Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska iniciatíva občanov (EIO)

European Commission - MEMO/12/235   30/03/2012

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/12/235

V Bruseli 30. marca 2012

Európska iniciatíva občanov (EIO)

I. Všeobecné otázky a odpovede o európskej iniciatíve občanov

  • Čo sa hovorí v Lisabonskej zmluve o európskej iniciatíve občanov?

  • Kedy bude možné organizovať prvé iniciatívy občanov?

  • Čo sa stane v prípadoch, ako bola posledná petícia organizácie Greenpeace? Možno túto petíciu predložiť znova, keďže sa začalo uplatňovať nariadenie o iniciatíve občanov?

  • Aká je pridaná hodnota EIO?

  • Aký je rozdiel medzi EIO a petíciou?

  • Existujú iniciatívy občanov v rámci členských štátov?

  • Môže sa EIO týkať „x“? Splnilo by to kritériá prípustnosti?

  • Môžu občania iniciovať revíziu zmlúv prostredníctvom EIO?

  • Môžu štátni príslušníci tretích krajín s pobytom v EÚ podpísať EIO?

II. Otázky a odpovede o nariadení: ako funguje EIO?

  • Kto môže organizovať iniciatívu?

  • Môžu sa aj organizácie stať organizátormi iniciatív občanov?

  • Sú zavedené ustanovenia o transparentnosti financovania?

  • Bude sa organizátorom EIO poskytovať nejaká forma financovania zo strany EÚ?

  • Ako sa občania môžu dozvedieť o prebiehajúcich iniciatívach?

  • Akým spôsobom bude Komisia overovať, že skupiny, ktoré organizujú iniciatívy, sú seriózne?

  • Ako Komisia zabráni extrémistom, aby používali tento nástroj ako platformu pre šírenie svojich názorov?

  • Nevytvára sa kritériami na zamietnutie iniciatív, ktoré zneužívajú právo alebo sú neopodstatnené, priestor pre cenzúru zo strany Komisie?

  • Aké požiadavky musí navrhovaná iniciatíva spĺňať, aby ju bolo možné zaregistrovať?

  • Aký jazyk musia organizátori použiť, aby mohli zaregistrovať navrhovanú iniciatívu?

  • Bude Komisia zabezpečovať preklad navrhovaných iniciatív?

  • Ako sa potenciálni organizátori môžu presvedčiť, že ich myšlienka patrí do právomoci Komisie?

  • Prečo sa uvádza, že signatári iniciatívy musia pochádzať zo štvrtiny členských štátov? Prečo nestačí len jeden štát?

  • Prečo sa ako limit minimálneho počtu vyhlásení o podpore na jeden členský štát používa násobok počtu členov Európskeho parlamentu?

  • Čo sa stane s vyhláseniami o podpore zozbieranými v členských štátoch, ktoré nedosiahnu minimálny limit?

  • Aký je požadovaný vek občanov oprávnených na podpis iniciatívy?

  • Musia sa občania zaregistrovať ako voliči, aby mohli podpísať iniciatívu?

  • Ak je občan štátnym príslušníkom jedného členského štátu a žije v inom členskom štáte, v ktorom členskom štáte sa započíta jeho vyhlásenie o podpore?

  • Je možné, aby iniciatívu podpísali aj občania Únie, ktorí majú pobyt mimo EÚ? Do ktorého členského štátu sa započítajú ich vyhlásenia o podpore?

  • Existuje možnosť podpísať EIO elektronicky?

  • Ako sa občania môžu uistiť, že elektronické podpisovanie iniciatívy je bezpečné?

  • Ako sa môžu občania, ktorí podporili iniciatívu, presvedčiť, že ich osobné údaje sa nepoužijú na žiadne iné účely?

  • Ako sa budú overovať vyhlásenia o podpore?

  • Ako bude Komisia reagovať na úspešné iniciatívy?

