Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

MEMO/12/186

V Bruseli 14. marca 2012

Štátna pomoc: Konzultácia Komisie o budúcich pravidlách podpory filmovej produkcie – najčastejšie kladené otázky (aktualizácia z 15. mája 2012)

(pozri tiež IP/12/245)

Aký je cieľ tejto konzultácie?

Platnosť kritérií na posúdenie zlučiteľnosti národných, regionálnych a miestnych schém na podporu filmov a audiovizuálnych diel s pravidlami EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci má vypršať 31. decembra 2012. Tieto kritériá boli stanovené v oznámení Komisie o kinematografii z roku 2001 (pozri IP/01/1326). Ich platnosť bola predĺžená tri krát, naposledy v roku 2009 (pozri IP/09/138).

Komisia v júni 2011 začala na základe podkladového dokumentu (pozri IP/11/757MEMO/11/428) prvé kolo verejných konzultácií v rámci prvej fázy procesu preskúmania pravidiel štátnej pomoci. Dnes uverejnené oznámenie vychádza z návrhov obsiahnutých v podkladovom dokumente a príspevkov, ktoré boli poskytnuté v rámci tohto prvého kola verejných konzultácií.

V rámci druhého kola konzultácií sa zainteresované strany vyzývajú, aby vyjadrili pripomienky k novému návrhu oznámenia. Posledný termín na pripomienky je 14. júna 2012. Komisia by podľa predpokladov mala po preskúmaní poskytnutých pripomienok predložiť upravené znenie tohto oznámenia v druhej polovici roka 2012.

Čoho sa týkalo oznámenie Komisie o kinematografii z roku 2001?

Pravidlá hospodárskej súťaže EÚ zabezpečujú, aby na jednotnom trhu mohli súťažiť a obchodovať podniky zo všetkých členských štátov za rovnakých podmienok, a to tým, že nedovoľujú členským štátom, aby cielene podporovali určité podniky na úkor ostatných konkurentov na trhu EÚ. Právne predpisy EÚ vo všeobecnosti zakazujú štátu alebo štátnym orgánom poskytovať finančnú pomoc, v dôsledku ktorej z dôvodu zvýhodnenia určitých podnikov alebo odvetví hrozí narušenie hospodárskej súťaže.

Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) však stanovuje niekoľko výnimiek z tohto pravidla, vrátane výnimky v prípade štátnej pomoci na podporu kultúry. Táto pomoc sa pokladá za zlučiteľnú za podmienok stanovených v článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ a v oznámení o kinematografii z roku 2001.

Čo sa v právnych predpisoch EÚ myslí pod povinnosťou minúť časť rozpočtu na určitom území?

Pod povinnosťou minúť časť rozpočtu na určitom území sa rozumie akákoľvek podmienka, ktorá obmedzuje výber pôvodu tovarov, služieb alebo osôb a môže preto ovplyvniť obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Únii v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom z dôvodu porušenia práv voľného pohybu na vnútornom trhu. To sa uvádza v odseku 42 návrhu oznámenia: „schémy pomoci nesmú …neprimeraným spôsob obmedzovať slobodu príjemcov pomoci získať tovary a služby kdekoľvek na vnútornom trhu“. Avšak podmienky pomoci, ktoré sú založené na mieste využitia alebo spotreby tovarov, služieb alebo osôb bez ohľadu na ich pôvod sa nepovažujú za povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území.

Napríklad pokiaľ členský štát určí, že pomoc je dostupná len pre produkčné aktivity na území členského štátu, nepredstavuje to porušenie základných zásad zmluvy (a nepredstavuje povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území), pretože producenti majú možnosť kúpiť súvisiace tovary a služby kdekoľvek v EHP (a nielen od podnikov v príslušnom členskom štáte).

Názorné príklady:

1) Regionálna schéma na podporu filmov si vyžaduje, aby všetky podporované filmy vykazovali minimálne 10 dní produkčnej aktivity v danom regióne. Producent má však voľnú ruku pri využití tovarov, služieb a zamestnaní osôb s pôvodom kdekoľvek v EHP. To nepredstavuje povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území, pretože pôvod tovarov a služieb využitých pri produkcii nie je obmedzený.

2) Vnútroštátna schéma na podporu filmov vyžaduje, aby všetky podporené filmové produkcie vynaložili 50 % celkového produkčného rozpočtu na tovary a služby poskytnuté spoločnosťami so sídlom v danom členskom štáte. To predstavuje povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území, pretože pôvod tovarov a služieb využitých pri produkcii je obmedzený.

