Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Spoločné pravidlá pre daň z finančných transakcií – často kladené otázky

Commission Européenne - MEMO/11/640   28/09/2011

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/11/640

Brusel, 28. septembra 2011

Spoločné pravidlá pre daň z finančných transakcií – často kladené otázky

(pozri tiež IP/11/1085)

1. Všeobecný kontext

Prečo Komisia navrhla novú daň pre finančný sektor?

Z týchto dôvodov:

  • finančný sektor by takto spravodlivým dielom prispel k nákladom na krízu, keďže od začiatku súčasnej krízy ťažil z veľmi vysokej finančnej podpory jednotlivých vlád,

  • pomocou koordinovaného rámca na úrovni EÚ by sa mohol vytvoriť silnejší vnútorný trh pre finančné služby tým, že by sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže a odradilo od rizikových obchodných aktivít. Znamenalo by to takisto silný signál na podporu zavedenia takejto dane na celosvetovej úrovni,

Prečo je na úrovni EU potrebná daň z finančných transakcií?

Aby sa vytvoril stabilný vnútorný trh pre finančné služby, je vhodné stanoviť harmonizovanú daň na úrovni EÚ. Pomocou dane z finančných transakcií by sa zabránilo daňovým únikom, zamedzilo dvojitému zdaneniu a minimalizovalo by sa narušenie hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu EÚ. Jednotlivé členské štáty by ciele návrhu nemohli splniť v dostatočnej miere.

Existuje pre zavedenie dane z finančných transakcií podpora?

Áno. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer je za daň z finančných transakcií 65 % európskych občanov. Sú finančné služby v súčasnosti v porovnaní s inými sektormi zvýhodňované?

Áno. Finančné služby sú vo väčšine prípadov oslobodené od platby DPH (vzhľadom na ťažkosti pri meraní základu dane). To vedie k nedostatočnému zdaneniu finančných služieb.

Okrem toho finančný sektor v súčasnej hospodárskej kríze ťaží z veľmi vysokých ziskových marží a implicitnej ochrany vlád.

Prečo Komisia podporuje daň z finančných transakcií na celosvetovej úrovni?

Daň z finančných transakcií je potrebná nielen na úrovni , ale aj v celosvetovom meradle, pretože finančné trhy sú stále viac prepojené a majú globálny rozmer. Návrhom dane z finančných transakcií najprv na úrovni EÚ má Komisia v úmysle byť v pozícii, aby mohla takúto daň podporiť na celosvetovej úrovni v rámci skupiny G20.

Komisia prejednávala od roku 2009 zavedenie dane z finančných transakcií pri viacerých príležitostiach na úrovni skupiny G20 (v Pittsburgu a Toronte). S podporou súčasného francúzskeho predsedníctva skupiny G20 by sa zavedenie dane z finančných transakcií na celosvetovej úrovni mohlo prejednať na budúcom samite G20 v Cannes v dňoch 3. a 4. novembra.

2. Vymedzenie pojmov

Čo je daň z finančných transakcií?

Daň z finančných transakcií je daň uvalená na finančné transakcie, zvyčajne s veľmi nízkou sadzbou. Pod pojmom finančné transakcie sa chápu výmeny finančných nástrojov medzi bankami alebo inými finančnými inštitúciami. Medzi dané finančné nástroje patria cenné papiere, dlhopisy, akcie a deriváty.

Nepatria medzi ne transakcie spravidla vykonávané maloobchodnými bankami v ich vzťahoch s domácnosťami alebo firmami, okrem tých, ktoré sa vzťahujú na predaj alebo nákup dlhopisov či akcií.

Čo je finančná inštitúcia?

Aby sa zamedzilo vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, definícia finančnej inštitúcie podľa návrhu Komisie zahŕňa široké spektrum inštitúcií a v podstate sem patria investičné spoločnosti, organizované trhy, úverové inštitúcie, poisťovne, podniky kolektívneho investovania a ich manažéri, alternatívne investičné fondy (ako napr. hedgeové fondy), finančné lízingové spoločnosti a účelovo vytvorené subjekty.

