Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

MEMO/11/706

Brusel 19. októbra 2011

Spájame Európu: Nová základná dopravná sieť EÚ

Komisia dnes prijala návrh na transformáciu existujúcej mozaiky európskych ciest, železníc, letísk a prieplavov na jednotnú dopravnú sieť (TEN-T). Novou základnou sieťou sa pre cestujúcich a podniky v celej EÚ odstránia prekážky, zmodernizuje infraštruktúra a zjednodušia cezhraničné dopravné činnosti. Zlepšia sa ňou prepojenia medzi rôznymi druhmi dopravy a znížením emisií CO2 pochádzajúcich z dopravy sa prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti boja proti zmene klímy.

Podpredseda Európskej komisie Siim Kallas, ktorý je zodpovedný za oblasť dopravy, uviedol: „Doprava predstavuje základný prvok efektívneho hospodárstva EÚ, ale nevyhnutné prepojenia v súčasnosti chýbajú. Európske železnice musia používať 7 rôznych rozchodov koľajníc a len 20 najväčších európskych letísk a 35 najväčších európskych prístavov je priamo napojených na železničnú sieť. Európa nebude bez dobrých prepojení rásť ani prosperovať.

Nová politika vzišla z dvojročného procesu konzultácií a stanovuje sa ňou základná dopravná sieť, ktorá sa má zriadiť do roku 2030 a ktorá má fungovať ako oporná os dopravy v rámci jednotného trhu. V návrhoch na financovanie, ktoré boli dnes zverejnené (na obdobie 2014 – 2020), sa finančné prostriedky vyčlenené na dopravu v EÚ takisto úzko zameriavajú na túto základnú dopravnú sieť, na doplnenie chýbajúcich cezhraničných spojení, odstránenie prekážok a vytvorenie inteligentnejšej siete.

Novú základnú sieť TEN-T bude podporovať komplexná sieť trás na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ktoré sa napájajú na základnú sieť. Túto komplexnú sieť budú financovať predovšetkým členské štáty, pričom však bude možné získať isté finančné prostriedky EÚ vyčlenené na dopravu a regióny vrátane nových inovačných finančných nástrojov. Cieľom je zaistiť, aby veľká väčšina európskych občanov a podnikov postupne do roku 2050 nebola od hlavnej prístupovej siete vzdialená viac ako 30 minút cesty.

Nová dopravná sieť prinesie celkovo:

  • bezpečnejšie cestovanie s menším počtom zápch,

  • aj hladšie a rýchlejšie cestovanie,

31,7 mld. EUR vyčlenených na dopravu na základe Nástroja na prepojenie Európy, ktorý je súčasťou viacročného finančného rámca, bude účinne fungovať ako počiatočný kapitál na podnietenie ďalších investícií členských štátov do dokončenia náročných cezhraničných prepojení a spojení, ktoré by sa inak možno nevybudovali. Každému 1 miliónu EUR vynaloženému na európskej úrovni budú zodpovedať investície vo výške 5 miliónov od vlád členských štátov a 20 miliónov zo súkromného sektora.

V prílohe sa nachádzajú mapy, na ktorých je znázornená základná transeurópska dopravná sieť (TEN-T) pre rok 2030, ako aj najdôležitejšie realizačné koridory pre finančné obdobie 2014 – 2020.

Kontext:

V novej politike sa pre Európu stanovuje oveľa menšia a prísnejšie vymedzená dopravná sieť. Jej cieľom je zamerať vynakladanie finančných prostriedkov na menší počet projektov, v rámci ktorých sa môže realizovať skutočná pridaná hodnota pre EÚ. Členské štáty budú takisto musieť plniť prísnejšie požiadavky, pokiaľ ide o spoločné špecifikácie, ktoré budú platiť cezhranične, a budú mať právne povinnosti skutočne dokončiť projekt.

Sieť TEN-T sa skladá z dvoch vrstiev: základnej siete, ktorá sa má dokončiť do roku 2030, a komplexnej siete napájajúcej sa na základnú sieť, ktorá sa má dokončiť do roku 2050. Komplexnou sieťou sa zaistí úplné pokrytie EÚ a prístupnosť všetkých regiónov. V rámci základnej siete sa za prioritu stanovia najdôležitejšie spojenia a uzly TEN-T, ktoré by mali byť v plnej miere funkčné do roku 2030. Obe vrstvy zahŕňajú všetky druhy dopravy: cestnú dopravu, železničnú dopravu, leteckú dopravu, vnútrozemskú vodnú dopravu a námornú dopravu, ako aj intermodálne platformy.