Prečo Komisia navrhuje v oznámení zmeniť kritérium týkajúce sa povinnosti minúť časť rozpočtu na určitom území?

Základné zásady vnútorného trhu, ktoré zaručujú voľný pohyb tovarov, pracovníkov, služieb a kapitálu, vyžadujú, aby schémy pomoci neprimeraným spôsob neobmedzovali slobodu príjemcov pomoci získať tovary a služby kdekoľvek na vnútornom trhu.

Povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území v existujúcom oznámení umožňuje členským štátom požadovať, aby maximálne 80 % výrobného rozpočtu podporenej filmovej alebo televíznej produkcie bolo vynaložených na tovary a služby poskytované spoločnosťami so sídlom v členskom štáte poskytujúcom pomoc, bez ohľadu na to, že pomoc sa týka len veľmi obmedzenej časti daného rozpočtu.

Napríklad ak členský štát poskytne pomerne malý grant vo výške 300 000 EUR na filmovú produkciu s rozpočtom 3 mil. EUR, znamená to, že ako podmienku poskytnutia pomoci môže požadovať, aby 2,4 mil. EUR z rozpočtu produkcie bolo na tovary a služby poskytované spoločnosťami so sídlom v tomto členskom štáte. Len 0,6 mil. EUR rozpočtu produkcie by tak mohlo byť vynaložených na tovary a služby poskytované spoločnosťami z iných členských štátov.

Rôzne rozsudky Súdneho dvora od roku 2001, napríklad vo veci Laboratoires Fournier, naznačujú, že Súdny dvor bude pravdepodobne takéto obmedzenie pôvodu tovarov a služieb považovať za neprimerané. V podkladovom dokumente na účely konzultácií sa preto navrhovalo, aby sa v súčasnosti platná povinnosť minúť na určitom území 80 % výrobného rozpočtu zmenila tak, že by bola povinnosť minúť časť výrobného rozpočtu vymedzená maximálnym stropom – až 100 % sumy pomoci. V rámci verejnej konzultácie odzneli rôzne názory, od podpory existujúceho pravidla až po návrh, aby sa v rámci schém na podporu filmov úplne zakázalo stanovovanie povinnosti minúť časť rozpočtu na území štátu poskytujúceho pomoc.

Aké povinnosti minúť časť rozpočtu na určitom území umožňuje návrh oznámenia?

S cieľom budovať expertné poznatky v súvislosti s filmovou produkciou v EÚ návrh oznámenia obsahuje zvláštnu výnimku: schéma podpory filmovej produkcie môže odmietnuť podporu filmom, v prípade ktorých nebude na danom mieste vynaložená suma vo výške minimálne 100 % poskytovanej podpory. Za normálnych okolností by sa jednalo o povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území, ktorú právne predpisy EÚ nepovoľujú, pretože by mohla obmedziť slobodu pohybu. Návrh oznámenia však uvádza, že v tomto prípade by sa vzhľadom na pohyblivý charakter filmovej produkcie mohlo jednať o primeranú výnimku zo všeobecnej zásady.

Toto by nemalo výberovej komisii brániť v tom, aby poskytla pomoc filmu, ktorý si to podľa nej najviac zaslúži spomedzi zaslaných návrhov projektov. Celkovo totiž v praxi dochádza k tomu, že pri výrobe filmu podporeného zo schémy pomoci sa na území štátu poskytujúceho pomoc často minie z celkového rozpočtu na výrobu filmu viac, ako bolo poskytnuté z danej schémy.

Zdá sa, že vznikli určité nedorozumenia. Preto je vhodné uviesť, že tak povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území uvedená v oznámení z roku 2001, ako aj povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území uvedená v návrhu oznámenia členským štátom dávajú možnosť (nie povinnosť) ukladať filmovým produkciám povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území.

