napríklad spoločnosti alebo združenia. V roku 2010/2011 vzniklo v 13 krajinách približne 74 konzorcií na účely stáží. Vďaka konzorciám na účely stáží sa našli pracovné príležitosti pre viac ako 14 % študujúcich stážistov.

Najväčšia skupina študentov absolvujúcich stáž v rámci programu Erasmus pochádzala z prostredia sociálnych vied, ekonomických vied a právnych vied (26,6 %), pričom predstihla humanitné vedy a umenie (17,1 %), na ktoré v predchádzajúcom akademickom roku pripadol najväčší podiel, a študentov pôdohospodárskych a veterinárskych vied (15,4 %), ktorých počet bol osemkrát vyšší ako v predchádzajúcom roku.

Koľko študentov vysokoškolského vzdelávania (bakalárske a magisterské štúdium) sa nachádza v krajinách zapojených do programu Erasmus? Koľko z nich absolvovalo v roku 2010/2011 časť štúdia alebo celé štúdium v zahraničí?

Z celkového počtu viac ako 22,5 milióna všetkých študentov v 32 zúčastňujúcich sa krajinách získalo v roku 2010/20111 približne 1 % z nich študentské granty na podporu mobility v rámci programu Erasmus.

Za predpokladu, že priemerná dĺžka (bakalárskeho a magisterského) štúdia v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania sa pohybuje v rozpätí od 4 do 5 rokov, možno odhadnúť, že granty z programu Erasmus sa poskytujú asi 4,5 % všetkých európskych študentov v určitej etape ich vysokoškolského štúdia. Z toho pripadá 67 % na bakalársku úroveň, 28 % na magisterskú úroveň, 1 % na doktorandskú úroveň a v 4 % prípadov ide o krátke študijné cykly. Celkovo absolvovalo či práve absolvuje časť štúdia alebo celé svoje štúdium v zahraničí vďaka podpore z programu Erasmus alebo z iných verejných a súkromných prostriedkov asi 10 % študentov.

Na svojom zasadnutí v Bukurešti (Rumunsko) v dňoch 26. – 27. apríla 2012 (IP/12/394) prijali ministri zodpovední za oblasť vysokoškolského vzdelávania bolonskú stratégiu mobility, v ktorej sa uvádza, že do roka 2020 zrealizuje 20 % európskych absolventov vysokých škôl časť svojho štúdia v zahraničí, čo zodpovedá európskej referenčnej hodnote týkajúcej sa mobility v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorá bola prijatá v novembri 2011.

Intenzívne jazykové kurzy Erasmus (Erasmus intensive language courses, EILC)

Prostredníctvom programu Erasmus sa ponúkajú špecializované kurzy menej používaných a zriedkavejšie vyučovaných jazykov EÚ, aby sa študentom pomohlo pri ich príprave na štúdium alebo pracovné stáže v zahraničí. Kurzy sú organizované v krajinách, v ktorých sa tieto jazyky úradne používajú. Neposkytujú sa v prípade najčastejšie vyučovaných jazykov, akými sú angličtina, nemčina, francúzština a španielčina (kastílčina).

Počet podporovaných intenzívnych jazykových kurzov sa od začatia ich poskytovania výrazne zvýšil. V roku 2010/2011 sa v 24 krajinách zorganizovalo približne 392 kurzov (nárast z 361 v predchádzajúcom roku o 8,6 %) pre celkový počet 5 872 študentov v rámci programu Erasmus (prírastok o 9 %).

Najobľúbenejšie cieľové krajiny na štúdium jazykov boli Taliansko, Belgicko (flámska komunita) a Portugalsko. Najväčší podiel študentov zúčastňujúcich sa na jazykovom kurze v hostiteľskej krajine pripadol na Slovinsko, v ktorom ho navštevovalo 18,9 % všetkých prichádzajúcich študentov v rámci programu Erasmus, ďalším v poradí je Island (13,9 %) a Estónsko (12,7 %).