  • Čo sa stane, ak Komisia rozhodne, že nebude konať na základe iniciatívy občanov? Aké právo na nápravu majú občania?

  • Je možné predložiť iniciatívu, ktorá je v rozpore s inou prebiehajúcou iniciatívou? Je možné predložiť tú istú iniciatívu niekoľkokrát?

  • Prečo členské štáty potrebovali rok na zavedenie EIO?

  • Nevedie nariadenie k tomu, že EIO je príliš byrokratická?

  • Mnohé pokusy o EIO môžu byť zamietnuté z dôvodu chýbajúceho právneho základu alebo nedostatočného súladu s „hodnotami EÚ“. Mohla by vysoká miera zamietnutí poškodiť reputáciu EIO alebo dokonca Komisie?

  • Nie sú to len pekné slová? V skutočnosti to nič neovplyvní!

I. Všeobecné otázky a odpovede o európskej iniciatíve občanov

1. Čo sa hovorí v Lisabonskej zmluve o európskej iniciatíve občanov?

Lisabonskou zmluvou sa zavádza európska iniciatíva občanov. Ustanovuje sa v nej, že „občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie (článok 11 ods. 4 ZFEÚ).

V zmluve sa takisto stanovuje, že postupy a podmienky potrebné na predloženie takejto iniciatívy občanov vrátane minimálneho počtu členských štátov, z ktorých musia občania pochádzať, sa ustanovia v nariadení, ktoré má prijať Európsky parlament a Rada na návrh Európskej komisie. Komisia prijala svoj návrh 31. marca 2010. Európsky parlament a Rada prijali toto nariadenie 16. februára 2011. Na žiadosť členských štátov sa začalo uplatňovať až od 1. apríla 2012 (pozri otázku č. 27).

2. Kedy bude možné organizovať prvé iniciatívy občanov?

Od nedele, 1. apríla. To je dátum, počnúc ktorým môže Komisia prijímať žiadosti o registráciu navrhovaných iniciatív. Tie predstavujú prvý nevyhnutný krok pred tým, ako občania začnú zbierať vyjadrenia o podpore.

3. Čo sa stane v prípadoch, ako bola posledná petícia organizácie Greenpeace? Možno túto petíciu predložiť znova, keďže sa začalo uplatňovať nariadenie o iniciatíve občanov?

Petície, ako bola posledná petícia organizácie Greenpeace, sa nemôžu považovať za občiansku iniciatívu. Keďže v zmluve sa uvádza, že postupy a podmienky potrebné na predloženie iniciatívy občanov sú ustanovené v nariadení, ktoré prijal Európsky parlament a Rada, iniciatívy začaté skôr, ako sa nariadenie začalo uplatňovať, preto nie je možné považovať za „iniciatívy občanov“, pretože pravidlá a postupy ešte neboli zavedené. Podpisy zozbierané pred dátumom uplatňovania nariadenia nie je možné použiť neskôr; v nariadení sa stanovuje, že vyhlásenia o podpore možno zozbierať len po registrácii navrhovanej iniciatívy v Komisii.

4. Aká je pridaná hodnota EIO?

V Lisabonskej zmluve sa jasne uvádza, že fungovanie Európskej únie sa aj naďalej zakladá na „zastupiteľskej demokracii“ a európski občania sú priamo zastúpení na úrovni Únie v Európskom parlamente.

EIO však rozširuje sféru verejnej diskusie, pričom umožňuje občanom, aby sa intenzívnejšie zapájali do demokratického života Únie prostredníctvom tohto nového nástroja „participatívnej demokracie“.

Zatiaľ čo Komisia si zachováva svoje právo na predkladanie návrhov, a preto nebude mať povinnosť predložiť návrh na základe iniciatívy občanov, je zaviazaná dôkladne preskúmať všetky iniciatívy, ktoré sú zahrnuté do rámca jej právomocí s cieľom posúdiť, či je nový návrh politiky vhodný.

