Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – objasnenie hlavných prvkov

Commission Européenne - MEMO/11/685   12/10/2011

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/11/685

V Bruseli 12. októbra 2011

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – objasnenie hlavných prvkov

Komisia dnes uverejnila návrhy štyroch základných nariadení Európskeho parlamentu a Rady pre spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), a to i) nariadenie o priamych platbách, ii) nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov, iii) nariadenie o rozvoji vidieka a iv) horizontálne nariadenie o financovaní, správe a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Okrem toho existujú tri menšie nariadenia, ktoré upravujú opatrenia prechodu na nové pravidlá. Súbor obsahuje aj: dôvodovú správu, zhrnutie pre občanov a prílohy súvisiace s rôznymi hľadiskami posúdenia vplyvu.

Hlavné prvky návrhov možno zhrnúť takto:

  • Priame platby

Režim základnej platby: Od roku 2013 sa bude uplatňovať nový tzv. režim základnej platby, aby sa prestali využívať rozličné systémy režimu jednotných platieb v krajinách EÚ-15 (ktorý umožňuje historické referenčné hodnoty, platby na hektár alebo kombináciu týchto dvoch možností) a režim zjednodušenej platby na plochu vo väčšine krajín EÚ-12. (Pozri http://ec.europa.eu/agriculture/markets/sfp/pdf/ms_en.pdf, nachádzajú sa tu informácie o súčasných modeloch v jednotlivých členských štátoch) Na tento režim sa bude rovnako ako v súčasnosti vzťahovať tzv. krížové plnenie (pričom sa budú dodržiavať určité pravidlá v oblasti životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a iné), hoci súčasná požiadavka sa rôznymi spôsobmi zjednodušila (pozri nižšie). Cieľom je výrazne znížiť rozdiely medzi úrovňami platieb po úplnom zavedení súčasných právnych predpisov, medzi poľnohospodármi, regiónmi (t. j. interne) a medzi členskými štátmi (t. j. externe). Do začiatku roka 2019 budú musieť všetky členské štáty prejsť na režim jednotnej platby na hektár na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. V súlade s návrhmi Komisie predloženými vo viacročnom finančnom rámci sa vnútroštátne finančné rámce pre priame platby prispôsobia tak, aby príjemcovia, ktorí dostávajú menej ako 90 % priemernej platby EÚ na hektár, získali viac. Rozdiel medzi sumami uvádzanými v súčasnosti a 90 % priemerom EÚ-27 sa zníži o jednu tretinu. Napríklad ak sa v členskom štáte v súčasnosti získava priemerná suma na hektár vo výške 75 % priemeru EÚ, t. j. o 15 % menej v porovnaní s 90 %, do roku 2020 sa táto suma zvýši na 80 %. Komisia sa zaviazala diskutovať o dlhodobejšom cieli dosiahnuť „úplné zblíženie“ prostredníctvom rovnakého rozdelenia priamej podpory v celej Európskej únii v rámci finančných výhľadov po roku 2020.

Ekologizácia: Každý poľnohospodársky podnik získa okrem základnej platby aj dodatočnú platbu na hektár za dodržiavanie určitých poľnohospodárskych postupov, ktoré sú prospešné pre klímu a životné prostredie. Členské štáty na túto platbu použijú 30 % prostriedkov vnútroštátneho finančného rámca. Je to povinná výška platby, ale nebudú sa na ňu vzťahovať žiadne stropy

Tri plánované opatrenia sú:

  • udržiavanie trvalých pasienkov;

  • diverzifikácia plodín (poľnohospodár musí na svojej ornej pôde pestovať aspoň tri druhy plodín, ani jeden z nich však nesmie zaberať viac ako 70 % pôdy a tretí druh sa musí pestovať minimálne na 5 % ornej plochy) a

  • udržiavanie tzv. oblasti ekologického zamerania na minimálne 7 % poľnohospodárskej pôdy (okrem plôch pokrytých trvalým trávnatým porastom) – t. j. medze, živé ploty, stromy, neobrábaná pôda, krajinné prvky, biotopy, nárazníkové zóny, zalesnené oblasti.

  • Pozn.: Na ekologických výrobcov sa nevzťahujú nijaké ďalšie požiadavky, pretože sa ukázal ich jasný ekologický prínos.

