Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Spoločné európske kúpne právo, ktorého uplatnenie si budú môcť zmluvné strany zvoliť: často kladené otázky

Commission Européenne - MEMO/11/680   11/10/2011

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/11/680

V Bruseli 11. októbra 2011

Spoločné európske kúpne právo, ktorého uplatnenie si budú môcť zmluvné strany zvoliť: často kladené otázky

Čo to vlastne je spoločné európske kúpne právo?

Spotrebitelia a podnikatelia – a to predovšetkým malé podniky – nevyužívajú plný potenciál jednotného trhu, ktorý pokrýva 500 miliónov ľudí. V súčasnosti 44 % Európanov hovorí, že nenakupujú v zahraničí, pretože nemajú istotu, pokiaľ ide o ich práva1. V dnes uverejnenom novom prieskume Eurobarometra sa uvádza, že podľa 55 % vyvážajúcich podnikateľov sú odlišnosti medzi zmluvnými právami v jednotlivých krajinách jednou z hlavných prekážok cezhraničného predaja tovaru spotrebiteľom2.

Účelom spoločného európskeho kúpneho práva je tieto bariéry odstrániť. Otvorí trhy pre podnikateľov a poskytne spotrebiteľom viac možností a vysokú úroveň ochrany. Uľahčí obchod, pretože pomôže vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre uzatváranie cezhraničných zmlúv vo všetkých 27 krajinách EÚ. Ak budú obchodníci ponúkať svoje produkty na základe spoločného európskeho kúpneho práva, ľudia nakupujúci on-line budú mať možnosť prostredníctvom jediného kliknutia myšou zvoliť si pre užívateľov zrozumiteľnú európsku zmluvu zabezpečujúcu vysokú úroveň ochrany.

Akým problémom čelia spoločnosti pri predaji do iných členských štátov EÚ?

Iba 9,3 % podnikateľov obchodujúcich s tovarom uskutočňuje predaj cez hranice EÚ3. Realitou však je, že podnikatelia, ktorí chcú uskutočňovať cezhraničné transakcie, sa musia prispôsobiť až 26 rozličným vnútroštátnym systémom zmluvného práva, preložiť si príslušné právne predpisy a najať si právnikov, čo v priemere znamená výdavky vo výške 10 000 EUR na každý ďalší vývozný trh. Úprava internetových stránok podnikov môže stáť v priemere ďalších 3 000 EUR.

To spôsobuje problémy tak podnikom, ktoré predávajú tovar spotrebiteľom do zahraničia, ako aj podnikom, ktoré obchodujú s inými firmami.

Malé a stredné podniky – ktoré tvoria až 99 % všetkých podnikov v EÚ – sú tým v neprimeranej miere postihnuté, pretože nemajú k dispozícii interné odborné kapacity v oblasti práva ani ďalšie odborné znalosti potrebné na prácu s rôznymi vnútroštátnymi systémami zmluvného práva. Náklady na obchod na niektorých zahraničných trhoch sú obzvlášť vysoké v porovnaní s obratom malých a stredných podnikov. Transakčné náklady na vývoz do jedného z ostatných členských štátov môžu tvoriť až 7 % ročného obratu mikropodniku v maloobchode. Pri vývoze do štyroch členských štátoch môžu tieto náklady stúpnuť na 26 % ročného obratu. Obchodníci, ktorých prekážky týkajúce sa zmluvného práva odrádzajú od realizácie cezhraničných transakcií, tak prichádzajú každoročne prinajmenšom o 26 miliárd EUR, ktoré by mohli získať prostredníctvom obchodu v rámci EÚ. Toto je priama cena, ktorú za to platí hospodárstvo EÚ, pokiaľ ide o obchod a o pracovné príležitosti.

Pokiaľ ide o transakcie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, 55 % spoločností, ktoré sa aktívne podieľajú na predaji tovaru spotrebiteľom mimo ich vnútroštátneho trhu, alebo sa o takýto predaj zaujímajú, uviedlo, že ich brzdí celý rad prekážok súvisiacich so zmluvným právom4:

Ide o tieto hlavné prekážky transakcií medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi súvisiace so zmluvným právom (v poradí, v akom ich uvádzajú podnikatelia):

  • zisťovanie informácií o zahraničnom zmluvnom práve 40 %,

  • dodržiavanie odlišných pravidiel na ochranu spotrebiteľa v zahraničí 38 %,

  • získanie právnych rád ohľadne zahraničného zmluvného práva 35%,

  • riešenie cezhraničných sporov týkajúcich sa zmlúv 34 %.