Názorné príklady:

V názornom príklade 2 uvedenom vyššie (vnútroštátna schéma na podporu filmov vyžaduje, aby všetky podporené filmové produkcie vynaložili 50 % celkového produkčného rozpočtu na tovary a služby poskytnuté spoločnosťami so sídlom v danom členskom štáte) si predstavte, že intenzita pomoci dosahuje 50 % filmového rozpočtu. Návrh oznámenia v tomto prípade umožňuje požadovať, aby sa maximálne 100 % výšky pomoci (teda 50 % filmového rozpočtu) vynaložilo na tovary a služby poskytnuté miestnymi spoločnosťami. Schéma preto spĺňa kritérium minúť časť rozpočtu na určitom území uvedenú v návrhu oznámenia, aj keď obsahuje povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území, a Komisia by ho vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

4) Ako podmienku poskytnutia pomoci miestna schéma na podporu filmov vyžaduje, aby najmenej 200 % sumy pomoci bolo vynaložených na tovary a služby poskytnuté miestnymi spoločnosťami. Podobne ako v príklade 3 to predstavuje povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území, pretože pôvod tovarov a služieb využitých pri produkcii je obmedzený. Komisia by však na rozdiel od príkladu 3 miestnu schému na podporu filmov neschválila, pokiaľ by členský štát neznížil povinnosť minúť časť rozpočtu na určitom území tak, aby bola v súlade s územným kritériom 100 % úrovne pomoci v návrhu oznámenia.

Akým spôsobom sa toto pravidlo môže uplatniť v prípade daňových stimulov na podporu výroby filmov?

V navrhovanom oznámení sa stanovuje osobitné pravidlo pre schémy na podporu audiovizuálnej tvorby, v prípade ktorých sa výška pomoci vypočítava na základe výdavkov na výrobu na určitom teritóriu (napr. daňové stimuly).

Táto navrhovaná požiadavka (aby boli na pomoc oprávnené všetky výdavky na výrobu v rámci EHP) odzrkadľuje rozsudok Súdneho dvora vo veci Laboratoires Fournier. Okrem toho sa v návrhu oznámenia uvádza, že členský štát môže napriek tomu požadovať, aby v prípade filmovej a televíznej produkcie až do 100 % výšky pomoci bolo vynaložených na tovary a služby s pôvodom v tomto členskom štáte.

Všimnite si, že členské štáty podľa všeobecných daňových zásad nie sú povinné poskytnúť daňové stimuly na výdavky, ktoré priamo nesúvisia s aktivitami tvoriacimi zisk zdaniteľný na území štátu.

Názorné príklady:

5) Daňový stimul na produkciu filmu, pričom oprávnené náklady boli príjemcom označené za náklady na tovary a služby užívané alebo spotrebované v členskom štáte počas prípravy produkcie, hlavného filmovania a postprodukcie. To je v súlade so všeobecnými daňovými zásadami a pravidlami voľného pohybu, keďže pôvod tovarov a služieb nie je obmedzený.

6) Schéma na podporu filmov, v rámci ktorej výška pomoci je primeraná produkčným nákladom na tovary a služby z EHP, môže vyžadovať, aby sa všetky produkčné aktivity uskutočnili v rámci územia daného členského štátu a aby sa 100 % sumy pomoci vynaložilo na tovary a služby s pôvodom v tomto členskom štáte.

A čo súťaž medzi členskými štátmi o pritiahnutie veľkých zahraničných filmových projektov?

Z niektorých odpovedí poskytnutých v rámci prvej konzultácie vyplynulo, že Európa by prišla o veľké zahraničné filmové projekty, ak by Komisia zakázala členským štátom poskytovať štátnu pomoc v záujme ich prilákania. Na základe toho jasne existuje vnútorná konkurencia pri lákaní veľkých produkcií, okrem iného medzi viacerými štátmi USA, Kanadou, členskými štátmi EÚ a viacerými inými štátmi vo svete. Niekoľko členských štátov EÚ útvarom Komisie pri notifikácii schém na podporu filmov nezávisle a dôverne oznámilo, že schému rozširujú alebo zavádzajú, aby boli naďalej schopné súťaže s niektorými inými členskými štátmi.