Aký je rozdiel medzi transakciami vykonanými na organizovaných a mimoburzových trhoch?

V rámci trhov s derivátmi sa s mnohými produktmi obchoduje na organizovaných trhoch. Produkty, s ktorými sa obchoduje na burze, musia byť štandardizované s cieľom umožniť transparentnosť obchodovania.

S neštandardnými produktmi sa obchoduje na tzv. mimoburzových (over-the-counter – OTC) trhoch s derivátmi. Mimoburzové deriváty majú menej štandardnú štruktúru a obchoduje sa s nimi bilaterálne (medzi dvoma stranami).

Čo je zásada daňovej rezidencie?

Daň z finančných transakcií by bola založená na zásade daňovej rezidencie finančnej inštitúcie alebo obchodníka. Zdanenie by sa teda uskutočnilo v členskom štáte, ktorý sa považuje za štát, v ktorom sa nachádza sídlo finančnej inštitúcie podieľajúcej sa na transakcii. Tým by sa pomohlo znížiť riziko premiestnenia, pretože finančné transakcie by boli zdanené vo všetkých prípadoch, keď sa na nich zúčastní subjekt usadený v EÚ, aj keď by sa transakcia uskutočnila mimo EÚ.

3. Ako bude táto daň fungovať?

Kto bude zdanený?

Hlavnými daňovými poplatníkmi by boli finančné inštitúcie, ktoré uskutočňujú finančné transakcie, teda banky, investičné spoločnosti, iné finančné inštitúcie ako poisťovne, makléri, dôchodkové fondy, podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, alternatívne investičné fondy ako hedgeové fondy, atď.

Ktoré transakcie sem budú patriť?

Komisia navrhla, aby sa daň uvalila na všetky transakcie s finančnými nástrojmi medzi finančnými inštitúciami, ak sa aspoň jedna z týchto finančných inštitúcií považuje za usadenú v Európskej únii. Dotknuté finančné nástroje by boli produkty ako napr. akcie, dlhopisy, deriváty a štruktúrované finančné produkty. Nezáleží na tom, či sa transakcie vykonávajú na organizovaných trhoch alebo na mimoburzových trhoch - zdanené by boli v oboch prípadoch.

Ktoré transakcie budú vylúčené z pôsobnosti navrhovanej dane?

Návrh Komisie by sa vzťahoval len na transakcie súvisiace s finančnými nástrojmi. To znamená, že všetky transakcie, do ktorých boli zapojené domácnosti alebo malé a stredné podniky, by spadali mimo oblasť pôsobnosti dane. Nepatrili by sem napríklad hypotéky, bankové úvery pre malé a stredné podniky alebo príspevky na poistné zmluvy. Zdanené by neboli ani spotové menové operácie a získavanie základného kapitálu zo strany podnikov alebo verejných orgánov, napríklad vrátane bánk pre verejný rozvoj prostredníctvom emisie dlhopisov a akcií na primárnom trhu.

Prečo Komisia navrhne veľmi široký základ dane?

Komisia navrhla, aby mala daň z finančných transakcií čo najširší základ s cieľom znížiť riziko daňových únikov a premiestnenia trhov. Základ dane by bol definovaný na základe obchodných činností vykonávaných finančnými inštitúciami. Medzi tieto finančné nástroje by patrili akcie, dlhopisy, ich substitúty a súvisiace deriváty.

Aké sadzby dane sa navrhnú?

Aby sa znížilo riziko narušenia trhu, Komisia navrhla uvaliť veľmi nízku sadzbu dane z transakcií. V jej návrhu sa uvádzajú minimálne daňové sadzby pre obchodovanie s dlhopismi a akciami vo výške 0,1 % a 0,01 % pre deriváty. Členské štáty by mali možnosť uplatňovať vyššie sadzby. Daň by musela platiť každá strana transakcie.