Mobilita zamestnancov v rámci programu Erasmus (výučbové pobyty a odborná príprava zamestnancov)

Programom Erasmus sa zároveň umožňuje, aby učitelia pôsobiaci v oblasti vysokoškolského vzdelávania a v súkromnom sektore odišli vyučovať do zahraničia na obdobie jedného dňa až šiestich týždňov. Každý pedagogický a nepedagogický člen personálu v oblasti vysokoškolského vzdelávania môže takisto absolvovať odbornú prípravu v zahraničí v dĺžke piatich dní až šiestich týždňov.

V akademickom roku 2010/2011 sa prostredníctvom programu Erasmus podporilo 42 813 výmenných pobytov vyučujúceho a nevyučujúceho personálu z inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby mohli vyučovať alebo absolvovať odbornú prípravu v zahraničí. Ide o medziročný nárast prestavujúci 13,3 %, teda o výrazné zvýšenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom (3,8 %).

Ku krajinám, ktoré vyslali najviac osôb, patrí Poľsko (5 210), za ktorým nasleduje Španielsko (4 506) a Nemecko (3 674). Za cieľovú krajinu v oblasti mobility zamestnancov sa najčastejšie zvolilo Španielsko (4 304), potom Nemecko (4 195) a Taliansko (3 703). Pri výmenných pobytoch zamestnancov sú počty odchádzajúcich a prichádzajúcich osôb vo všeobecnosti vyváženejšie než pri výmenných pobytoch študentov.

Medzi zamestnancami zúčastňujúcimi sa na programe Erasmus v roku 2010/2011 bolo 51,2 % osôb mužského pohlavia. Vďaka dodatočnému financovaniu mohlo absolvovať výmenné pobyty v rámci programu Erasmus 13 zamestnancov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (v predchádzajúcom roku ich bolo 5). Takéto obdobia mobility trvali v priemere 5,7 dňa a priemerná výška grantu popri ich bežnej mzde predstavovala 662 EUR (pokles zo 672 EUR v roku 2009/2010).

Do činností v oblasti mobility zamestnancov sa celkovo zapojilo 2 254 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, čo znamená nárast o 4,6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Významný rast v oblasti výučbových pobytov

Počet učiteľov, ktorí využívajú financovanie v rámci programu Erasmus na výučbové pobyty, sa postupne zvyšuje a od jeho zavedenia v roku 1997/98 bolo financovaných viac ako 300 000 výmenných pobytov zamestnancov. Zo 42 813 výmenných pobytov zamestnancov, ktoré sa podporili v roku 2010/2011, išlo v 31 617 prípadoch o výučbové pobyty (nárast o 8,9 % oproti predchádzajúcemu roku).

Približne 355 výučbových pobytov zamestnancov absolvovali zamestnanci spoločností v nadväznosti na pozvanie vyučovať na inštitúciách vysokoškolského vzdelávania v iných európskych krajinách (o 37 % viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom).

Najväčší počet zamestnancov vyslalo Poľsko, v ktorom sa podporilo 3 376 výučbových pobytov, po ňom nasleduje Španielsko (3 272) a Nemecko (3 006). Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch patrili k najobľúbenejším cieľovým krajinám výučbových pobytov Nemecko (3 059), Španielsko (3 017) a Taliansko (2 859).

Možnosť mobility najviac využívali učitelia pochádzajúci z týchto odborov: humanitné vedy a umenie (30,5 %), sociálne vedy, ekonomické vedy a právne vedy (22,6 %), technika a technológie, strojárstvo a stavebníctvo (13,7 %). Učitelia strávili výučbou v zahraničí v priemere 5,6 dňa: od roka 2000/2001, keď priemer predstavoval 6,9 dňa, sa zaznamenal malý, ale trvalý pokles. Priemerný grant na výučbový pobyt zamestnancov popri ich bežnej mzde mierne klesol v porovnaní s predchádzajúcim rokom (654 EUR) na 645 EUR.