V návrhu oznámenia je uvedený bod, podľa ktorého by produkčné náklady v rámci EHP, a nielen v rámci členského štátu poskytujúceho pomoc, mali byť oprávnené na pomoc v rámci schém, pri ktorých sa výška pomoci stanovuje na základe produkčných nákladov na tovary a služby s pôvodom na určitom území. To by umožnilo získať pomoc z rôznych štátnych podporných mechanizmov aj pre tie filmy, ktoré sa nakrúcajú v rôznych členských štátoch. V dôsledku toho by sa zachovala atraktívnosť európskych lokalít na audiovizuálnu výrobu z pohľadu producentov a zároveň by sa značne znížilo riziko narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

V navrhovanom oznámení sa okrem toho navrhuje takýto postupne klesajúci model pre prípady, keď sa pomoc poskytuje na neeurópske dielo:

Časť rozpočtu na výrobu

Maximálna intenzita pomoci

Menej ako 10 miliónov EUR

50,00 %

10 – 20 miliónov EUR

30,00 %

viac než 20 miliónov EUR

10,00 %

Napríklad v prípade filmu s rozpočtom 100 mil. EUR, ktorý nie je kvalifikovaný ako európske dielo podľa definície navrhnutej v prílohe k návrhu oznámenia, by celková kumulovaná podpora bola určená ako súčet 5 mil. (50 %) na prvých 10 mil. rozpočtu, 3 mil. (30 %) na ďalších 10 mil. EUR a 8 mil. (10 %) na zostávajúcich 80 mil. EUR rozpočtu, t. j. 16 mil. EUR.

Je tretí podbod bodu 42 v súlade so smernicou o vysielaní pracovníkov? 

Tento bod („…nesmie schéma pomoci napríklad, …vyžadovať od zamestnancov zahraničných spoločností, ktorí poskytujú služby súvisiace s výrobou filmu, aby dodržiavali vnútroštátne pracovné normy“) preberá znenie oznámenia z roku 2001. Mal by však odkazovať na smernicu o vysielaní pracovníkov, ktorej výklad je možné nájsť na internetových stránkach GR Európskej komisie pre zamestnanosť.

Pokiaľ ide o bod 44 podbod 2 návrhu oznámenia, ako je to s filmami natočenými v krajinách s viacerými úradnými jazykmi?

Návrh oznámenia mal odkazovať na úradný jazyk členského štátu či regiónu a nie na národný jazyk členského štátu.

Ako by sa malo uplatňovať ustanovenie v bode 44 podbod 3 o intenzite pomoci na písanie a tvorbu scenára?

Návrh predpokladá, že na písanie a tvorbu scenára bude možné poskytnúť verejné financie až do výšky 100 %. Pri projektoch, ktoré dostanú filmovú podobu by náklady na získanie scenára alebo vytvoreného projektu, mali byť zahrnuté do produkčného rozpočtu a časť verejných financií by mala byť zahrnutá pri výpočte intenzity pomoci.

Napríklad autor scenára získa 10 000 EUR z verených prostriedkov (80 % nákladov) na tvorbu scenára, ktorý následne kúpi producent za 5 000 EUR.  Náklady na scenár budú zahrnuté v produkčnom rozpočte vo výške 5 000 EUR. Pri výpočte intenzity pomoci pre tento film by malo byť uvedené, že na film bola poskytnutá pomoc vo výške 4 000 EUR (teda 80 % kúpnej ceny), keďže na tvorbu scenára bola poskytnutá pomoc vo výške 80 %.

Ako sa má v praxi uplatňovať intenzita pomoci na distribúciu a filmovú reklamu navrhovaná v bode 44 podbod 4?

Pokiaľ film s produkčným rozpočtom 20 mil. EUR dostane pomoc v celkovej výške 10 mil. EUR (zo všetkých štátnych prostriedkov), intenzita pomoci dosahuje 50 %. V bode 44 podbod 4 sa navrhuje, že by v takom prípade distribútor pre film bol schopný predložiť distribučný rozpočet vo výške 20 000 EUR a mohol by očakávať, že dostane 50 % rozpočtu vo forme pomoci.

Podľa bodu 44 podbod 4, pokiaľ bol film natočený v tretej krajine a nedostal produkčnú podporu z prostriedkov EÚ, dostal by (pravdepodobne) 50 % pomoci na produkciu a mal by preto očakávať pomoc na distribúciu vo výške 10 000 EUR (50 % z 20 000 EUR).

Odkazuje bod 44 podbod 5 návrhu oznámenia na pomoc na distribúciu alebo na produkciu?

Bod 44 podbod 5 odkazuje na pomoc na produkciu v prípade mimoeurópskych diel. Mal by byť uvedený za bodom 44 podbod 2 a nie za bodom 44 podbod 4, ako je uvedené v návrhu.

Vylučuje bod 44, podbod 6 návrhu oznámenia podporu postprodukcie a hlavného filmovania?