Prečo Komisia navrhne tieto osobitné sadzby?

Komisia sa rozhodla navrhnúť minimálne sadzby s cieľom znížiť riziko premiestnenia na jednej strane a zaistiť príjmy pre EÚ a členské štáty na strane druhej.

Kde sa bude daň uplatňovať?

Daň by sa uplatňovala na území 27 členských štátov Európskej únie Vzťahovala by sa na všetky finančné transakcie pod podmienkou, že minimálne jedna zo strán transakcie je usadená v niektorom členskom štáte EÚ a že finančná inštitúcia usadená na území daného členského štátu bola stranou transakcie.

V prípadoch, v ktorých krajiny EÚ uplatňovali vnútroštátnu daň z finančných transakcií, by sa daň musela zosúladiť s pravidlami EÚ. Všetky krajiny EÚ by museli dodržiavať minimálne sadzby dane pre rôzne druhy transakcií.

Ako sa bude daň na transakciu uplatňovať v praxi?

Obe strany transakcie by zaplatili svoj podiel dane v členskom štáte, v ktorom sú usadené alebo sa považujú za usadené.

V akom vzťahu bude takáto daň s daňovými systémami členských štátov?

Belgicko, Cyprus, Francúzsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Taliansko, Rumunsko, Poľsko a Spojené kráľovstvo už určitú formu dane z finančných transakcií uplatňujú. Zrejme budú musieť upraviť svoje vnútroštátne predpisy, aby ich zosúladili s predpismi navrhnutými Komisiou. To znamená, že členské štáty by museli uplatniť minimálnu sadzu a harmonizovať daňový základ podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa dane z finančných transakcií. Ostatné členské štáty by museli zaviesť daň podľa návrhu Komisie.

4. Príjmy získané prostredníctvom dane z finančných transakcií

Na čo sa použijú výnosy z dane z finančných transakcií?

Ako každá iná daň aj daň z finančných transakcií by mohla byť príspevkom do verejných financií, ktoré sa vynakladajú vo verejnom záujme. V prípade dane z finančných transakcií na úrovni by časť z nej mohla ísť do rozpočtu a časť by mohla pomôcť financovať rozpočty členských štátov. Aj keď je v rozpočte EÚ a národných rozpočtoch bežné, že výnosy z daní sa neprideľujú na konkrétnu politiku, je potrebné poznamenať, že značná časť rozpočtu EÚ je venovaná rastu hospodárstva a zamestnanosti ako aj riešeniu celosvetových problémov, ako je rozvoj a zmena klímy.

Ako sa tieto príjmy získajú?

Daň by finančné inštitúcie platili ihneď členským štátom na základe uskutočnených transakcií, pred vzájomným započítaním a vysporiadaním. Zvyčajne ide o elektronické transakcie a v takom prípade by sa daň platila v rovnaký deň, keď bola splatná. Ak sa transakcia nespracováva elektronicky, daň z finančných transakcií by bola splatná do troch pracovných dní, aby sa umožnilo ručné spracovanie transakcií, pričom by sa zabránilo neoprávneným výhodám vyplývajúcim z peňažných tokov.

Finančné inštitúcie, ktoré sú povinné platiť daň z finančných transakcií, by museli daňovým orgánom podať daňové priznanie. Členské štáty by museli prijať primerané opatrenia na zabránenie daňovým únikom. Medzi tieto opatrenia by patrili: registrácia finančných inštitúcií, účtovníctvo a výkazníctvo na zabezpečenie platieb, vedenie príslušných údajov o finančných transakciách tak, aby ich mali daňové orgány k dispozícii, a overovanie správneho platenia dane.

Existujú odhady, koľko finančných prostriedkov by sa mohlo získať?

