Navigation path

Left navigation

Additional tools

MEMO/11/710

Brusel 19. októbra 2011

Balík Komisie v oblasti energetickej infraštruktúry

Prečo potrebujeme nové plynovody a elektrorozvodné siete?

Energetická infraštruktúra (plynovody a elektrorozvodné siete) je kľúčom k splneniu všetkých našich cieľov v oblasti boja proti zmene klímy a v oblasti energetiky.

Na to, aby sme podiel obnoviteľnej energie zvýšili do roku 2020 na 20 % našej celkovej spotreby energie, je potrebné, aby sme energiu vyrobenú vo veterných parkoch a solárnych elektrárňach priviedli k spotrebiteľom. Vyžaduje si to integrovanejšiu a silnejšiu sieť ako sieť, ktorá existuje dnes.

Na to, aby sme prostredníctvom technológie ušetrili 20 % našej odhadovanej spotreby energie v roku 2020, potrebujeme inteligentné merače a inteligentné rozvodné sústavy, ktoré spotrebiteľom umožnia kontrolovať svoju spotrebu a ušetriť peniaze a energiu zmenou svojich zvykov.

Na to, aby sme aj v prípade krízy zabezpečili dodávky plynu, potrebujeme diverzifikovať naše zdroje a nové plynovody, ktoré privedú plyn z nových regiónov priamo do Európy.

Na to, aby sme mali fungujúci vnútorný trh, na ktorom vládne hospodárska súťaž, a spravodlivé a konkurencieschopné ceny, potrebujeme vzájomné prepojenia medzi členskými štátmi, ktoré umožnia, aby spoločnosti ponúkali svoju energiu vo všetkých členských štátoch.

Aký objem investícií je v EÚ potrebný?

Počas nasledujúcich desiatich rokov bude na výstavbu plynovodov a elektrorozvodných sietí potrebných približne 200 mld. EUR. Konkrétnejšie: 140 mld. EUR na vysokonapäťové elektrické prenosové systémy, aplikácie v oblasti uchovávania a inteligentných sietí, 70 mld. EUR na plynovody, na skladovanie, na terminály pre skvapalnený zemný plyn (LNG) a na infraštruktúru pre spätný tok (aby sa umožnil tok plynu v oboch smeroch) a 2,5 mld. EUR na infraštruktúru na prepravu CO2.

Znamená to, že je potrebné značné zvýšenie súčasných objemov investícií. V porovnaní s obdobím rokov 2000 až 2010 by z toho vyplývalo 30 %-né zvýšenie objemu investícií do sektora plynu a 100 %-né zvýšenie v sektore elektrickej energie v porovnaní s rovnako dlhým predchádzajúcim obdobím.

Prečo je potrebné, aby EÚ začala konať?

Odhaduje sa, že investície potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2020 sa nerealizujú, alebo že sa nerealizujú včas, a to najmä z dvoch dôvodov:

1. Získanie stavebných povolení trvá pridlho. V súčasnosti môže vybudovanie elektrického nadzemného vedenia trvať viac ako 10 rokov.

2. Nie všetky potrebné investície sú z obchodného hľadiska rentabilné. Je možné, že niektoré elektrické vedenia a plynovody nebudú z obchodného hľadiska rentabilné, keďže samotný trh neposkytuje dobrú návratnosť týchto investícií. Je rozdiel, či plánujete plynovod pre región, v ktorom ročná spotreba plynu predstavuje len približne 10 bcm, ako napr. v troch Baltských štátoch a Fínsku, alebo pre krajinu, ako napr. Nemecko, kde ročná spotreba predstavuje približne 80 bcm. Tieto krajiny by napriek tomu mali byť napojené na európsky trh s energiou, aby sa podporila hospodárska súťaž a spravodlivé ceny pre spotrebiteľa a aby sa zaručilo, že v prípade plynovej krízy sa môžu využiť iní dodávatelia plynu.

V niektorých prípadoch, sa investícia týka dvoch krajín: jednej plynú náklady, kým druhej plynú výhody. Takáto situácia vzniká napr. vtedy, keď sú kompresory nainštalované tak, aby umožnili tok plynu v dvoch smeroch s cieľom pomôcť susednej krajine v prípade plynovej krízy alebo keď sú elektrické vedenia vybudované v jednej krajine tak, aby dokázali prijať nadmerne vyrobenú veternú energiu z druhej krajiny.

Čo je nové?