Nie. Cieľom vety v návrhu oznámenia je objasniť príslušnú vetu oznámenia z roku 2001.

Cieľom je, aby pomoc nebola vyhradená pre jednotlivé časti reťazca filmovej produkcie. Podpora písania scenára a podpora rozvoja má výnimku.

Členský štát by napríklad producentom nemal ponúkať ďalšie osobitné podnety výslovne zamerané na postprodukciu v členskom štáte. To by predstavovalo nepriamu podporu postprodukčnému odvetviu v členskom štáte. Pomoc by mala byť poskytovaná na produkčné aktivity ako celok.

Aká je situácia pri filmoch vyrobených v rámci koprodukčných zmlúv medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ktoré nespĺňajú podmienky „európskeho diela“ vymedzené v prílohe?

Vymedzenie uvedené v návrhu oznámenia je založené na vymedzení európskeho filmu uvedené v programe MEDIA 2007. V kontexte štátnej pomoci je vhodné do tohto vymedzenia doplniť filmy vyrobené v rámci koprodukčných zmlúv medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

Toto vymedzenie bolo zahrnuté len ako navrhovaný spôsob obmedzenia súťaže medzi členskými štátmi s cieľom prilákať významné medzinárodné produkcie uvedené vyššie. Alternatívne vymedzenie európskeho diela, ktoré by bolo vhodné, je uvedené v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách. Privítali by sme iné návrhy mechanizmu na obmedzenie súťaže medzi členskými štátmi, podľa možnosti bez požiadavky rozlišovať medzi európskymi a mimoeurópskymi dielami.

A čo v prípade štátnej pomoci na transmediálne/intermediálne projekty a videohry?

Keďže transmediálne či intermediálne projekty sú nevyhnutne spojené s výrobou filmu, zložka filmovej produkcie sa považuje za audiovizuálne dielo v rámci rozsahu pôsobnosti tohto navrhovaného oznámenia.

Väčšina odpovedí poskytnutých v rámci verejných konzultácií o podkladovom dokumente bola proti rozšíreniu rozsahu pôsobnosti oznámenia aj na videohry. Pre hry sú príznačné iné charakteristiky, pokiaľ ide o výrobu, distribúciu, marketing a ich využívanie, ako je tomu v prípade filmov.

Komisia nedisponuje potrebným množstvom rozhodnutí o štátnej pomoci súvisiacich s videohrami a preto nemá dostatok skúseností na to, aby vymedzila spoločné kritéria na posudzovanie takejto pomoci, resp. kritériá udeľovania výnimiek. Bolo by preto predčasné zahrnúť tento sektor do tohto oznámenia.

Všetky opatrenia štátnej pomoci na podporu videohier sa však budú aj naďalej posudzovať na jednotlivom základe.

Prečo má Komisia pochybnosti o tradičných distribučných oknách (release window)?

Vo viacerých pripomienkach predložených v rámci prvej verejnej konzultácie bol spomenutý problém schém pomoci, v ktorých je poskytnutie pomoci podmienené špecifickými „distribučnými oknami“. Producenti a distribútori tvrdili, že stratégie v oblasti marketingu a distribúcie filmov by mali závisieť len od trhov, pretože sú pri rôznych audiovizuálnych dielach rozdielne. V štúdii o multiteritoriálnych licenciách vypracovanej pre Komisiu sa uvádza zoznam krajín, ktoré podmieňujú poskytnutie pomoci takýmito podmienkami.

Podmieňovanie poskytnutia pomoci uplatnením povinných distribučných okien môže mať nepriaznivý vplyv na viditeľnosť a šírenie audiovizuálnych diel, a v dôsledku toho aj na účinnosť pomoci z hľadiska zabezpečenia pestrejšieho výberu audiovizuálnych diel pre európske publikum. V navrhovanom oznámení sa preto členským štátom odporúča, aby poskytnutie podpory zbytočne nepodmieňovali podmienkami obmedzujúcimi distribúciu a marketing audiovizuálnych diel.

Aký je harmonogram preskúmania?

Predbežný harmonogram je dostupný na webovej stránke verejných konzultácií. Stránka sa bude v priebehu preskúmania priebežne aktualizovať:

  • marec 2012 – jún 2012: verejná konzultácia o návrhu oznámenia

  • jún 2012: uverejnenie odpovedí na konzultáciu

  • druhá polovica 2012: prijatie nového oznámenia o kinematografii.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site