Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Peniaze, ktoré zavážia – rozpočet Európskej únie znamená pre vás hodnotu

Commission Européenne - MEMO/11/469   29/06/2011

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/11/469

Brusel, 29. júna 2011

Peniaze, ktoré zavážia – rozpočet Európskej únie znamená pre vás hodnotu

Rozpočet Európskej únie poskytuje významnú pridanú hodnotu pre život 500 miliónov jej občanov. Je malý (približne 1 % hrubého národného dôchodku EÚ), prináša však konkrétne výsledky v mnohých oblastiach, kde financovanie na úrovni EÚ prináša lepšiu návratnosť investícií. V tomto dokumente je uvedených viacero príkladov znázorňujúcich prínosnosť rozpočtu EÚ.

Obsah

1. Zvyšovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti 2

Prepájanie Európy: energetika 2

Prepájanie Európy: doprava 4

Prepájanie Európy: telekomunikácie a IKT 6

Investovanie do ľudí v Európe: výskum 7

Investovanie do ľudí v Európe: financovanie v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti 10

Investovanie do ľudí v Európe: vzdelanie 12

Investovanie do regiónov Európy: politika súdržnosti 13

2. Vyššia bezpečnosť Európy pre jej občanov 15

Bezpečnejšie hranice 15

Bezpečnejšie potraviny: poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a zdravotníctvo18

Bezpečnejšie životné prostredie: ochrana klímy a životné prostredie 20

Vyššia bezpečnosť občanov 23

3. Zvyšovanie váhy Európy vo svete 24

Obchod 24

Politika rozširovania a susedská politika 25

Vonkajšie opatrenia 26

Rozvojová politika 28

Humanitárna pomoc a reakcia na krízy 29

4. Efektívnosť personálu EÚ 30

  • Zvyšovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti

Pozastavili ste sa už nad tým, prečo váš vysokorýchlostný vlak zrazu spomalil z 200 km/h na 90 km/h len preto, že prekročil hranice Európskej únie? Prečo niektoré toky plynu nie je možné obrátiť a občania i podniky zostanú počas plynovej krízy napospas zime? Alebo prečo stále nie je ľahké študovať v zahraničí či získať uznanie odbornej kvalifikácie v inom členskom štáte? Nájsť riešenia a odstrániť tieto pretrvávajúce nedostatky a problémy môže pomôcť rozpočet EÚ. Tento môže pomáhať podporovať rast a zamestnanosť prepájaním Európy, investovaním do ľudí v Európeinvestovaním do regiónov Európy.

Prepájanie Európy: energetika

Rozvoj energetickej infraštruktúry Európskej únie je centrom pozornosti stratégie Európa 2020 a cieľom Európy, ktorá efektívne využíva zdroje. Dokončenie sietí a odstránenie nedostatkov, problémových miest a energetických ostrovov je nevyhnutné na rozvoj vnútorného trhu s energiou, istotu dodávok a na dopravu energie z obnoviteľných zdrojov. Občania aj podniky musia byť schopné spoľahnúť sa, že plyn a energia budú pre nich dostupné vždy a za primeranú cenu. Podiel financovania z EÚ je zvyčajne dosť malý, ale podporuje získanie ďalších verejných a súkromných investícií. V prípade európskeho plánu na oživenie hospodárstva z roku 2009 sa odhadlo, že tento pákový efekt bude približne desaťnásobný.

Zdvojnásobenie prenosových kapacít medzi Francúzskom a Španielskom: EÚ zaplatila tretinu celkových investičných nákladov vo výške 700 miliónov EUR za takmer zdvojnásobenie kapacity existujúceho prenosového vedenia na maximálne 2 800 MW. Samotné Španielsko a Francúzsko neboli schopné dohodnúť sa na vykonaní tejto investície samotné. Tento projekt sa jednoducho považoval za príliš nákladný vzhľadom na výhody, ktoré by im priniesol. EÚ sa tu angažovala, pretože výhody presahujú rámec týchto dvoch krajín. Keďže projekt zlepšuje prepojenie Španielska so zvyškom Európy, občania a podniky v Nemecku, Belgicku, Spojenom kráľovstve a Taliansku budú v budúcnosti schopné prijímať energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie (solárnych panelov a veternej energie) v Španielsku. To znamená, že v Európe sa bude viac využívať energia z obnoviteľných zdrojov, čo je prospešné pre klímu. Znamená to tiež, že spotrebitelia a podniky dostanú energiu z obnoviteľných zdrojov za primeranú cenu, keďže solárnu energiu je možné vyrobiť v Španielsku lacnejšie ako v severnej Európe, lebo je tam jednoducho viac slnečných dní. Bez tohto vedenia by Španielsko nemohlo vyvážať všetku svoju solárnu a veternú energiu.