Komisia je preto presvedčená, že tento nový nástroj bude znamenať veľmi pozitívny prínos nielen k európskej demokracii, ale takisto k tvorbe politiky EÚ.

5. Aký je rozdiel medzi EIO a petíciou?

Právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, ktoré už existovalo podľa predchádzajúcich zmlúv, sa podstatne odlišuje od novej iniciatívy občanov, ktorá sa zavádza v Lisabonskej zmluve. Petície môžu predkladať občania Únie, ako aj fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú pobyt alebo sídlo v členskom štáte, a to individuálne alebo v spojení s inými občanmi či osobami a musia sa týkať záležitostí, ktoré patria do oblastí činnosti Únie a ktoré ich priamo ovplyvňujú (napríklad sťažnosť). Preto sa tieto petície nevyhnutne netýkajú nových politických návrhov. Sú adresované Európskemu parlamentu v jeho úlohe priameho zástupcu občanov na úrovni Únie.

Na druhej strane, iniciatíva občanov umožňuje najmenej jednému miliónu občanov, aby sa priamo obrátili na Komisiu s cieľom predložiť nové politické iniciatívy.

6. Existujú iniciatívy občanov v rámci členských štátov?

Iniciatívy občanov už existujú vo väčšine členských štátov na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Iniciatívy občanov na vnútroštátnej úrovni existujú napr. v Rakúsku, Maďarsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovensku, Slovinsku, Španielsku a Holandsku. Regionálne iniciatívy občanov existujú v Rakúsku, Nemecku, Španielsku, Švédsku, Holandsku atď. Miestne iniciatívy občanov možno nájsť v Belgicku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Luxembursku, Slovinsku, Španielsku, Švédsku atď. Iniciatívy občanov sa takisto vyskytujú mimo EÚ (napríklad v Švajčiarsku a v USA). Tieto iniciatívy sa značne odlišujú, pokiaľ ide o ich rozsah, a vo všeobecnosti fungujú podľa rozdielnych postupov.

7. Môže sa EIO týkať „x“? Splnilo by to kritériá prípustnosti?

V rámci tohto priestoru nie je možné poskytnúť právnu analýzu každého návrhu, ktorý si možno predstaviť. Kritériá sú pomerne jasne vymedzené: iniciatíva sa zaregistruje, ak nie je zjavne mimo rámca právomocí Komisie, nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnená alebo nie je v rozpore s hodnotami EÚ.

8. Môžu občania iniciovať revíziu zmlúv prostredníctvom EIO?

V súlade so zmluvou, a ako sa tiež uvádza v nariadení, iniciatívy občanov sa môžu týkať len návrhov v záležitostiach, v ktorých sa občania domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie.

9. Môžu štátni príslušníci tretích krajín s pobytom v EÚ podpísať EIO?

Nie. V súlade so zmluvou, štátni príslušníci tretích krajín nemôžu podpisovať EIO. V zmluve sa vyslovene uvádza, že iniciatívu môžu podpísať iba občania, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov.

II. Otázky a odpovede o nariadení: ako funguje EIO?

1. Kto môže organizovať iniciatívu?

Iniciatívy občanov môžu organizovať občianske výbory zložené z najmenej siedmich osôb, ktoré majú pobyt v najmenej siedmich rôznych členských štátoch. Členmi občianskeho výboru musia byť občania Únie vo veku, ktorý ich oprávňuje hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu (18 rokov vo všetkých členských štátoch s výnimkou Rakúska, kde je tento vek stanovený na 16 rokov). Musia vymenovať jedného zástupcu a jedného náhradníka, ktorí sú počas celého postupu poverení hovoriť a konať v mene občianskeho výboru. Poslanci Európskeho parlamentu sa nemôžu započítavať do minimálneho počtu členov požadovaného na vytvorenie občianskeho výboru.