Oblasti s prírodnými prekážkami: Členské štáty (alebo regióny) môžu poskytnúť dodatočnú platbu pre oblasti s prírodnými prekážkami (ako sa vymedzuje podľa pravidiel v oblasti rozvoja vidieka) – a to až do výšky 5 % vnútroštátneho finančného rámca. Pre členské štáty je to nepovinné a neovplyvní to možnosti znevýhodnených oblastí dostupné v rámci rozvoja vidieka. Pozn.: V reakcii na kritiku Dvora audítorov sa vymedzenie pojmu znevýhodnených oblastí upravilo tak, aby odzrkadľovalo objektívne biofyzikálne a ostatné kritériá.

Mladí poľnohospodári: Základná platba poskytovaná začínajúcim mladým poľnohospodárom (osoby mladšie ako 40 rokov) by sa mala zvýšiť o ďalších 25 % počas prvých päť rokov alebo kým daná osoba nedosiahne 40 rokov. Je to obmedzené maximálnou priemernou veľkosťou poľnohospodárskeho pozemku v príslušnom členskom štáte (pozri prílohu VII). V prípade členských štátov, kde sú poľnohospodárske pozemky malé, je limit 25 ha. Tieto platby sa financujú do výšky 2 % vnútroštátneho finančného rámca.

Malí poľnohospodári: Každý poľnohospodár, ktorý požiadal o podporu v roku 2014, sa môže do 15. októbra 2014 rozhodnúť, či sa zúčastní na režime pre malých poľnohospodárov, čím by získal ročnú platbu, ktorú členský štát pevne stanoví vo výške od 500 EUR do 1 000 EUR, a to bez ohľadu na veľkosť poľnohospodárskeho pozemku. (Suma bude súvisieť buď s priemernou platbou na príjemcu, alebo s vnútroštátnou priemernou platbou na hektár na 3 hektáre.) Bude to znamenať obrovské zjednodušenie pre príslušných poľnohospodárov a vnútroštátne správne orgány. Na účastníkov sa budú vzťahovať menej prísne požiadavky krížového plnenia a budú oslobodení od požiadavky ekologizácie. (Z posúdenia vplyvu vyplýva, že približne jedna tretina poľnohospodárskych podnikov, ktoré žiadajú o financovanie v rámci SPP, má plochu s rozlohou do 3 hektárov, čo však predstavuje len 3 % celkovej poľnohospodárskej plochy v EÚ-27.) Celkové náklady na režim pre malých poľnohospodárov nesmú presiahnuť 10 % vnútroštátneho finančného rámca a výška platby sa v prípade potreby náležite prispôsobí. Regiónom s mnohými malými poľnohospodárskymi podnikmi sa zároveň poskytnú finančné prostriedky na rozvoj vidieka s cieľom zabezpečiť poradenstvo malým poľnohospodárom v oblasti dotácií hospodárskeho rozvoja a reštrukturalizácie.

Možnosť viazanej podpory: Na riešenie potenciálne nepriaznivých účinkov rozdelenia priamych platieb na vnútroštátnom základe budú mať členské štáty možnosť poskytnúť obmedzené dodatočné sumy viazaných platieb, t. j. platieb spojených s konkrétnym výrobkom. Sumy budú obmedzené na 5 % vnútroštátneho finančného rámca, pokiaľ členské štáty v súčasnosti poskytujú 0 – 5 % viazanej podpory alebo maximálne 10 % v prípade, že súčasná úroveň viazanej podpory prevyšuje 5 %. Komisia môže schváliť vyššiu mieru, ak členské štáty preukážu, že je to oprávnené.

Prevod finančných prostriedkov medzi piliermi: Členské štáty budú mať možnosť presunúť až 10 % prostriedkov vnútroštátneho finančného rámca pre priame platby (1. pilier) do svojho finančného rámca pre rozvoj vidieka. Členské štáty, ktoré dostanú v súvislosti s priamymi platbami menej ako 90 % priemeru EÚ, môžu v súčasnosti presunúť až 5 % svojich finančných prostriedkov na rozvoj vidieka do prvého piliera vnútroštátneho finančného rámca.

Krížové plnenie: Prideľovanie všetkých platieb z vnútroštátneho finančného rámca pre priame platby bude aj naďalej súvisieť s rešpektovaním niekoľkých základných požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a noriem v oblasti zdravia rastlín a zvierat. V rámci zjednodušenia sa však znížil počet povinných požiadaviek na hospodárenie z 18 na 13 a pravidiel o dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave z 15 na 8, napríklad odstránením prvkov, ktoré nie sú pre poľnohospodára dôležité. Navrhuje sa zároveň, aby sa ustanovenia rámcovej smernice o vode a smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov zahrnuli do pravidiel krížového plnenia, hneď ako sa ukáže, že sa náležite uplatňujú vo všetkých členských štátoch.