Obrátenie tokov plynu: EÚ spolufinancuje modernizáciu plynárenského strediska v Baumgartene v Rakúsku a inštaláciu kompresorov, aby sa plyn mohol prepravovať z Nemecka cez Rakúsko na Slovensko, do Maďarska, Slovinska a Chorvátska. Poskytnutím 50 % z celkovej investičnej sumy vo výške 13,4 milióna EUR zvýši EÚ do roku 2012 istotu dodávok na Slovensku, v Maďarsku, Slovinsku a Chorvátsku. V prípade plynovej krízy by Nemecko mohlo zasiahnuť a dodávať plyn do týchto krajín. Toto nebolo možné počas rusko-ukrajinskej krízy v roku 2009, keďže existujúce plynovody mohli prepravovať plyn len z východu na západ, a nie iným smerom. Bez EÚ by sa modernizácia neuskutočnila, pretože Rakúsko nemá motiváciu na realizáciu investícií, ktoré by prinášali prospech len zákazníkom v iných krajinách.

Nový plynovod z Alžírska do Talianska: EÚ spolufinancuje 3 % (120 miliónov EUR) nových plynovodov, ktoré nielen spoja rezervy plynu v Alžírsku s Talianskom, ale zvýšia aj istotu dodávok pre krajiny ako Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovinsko.

Úplne prvé elektrické prepojovacie vedenie východ-západ medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom: finančné prostriedky EÚ vo výške 110 miliónov EUR umožnili získať úver EIB vo výške 300 miliónov EUR a viedli k atraktívnym úverovým podmienkam od iných bánk. Finančné prostriedky EÚ dali projektu pečať schválenia Európskou úniou a zdôraznili jeho politický význam z hľadiska prepojenia energetických ostrovov EÚ so širšou európskou elektrickou sieťou. Írsko je schopné vyrábať značné množstvá elektriny z obnoviteľnej veternej energie. Prebytok je možné vyvážať do Spojeného kráľovstva prostredníctvom prepojovacieho vedenia. Projekt by sa neuskutočnil bez stimulu poskytnutého finančnými prostriedkami EÚ. Tento projekt sa dokončí v roku 2012.

Elektrické prepojovacie vedenie Estlink-2 medzi Fínskom a Estónskom: v marci 2010 Komisia poskytla finančné prostriedky vo výške 100 miliónov EUR na podporu výstavby elektrického kábla Estlink-2 s kapacitou 650 megawattov medzi Estónskom a Fínskom, ktorý by sa mal sprevádzkovať do roku 2014. Prepojovacie vedenie Estlink-2 je doteraz najväčšia investícia do estónskej elektrickej siete s celkovými odhadovanými nákladmi 320 miliónov EUR. Projekt buduje spoločne estónsky prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy a jeho fínsky partner. Tento projekt významne prispeje k ďalšej integrácii pobaltských a severských energetických trhov strojnásobením prenosovej kapacity medzi týmito dvoma krajinami. Zvýši tiež energetickú bezpečnosť v pobaltskej oblasti.