2. Môžu sa aj organizácie stať organizátormi iniciatív občanov?

Organizácie nemôžu organizovať občianske iniciatívy. Napriek tomu, každý subjekt môže presadzovať alebo podporovať navrhované iniciatívy za predpokladu, že to robí úplne transparentne.

3. Sú zavedené ustanovenia o transparentnosti financovania?

V záujme transparentnosti a demokratickej zodpovednosti sa od organizátorov iniciatív vyžaduje, aby v priebehu celého postupu poskytovali pravidelné aktualizované informácie o organizáciách, ktoré podporujú iniciatívu, ako aj informácie o tom, ako sa iniciatívy financujú. Je to v záujme občanov, ktorí uvažujú o podpísaní iniciatívy; je to tiež v súlade s Európskou iniciatívou Komisie za transparentnosť.

4. Bude sa organizátorom EIO poskytovať nejaká forma financovania zo strany EÚ?

Na tento účel sa neplánujú žiadne finančné prostriedky EÚ.

5. Ako sa občania môžu dozvedieť o prebiehajúcich iniciatívach?

Všetky prebiehajúce iniciatívy sa registrujú a zverejňujú na internetovej stránke Komisie. Tento postup umožňuje sledovať prebiehajúce iniciatívy a poskytuje nástroj na účely komunikácie a transparentnosti.

6. Akým spôsobom bude Komisia overovať, že skupiny, ktoré organizujú iniciatívy, sú seriózne?

V nariadení sa ustanovuje, že navrhované iniciatívy, ktoré zjavne nie sú seriózne (napríklad tie, ktoré predstavujú zjavné zneužitie práva, sú zjavne neopodstatnené alebo urážlivé), nebudú zaregistrované. Vzhľadom na to, že organizátorom iniciatívy občanov musí byť výbor občanov, počet neserióznych navrhovaných iniciatív by mal byť obmedzený.

7. Ako Komisia zabráni extrémistom, aby používali tento nástroj ako platformu pre šírenie svojich názorov?

V nariadení sa ustanovuje, že Komisia musí zamietnuť registráciu návrhov, ktoré budú zjavne odporovať hodnotám Únie, aby sa vyhla zverejňovaniu extrémistických názorov na internetovej stránke Komisie.

8. Nevytvára sa kritériami na zamietnutie iniciatív, ktoré zneužívajú právo alebo sú neopodstatnené, priestor na cenzúru zo strany Komisie?

Nie. Iniciatívy by museli byť zjavne urážlivé alebo neopodstatnené: to znamená, že by nemali existovať vážne pochybnosti o tom, že sú neopodstatnené alebo že predstavujú zneužitie práva. V každom prípade, ak organizátori s rozhodnutím nesúhlasia, majú možnosť začať konanie na Súdnom dvore EÚ alebo podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi (pozri otázku č. 25).

9. Aké požiadavky musí navrhovaná iniciatíva spĺňať, aby ju bolo možné zaregistrovať?

Organizátori iniciatívy musia požiadať o zaregistrovanie svojho návrhu v Komisii. V internetovom registri, ktorý sprístupní Komisia, musia poskytnúť tieto informácie v jednom z úradných jazykov Únie:

  • názov navrhovanej iniciatívy občanov,

  • predmet iniciatívy,

  • opis cieľov návrhu, v súvislosti s ktorým sa Komisia vyzýva konať,

  • ustanovenia zmluvy, ktoré organizátori považujú za relevantné na účely navrhovanej akcie,

  • celé meno, poštovú adresu, štátnu príslušnosť a dátum narodenia siedmich členov občianskeho výboru, pričom sa osobitne uvedie aj ich zástupca a náhradník, ako aj ich e-mailové adresy,

  • všetky zdroje financovania a podpory.

Organizátori tiež môžu poskytnúť podrobnejšie informácie v prílohe vrátane návrhu legislatívneho textu.