V usmerneniach pre TEN-T sa stanovujú spoločné požiadavky na infraštruktúru TEN-T s prísnejšími požiadavkami vzťahujúcimi sa na základnú sieť. Zaistí sa tým plynulá doprava v rámci celej siete. Politikou sa takisto podporuje realizácia systémov riadenia dopravy, ktoré umožnia optimalizovať využívanie infraštruktúry a znížiť emisie CO2 prostredníctvom zvýšenia efektívnosti.

Realizácia základnej siete bude uľahčená použitím koncepcie koridorov. 10 koridorov bude tvoriť základ koordinovaného rozvoja infraštruktúry v rámci základnej siete. Tieto koridory sa budú vzťahovať na minimálne 3 druhy dopravy, 3 členské štáty a 2 cezhraničné úseky a budú spájať dotknuté členské štáty, ako aj príslušné zainteresované strany, napr. manažérov infraštruktúry a používateľov. Európski koordinátori budú predsedať „platformám pre koridory“, ktoré spoja všetky zainteresované strany a ktoré budú predstavovať významný nástroj zaručujúci koordináciu, spoluprácu a transparentnosť.

See http://ec.europa.eu/transport/index_en.htm for core network maps, national maps, projects lists.

Hlavné fakty a čísla/Často kladené otázky

  • Doprava predstavuje základný prvok efektívneho európskeho hospodárstva.

  • Očakáva sa, že nákladná doprava porastie do roku 2050 o 80 % a osobná doprava o viac ako 50 %.

  • Rast si vyžaduje obchod. A obchod si vyžaduje dopravu. Oblasti Európy, ktorým chýbajú dobré prepojenia, nebudú prosperovať.

Nová základná sieť – čísla

Základná sieť:

  • prepojí 83 hlavných európskych prístavov so železničnými a cestnými spojeniami,

  • prepojí 37 kľúčových letísk so železničnými prepojeniami smerujúcimi do najvýznamnejších miest,

  • zmodernizuje 15 000 km železničných dráh na vysokorýchlostné spojenie,

  • zrealizuje 35 významných cezhraničných projektov na odstránenie prekážok.

Bude predstavovať hospodársku životnú silu jednotného trhu a umožní skutočný voľný tok tovaru a osôb v rámci Únie.

Nová základná sieť – financovanie:

Prvá etapa financovania základnej siete (obdobie 2014 – 2020) – pozri zoznam projektov v prílohe – bude podľa odhadov stáť 250 mld. EUR. Základná sieť sa má dokončiť do roku 2030.

V rámci Nástroja na prepojenie Európy sa na dopravnú infraštruktúru pre budúce finančné obdobie (2012 – 2020) poskytne 31,7 mld. EUR. 80 % tejto sumy sa použije na:

  • Podporu projektov základnej siete – prioritné projekty pozdĺž 10 realizačných koridorov základnej siete. Finančné prostriedky budú k dispozícii aj pre obmedzený počet projektov z iných úsekov, ktoré majú z hľadiska základnej siete pre Európu vysokú pridanú hodnotu.

  • Financovanie horizontálnych projektov – projekty súvisiace s oblasťou IT – ako napr. financovanie SESAR (technologického rozmeru systému manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) alebo ERTMS (Európskeho systému riadenia železničnej dopravy), ktorý sa musí používať v rámci hlavných dopravných koridorov. Toto predstavuje obzvlášť naliehavý aspekt, keďže ďalšou inováciou novej základnej siete sú prísnejšie povinnosti, aby sa dopravné systémy zosúladili, t. j. je potrebné investovať do splnenia prevažne už existujúcich noriem EÚ, napr. noriem týkajúcich sa spoločných systémov signalizácie v železničnej doprave.

Zostávajúce finančné prostriedky sa môžu poskytnúť na ad hoc projekty vrátane projektov v oblasti komplexnej siete.