Odborná príprava zamestnancov naďalej získava na popularite

Podpora odbornej prípravy zamestnancov sa zaviedla v roku 2007 a jej popularita odvtedy výrazne rastie. Zo 42 813 výmenných pobytov zamestnancov podporených v roku 2010/2011 išlo v 11 196 prípadoch o obdobia odbornej prípravy zamestnancov (o 28 % viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom). Tieto výmenné pobyty môžu absolvovať pedagogickí rovnako ako nepedagogickí zamestnanci vrátane osôb pracujúcich v administratíve a podporných službách.

V roku 2010/2011 absolvovalo v zahraničí odbornú prípravu 2 728 zamestnancov z oblasti vysokoškolského vzdelávania (prírastok o 48,6 % oproti predchádzajúcemu roku).

Poľsko vyslalo najvyšší počet zamestnancov na odbornú prípravu (1 834), za ním nasleduje Španielsko (1 234) a Fínsko (782). Španielsko bolo najobľúbenejšou cieľovou krajinou (1 287) pred Nemeckom (1 136) a Spojeným kráľovstvom (1 121).

Obdobia odbornej prípravy zamestnancov trvali v priemere 6,2 dňa. Na odbornej príprave zamestnancov sa zúčastnilo viac žien (68 %) než mužov, zatiaľ čo výučbové pobyty absolvovalo iba 42,1 % žien.

Naďalej sa zvyšuje počet intenzívnych programov v rámci programu Erasmus

Prostredníctvom programu Erasmus sa učiteľom a študentom ponúka možnosť stretávať sa na tematických študijných programoch, ktoré trvajú desať dní až šesť týždňov. EÚ financuje organizovanie týchto tzv. intenzívnych programov vrátane cestovných výdavkov a nákladov na pobyt účastníkov.

Ku krajinám, ktoré zorganizovali najvyšší počet týchto programov, patrí Taliansko s 51 kurzami (12,6 % z celkového počtu), ďalej Nemecko (38) a Francúzsko (32). Najobľúbenejšími odbormi boli sociálne vedy, ekonomické vedy a právne vedy (26 %); prírodné vedy, technika a technológie, strojárstvo a stavebníctvo (18 %). Na každý z kurzov v odboroch matematika a informatika, humanitné vedy a umenie pripadol 15 % podiel. V priemere trvali o niečo viac ako 12 dní.

V roku 2010/2011 bolo zorganizovaných 404 intenzívnych programov Erasmus (nárast z 384 v predchádzajúcom roku). Zúčastnilo sa ich 13 963 študentov (zahraničných aj domácich: prírastok vo výške 10,7 %) a 5 010 učiteľov (prírastok vo výške 14,4 %).

Projekty spolupráce medzi univerzitami v rámci programu Erasmus

Programom Erasmus sa podporuje aj modernizácia európskeho vysokoškolského vzdelávania financovaním spoločných projektov. Cieľom uvedených projektov, ktoré trvajú najviac 3 roky, je podnietiť reformy v tejto oblasti politiky prostredníctvom nadnárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a inými zúčastnenými stranami. Žiadosti sa predkladajú raz za kalendárny rok a na tieto projekty je ročne pridelených približne 20 miliónov EUR.

Mnohé projekty financované v rámci tejto časti programu Erasmus viedli k rozhodujúcemu vývoju v oblasti politiky. Napríklad Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (European Credit Transfer and Accumulation System, ECTS) bol pôvodne, t. j. predtým, ako sa stal hlavným nástrojom na podporu mobility, ktorý sa v súčasnosti využíva v celej Európe, projektom v rámci programu Erasmus. (Prostredníctvom systému ECTS sa na základe študentovho zaťaženia prideľujú každej časti študijného programu kreditné body, aby sa dosiahli stanovené výsledky v učení. Študentom sa tým uľahčuje zhromažďovanie kreditov získaných v rámci rôznych programov a zjednodušuje sa tým uznávanie štúdia v zahraničí.)