Prepájanie Európy: doprava

Úlohou dopravnej politiky EÚ je zaviesť dopravnú infraštruktúru a spojenia na podporu jednotného trhu, s cieľom zabezpečiť voľný tok tovaru a ľudí a podporiť rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť EÚ. V minulosti sa systémy dopravy v Európe rozvíjali prevažne na vnútroštátnom základe. Viedlo to k stavu, že dopravné spojenia na hraniciach alebo v smere základných koridorov buď chýbajú, alebo sú slabé. Slabé dopravné prepojenie brzdí hospodársky rast. Na druhej strane každý milión, ktorý vynaložíme z fondu TEN-T na európskej úrovni, vytvorí 5 miliónov v investíciách zo strany vlád členských štátov. A každý milión vytvorí 20 miliónov zo súkromného sektora. Odhaduje sa, že odstránenie 20 – 25 najzávažnejších problémových miest vytvorenia základnej európskej dopravnej siete počas obdobia rokov 2014 – 2020 by malo veľmi významný vplyv na hospodársky rast a potenciálne by vytvorilo do 2,9 milióna pracovných miest. Už dnes je ďalšou výzvou interoperabilita. Jednoducho povedané, nie je prepojený vnútroštátny hardvér (rozchod koľajníc, bezpečnostné certifikačné systémy, elektrifikačné systémy, železničná signalizácia atď.). Lietadlá musia kontaktovať rôznych leteckých dispečerov v každej krajine, ktorou prechádzajú. Tieto technické prekážky vedú k duplicite a oneskoreniam. Sú takisto veľmi nákladné a neefektívne. Európska dopravná politika funguje od 70. rokov dvadsiateho storočia s cieľom vytvoriť základné spojenia a odstrániť mnoho problémových miest a prekážok, ktoré blokujú voľný tok tovaru a ľudí. Dosiahnuté výsledky sú veľmi výrazné.

Liberalizácia vzdušného priestoru EÚ skutočne zmenila tvár leteckej dopravy. Nástup nízkonákladových leteckých spoločností by jednoducho nebol možný bez toho, aby EÚ nezačala otvárať trhy v 90. rokoch minulého storočia. EÚ má v súčasnosti 20 nízkonákladových prepravcov, čo predstavuje 40,2 % vnútorného trhu EÚ. V roku 1990 neexistoval žiadny. Vďaka liberalizácii vzdušného priestoru milióny spotrebiteľov získali prístup k omnoho väčšiemu výberu letových trás a oveľa konkurencieschopnejším cenám. Liberalizácia výrazne zvýšila počet cestujúcich lietadlami a množstvo obsluhovaných trás. Od roku 1992 do roku 2010 sa počet prevádzkovateľov pravidelnej leteckej osobnej dopravy zvýšil zo 135 na 152 a priemerný počet trás v Únii sa zvýšil o 140 %, z 1 680 na 4 000. Súčasne sa zintenzívnila hospodárska súťaž: trasy s viac ako dvoma konkurentmi sa zvýšili o 415 %, z 93 na 479 (zdroj: Official Airline Guide). Počet cestujúcich vnútri EÚ sa zvýšil z 367 miliónov v roku 2000 na 480 miliónov v roku 2009.

Vybudovanie chýbajúcich spojení, modernizácia infraštruktúry: Peniaze EÚ sa použili na čiastočné financovanie (a na stimuláciu významných investícií členských štátov) na vybudovanie chýbajúcich spojení a na modernizáciu častí kľúčovej dopravy a koridorov. Tieto chýbajúce spojenia by pravdepodobne žiadny členský štát nevybudoval sám – vyžadujú si európsku podporu a koordináciu, často medzi viacerými členskými štátmi.

Malmö – Kodaň: most Øresund je najdlhší kombinovaný cestný a železničný most v Európe. Pre dopravu bol otvorený 1. júla 2000. Náklady na projekt predstavovali 2,7 miliardy EUR a nedošlo k prekročeniu rozpočtu. Z rozpočtu EÚ sa na tento projekt prispelo 127 miliónmi EUR. Železničná doprava sa rozvíjala rýchlo: od roku 2001 zaznamenala rast 230 % a v roku 2009 bolo prepravených 11,2 milióna cestujúcich. V tom istom roku prešlo cez most Øresund 7 miliónov vozidiel. Vďaka tomuto spojeniu vykonáva stále väčší počet podnikov činnosť na druhej strane Øresundu. Najúspešnejšími príkladmi spolupráce sú Univerzita Øresund a vedecký región Øresund. Pevné spojenie cez prieliv Øresund dokazuje, do akej miery je infraštruktúra základom fungovania vnútorného trhu.