Ako zistím, ktoré dopravné projekty týkajúce sa mojej krajiny získajú finančnú podporu?

Základnou zásadou je, že každej krajine plynú výhody z prístupu k silnej základnej európskej dopravnej sieti, ktorá umožňuje voľný tok tovaru a osôb. Na túto sieť budú napojené všetky európske krajiny.

Zoznam projektov, ktoré boli stanovené za prioritu, pokiaľ ide o financovanie zo zdrojov EÚ vzhľadom na nasledujúce finančné obdobie (2014 – 2020), je uvedený v prílohe k nariadeniu týkajúcemu sa Nástroja na prepojenie Európy – pozri prílohu k tomuto MEMO. (odkaz).

Tieto projekty sú oprávnené na financovanie z prostriedkov EÚ vyčlenených na dopravu na obdobie 2014 – 2020, lebo:

  • spĺňajú kritériá zaradenia do základnej siete stanovené v metodike (ďalšie informácie o metodike a kritériách sa nachádzajú v ďalšej časti textu),

  • predstavujú pre EÚ vysokú pridanú hodnotu,

  • je možné ich zrealizovať v období rokov 2014 až 2020.

Bude na členských štátoch, aby Komisii predložili podrobné návrhy, na základe ktorých budú pridelené finančné prostriedky, a to pravdepodobne od začiatku roka 2014. Presný objem dostupných finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ závisí aj od podrobností v návrhoch jednotlivých štátov. Celkovo bude príspevok EÚ k významnému rozvoju dopravnej infraštruktúry predstavovať zvyčajne 20 % investičných nákladov počas ktoréhokoľvek 7-ročného rozpočtového obdobia. Podpora pre individuálne štúdie môže dosahovať až 50 % a podpora pre štúdie a stavebné práce v prípade cezhraničných projektov môže predstavovať až 40 %. Zvyšok hradia členské štáty, regionálne orgány alebo podľa možnosti súkromní investori.

Čo ak nepatrím do základnej siete? Čo je to komplexná sieť? Kto ju financuje a ako funguje?

Sieť na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ktorú nazývame komplexná sieť, bude napojená na základnú dopravnú sieť. Táto komplexná sieť tvorí neoddeliteľnú súčasť politiky TEN-T. V prevažnej miere ju budú riadiť samotné členské štáty, pričom budú mať k dispozícii isté finančné prostriedky v rámci dopravnej politiky a samozrejme v rámci regionálnej politiky.

Predstavuje to subsidiaritu v praxi. Našim zámerom je, aby veľká väčšina európskych občanov a podnikov postupne do roku 2050 nebola od hlavnej prístupovej siete vzdialená viac ako 30 minút cesty.

Nové usmernenia pre TEN-T presahujú, pokiaľ ide o vymedzenie požiadaviek, doterajší rámec a zahŕňajú aj komplexnú sieť, takže postupom času sa do roku 2050 rozsiahle časti komplexnej siete zosúladia, pokiaľ ide o interoperabilné a efektívne normy železničnej dopravy, elektrických vozidiel atď.

Ako vyzerajú prísnejšie požiadavky vzťahujúce sa na základnú sieť?

Existujú dva dôležité súbory požiadaviek vzťahujúcich sa na projekty, ktoré sú financované v rámci základnej siete: a) technické požiadavky, ktoré je potrebné uplatňovať a b) nové právne požiadavky na dokončenie projektov.

Technické požiadavky:

Najmä pokiaľ ide o základnú sieť, je zmysluplné, aby technické požiadavky boli interoperabilné v rámci celej siete. Znamená to napríklad, že ERTMS (Európsky systém riadenia železničnej dopravy), ktorý je základným inteligentným dopravným systémom na riadenie vlakov, sa musí všade uplatňovať. Rovnako sa v rámci celej siete musia uplatňovať normy bezpečnosti cestnej premávky, pokiaľ ide o požiadavky na bezpečnosť tunelov a požiadavky na bezpečnosť cestnej premávky, a technológie ITS (inteligentných dopravných systémov) sa musia zosúladiť. Takisto platí, že ak sa má v budúcnosti vybudovať infraštruktúra pre nabíjanie elektrických vozidiel, nabíjacie stanice musia logicky spĺňať spoločné normy, aby ich vozidlá mohli využívať v rámci celej siete.