Pokiaľ ide o transakcie medzi samotnými podnikateľmi, 49 % spoločností, ktoré sa aktívne podieľajú na predaji tovaru spotrebiteľom mimo ich vnútroštátneho trhu, alebo sa o takýto predaj zaujímajú, uviedlo, že ich brzdí celý rad prekážok súvisiacich so zmluvným právom5:

Ide o tieto hlavné prekážky transakcií medzi samotnými podnikateľmi súvisiace so zmluvným právom (v poradí, v akom ich uvádzajú podnikatelia):

  • zisťovanie informácií o zahraničnom zmluvnom práve 35 %,

  • riešenie cezhraničných sporov týkajúcich sa zmlúv 32 %,

  • získanie právnych rád ohľadne zahraničného zmluvného práva 31 %,

  • dosiahnutie dohody o tom, ktoré zmluvné právo by sa malo uplatniť 30 %.

Akým problémom čelia spotrebitelia pri cezhraničnom nakupovaní?

V porovnaní s 33 % spotrebiteľov, ktorí nakupujú prostredníctvom internetu vo svojej vlastnej krajine6 , iba 7 % spotrebiteľov nakupuje on-line z iného členského štátu.

V súčasnosti sa môže stať, že sa ľuďom nakupujúcim on-line z iného členského štátu odmietne možnosť predaja alebo dodávky do ich krajiny: ročne sa to stane 3 miliónom spotrebiteľov v Európe. Je to dôsledkom skutočnosti, že bariéry obchodovaniu v iných členských štátoch EÚ odrádzajú spoločnosti od toho, aby poskytovali služby zákazníkom v celej EÚ.

Až 44 % spotrebiteľov uvádza, že nejasnosti týkajúce sa ich práv ich odrádzajú od nakupovania z iných krajín EÚ.7

Aký prospech budú mať spotrebitelia zo spoločného európskeho kúpneho práva?

Na práva spotrebiteľov sa bude vzťahovať rovnaká vysoká úroveň ochrany vo všetkých členských štátoch. Zároveň sa spotrebitelia budú môcť spoliehať na spoločné európske kúpne právo ako na značku kvality. Budú mať napríklad slobodnú voľbu prostriedkov nápravy v prípade, ak im bude dodaný chybný produkt. To znamená, že spotrebitelia by napríklad mohli ukončiť zmluvu alebo požiadať o výmenu, opravu alebo o zníženie ceny. Prevažná väčšina spotrebiteľov v EÚ v súčasnosti takúto slobodnú voľbu nemá. Tieto prostriedky nápravy by boli dostupné aj spotrebiteľom, ktorí si zakúpili produkty s digitálnym obsahom, ako je hudba, filmy, softvér alebo aplikácie, ktoré sa sťahujú z internetu. Ochrana by sa na tieto produkty vzťahovala bez ohľadu na to, či sú uložené na hmotnom nosiči, ako je CD alebo DVD.

Takáto vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa poskytne spotrebiteľom istotu, že si môžu kupovať produkty v iných krajinách EÚ.

Pretože vzhľadom na spoločné európske kúpne právo budú môcť obchodníci lacnejšie predávať tovar do zahraničia, spoločnosti to povzbudí, aby viac vyvážali na zahraničné trhy. Spotrebiteľom to umožní získať prístup k väčšiemu počtu lepších ponúk za nižšie ceny. Ľudia nakupujúci on-line by už nemali dostávať správy typu „Tento výrobok nie je dostupný vo Vašej krajine“, ktoré bývajú dôsledkom odlišností vnútroštátnych systémov zmluvného práva. Odhaduje sa, že takmer polovica (44 %) spotrebiteľov nakupujúcich on-line si nie je istá, pokiaľ ide o ich práva. Títo spotrebitelia by spoločne mohli ušetriť 380 miliónov EUR, ak by uskutočnili aspoň jeden on-line cezhraničný nákup.

