Navigation path

Left navigation

Additional tools

MEMO/12/12

V Štrasburgu 17. januára 2012

Porušenia právnych predpisov: často kladené otázky

Z akých rôznych krokov pozostáva konanie o porušení právnych predpisov?

V článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa udeľuje Komisii ako strážkyni dodržiavania zmlúv právomoc zažalovať členský štát, ktorý si neplní povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ.

Konanie vo veci porušenia právnych predpisov začína žiadosťou o poskytnutie informácií („formálna výzva“) adresovanou príslušnému členskému štátu, na ktorú musí dať odpoveď v stanovenej lehote trvajúcej zvyčajne dva mesiace.

Ak Komisia nie je spokojná s poskytnutými informáciami a daný členský štát si podľa jej názoru neplní svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ, Komisia môže v takom prípade zaslať formálnu žiadosť o plnenie povinností vyplývajúcich z práva EÚ („odôvodnené stanovisko“), pričom vyzve tento členský štát, aby jej v stanovenej lehote, ktorá je zvyčajne dva mesiace, oznámil prijaté opatrenia na zabezpečenie takéhoto plnenia.

Ak členský štát nezabezpečí plnenie povinností vyplývajúcich z práva EÚ, Komisia sa môže v takom prípade rozhodnúť žalovať tento členský štát na Súdnom dvore. V približne 95 % prípadov porušovania právnych predpisov si však členské štáty splnia svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ ešte skôr, ako je na nich podaná žaloba na súde. Ak súd vydá rozsudok v neprospech členského štátu, členský štát musí následne prijať potrebné opatrenia na vyhovenie predmetnému rozsudku.

V osobitnom prípade, keď členské štáty neimplementujú smernice v lehotách dohodnutých Radou ministrov EÚ a Európskym parlamentom, môže Komisia požiadať súd, aby dotknutému členskému štátu uložil finančné penále už v prvom rozhodnutí o takomto prípade. Túto možnosť zaviedla Lisabonská zmluva a je ustanovená v článku 260 ods. 3 ZFEÚ.

Čo ak členský štát nevyhovie rozhodnutiu súdu?

Ak členský štát napriek prvému rozhodnutiu súdu nekoná, Komisia môže podľa článku 260 zmluvy začať riešiť ďalší prípad porušenia právnych predpisov, na čo jej pred opätovným podaním na súd stačí odoslať jeden varovný list. Ak Komisia opätovne zažaluje členský štát na súde, môže navrhnúť, aby mu súd uložil finančné penále, a to podľa trvania a závažnosti porušenia, ako aj veľkosti tohto členského štátu. Existujú dva druhy penále:

  • paušálne penále stanovené na základe času, ktorý uplynul od pôvodného rozhodnutia súdu,

  • denné penále počítané za každý deň od druhého rozhodnutia, až kým členský štát neskončí porušovanie právnych predpisov.

Kto rozhoduje o konečnom penále?

Finančné penále navrhuje Komisia a súd vo svojom rozhodnutí môže tieto sumy zmeniť.

Akú úlohu zohráva Komisia?

Komisia je strážkyňou dodržiavania zmlúv. Jej úlohou a povinnosťou je chrániť verejný záujem. Tento postup je ustanovený v zmluve (jednotlivé kroky, časové lehoty). Jeho súčasťou môže byť zažalovanie členských štátov na Súdnom dvore Európskej únie.

Rozhodnutie začať konanie o porušení proti členskému štátu prijíma kolégium. Rozhodnutie vychádza z presnej a nezaujatej právnej analýzy útvarov Komisie, ktoré spracúvajú dokumenty a informácie predložené jednotlivými stranami a akékoľvek sťažnosti.

Rozhodnutia Komisie o porušeniach sa raz mesačne zhromažďujú v rámci procesu, ktorý zahŕňa viacero politík. Tieto rozhodnutia sa zverejňujú.

Aktuálne štatistické údaje o porušeniach právnych predpisov vo všeobecnosti sa nachádzajú na webových stránkach:

http://ec.europa.eu/eu_law/infringements/infringements_sk.htm


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website