Právne požiadavky:

V usmerneniach pre TEN-T sa zavádza nová prísna právna požiadavka, na základe ktorej budú mať členské štáty, ktorých projekty získali finančnú podporu v rámci základnej siete, právnu povinnosť dokončiť tieto projekty, a síce do roku 2030, ktorý je dátumom zavŕšenia základnej siete. Táto právna požiadavka by mala členské štáty jasne motivovať, aby neodbočili od svojich dopravných projektov.

Ako sa dostaneme k 250 mld. EUR, ktoré sú potrebné pre základnú sieť?

31,7 mld. EUR vyčlenených na dopravu na základe Nástroja na prepojenie Európy, ktorý je súčasťou viacročného finančného rámca, bude účinne fungovať ako počiatočný kapitál na podnietenie ďalších investícií členských štátov do dokončenia náročných cezhraničných prepojení a spojení, ktoré by sa inak možno nevybudovali.

Finančné prostriedky poskytnuté na TEN-T majú silný pákový efekt. Skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že každému 1 miliónu EUR vynaloženému na európskej úrovni budú zodpovedať investície vo výške 5 miliónov od vlád členských štátov a 20 miliónov zo súkromného sektora.

Popri týchto prostriedkoch získaných na základe pákového efektu tu teraz existuje možnosť nových prostriedkov zo súkromného sektora, ktoré prichádzajú prostredníctvom inovačných finančných nástrojov, ako napr. projektových dlhopisov.

Ako funguje spolufinancovanie? Koľko peňazí pochádza z členských štátov a koľko poskytuje Európa?

Dopravná infraštruktúra si vyžaduje obrovskú investíciu a jej hlavná časť bude vždy pochádzať z členských štátov. Úlohou Európy pri investovaní a koordinácii je poskytnúť pridanú hodnotu tým, že odstráni vážne prekážky a vybuduje chýbajúce spojenia a prepojenia, ako aj podporí vytvorenie skutočnej európskej dopravnej siete.

Bežné podiely spolufinancovania projektov TEN-T v rámci základnej siete budú predstavovať:

  • Až do 50 % spolufinancovania zo zdrojov EÚ v prípade štúdií.

  • Až do 20 % v prípade prác (napr. prieskumných prác pre významný tunel).

  • Existujú určité možnosti, ako zvýšiť spolufinancovanie cezhraničných projektov železničných prepojení a prepojení vnútrozemských vodných ciest (až do výšky 40 %).

  • V prípade určitých projektov ITS, ako napr. ERTMS, môže byť k dispozícii vyšší podiel spolufinancovania (až do výšky 50 %) na podporu členských štátov, v ktorých prebieha príslušná zmena.

Ako sa vybrali projekty, ktoré patria do základnej siete?

Prioritou bolo preorientovať finančné prostriedky EÚ vyčlenené na dopravu, aby sa vytvorila skutočná európska sieť; nešlo iba o odstránenie prekážok nekoordinovaným spôsobom, ale o vytvorenie skutočnej siete.

Na tento účel sa na základe rozsiahlych konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami vypracovala nová metodika. Cieľom bolo vytvoriť európsku sieť, prepojiť hlavné sociálne a hospodárske centrá a vstupné brány do tretích krajín (prístavy, letiská a pozemné prepojenia) a vytvoriť infraštruktúru, ktorá je potrebná na podporu jednotného trhu, posilnenie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rozvoja.

Uvedená metodika sa zakladá na viacerých krokoch. Po prvé, výber hlavných uzlov, ktoré spĺňajú určité štatistické kritériá, napríklad hlavné mestá a ďalšie významné sociálne a hospodárske centrá, hlavné prístavy (objemové a územné kritériá), ako aj hlavné letiská (objemové a územné kritériá) a vstupné brány do tretích krajín. Po druhé, postup prepájania týchto uzlov pozemnými druhmi dopravy – železničnou dopravou, vnútrozemskou vodnou dopravou a cestnou dopravou (niektoré tieto prepojenia už existujú, pri niektorých existujú prekážky a niektoré chýbajú). Po tretie, začlenenie podrobnej analýzy hlavných tokov osobnej a nákladnej dopravy. Je to nevyhnutné na vymedzenie prioritných úsekov základnej siete a na jasné zviditeľnenie prioritných úsekov, na ktorých je potrebná modernizácia alebo výstavba infraštruktúry, resp. kde je potrebné odstrániť prekážky.