Na základe týchto informácií Komisia zaregistruje navrhovanú iniciatívu za predpokladu, že podmienky uvedené v nariadení sú splnené, a to najmä skutočnosť, že navrhovaná iniciatíva zjavne patrí do rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv.

10. Aký jazyk musia organizátori použiť, aby mohli zaregistrovať navrhovanú iniciatívu?

Organizátori môžu požiadať o registráciu iniciatívy v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie.

11. Bude Komisia zabezpečovať preklad navrhovaných iniciatív?

Nie. Organizátori budú zodpovední za preklad navrhovanej iniciatívy do ľubovoľných jazykov. Po potvrdení registrácie v jednom úradnom jazyku budú mať organizátori možnosť požiadať o doplnenie ďalších úradných jazykov do registra. Komisia pred zaradením týchto jazykov do registra overí, či sa v nich nenachádzajú žiadne zjavné závažné nezrovnalosti v porovnaní s pôvodnou verziou názvu, predmetu a cieľov.

12. Ako sa potenciálni organizátori môžu presvedčiť, že ich myšlienka patrí do právomoci Komisie?

Komisia uvádza informácie o svojich právomociach na internetovej stránke iniciatívy občanov. Tieto informácie by mali potenciálnym organizátorom umožniť, aby zistili, či existuje ustanovenie zmluvy, ktoré umožňuje Komisii konať v príslušnej oblasti.

13. Prečo sa uvádza, že signatári iniciatívy musia pochádzať zo štvrtiny členských štátov? Prečo nestačí len jeden štát?

Bolo nevyhnutné stanoviť minimálny počet členských štátov, z ktorých musia občania pochádzať, s cieľom zabezpečiť, aby iniciatíva občanov predstavovala skutočný európsky záujem, a vzhľadom na to, že v zmluve sa uvádza, že občania musia pochádzať „z významného počtu členských štátov“.

Počet, na ktorom sa dohodli Parlament a Rada, je jedna štvrtina členských štátov, čo v súčasnosti predstavuje sedem štátov, a to aj po pristúpení Chorvátska.

14. Prečo sa ako limit minimálneho počtu vyhlásení o podpore na jeden členský štát používa násobok počtu členov Európskeho parlamentu?

Vo svojej zelenej knihe Komisia navrhla, aby sa tento limit stanovil ako 0,2 % obyvateľov každého členského štátu. Mnohí respondenti sa však domnievali, že 0,2 % obyvateľov predstavuje zbytočne vysoký limit na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie zastúpenia európskeho záujmu. Iní sa domnievali, že také percento nie je spravodlivé. Je napríklad omnoho ľahšie zozbierať vyhlásenia o podpore od 1 000 občanov (predstavujúcich 0,2 % obyvateľov) v Luxembursku ako od 160 000 občanov v Nemecku, v dôsledku čoho by bolo ľahšie započítať malé členské štáty ako veľké.

Zvolený prístup preto zohľadňuje obe uvedené obavy. V nariadení sa stanovuje pevne stanovený limit pre každý členský štát, ktorý je zostupne úmerný počtu obyvateľov každého štátu s minimálnym najnižším a najvyšším limitom.

S cieľom zabezpečiť, aby tieto limity vychádzali z objektívnych kritérií, zakladajú sa na násobku počtu členov Európskeho parlamentu zvolených v každom členskom štáte. Zvolený násobok je 750, ktorý na jednej strane odzrkadľuje požiadavky mnohých zúčastnených strán stanoviť limit pod 0,2 % obyvateľov a na druhej strane zohľadňuje obavy v súvislosti s príliš nízkym limitom v malých členských štátoch.

V tomto systéme sa teda pripúšťa úmerne nižší počet signatárov za väčšie krajiny a úmerne vyšší počet za malé krajiny.

Minimálny počet signatárov na jeden členský štát je uvedený v prílohe I k nariadeniu.

15. Čo sa stane s vyhláseniami o podpore zozbieranými v členských štátoch, ktoré nedosiahnu minimálny limit?