Priemerné rozdiely cien spotrebného tovaru v jednotlivých krajinách EÚ tvoria približne 24 % 8Spotrebitelia v menších krajinách EÚ, ako je Malta, Cyprus, Česká republika, Slovensko a Slovinsko, 9 sú obzvlášť znevýhodnení v dôsledku vyšších cien. Nedávna štúdia o fiktívnych kupujúcich, ktorá skúmala dostupnosť on-line ponúk obľúbených druhov spotrebného tovaru, preukázala, že v 50 % alebo aj viac prípadoch mohli spotrebitelia kúpiť produkty minimálne o 10 % lacnejšie v iných krajinách EÚ 10. Z lepších cien v dôsledku nakupovania v iných krajinách EÚ by mali prospech najmä spotrebitelia z Portugalska, Talianska, Slovinska, Španielska, Dánska, Rumunska, Litvy, Grécka, Estónska, Fínska, Maďarska, Cypru a z Malty 11

Tá istá štúdia o fiktívnych kupujúcich preukázala aj to, že výber produktov je viac obmedzený v približne polovici krajín EÚ. Vo väčšine prípadov vyhľadávania [Cyprus (98 % prípadov), Malta (98 %), Luxembursko (80 %), Litva (76 %), Lotyšsko (72 %), Írsko (71 %), Belgicko (65 %), Estónsko (61 %), Portugalsko (59 %), Fínsko (58 %), Slovinsko (54 %), Rumunsko (51 %) a Grécko (51 %)]12 produktov, ktoré sa nachádzajú v koši 100 obľúbených druhov spotrebného tovaru, neboli tieto produkty na domácom trhu dostupné on-line.

Aký je význam spoločného európskeho kúpneho práva pre spoločnosti?

Cezhraničný obchod by sa stal pre všetkých podnikateľov lacnejším, pričom malé a stredné podniky by z toho mali osobitný prospech – mohli by si dovoliť expandovať na nové trhy. Náklady na cezhraničný elektronický obchod by sa znížili, pretože spoločnosti by už nemuseli upravovať svoje internetové stránky v súlade s právnym poriadkom jednotlivých krajín EÚ, do ktorých predávajú svoj tovar. Podporí to elektronický obchod a vo všeobecnosti to posilní malé a stredné podniky, ktoré predstavujú až 99 % podnikov v EÚ.

Spolu 71 % spoločností uviedlo, že pravdepodobne alebo veľmi pravdepodobne by použili jednotné zmluvné právo EÚ v rámci cezhraničného predaja spotrebiteľom13 a 70 % spoločností aj v rámci cezhraničného obchodu s podnikateľmi14.

Podľa prieskumov Eurobarometra, ktoré dnes Komisia uverejnila, spoločnosti uviedli, že vďaka spoločnému európskemu zmluvnému právu budú vyvážať viac: približne polovica z nich uviedla, že by rozšírili svoje podnikanie prinajmenšom do troch ďalších krajín (50 % v prípade predaja spotrebiteľom a 48 % v prípade predaja iným podnikateľom).

Spoločné európske kúpne právo by na dôvažok poskytlo spoločnostiam právnu istotu, lebo by sa mohli spoľahnúť na jeden jednotný súbor pravidiel, ktoré by vo všetkých 27 členských štátoch platili v prípade kúpnych zmlúv uzatvorených so spotrebiteľmi aj s inými podnikateľmi.

Nahradí spoločné európske kúpne právo vnútroštátne systémy zmluvného práva?

Nie, spoločné európske kúpne právo by malo existovať popri vnútroštátnych systémoch zmluvného práva ako ďalšia možnosť voľby. Predávajúci sa budú môcť slobodne rozhodnúť pre použitie súboru pravidiel, ktoré budú vo všetkých 27 členských štátoch rovnaké. Tí, čo nebudú chcieť používať spoločné európske kúpne právo, môžu jednoducho aj naďalej používať príslušné vnútroštátne pravidlá. Spotrebitelia vždy dostanú jasné informácie a pred uzavretím zmluvy založenej na spoločnom európskom kúpnom práve budú musieť udeliť výslovný súhlas.

Aký dosah to bude mať na zmluvnú slobodu? Bude sa rešpektovať?