Počet žiadostí o projekty spolupráce medzi univerzitami každým rokom vzrastá. V roku 2011 bolo podaných asi 197 žiadostí (nárast zo 194 v roku 2010). Z nich sa na financovanie vybralo 69, čo v priemere predstavuje 35 % mieru úspešnosti. Najväčší počet návrhov predložilo Spojené kráľovstvo (29), za ktorým nasleduje Fínsko spolu s Belgickom (po 21), Taliansko (18) a Španielsko (16). Spojené kráľovstvo bolo pritom najúspešnejšie aj z hľadiska schvaľovania žiadostí, keďže sa akceptovalo 17 z jeho projektov.

Koľko stojí Európsku úniu program Erasmus?

V rámci prebiehajúceho rozpočtového obdobia (2007 – 2013) pridelila EÚ programu Erasmus 3,1 miliardy EUR. V roku 2010/2011 predstavoval celkový rozpočet približne 460 miliónov EUR, z ktorých bolo 435 miliónov EUR určených na podporu mobility.

Veľkú časť rozpočtu programu Erasmus spravujú národné agentúry v zúčastnených krajinách. Takmer 90 % rozpočtových prostriedkov programu Erasmus sa investuje do mobility študentov a zamestnancov. Programom Erasmus sa okrem toho podporujú multilaterálne projekty a siete, na ktoré pripadajú približne 4 % rozpočtových prostriedkov. Na centrálnej úrovni ich riadi Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) so sídlom v Bruseli.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené celkové finančné prostriedky vynaložené na mobilitu v rámci programu Erasmus za príslušný rok.

Tabuľka 1: Decentralizované finančné prostriedky v rámci programu Erasmus pridelené národným agentúram

Rok

Ročné rozpočtové prostriedky v rámci programu Erasmus určené

na mobilitu študentov a zamestnancov v miliónoch EUR

Zmena oproti predchádzajúcemu roku

1988

13,00

1989

26,84

106,46 %

1990

32,88

22,50 %

1991

43,86

33,39 %

1992

62,88

43,37 %

1993

67,88

7,95 %

1994

72,78

7,22 %

1995

73,46

0,93 %

1996

74,3

1,14 %

1997

70,00

5,79 %

1998

100,27

43,24 %

1999

100,27

0,00 %

2000

111,79

11,49 %

2001

116,19

3,94 %

2002

121,9

4,91 %

2003

142,53

16,92 %

2004

168,00

17,87 %

2005

200,96

19,62 %

2006

245,75

22,29 %

2007

372,25

51,48 %

2008

416,36

11,85 %

2009

415,25

0,27 %

2010

435,03

4,76 %

2011

469,64

7,96 %

2012

480,22

2,25 %

2013(*)

489,82

2,00 %

(*) odhad

Ako sa finančné prostriedky programu Erasmus prideľujú na vnútroštátnej úrovni?

Celkové rozpočtové prostriedky programu Erasmus na mobilitu študentov a zamestnancov sa rôznym krajinám prideľujú na základe týchto faktorov:

  • Obyvateľstvo: počet študentov, absolventov a učiteľov v oblasti vysokoškolského vzdelávania (úroveň 5 – 6 Medzinárodnej klasifikácie stupňov vzdelania, ISCED). Údaje poskytuje Eurostat.

  • Životné náklady a vzdialenosť medzi hlavnými mestami: používajú sa ako korekčné faktory uplatňované na faktor obyvateľstvo.

  • Ukazovateľ minulých výkonov: vypočítava sa podľa počtu odchádzajúcich zamestnancov a študentov v minulosti (podľa najnovších dostupných údajov).

Ako sa stanovuje mesačný grant EÚ?