Komisia navrhuje vybrať niekoľko projektov „spoločného záujmu“, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov v oblasti boja proti zmene klímy a v oblasti energetiky. Projekty, ktoré patria do tejto kategórie, majú dve výhody:

  • Uplatňuje sa pri nich osobitný postup poskytovania povolení, ktorý je ľahší, rýchlejší a transparentnejší ako bežné postupy: Každý členský štát určí jeden príslušný orgán zodpovedný za uskutočnenie celého postupu poskytnutia povolenia. Celý postup poskytnutia povolenia nebude trvať dlhšie ako 3 roky.

  • Tieto projekty sú oprávnené na financovanie zo zdrojov EÚ, či už vo forme grantov, projektových dlhopisov alebo záruk. V období 2014 – 2020 je na energetickú infraštruktúru v rámci nástroja Spájame Európu (Connecting Europe Facility – CEF) vyčlenených 9,1 mld. EUR.

Financovala EÚ projekty energetickej infraštruktúry už predtým?

Toto je vôbec prvýkrát, keď EÚ spolufinancuje budovanie rozsiahlej energetickej infraštruktúry zo svojho bežného rozpočtu. Počas uplynulého finančného obdobia (2007 – 2013) EÚ financovala hlavne štúdie uskutočniteľnosti, a to v celkovej výške 155 mil. EUR. Do energetických projektov sa v rámci Európskeho energetického plánu obnovy zriadeného v kontexte hospodárskej a finančnej krízy investovalo 3,85 mld. EUR. Išlo pritom o jednorazové platby.

Aké sú výberová kritériá pre projekty spoločného záujmu?

Mali by byť hospodársky, sociálne a environmentálne realizovateľné a mali by sa na nich podieľať aspoň dva členské štáty. Ďalšími sektorovými kritériami sa zaistí, aby sa projektmi výrazne zlepšilo zabezpečenie dodávok, umožnila trhová integrácia, posilnila hospodárska súťaž, zaistila flexibilita systému a umožnil prenos energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do stredísk spotreby a zariadení na uchovanie energie.

Ako sa vyberajú projekty spoločného záujmu?

Výber sa uskutočňuje v dvoch fázach:

1. Regionálna úroveň: Navrhovateľ projektu predloží svoj návrh príslušnej regionálnej skupine. Regionálne skupiny, ktoré spájajú členské štáty, regulačné orgány, prevádzkovateľov prenosových systémov a navrhovateľov projektov, zostavia svoj navrhovaný zoznam.

2. Úroveň EÚ: Konečné rozhodnutie o zozname projektov spoločného záujmu z celej Únie prijme Komisia. Prvý zoznam sa prijme do 31. júla 2013 a následne sa bude každé dva roky aktualizovať.

Aký objem finančných prostriedkov môže projekt získať?

EÚ bude spolufinancovať až 50 % nákladov na štúdie a práce a vo výnimočných prípadoch až 80 % nákladov, a to v prípade projektov, ktoré majú kľúčový význam pre zabezpečenie dodávok na regionálnej úrovni alebo úrovni EÚ alebo pre solidaritu, projektov, ktoré si vyžadujú inovačné riešenia, alebo projektov, ktoré majú viacsektorové synergické efekty.

Získajú všetky projekty spoločného záujmu automaticky finančnú podporu zo zdrojov EÚ?

Nie. Keď projekt získa status projektu spoločného záujmu, môže sa uchádzať o finančnú podporu zo zdrojov EÚ. Na to, aby sa projekty brali do úvahy pri udeľovaní grantov na práce, je potrebné preukázať, že ide o projekty, ktoré nie sú z obchodného hľadiska rentabilné. To, že projekt získa status „projektu spoločného záujmu“, nie je zárukou získania finančnej podpory zo zdrojov EÚ. Znamená to však, že projekt bude profitovať z rýchlejšieho postupu udeľovania povolení a osobitnej regulačnej úpravy stanovenej pre takéto projekty.

Mohli by ste uviesť príklady projektov, ktoré sa budú v budúcnosti financovať?

EÚ by mohla financovať:

  • Príbrežnú energetickú rozvodnú sieť v Severnom mori, ktorá by elektrickú energiu vyrobenú v príbrežných veterných parkoch prepravovala k spotrebiteľom vo veľkomestách.

  • Inovačné projekty uchovania elektrickej energie.

  • Komplexné projekty plynovodov, ktoré umožňujú priniesť plyn z nových dodávateľských zdrojov, ako je napr. oblasť Kaspického mora, do EÚ.

  • Kompresory, ktoré umožňujú tok plynu oboma smermi. Krajiny by si tak v prípade plynovej krízy mohli poskytnúť vzájomnú pomoc.