Zásada zmluvnej slobody je zachovaná, pretože obe zmluvné strany musia s uplatnením takejto zmluvy súhlasiť. Nikto nie je povinný použiť ju. Spoločné európske kúpne právo EÚ by bolo jednotným súborom zmluvných pravidiel, druhým systémom, ktorý by zmluvné strany mohli dobrovoľne používať pri cezhraničných transakciách. Zavedenie spoločného európskeho kúpneho práva by neviedlo k vzniku žiadnych nákladov pre spoločnosti, ktoré ho nechcú používať. Spoločnosti, ktoré sa rozhodnú toto právo používať, k tomu pristúpia len vtedy, keď ekonomické výhody z toho plynúce budú vyššie ako náklady.

Ako by malo spoločné európske kúpne právo fungovať v praxi?

Príklad 1

Bísaro-Salsicharia Tradicional, malá spoločnosť so sídlom v severnom Portugalsku, predáva miestne výrobky z bravčového mäsa. V súčasnosti ich dodáva obchodníkom a spotrebiteľom z ďalších šiestich členských štátov. Tieto vývozy predstavujú 8 % z ročného obratu spoločnosti. Zahraničné spoločnosti, s ktorými obchoduje, vždy nástoja na tom, aby sa na predmetnú zmluvu uplatňoval ich vnútroštátny právny poriadok. Spoločnosť chce vstúpiť na dánsky trh, ale odrádzajú ju od toho odlišnosti v zmluve a v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľov v porovnaní s portugalským právnym poriadkom. Doposiaľ investovala približne 5 % svojho obratu do expanzie na zahraničné trhy. Spoločnosť sa domnieva, že zmluvné právo platné v celej EÚ by transakcie zjednodušilo a zlepšilo by ich plynulosť. Očakáva, že v dôsledku použitia spoločného európskeho kúpneho práva by mohla vyvážať do viacerých krajín a zvýšiť tak svoj ročný obrat až o 15 %.

Príklad 2

Laboratorium Kosmetyczne Dr Irena Eris je poľská spoločnosť strednej veľkosti, ktorá obchoduje s kozmetickými výrobkami. Zastáva názor, že rozdiely v zmluvnom práve jednotlivých krajín vedú k vzniku značných nákladov a tvoria tak závažnú prekážku pre jej predaj do Rumunska. Túto spoločnosť postihujú predovšetkým rozdiely v pravidlách týkajúcich sa omeškaniu platieb zo strany maloobchodníkov. Spoločné európske kúpne právo, ktoré je dostupné vo všetkých jazykoch EÚ, stanovuje jednotný úplný súbor pravidiel týkajúcich sa oneskorených platieb (úroková sadzba, deň splatnosti, náhrada škody atď.) Táto poľská spoločnosť by ho mohla použiť na všetky svoje zmluvy s podnikateľmi v Rumunsku alebo v ktorejkoľvek inej krajine EÚ bez toho, aby musela brať na zreteľ jednotlivé vnútroštátne právne poriadky.

Príklad 3

Pán Kalin, ktorý žije v Bulharsku, sa rozhodol kúpiť manželke na narodeniny čítačku elektronických kníh. Zájde do miestneho obchodu s elektronikou, nájde v ňom však iba tri modely čítačiek elektronických kníh. Najlacnejšia z nich stojí okolo 100 EUR a ďalšie dve stoja približne 250 EUR. Pán Kalin sa pokúša zistiť, či existuje viac možností výberu. Priateľ mu povie o dvoch známych internetových obchodoch. Pán Kalin je prekvapený širokou ponukou a rozhodne sa kúpiť si jeden z modelov, ktorého cena je 160 EUR. Keď však pristúpi počas nákupu ku kroku, keď treba uviesť krajinu, v ktorej žije, na internetovej stránke sa objaví jednoznačná informácia, že Bulharsko sa nenachádza na zozname krajín, do ktorých daná spoločnosť dodáva tovar.

Postup zopakuje na stránke iného internetového predajcu a nájde tam iný model čítačky elektronických kníh, a to dokonca za ešte lepšiu cenu. Aj tentoraz však napokon narazí na rovnaký problém: spoločnosť neumožňuje nákup daného produktu prostredníctvom svojej britskej internetovej stránky a presmeruje nádejného kupca na internetovú stránku, ktorá mu umožní kúpiť ho zo Spojených štátov.