Vysokorýchlostná železničná os Paríž – Brusel – Kolín – Amsterdam – Londýn: Prvá európska cezhraničná vysokorýchlostná železničná sieť, ktorá spája trasu Paríž – Brusel – Kolín – Amsterdam – Londýn, bola dokončená v roku 2007. Priniesla podstatné zníženie času prepravy medzi týmito piatimi krajinami a poskytuje cestujúcim skutočnú alternatívu k leteckej a cestnej doprave. Čas prepravy sa skrátil na menej ako polovicu (napr. z viac ako 3 hodín na 1 hodinu 22 minút na linke Paríž – Brusel a z viac ako 5 hodín na 1 hodinu 50 minút na linke Londýn – Brusel). Nová vysokorýchlostná železničná trať nadobudla v mnohých prípadoch úplnú prevahu nad tradičnými leteckými trasami. Tento projekt viedol k výraznému prechodu od leteckej a cestnej dopravy k železničnej doprave. Počet cestujúcich prepravených spoločnosťami Eurostar a Thalys sa napríklad zvýšil zo 6,5 milióna v roku 1995 na 15,3 milióna v roku 2009. Letecké spoločnosti už neposkytujú služby medzi Parížom a Bruselom, keďže cesta vlakom je rýchlejšia ako lietadlom. Z programu TEN-T EÚ boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 720 miliónov EUR, pričom EIB požičala 1,8 miliardy EUR na celkové projektové náklady vo výške 17,3 miliardy EUR.

Jednotné európske nebo

Európskemu nebu a letiskám hrozí presýtenie. Bez značných investícií na podporu zavedenia systému manažmentu letovej prevádzky Európy (Jednotné európske nebo) budú naše letiská praskať vo švíkoch. Konkrétne, do roku 2030 bude 19 letísk pracovať na plnú kapacitu osem hodín denne počas každého dňa v roku, čo sa dotkne 50 % všetkých letov pri odlete, pri prílete, alebo pri obidvoch. V roku 2007 len 5 letísk pracovalo na úrovni alebo blízko úrovne svojej kapacity, čo sa týkalo 17 % letov. Európa však nebude len odmietať veľkú časť potenciálneho dopytu. Bude ohrozená aj pravidelnými oneskoreniami a zrušeniami letov v bezprecedentnom rozsahu. Ak by prevádzka pokračovala ďalej ako doteraz, náklady spojené s dopravnými zápchami sa do roku 2050 zvýšia približne o 50 %. Hlavným problémom je, že systém manažmentu letovej prevádzky je archaický; základné používané technológie sú z 50-tych rokov minulého storočia. Riešenie je európske a jeho názov je: SESAR, spoločná iniciatíva Európskej komisie, EUROCONTROL-u a leteckého odvetvia s cieľom a) strojnásobiť kapacitu vzdušného priestoru, b) zlepšiť bezpečnosť desaťnásobne, c) znížiť vplyv na životné prostredie o 10 %, d) znížiť náklady na manažment letovej prevádzky o 50 % a e) skrátiť letové časy cestujúcich o 10 % a znížiť počet zrušených letov o 50 %.

http://www.youtube.com/watch?v=k-2G_vxso9g

Elektrické automobily sa vyvíjajú a zavádzajú na trh. Musia sa však vypracovať spoločné základné normy pre elektrické nabíjacie stanice v celej EÚ – inak, ak prejdete z Francúzska do Nemecka, nebudete mať možnosť dobíjania. Táto práca sa začala. Štyridsaťdva partnerov z odvetvia, zo sektora energetiky, výrobcov elektrických vozidiel, miestnych samospráv, ako aj univerzít a výskumných inštitúcií spojilo sily, aby vyvinulo a predviedlo všeobecne akceptovaný a užívateľsky vhodný rámec pre dobíjaciu infraštruktúru. Projekt nazvaný Green eMotion má celkový rozpočet vo výške 41,8 milióna EUR a bude financovaný Európskou komisiou sumou 24,2 milióna EUR. Green eMotion prepojí prebiehajúce regionálne a vnútroštátne iniciatívy v oblasti elektromobility, pričom sa posilnia výsledky a porovnajú sa rôzne technologické prístupy s cieľom podporiť najlepšie riešenia na európskom trhu.