Stanovenie stropov: Výška podpory, ktorú môže ktorýkoľvek samostatný poľnohospodársky podnik získať z režimu základných platieb, sa obmedzí na sumu 300 000 EUR ročne, pričom platba sa zníži o 70 % v prípade sumy od 250 000 do 300 000 EUR, o 40 % v prípade sumy od 200 000 do 250 000 EUR a o 20 % v prípade sumy od 150 000 do 200 000 EUR. V záujme zohľadnenia zamestnanosti si však podnik môže pred uplatnením tohto zníženia odpočítať náklady na platy v predchádzajúcom roku (vrátane daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie). Pozn.: Finančné prostriedky usporené v rámci tohto mechanizmu zostávajú v príslušnom členskom štáte a sú presunuté do finančného rámca pre rozvoj vidieka, aby ich poľnohospodári a operačné skupiny európskeho partnerstva v oblasti inovácií použili na inovácie a investície. Aktívni poľnohospodári: Komisia spresňuje definíciu aktívnych poľnohospodárov, aby odstránila niekoľko právnych medzier.

Aktívni poľnohospodári: Komisia spresňuje definíciu aktívnych poľnohospodárov, aby odstránila niekoľko právnych medzier. S cieľom vylúčiť platby tým žiadateľom, ktorí sa nevenujú žiadnej alebo skutočnej poľnohospodárskej činnosti, sa v navrhovanej definícii uvádza, že platby by sa nemali poskytovať žiadateľom, ktorých priame platby SPP tvoria menej ako 5 % celkových príjmov zo všetkých nepoľnohospodárskych činností, alebo ak ich poľnohospodárske plochy tvoria prevažne oblasti, ktoré sa prirodzene udržiavajú v stave vhodnom pre pastvu alebo pestovanie, a nevykonávajú minimálnu požadovanú činnosť, ako určujú členské štáty. Výnimku tvoria poľnohospodári, ktorí dostávajú menej ako 5 000 v rámci priamych platieb za minulý rok.

Hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu – V pravidlách sa rok 2014 stanovuje ako nový referenčný rok v súvislosti s rozlohou pôdy, zároveň však bude existovať prepojenie na pôdu obrábanú v roku 2011 s cieľom zabrániť špekuláciám.

  • Mechanizmy riadenia trhu

Existujúce systémy verejných intervencií a pomoci na súkromné skladovanie sú osvedčenými mechanizmami záchranných sietí s cieľom pomôcť výrobcom v časoch ťažkostí na trhu, ktoré sa objavili napríklad po potravinovej kríze. Budú však prepracované, aby sa zvýšila ich schopnosť reagovať a účinnosť. Nová bezpečnostná doložka sa zavádza pre všetky odvetvia, aby sa Komisii umožnilo prijať záchranné opatrenia s cieľom reagovať na všeobecné narušenia trhu – ako boli napríklad opatrenia prijaté počas krízy spôsobenej baktériou E-coli od mája do júla 2011. Tieto opatrenia sa budú financovať z rezervy pre prípad krízy uvedenej vo viacročnom finančnom rámci.

So zreteľom na to, že sa už stanovilo skončenie režimu kvót na mlieko a práv na výsadbu viniča, Komisia má v úmysle ukončiť posledný zostávajúci režim kvót – na cukor. Systém kvót na cukor by mal skončiť 30. septembra 2015. Keďže väčšina rozvojových krajín má neobmedzený bezcolný prístup na trh EÚ, ale vývoz EÚ obmedzujú pravidlá WTO (kým existujú kvóty), skončenie systému kvót je jediný spôsob, ako pre odvetvie zabezpečiť dlhodobý výhľad, a to najmä v súvislosti s očakávaným zvýšením produktivity. V období po skončení systému kvót bude možné v prípade bieleho cukru poskytovať pomoc na súkromné skladovanie. Mali by sa stanoviť štandardné ustanovenia dohôd medzi cukrovarníckymi závodmi a pestovateľmi cukrovej repy.

Program ovocie do škôl a program mlieko do škôl sa rozšíria. V znení sa odrážajú aj existujúce návrhy z decembra 2010 týkajúce sa mliekarenstva (povinné písomné zmluvy a väčšia možnosť dohodnúť sa v potravinovom reťazci) a kvality marketingových noriem vrátane pojmu „miesto poľnohospodárskej výroby“.