Tieto vyhlásenia o podpore sa samozrejme pripočítajú k celkovému počtu podpisov, ale príslušné členské štáty sa nezapočítajú do potrebnej štvrtiny členských štátov.

16. Aký je požadovaný vek občanov oprávnených na podpis iniciatívy?

Všetci občania Únie vo veku, ktorý ich oprávňuje hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, môžu podporiť iniciatívu. Znamená to minimálny vek 18  rokov vo všetkých členských štátoch s výnimkou Rakúska (16 rokov).

17. Musia sa občania zaregistrovať ako voliči, aby mohli podpísať iniciatívu?

Občania Únie len musia dovŕšiť vek, ktorý ich oprávňuje na účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

18. Ak je občan štátnym príslušníkom jedného členského štátu a žije v inom členskom štáte, v ktorom členskom štáte sa započíta jeho vyhlásenie o podpore?

Závisí to od údajov, ktoré signatár poskytne, a teda od členského štátu, ktorý overuje jeho vyhlásenie o podpore. Ak signatár poskytne potrebné údaje, ktoré zodpovedajú členskému štátu, v ktorom má pobyt, započíta sa v členskom štáte pobytu. Podobne, ak signatár poskytne potrebné údaje, ktoré zodpovedajú členskému štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, započíta sa v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom. Napríklad rakúsky štátny príslušník, ktorý žije v Estónsku, môže vyplniť formulár, ktorý sa overí v Estónsku, a preto sa aj započíta v Estónsku, pričom uvedie krstné meno, priezvisko, adresu, dátum a miesto narodenia a štátnu príslušnosť, alebo vyplní formulár, ktorý sa overí a započíta v Rakúsku, a predchádzajúce údaje doplní o osobné identifikačné číslo v súlade so zoznamom, ktorý Rakúsko akceptovalo a ktorý je k dispozícii v časti C prílohy III k nariadeniu (číslo cestovného pasu alebo preukazu totožnosti).

V každom prípade občania môžu podpísať iniciatívu len raz.

19. Je možné, aby iniciatívu podpísali aj občania Únie, ktorí majú pobyt mimo EÚ? Do ktorého členského štátu sa započítajú ich vyhlásenia o podpore?

Možnosť, aby občania Únie, ktorí majú pobyt mimo EÚ, podpísali iniciatívu, bude závisieť od členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi. Niektoré členské štáty nie sú schopné overovať vyhlásenia o podpore od svojich štátnych príslušníkov, ktorí žijú mimo EÚ. V pôvodnom návrhu Komisie sa možnosť podpísať iniciatívu poskytovala všetkým občanom Únie, ktorí majú pobyt mimo EÚ. Vzhľadom na nové požiadavky, ktoré si vyžiadali členské štáty, však niektorí občania možno nebudú môcť podpísať iniciatívu. Tí občania, ktorí majú túto možnosť, sa budú započítavať v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi.

20. Existuje možnosť podpísať EIO elektronicky?

Občania majú možnosť podpisovať iniciatívu elektronicky. Aby to bolo možné, organizátori musia vytvoriť elektronický systém zberu podpisov, ktorý bude v súlade s technickými a bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v nariadení. Komisia vypracovala technické normy a sprístupnila voľný softvér, aby pomohla organizátorom pri vytváraní ich systémov.

21. Ako sa občania môžu uistiť, že elektronické podpisovanie iniciatívy je bezpečné?

Pred začatím elektronického zberu budú musieť organizátori požiadať príslušný vnútroštátny orgán o certifikáciu svojho elektronického systému zberu, kde budú uložené údaje (a to aj v prípade, že použijú voľne dostupný softvér vytvorený Komisiou). Vnútroštátne orgány overia, či bezpečnostné a technické vlastnosti ich elektronického systému zberu sú v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v nariadení. Týmto spôsobom sa zaistí, aby bolo podpisovanie bezpečné.