Pri sadzbe 0,1 % v prípade dlhopisov a akcií a 0,01 % v prípade ostatných druhov transakcií, ako napríklad deriváty, by sa s pomocou dane mohlo získať približne 57 miliárd EUR ročne.

Prečo Komisia navrhuje použiť časť získaných výnosov z dane z finančných transakcií ako budúci vlastný zdroj rozpočtu EÚ?

Vo svojom návrhu ďalšieho finančného rámca (2014-2020) Komisia navrhla zaviesť dva nové vlastné zdroje: daň z finančných transakcií a modernizovaný zdroj DPH. Nový systém vlastných zdrojov, ktorý spravuje Komisia, by tak bol spravodlivejší, pretože by bolo možné vytvoriť transparentnejšiu väzbu medzi cieľmi politiky EÚ a financovaním EÚ. Daňou z finančných transakcií by sa mohli značne znížiť príspevky členských štátov a prispelo by sa tak k ich snahám o konsolidáciu verejných financií. Odhaduje sa, že do roku 2020 by nové vlastné zdroje mohli predstavovať takmer polovicu príjmov rozpočtu , zatiaľ čo podiel príspevkov členských štátov založený na HND by sa z dnešných viac než troch štvrtín znížil približne na jednu tretinu (IP/11/799, MEMO/11/468).

Kto bude mať z dane prospech a aký?

Z tejto dane by mali prospech všetci občania a podniky prostredníctvom dodatočných verejných príjmov, ktoré by sa mohli použiť na vytvorenie vyššieho hospodárskeho rastu a prosperity v EÚ. Z tohto nového prílevu verejných príjmov by takisto profitovali aj členské štáty, a to vo forme priameho financovania svojich vlastných rozpočtov, ako aj zníženia príspevkov do rozpočtu EÚ.

Nakoniec by sa daň z finančných transakcií mohla stať novým „vlastným zdrojom“ pre Európsku úniu na financovanie jej politík v prospech všetkých.

5. Znižovanie rizík

Ako sa týmto návrhom zníži riziko prenesenia dane na spotrebiteľov?

Komisia navrhla, aby sa daň vzťahovala iba na transakcie, ktoré vykonávajú finančné inštitúcie. Cieľom je zdaniť finančný sektor, nie jeho klientov. Daň by bola zameraná na pokrytie 85 % transakcií, ktoré prebiehajú medzi finančnými inštitúciami.

Ak by však domácnosti a podniky nakupovali alebo predávali finančné produkty, finančné inštitúcie by mohli daň preniesť. Napríklad za nákup akcií v hodnote 10 000 EUR by banka mohla účtovať poplatok 10 EUR, čo nie je príliš.

Aké riziká by mohlo zavedenie takejto dane priniesť? Aké riešenia sa navrhujú na zníženie týchto rizík?

Medzi hlavné riziká by patrili dosah dane (t. j. kto nesie konečnú daňovú záťaž), premiestnenie finančných inštitúcií do iných krajín, narušenie fungovania hospodárstva a možná strata konkurencieschopnosti. Aby sa tieto riziká znížili, v návrhu sa stanovujú nízke daňové sadzby (rozlíšené podľa skupiny produktov), veľmi široký základ dane, vhodné kritériá na určenie územnej pôsobnosti dane (zdanenie v mieste sídla finančnej inštitúcie) a harmonizovaný rozsah pôsobnosti.

6. Ďalšie kroky

Aké sú ďalšie kroky?

Návrh musia teraz prediskutovať a jednomyseľne schváliť členské štáty v rámci Rady ministrov EÚ v nadväznosti na stanovisko Európskeho parlamentu. Komisia bude súbežne skúmať spôsoby, ako zaviesť daň z finančných transakcií na celosvetovej úrovni, najmä v spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi v rámci skupiny G20.

Kedy by sa navrhovaná daň začala uplatňovať?

Komisia navrhla, aby daň by sa začala uplatňovať od 1. januára 2014, ale závisí to od toho, kedy tento návrh prijme Rada.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site