Aké nové nástroje obsahuje finančné portfólio, pokiaľ ide o projekty energetickej infraštruktúry?

Nástroje budú zahŕňať majetkové nástroje (napr. investičné fondy) a nástroje založené na zdieľaní rizika (napr. úvery a záruky, a najmä projektové dlhopisy), ktoré vytvárajú väčší multiplikačný efekt ako granty. Spojením rôznych druhov podpory bude možné prispôsobiť poskytovanú finančnú pomoc konkrétnym potrebám projektu. Nástroje založené na zdieľaní rizika budú pravdepodobne vhodné pre rozsiahlejšie investície na financovanie projektov, ako napr. projektov veľkých plynovodov na dovoz plynu, na ktorých sa podieľa väčší počet akcionárov. Realizácia vysoko inovačných projektov s výrazným technologickým rizikom, najmä v oblasti príbrežného prenosu energie, si môže vyžadovať podporu vo forme grantov.

Ako konkrétne by sa zlepšil postup udeľovania povolení?

Dokončenie projektov energetickej infraštruktúry môže najmä v sektore elektrickej energie trvať viac ako desať rokov. Dôvodom sú hlavne dlhé a komplexné postupy udeľovania povolení, ktoré zaberajú až 2/3 uvedeného času. Projekty európskeho záujmu budú profitovať z rýchlejších postupov udeľovania povolení, ktoré nepresiahnu 3 roky. Realizátori projektov sa okrem toho nebudú musieť s cieľom získať povolenie obracať na viacero orgánov, ale len na jeden vnútroštátny príslušný orgán, ktorý bude koordinovať postup udeľovania povolení a ktorý vydá komplexné rozhodnutie.

Navrhovaným postupom sa administratívne náklady na daný projekt v celej Európe znížia v priemere o približne 30 % na strane navrhovateľov a o približne 45% na strane príslušných orgánov.

Ak udeľovanie povolení trvá 3 roky, znamená to, že názory občanov nebudú vypočuté?

Novými pravidlami sa občanom poskytuje lepšia možnosť podieľať sa na projekte a zlepšuje sa možnosť vypočutia ich názorov. V nariadení sa uvádza, že občania musia byť do postupu udeľovania povolení zahrnutí v jeho počiatočnej fáze. V nariadení sa uvádza, že k tomu musí dôjsť PREDTÝM, ako realizátor projektu predloží svoju formálnu žiadosť o povolenie. Týmto spôsobom je možné zohľadniť názory občanov ešte vo fáze plánovania projektu. V mnohých členských štátoch sa v súčasnosti postupuje tak, že verejnosť je konzultovaná PO predložení spisu príslušnému orgánu.

Budú sa dodržiavať environmentálne normy EÚ, a najmä ochrana oblastí sústavy Natura 2000?

Environmentálne normy, najmä tie, ktoré sú stanovené v smernici týkajúcej sa sústavy Natura 2000, sa budú v plnej miere dodržiavať, a to najmä pokiaľ ide o potrebu vykonať primerané posúdenia vplyvu a minimalizovať vplyv na chránené biotopy. Novým systémom sa okrem toho prispeje k zlepšeniu kvality týchto posúdení, keďže environmentálne obavy sa vďaka lepšej účasti verejnosti a zainteresovaných strán identifikujú a zohľadnia v skoršej fáze postupu.

Pokiaľ ide o zachovanie biodiverzity a životného prostredia, platné normy sa zachovajú. V prípade kľúčových projektov, ktoré je potrebné realizovať napriek nepriaznivému vplyvu na oblasť sústavy Natura 2000, sa zaistí, že povolenie sa udelí najmenej škodlivému variantu, overí sa, či neexistujú žiadne iné alternatívne riešenia, a prijmú sa potrebné opatrenia na kompenzáciu v súlade so smernicou týkajúcou sa sústavy Natura 2000.

Aký je časový rámec prijatia návrhu nariadenia a príslušného postupu vzťahujúceho sa na výzvy na predkladanie návrhov?

Európsky parlament a Rada by nariadenie mali prijať do konca roka 2012 a účinnosť by malo nadobudnúť začiatkom roka 2013. Zostane tak dosť času na zostavenie prvého zoznamu projektov spoločného záujmu z celej Únie vzhľadom na ich možné financovanie v rámci nástroja Spájame Európu (CEF), ktorý sa začne uplatňovať v roku 2014.

Ďalšie informácie:

http://ec.europa.eu/energy/infrastructure/strategy/2020_en.htm


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website