Na základe týchto kritérií sa vymedzila strategická základná sieť, ktorá spája strategicky významné uzly, vymedzili sa multimodálne trasy a zároveň sa zohľadnili hlavné dopravné toky.

Všetky projekty v rámci základnej siete majú prioritu, pokiaľ ide o spolufinancovanie zo zdrojov EÚ. Pokiaľ však ide o finančné obdobie 2014 – 2020, osobitný význam sa pripisuje financovaniu cezhraničných projektov, ktoré predstavujú pre EÚ najvyššiu pridanú hodnotu.

Čo presne sa chápe pod pojmom koridor a na čo koridory potrebujeme?

Z minulých skúseností vyplýva, že je veľmi ťažké realizovať cezhraničné projekty a iné dopravné projekty v rôznych členských štátoch koordinovaným spôsobom. Naopak je veľmi ľahké vytvoriť rôznorodé systémy a prepojenia a vytvoriť viac prekážok.

Významnou inováciou nových usmernení pre TEN-T je zavedenie 10 realizačných koridorov základnej siete. Ich cieľom je pomôcť pri rozvoji základnej siete. Každý koridor sa musí vzťahovať na tri druhy dopravy, tri členské štáty a 2 cezhraničné úseky.

S cieľom spojiť všetky príslušné zainteresované strany a členské štáty sa vytvoria „platformy pre koridory“. Platforma pre koridor je riadiaca štruktúra, ktorá vypracuje a zrealizuje „plány rozvoja koridoru“, aby bolo možné efektívne spojiť práce na danom koridore, ktoré sa vykonávajú v rôznych členských štátoch a nachádzajú sa v rôznych štádiách pokroku. Platformám pre koridory vzťahujúcim sa na 10 kľúčových koridorov základnej siete budú predsedať európski koordinátori.

Ako TEN-T plní ciele v oblasti životného prostredia?

TEN-T je základným nástrojom na to, aby dopravná politika splnila celkový cieľ znížiť emisie z dopravy o 60 % do roku 2050 (pozri bielu knihu o doprave do roku 2050 uverejnenú začiatkom tohto roka). Sieť TEN-T je vo svojej podstate multimodálnou dopravnou sieťou, ktorá uľahčuje podstatný presun cestujúcich a nákladu od cestnej dopravy k železničnej doprave a k iným druhom dopravy. Všetky projekty TEN-T sa musia predtým, ako splnia podmienky udelenia finančných prostriedkov EÚ, podrobiť prísnemu posúdeniu ich vplyvu na životné prostredie. Musia preto splniť všetky požiadavky, pokiaľ ide o plánovanie a udržateľnosť, stanovené v právnych predpisoch EÚ vzťahujúcich sa na životné prostredie.

Kontext politiky TEN-T: Úlohou politiky transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) je zaviesť dopravnú infraštruktúru a prepojenia na podporu jednotného trhu s cieľom zabezpečiť voľný tok tovaru a osôb a podporiť rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť EÚ. V minulosti sa systémy dopravy v Európe rozvíjali prevažne na vnútroštátnom základe. Viedlo to k stavu, že dopravné prepojenia na hraniciach alebo pozdĺž kľúčových koridorov buď chýbajú, alebo sú nevyhovujúce. Zlé dopravné prepojenia brzdia hospodársky rast. Od 80-tych rokov 20. storočia sa finančné prostriedky EÚ v rámci politiky TEN-T sústreďujú na podporu rozvoja kľúčových projektov európskej infraštruktúry. A zaznamenali sa mnohé dôležité úspechy (pozri odkaz). Vzhľadom na obzvlášť náročnú finančnú situáciu je však potrebné, aby sa výdavky EÚ vyčlenené na dopravu preorientovali na oblasti, v ktorých prinášajú maximálnu pridanú hodnotu, a aby sa tak vytvorila silná základná európska sieť.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site