22. Ako sa môžu občania, ktorí podporili iniciatívu, presvedčiť, že ich osobné údaje sa nepoužijú na žiadne iné účely?

Nariadením sa zabezpečuje úplná ochrana údajov všetkými príslušnými aktérmi – organizátormi, členskými štátmi a Komisiou. Táto ochrana sa vzťahuje tak na organizovanie iniciatívy občanov, ako aj na prijímanie ďalších súvisiacich opatrení. Na spracovanie osobných údajov vykonávané na účely iniciatívy občanov sa vzťahujú platné právne predpisy o ochrane osobných údajov. Organizátori iniciatívy občanov budú ako kontrolóri údajov zodpovední za škodu, ktorú spôsobia v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, a podliehajú príslušným sankciám za porušenie nariadenia.

23. Ako sa budú overovať vyhlásenia o podpore?

Vo svojich vyhláseniach o podpore budú musieť občania vyplniť potrebné informácie podľa členského štátu, z ktorého pochádzajú (členského štátu, v ktorom majú pobyt, alebo členského štátu, ku ktorému majú štátnu príslušnosť). Môže to zahŕňať ich krstné mená, priezviská, adresu, dátum a miesto narodenia, štátnu príslušnosť a v prípade niekoľkých štátov aj osobné identifikačné číslo. Niektoré členské štáty časť týchto informácií nevyžadujú (ako napríklad úplnú adresu, miesto alebo dátum narodenia). Podrobnosti o požadovaných údajoch sú k dispozícii v dvoch vzoroch vyhlásení o podpore obsiahnutých v prílohe III (časti A a B) nariadenia. Pokiaľ ide o členské štáty, ktoré vyžadujú osobné identifikačné číslo, zoznam dokumentov/čísel, ktoré každý z nich akceptoval, je uvedený v časti C prílohy III.

Organizátori sú povinní použiť samostatné formuláre v závislosti od toho, z ktorého členského štátu pochádzajú. To znamená, že všetci signatári uvedení na jednom formulári musia pochádzať z toho istého členského štátu. Organizátori potom musia zaslať tieto vyhlásenia vnútroštátnemu orgánu tohto členského štátu. Vnútroštátne orgány následne vykonajú príslušné kontroly s cieľom osvedčiť počet zozbieraných platných vyhlásení o podpore. Na to sa môže použiť náhodný výber vzoriek.

24. Ako bude Komisia reagovať na úspešné iniciatívy?

V pravidlách sa stanovuje, že Komisia má lehotu tri mesiace na preskúmanie iniciatívy občanov, ktorá zozbierala potrebné vyhlásenia o podpore. Predtým ako Komisia uvedie svoje závery v oznámení, prijme organizátorov na príslušnej úrovni, aby mohli podrobne vysvetliť záležitosti, ktoré sú predmetom ich iniciatívy. Organizátori takisto dostanú príležitosť prezentovať svoju iniciatívu na verejnom vypočutí, ktoré zorganizuje Európsky parlament.

25. Čo sa stane, ak Komisia rozhodne, že nebude konať na základe iniciatívy občanov? Aké právo na nápravu majú občania?

Iniciatíva občanov je nástroj, ktorého cieľom je zaradiť do programu určitú tému, a preto neovplyvňuje právo Komisie na predkladanie návrhov. Bude však zaväzovať Komisiu, aby ako kolégium seriózne posúdila žiadosti predložené v rámci iniciatívy občanov. V prípade, že Komisia rozhodne, že nebude konať na základe iniciatívy občanov, musí jasne vysvetliť svoje dôvody. Táto politická analýza Komisie, pokiaľ ide o podstatu žiadosti, nemôže byť predmetom odvolacieho konania.