Prepájanie Európy: telekomunikácie a IKT

Nižšie ceny, väčší výber a kvalitné služby: spotrebitelia a podniky v Európe majú v súčasnosti väčší výber telefonických služieb dobrej kvality, ktoré sú podstatne lacnejšie. To je priamy výsledok úsilia EÚ o liberalizáciu trhov telekomunikácií a súvisiacej intenzívnejšej hospodárskej súťaže. Ľudia si teraz môžu vybrať medzi viacerými telekomunikačnými operátormi a majú právo zmeny do jedného pracovného dňa (pri ponechaní si toho istého čísla). V dôsledku toho poplatky za vnútroštátne telefonické hovory cez pevnú sieť klesli od roku 1998 o viac ako 60 %. Ceny za hovory v mobilnej sieti klesli od roku 2006 do roku 2010 najmenej o 30 %.

Roaming: vďaka právnym predpisom vypracovaným Komisiou, ktorými sa zaviedli cenové stropy, náklady za roamingové mobilné hovory uskutočnené v EÚ klesli od roku 2005 o 73 %. Tieto stropy sa znižovali každoročne a posledné zníženie nastane 1. júla 2011. Okrem toho spotrebitelia a podnikatelia už nie sú vystavení neočakávaným šokom z účtov za sťahovanie údajov cez mobilné siete – mesačné účty za sťahovanie údajov sú obmedzené na 50 EUR, pokiaľ sa zákazník výslovne nedohodne inak. Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby sa rozdiely medzi roamingom a vnútroštátnymi telekomunikačnými tarifami do roku 2015 priblížili k nule. V júli 2011 preto Komisia navrhne nové pravidlá roamingu, ktoré majú platiť od 1. júla 2012.

Jednotný digitálny trh: Európska komisia pracuje spolu s členskými štátmi na vybudovaní jednotného digitálneho trhu. Európske internetovo orientované podniky môžu prosperovať len v bezhraničnom prostredí, ale Európa je v súčasnosti zlepencom vnútroštátnych online trhov. Európski spotrebitelia preto nemôžu využívať výhody jednotného digitálneho trhu. Šesťdesiat percent pokusov objednávok na nákup cez internet je neúspešných. Len 8 % subjektov v EÚ, ktoré nakupujú online, kupujú z inej krajiny. Spotrebitelia často nie sú schopní stiahnuť legálne hudbu online z inej krajiny EÚ. Nezavedenie jednotného digitálneho trhu by v najbližších 10 rokoch mohlo viesť k strate konkurenčného náskoku Európy. V snahe zabezpečiť, aby to nenastalo, Komisia pracuje na odstránení roztrieštenosti a posilnení jednotného trhu.

Superrýchly internet: široko dostupný superrýchly internetový prístup s výhodnou cenou predstavuje „digitálny kyslík“, ktorý Európa potrebuje pre rast a zvyšovanie prosperity. EÚ má preto v úmysle poskytnúť základný širokopásmový prístup všetkým Európanom do roku 2013 a zabezpečiť, aby do roku 2020 i) mali všetci Európania prístup k oveľa vyšším internetovým rýchlostiam nad úrovňou 30 Mbps a ii) 50 % všetkých európskych domácností si objednalo internetový prístup nad úrovňou 100 Mbps.

Mobilné telefóny a širokopásmové pripojenie 3G a 4G: s podporou finančných prostriedkov EÚ získalo európske odvetvie celosvetové čelné postavenie v mobilných a bezdrôtových technológiách a normách. Európsky štandard 3G sa využíva vo viac ako 600 miliónoch mobilných telefónoch na svete. Investícia vo výške 120 miliónov EUR pred 10 – 15 rokmi na úrovni EÚ umožnila v súčasnosti prosperovať trhu výrobkov a služieb s 3G telekomunikačnými zariadeniami na úrovni 250 miliárd EUR. Výskumníci vypracovali s využitím finančných prostriedkov EÚ prvú koncepciu mobilnej sieťovej infraštruktúry 4G. 4G je najnovšia bezdrôtová technológia, ktorá poskytuje 10-krát rýchlejšie mobilné internetové rýchlosti ako súčasné 3G mobilné siete. Technológia 4G poskytne v nasledujúcich 100 rokoch rýchlosti potrebné na uspokojenie dopytu po službách, ktoré si vyžadujú široké pásmo, a bude stimulovať hospodársky rast. Odhaduje sa, že v roku 2016 bude komunikačné siete 4G využívať 500 miliónov užívateľov. Trhoví analytici očakávajú, že operátori na celom svete investujú do 4G do roku 2013 takmer 6 miliárd EUR.