Granty v rámci programu Erasmus sú určené na pokrytie časti dodatočných nákladov na pobyt v zahraničí a cestovných nákladov. Študenti v rámci programu Erasmus neplatia svojej zahraničnej hostiteľskej inštitúcii školné.

V každej krajine pridelia národné agentúry inštitúciám vysokoškolského vzdelávania finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii. Národná agentúra môže rozhodnúť o poskytnutí grantov s vyššou hodnotou menšiemu počtu študentov (ako v prípade Bulharska, Cypru a Turecka) alebo grantov s nižšou hodnotou väčšiemu počtu študentov (ako napríklad vo Francúzsku a v Taliansku), ale musí rešpektovať strop týkajúci sa grantov, ktorý Európska komisia stanovila pre každú cieľovú krajinu (pozri príručku programu celoživotného vzdelávania).

Národná agentúra prideľuje finančné prostriedky žiadajúcim inštitúciám na základe faktorov, akými sú požadované sumy alebo výkon v minulosti. Inštitúcia môže potom rozhodnúť o presnej výške mesačného grantu vyplácanej študentom (a o výške týždenných alebo denných príspevkov zamestnancom) v rozpätí, ktoré stanovila národná agentúra a ktoré sa líši v závislosti od jednotlivých krajín.

Výška mesačného grantu závisí od cieľovej krajiny a typu mobility. Prejavuje sa napríklad tendencia poskytovať na pracovné stáže granty s vyššou hodnotou než na štúdiá v zahraničí.

Grant Európskej únie v rámci programu Erasmus môžu dopĺňať rôzne prostriedky iného spolufinancovania z vnútroštátnych, regionálnych a miestnych zdrojov.

Národné agentúry môžu zvýšiť mesačný grant pre študentov, ktorí sú zo sociálneho a z ekonomického hľadiska znevýhodnení.

V roku 2010/2011 sa priemerný mesačný grant EÚ v oblasti mobility študentov pohyboval v rozpätí od 133 EUR pre španielskych študentov do 653 EUR pre študentov z Cypru. Vo všetkých krajinách predstavoval priemerný mesačný grant 250 EUR.

Ako môžu študenti a zamestnanci požiadať o granty z programu Erasmus?

Program Erasmus môžu využiť všetci študenti navštevujúci inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré pristúpili k Univerzitnej charte Erasmus, v 33 zúčastnených krajinách (27 členských štátov EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Turecko, Chorvátsko a od roka 2011/2012 aj Švajčiarsko). Väčšina európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania – viac ako 4 000 – sa k Univerzitnej charte Erasmus už prihlásila.

Prvý krok pri žiadaní o grant na študijné obdobie alebo pracovný pobyt v rámci programu Erasmus spočíva v nadviazaní kontaktu s kanceláriou medzinárodných vzťahov v domovskej inštitúcii a vo vyplnení zmluvy o štúdiu v prípade navštevovania školy v rámci programu Erasmus alebo o odbornej príprave v prípade stáží v rámci programu Erasmus ešte pred obdobím mobility. Tieto zmluvy, v ktorých sa stanovuje študentov program počas jeho študijného obdobia alebo stáže, musí schváliť a podpísať domovská inštitúcia, hostiteľská inštitúcia alebo spoločnosť v zahraničí i študent. Týmto sa zjednoduší aj zaistí plné akademické uznanie aktivít, ktoré boli počas pobytu v rámci programu Erasmus úspešne ukončené, domovskou inštitúciou.

Štúdium v rámci programu Erasmus: osoby, ktoré by rady absolvovali časť svojho štúdia v zahraničí, musia v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania navštevovať aspoň druhý ročník.

Pracovné stáže v rámci programu Erasmus: študenti sa môžu uchádzať o stáž v rámci programu Erasmus od prvého ročníka vysokoškolského štúdia.