Voči rozhodnutiu o registrácii navrhovaných iniciatív, ktoré je založené na právnom zdôvodnení, je však možné podať námietku. Ak sa registrácia zamietne, Komisia poskytne organizátorom informácie o dôvodoch a o všetkých možných súdnych a mimosúdnych opravných prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii.

26. Je možné predložiť iniciatívu, ktorá je v rozpore s inou prebiehajúcou iniciatívou? Je možné predložiť tú istú iniciatívu niekoľkokrát?

Nariadením sa neukladajú žiadne pravidlá, pokiaľ ide o opätovné predkladanie tých istých alebo podobných iniciatív občanov. Podobne, nariadením sa nebráni ani začatiu protichodných iniciatív.

27. Prečo členské štáty potrebovali rok na zavedenie EIO?

Mnohé členské štáty museli prispôsobiť svoje vnútroštátne právne predpisy, aby mohli vykonávať overovanie vyhlásení o podpore a/alebo zabezpečiť, aby organizátori podliehali príslušným sankciám za porušenie nariadenia.

28. Nevedie nariadenie k tomu, že EIO je príliš byrokratická?

Iniciatíva občanov nepodlieha zbytočným byrokratickým predpisom. Dohodnuté pravidlá umožňujú dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť, aby bol tento nástroj dôveryhodný, a potrebou zachovať jeho jednoduchú používateľnosť pre občanov.

Komisia okrem toho vypracovala komplexnú a prehľadnú príručku používateľa, ktorá uľahčuje pochopenie rôznych etáp postupu. Túto príručku je možné stiahnuť z internetovej stránky. Kontaktné miesto „Europe Direct“, ktoré zabezpečuje Komisia, takisto poskytuje odpovede na otázky občanov.

29. Mnohé pokusy o EIO môžu byť zamietnuté z dôvodu chýbajúceho právneho základu alebo nedostatočného súladu s „hodnotami EÚ“. Mohla by vysoká miera zamietnutí poškodiť reputáciu EIO alebo dokonca Komisie?

Komisia dúfa, že väčšina navrhovaných iniciatív nebude zamietnutá. Kritériá na zamietnutie EIO sú pomerne obmedzené a jasné, t. j. iniciatíva nesmie byť zjavne mimo rámca právomocí Komisie, nesmie predstavovať zjavné zneužitie práva, byť zjavne neopodstatnená alebo v rozpore s hodnotami EÚ. EIO je inovačným nástrojom participatívnej demokracie a – ako v prípade každého nového systému – môže spočiatku prejsť obdobím pokusov a omylov, čo však nemusí nevyhnutne znamenať vysokú mieru zamietnutí. Komisia je naopak presvedčená, že organizátori akejkoľvek EIO budú k tomuto nástroju pristupovať veľmi zodpovedne a pri žiadosti o registráciu si budú plne vedomí uvedených kritérií. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by reputácia EIO alebo Komisie mohla byť poškodená.

30. Nie sú to len pekné slová? V skutočnosti to nič neovplyvní!

Milión podpisov z najmenej siedmich členských štátov s najväčšou pravdepodobnosťou veci ovplyvní. Ak iniciatíva spĺňa vymedzené kritériá a ak sa podarilo zozbierať požadovaný počet podpisov, neprichádza do úvahy, aby bola „zametená pod koberec“. Komisia prijme organizátorov na príslušnej úrovni, aby mohli podrobne vysvetliť záležitosti, ktoré sú predmetom ich iniciatívy. Organizátori takisto dostanú príležitosť prezentovať svoju iniciatívu na verejnom vypočutí, ktoré zorganizuje Európsky parlament. Zmobilizuje sa celý rozhodovací aparát Komisie a vypracuje oznámenie schválené kolégiom, v ktorom stanoví, aké nadväzujúce opatrenia zamýšľa Komisia prijať. Aj v prípade, že sa nakoniec neprijmú legislatívne opatrenia, daná záležitosť sa podrobne prediskutuje v celej Európe, v Európskej komisii aj Európskom parlamente.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website