Pánovi Kalinovi sa napokon podarí kúpiť čítačku elektronických kníh, ale čuduje sa, prečo bolo jednoduchšie kúpiť ju v Spojených štátov než v Európe.

Príklad 4

Nemecký včelár, ktorý produkuje a predáva med, si kúpil zariadenie od francúzskej spoločnosti. Vysvitne, že zariadenie je chybné. Francúzsky dodávateľ súhlasí s tým, že nedostatok odstráni, ale odmieta zaplatiť prepravu daného zariadenia z Nemecka do Francúzska. Nemecký podnikateľ chce zistiť, kto by mal uvedené náklady uhradiť, a či možno predmetnú zmluvu ukončiť, musel by však zaplatiť za nákladné právne poradenstvo. Spoločné európske kúpne právo poskytne jasný a úplný súbor práv a povinností oboch zmluvných strán pre prípad výskytu chyby produktu. Predovšetkým jasne stanoví, že náklady na prepravu musí znášať predávajúci.

Príklad 5

Spoločnosť s ústredím v Poľsku chce rozšíriť svoje aktivity, avšak narazila na problémy vyplývajúce z odlišností medzi systémami zmluvného práva v Poľsku, Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku. Najmä rozdielne pravidlá o dodávke tovaru vedú k ťažkostiam pri koncipovaní zmlúv, ktoré by platili zároveň na všetkých štyroch uvedených trhoch. Spoločné európske kúpne právo dostupné vo všetkých jazykoch EÚ stanovuje jasný súbor pravidiel, ktoré by spoločnosť mohla použiť vo všetkých svojich cezhraničných zmluvách – vrátane miesta, termínu a spôsobu doručenia, povinností predávajúceho, ktorý je zodpovedný za prepravu tovaru, povinnosti a práva zmluvných strán v prípade predčasného dodania alebo dodania nesprávneho množstva.

Aké sú ďalšie kroky?

Návrh bude teraz predložený Európskemu parlamentu a Rade EÚ na prijatie riadnym legislatívnym postupom a kvalifikovanou väčšinou. Keď bude nariadenie prijaté, nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Právnym základom tohto návrhu je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) týkajúci sa vnútorného trhu.

1 :

Bleskový Eurobarometer 299a, Postoje k cezhraničnému obchodu a ochrane spotrebiteľa, s.10.

2 :

Bleskový Eurobarometer 321, Európske zmluvné právo a spotrebiteľské transakcie, s.20.

3 :

Databáza Eurostatu DS-056329-1: obchod podľa činnosti a veľkostnej triedy podnikov, r. 2007.

4 :

Bleskový Eurobarometer 321, Európske zmluvné právo a spotrebiteľské transakcie, s.20.

5 :

Bleskový Eurobarometer 320, Európske zmluvné právo, B2B, s.16.

6 :

Bleskový Eurobarometer 299, Postoje spotrebiteľov k cezhraničnému obchodu a ochrane spotrebiteľa, s.15..

7 :

Bleskový Eurobarometer 299a, Postoje k cezhraničnému obchodu a ochrane spotrebiteľa, s.10

8 :

Eurostat, Štatistika v kocke, 50/2009.

9 :

Správa Eurostatu (Borchert 2009), porovnanie cenových úrovní 2 500 druhov spotrebného tovaru.

10 :

YouGov Psychonomics, Hodnotenie fiktívnych nákupov pri cezhraničnom elektronickom obchodovaní v
EÚ, október 2009, s. 40.

11 :

YouGov Psychonomics, Hodnotenie fiktívnych nákupov pri cezhraničnom elektronickom obchodovaní v EÚ, október 2009, s. 40.

12 :

YouGov Psychonomics, Hodnotenie fiktívnych nákupov pri cezhraničnom elektronickom obchodovaní v EÚ, október 2009, s. 38.

13 :

Bleskový Eurobarometer 321, Európske zmluvné právo a spotrebiteľské transakcie, s.32.

14 :

Bleskový Eurobarometer 320, Európske zmluvné právo, B2B, s. 29.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site