V záujme zlepšenia rokovacej pozície poľnohospodárov v potravinovom reťazci sa Komisia snaží o lepšiu organizáciu odvetví. Pravidlá týkajúce sa uznávania organizácií výrobcovmedziodvetvových organizácii sa v súčasnosti rozšírili a vzťahujú sa na všetky odvetvia, a to s ďalšími možnosťami zriadiť také organizácie výrobcov, ktoré sa v súčasnosti presunuli do oblasti financovania rozvoja vidieka (pozri nižšie). V záujme zjednodušenia sa zrušilo niekoľko menších režimov (pomoc na pridanie sušeného odstredeného mlieka do krmiva pre zvieratá spolu s pomocou pri chove húsenice priadky morušovej).

  • Rozvoj vidieka

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) sa bude riadiť spoločným strategickým rámcom uverejneným 6. októbra [Pozri IP/11/1159], t. j. bude dodržiavať základný rámec platný aj pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond a Európsky fond pre námorné a rybné hospodárstvo (EFNRH) v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 (udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast). Rovnako ako v prípade ostatných fondov v záujme jasnejšieho prepojenia s výsledkami budú musieť stanoviť ciele pre všetky programy rozvoja vidieka v okruhu 6 priorít uvedených nižšie. Zadrží sa približne 5 % prostriedkov v rámci takzvanej výkonnostnej rezervy, ktoré sa uvoľnia len vtedy, keď sa ukáže, že sa dosahuje pokrok pri plnení týchto cieľov.

Základná myšlienka súčasnej úspešnej koncepcie rozvoja vidieka vo viacročných režimoch, ktoré navrhli a spolufinancujú členské štáty (alebo regióny), zostáva rovnaká. Nové programové obdobie však bude mať namiesto 3 osí súvisiacich s hospodárskymi, environmentálnymi a sociálnymi otázkami – pričom na každú os sa požaduje splniť minimálne požiadavky týkajúce sa výdavkov – 6 uvedených priorít, ale bude sa pri nich uplatňovať pružnejší prístup. Od členských štátov sa však vyžaduje, aby si zachovali 25 % svojho finančného rámca pre rozvoj vidieka na otázky týkajúce sa obhospodarovania pôdy a boja proti zmene klímy.

  • podpora prenosu poznatkov a inovácie;

  • zvyšovanie konkurencieschopnosti;

  • podpora organizácie potravinového reťazca a riadenie rizika;

  • zachovanie a posilnenie ekosystémov;

  • podpora efektívnosti zdrojov a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo;

  • podpora sociálneho začleňovania, zmenšovania chudoby a podpora hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach.

Členské štáty/regióny v záujme splnenia kvantifikovaných cieľov stanovených na základe týchto priorít (a s ohľadom na svoje vlastné osobitné potreby) vo svojich programoch rozvoja vidieka navrhnú kombinácie opatrení vybraných z užšej ponuky.

Z rozpočtového hľadiska dôjde k malej zmene v rozdelení prostriedkov na úrovni vnútroštátnych finančných rámcov pre rozvoj vidieka s cieľom zohľadniť objektívnejšie kritériá – Komisia ho neskôr pevne stanoví v rámci svojich právomocí. Miera spolufinancovania EÚ bude v menej rozvinutých regiónoch, najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori predstavovať 85 %, pričom väčšina platieb v ostatných regiónoch bude tvoriť 50 %, ale výška platieb môže byť vyššia v oblasti inovácií a prenosu poznatkov, spolupráce, zriaďovania skupín výrobcov, poskytovania príspevkov mladým poľnohospodárom na začatie činnosti a projektov programu LEADER.

V ďalšom období budú mať členské štáty zároveň možnosť navrhnúť vedľajšie programy s vyššou mierou podpory na riešenie potrieb mladých poľnohospodárov, malých poľnohospodárov, horských oblastí a krátkych dodávateľských reťazcov.

Niekoľko kľúčových bodov zo zjednodušenej ponuky pre projekty v oblasti rozvoja vidieka

  • Inovácia: Táto kľúčová téma (konkrétne plánované európske partnerstvo v oblasti inovácií pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva) sa bude riešiť v rámci rôznych opatrení v oblasti rozvoja vidieka, ako sú opatrenia v oblasti prenosu poznatkov a spolupráce. Je zameraná na podporu efektívneho využívania zdrojov, produktivity, nízkych emisií, rozvoj poľnohospodárstva, ktorý by bol pružný a šetrný k životnému prostrediu, lesného hospodárstva a vidieckych oblastí. Malo by sa to dosiahnuť prostredníctvom väčšej spolupráce medzi poľnohospodárstvom a výskumom s cieľom urýchliť prenos technológií do poľnohospodárskej praxe;

  • Poznatky – poľnohospodárstvo založené na poznatkoch: posilnené opatrenia pre poľnohospodárske poradenské služby (ktoré súvisia aj s prispôsobovaním sa zmene klímy a jej zmierňovaním, environmentálnymi výzvami, s hospodárskym rozvojom a školením);

  • Reštrukturalizácia/investície/modernizácia: dotácie sú stále k dispozícii.