Zahraničný pobyt na účely štúdia či stáže môže trvať od 3 do 12 mesiacov alebo sa dajú spolu kombinovať v celkovej dĺžke 24 mesiacov. V prípade študentov krátkeho cyklu vyššieho odborného vzdelávania predstavuje minimálna dĺžka stáže dva mesiace.

Program Erasmus v prospech zamestnancov: Od učiteľov sa vyžaduje, aby svojej domovskej inštitúcii alebo podniku predložili program výučby dohodnutý s hostiteľskou inštitúciou. Zamestnanci, ktorí by radi požiadali o grant na odbornú prípravu v rámci programu Erasmus, sa musia na programe odbornej prípravy podobne dohodnúť so svojou domovskou inštitúciou a s hostiteľskou inštitúciou alebo hostiteľským podnikom.

Aké kritériá musí univerzita spĺňať, aby sa mohla zapojiť do programu Erasmus?

Univerzita alebo iná inštitúcia vysokoškolského vzdelávania sa musí zaviazať, že bude rešpektovať celý rad zásad a plniť ďalšie povinnosti, ktoré sú stanovené v Univerzitnej charte Erasmus, a to ešte predtým, ako sa môže zapojiť do mobility alebo projektov spolupráce v rámci programu Erasmus. Dôraz sa kladie na zabezpečenie vysokej kvality. Hostiteľská inštitúcia nesmie študentom prichádzajúcim v rámci programu Erasmus účtovať školné a po ich návrate do domovskej inštitúcie by sa im mali automaticky a v plnej miere uznať úspešne absolvované kurzy alebo stáže.

Čo je to program Erasmus Mundus?

Program Erasmus Mundus je nezávislá obdoba tradičného programu Erasmus na medzinárodnej úrovni. Od jeho zavedenia v roku 2004 získalo viac ako 25 000 študentov z iných častí sveta granty v rámci programu Erasmus Mundus na štúdium v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania v Európe. Cieľom programu Erasmus Mundus s rozpočtom viac ako 220 miliónov EUR ročne (2011) je podporovať akademickú excelentnosť, zintenzívniť spoluprácu s krajinami mimo EÚ a zlepšiť atraktívnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania. Prostredníctvom programu Erasmus Mundus sa poskytuje finančná podpora inštitúciám a štipendiá jednotlivcom na účely ich účasti:

  • na spoločných európskych magisterských a doktorandských programoch (vrátane štipendií),

  • v partnerstvách s mimoeurópskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania vrátane štipendií pre študentov a vysokoškolských pedagógov,

  • na projektoch na podporu európskeho vysokoškolského vzdelávania vo svete.

Medzinárodný rozmer európskych vzdelávacích programov sa začlení do budúceho programu „Erasmus pre všetkých“ (IP/11/1398).

Prečo sa program nazýva Erasmus?

Inšpiráciou na pomenovanie programu Erasmus bol filozof, teológ a humanista Desiderius Erasmus z Rotterdamu (1466 – 1536). Erasmus, ktorý žil v období reformného hnutia, sa preslávil ako odporca dogmatizmu.

Erasmus žil a pracoval vo viacerých častiach Európy, kde sa usiloval získať vedomosti, skúsenosti a rozhľad, ktoré by mohlo priniesť poznávanie iných krajín.

Akronym ERASMUS vznikol spojením začiatočných písmen anglického slovného spojenia EuRopean Community Action Scheme for the Mobility of University Students (Akčný program Európskeho spoločenstva na podporu mobility univerzitných študentov).

Ďalšie informácie:

Pozri aj: Erasmus dosiahol nový rekord s 8,5 % nárastom počtu výmenných študijných pobytov (IP/12/454).

Viac o programe Erasmus

Fakty a údaje o programe Erasmus [brožúra]

Štatistika programu Erasmus

1 :

V roku 2010 predstavoval celkový počet študentov v EÚ-27 približne 18,5 milióna.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site