  • Mladí poľnohospodári: kombinácia opatrení môže zahŕňať dotácie na začatie podnikania (až do výšky 70 000 EUR), školenie a poradenské služby.

  • Malí poľnohospodári: dotácie na začatie podnikania až do výšky 15 000 EUR na malý poľnohospodársky podnik;

  • Súbor nástrojov riadenia rizika: poistenie a vzájomné fondy – týkajú sa poistenia plodín a poistenia proti udalostiam spojeným s počasím, ochorenia zvierat [v súčasnosti dostupné podľa článku 68 v rámci 1. piliera] – sú rozšírené na možnosť stabilizácie príjmov (čo by v prípade poklesu príjmov o 30 % umožnilo úhradu prostriedkov (až do výšky 70 % strát) zo vzájomného fondu); na každé 1 EUR, ktoré poľnohospodár vloží, poskytnú fondy rozvoja vidieka ďalších 0,65 EUR.

  • Organizácie výrobcov/združenie organizácií výrobcov: podpora pri zriaďovaní organizácií na základe podnikateľského plánu, ktorá sa obmedzuje na skupiny vymedzené ako MSP;

  • Agroenvironmentálne platby a platby na boj proti zmene klímy: väčšia pružnosť v rámci zmlúv, spoločných zmlúv, spojená s primeraným školením/poskytovaním informácií;

  • Ekologické poľnohospodárstvo: nové samostatné opatrenia pre väčšiu viditeľnosť;

  • Oblasti, ktoré čelia prírodným a iným osobitným obmedzeniam: nové vymedzenie oblastí s prírodnými obmedzeniami na základe 8 biofyzikálnych kritérií; členské štáty si zachovávajú pružnosť pri určovaní až 10 % svojich poľnohospodárskych oblastí pre osobitné obmedzenia s cieľom zachovať alebo zlepšiť životné prostredie;

  • Horské oblasti: v prípade horských oblastí/poľnohospodárskej pôdy ležiacich severne od 62. rovnobežky môže objem pomoci dosahovať až 300 EUR/ha (objem sa zvýšil z 250 EUR/ha).

  • Spolupráca: rozšírené možnosti podporiť technologickú, environmentálnu a obchodnú spoluprácu (napr. pilotné projekty, spoločné environmentálne systémy, krátke dodávateľské reťazce, rozvoj miestnych trhov);

  • Základné služby a obnova dedín: investície do širokopásmovej infraštruktúry a obnoviteľných zdrojov energie môže prekračovať malé poľnohospodárstvo;

  • LEADER: súbor štartovacích nástrojov v rámci programu LEADER na pomoc vytvárania skupín a stratégií programu LEADER ; podpora pružnosti pri kombinácii s ďalšími fondmi v miestnych oblastiach, napríklad v rámci vidiecko-mestskej spolupráce; pozn.: program LEADER sa v súčasnosti používa ako spoločný prístup v rámci miestneho rozvoja pod vedením Spoločenstva zo strany všetkých fondov spoločného strategického rámca (EFRR, ESF, Kohézneho fondu, Európskeho fondu pre námorné a rybné hospodárstvo a EPFRV).

  • Ďalšie nové prvky

Monitorovanie a hodnotenie SPP: Komisia predloží správu koncom roka 2017, a potom každé štyri roky, o vplyve SPP na tri hlavné priority: životaschopnú výrobu potravín, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a vyvážený územný rozvoj.

Zjednodušenie kontrol: Požiadavky na kontrolu sa znížili v regiónoch, kde predchádzajúce kontroly ukázali dobré výsledky, t. j. že sa pravidlá riadne dodržiavajú. V regiónoch, kde sa vyskytujú problémy, sa však kontroly budú musieť zintenzívniť.

Pred koncom roka sa predložia osobitné návrhy, ktoré sa budú týkať režimu pomoci pre osoby v núdzi (na obdobie od roku 2013) a ktorých úlohou bude zabezpečiť úplnú transparentnosť priamych platieb a ostatných dotácií poskytovaných v rámci SPP, pričom sa zohľadní rozhodnutie Dvora audítorov z októbra 2010, v ktorom sa uviedlo, že v existujúcich pravidlách sa nezohľadnili pravidlá ochrany osobných údajov fyzických osôb.

Dokumenty a informácie o návrhu reformy SPP sú dostupné na internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/agriculture/cap-post-2013/legal-proposals/index_en.htm


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site