Investovanie do ľudí v Európe: výskum

Určité druhy výskumu sú veľmi nákladné a zároveň sa musia robiť vo veľkom meradle, aby priniesli zmysluplné výsledky. Rozhodujúce je maximalizovať hodnotu za peniaze. Keďže vykonávanie určitého výskumu spoločne na úrovni EÚ bráni duplicite a umožňuje združovanie skúseností a existujúcich znalostí, vytvára vyššiu pridanú hodnotu ako je hodnota, ktorú by bolo možné dosiahnuť na základe výdavkov výlučne na úrovni jednotlivých štátov. Jedno euro finančných prostriedkov rámcového programu EÚ vedie k zvýšeniu pridanej hodnoty odvetvia v rozsahu od 7 do 14 EUR. Dlhodobý makroekonomický vplyv súčasného siedmeho rámcového programu (približne 8 miliárd EUR/rok) predstavuje 900 000 pracovných miest, z toho 300 000 vo výskume, zvýšenie HDP o 0,96 %, zvýšenie vývozu o 1,57 % a zníženie dovozu o 0,88 %.

Jedine združením zdrojov, a to využívaním financujúcich programov EÚ, ako aj ďalšou koordináciou financovania v jednotlivých štátoch, môže EÚ dosiahnuť kritický objem vo vede a výskume, aby sa postavila na čelo pri riešení budúcich výziev, ktorým Európa a svet čelia dnes a ktoré ich čakajú v budúcnosti. K týmto výzvam patria: zmena klímy, energetická a potravinová bezpečnosť, efektívnosť využívania zdrojov, zdravie a starnúca populácia.

Pokrok v predkladaní riešení na tieto otázky nielenže bezprostredne zlepší život miliónov Európanov, ale poskytne Európe aj náskok v hospodárskej súťaži v priemyselných odvetviach budúcnosti, ako aj výrobky a služby, ktoré krajiny čeliace rovnakým výzvam budú mať záujem kupovať. Výsledkom toho bude vytváranie udržateľných a vysoko kvalitných pracovných miest v Európe.

Európska iniciatíva ekologických áut (European Green Car Initiative – EGCI) premieňa všeobecné zavádzanie vozidiel na elektrický pohon v Európe na komerčnú skutočnosť. Spojením 51 výskumných projektov, veľkých výrobcov zariadení ako Siemens a najvýznamnejších výrobcov automobilov (Volkswagen a Renault) iniciatíva EGCI úspešne nasmerovala najvýznamnejšie zainteresované strany na ten istý cieľ. EGCI rieši otázky ako sú európske normy, elektrické rozvodné siete, inteligentné technológie IKT, rýchlejšie nabíjanie, batérie s dlhšou životnosťou a ľahšie a pevnejšie komponenty áut. Keďže ropa je stále vzácnejšia a zvyšuje sa tlak na výrobcov automobilov, aby „ekologizovali“ svoju produkciu, mnohé krajiny si dávajú ambiciózne ciele pri zavádzaní vozidiel na elektrický pohon: Čína plánuje v roku 2020 predaj nových áut v objeme 50 %. Svetový trh bude mať obrovské rozmery a Európa musí byť popredným hráčom; technológie na výrobu vozidiel na elektrický pohon majú potenciál vytvoriť nevídané pracovné príležitosti a rast. Celkové investície do EGCI dosahujú 5 mld. EUR, z čoho 4 mld. EUR poskytne Európska investičná banka a 1 mld. EUR bude mobilizovaných v rámci výskumného programu EÚ. Európa sa môže stať svetovým lídrom v tomto novom odvetví iba prostredníctvom spolupráce, stanovením spoločných noriem a dosiahnutím dohody o vývoji zlučiteľných a vzájomne sa doplňujúcich technológií.

Finančné prostriedky EÚ podporujú získanie súkromných investícií. V prípade finančného nástroja EÚ s rozdelením rizika (Risk Sharing Finance Facility – RSFF), z ktorého sa poskytuje financovanie na vysokorizikové projekty veľkého rozsahu, ktoré majú významný potenciál na vytvorenie hospodárskych a sociálnych prínosov, predstavuje objem úverov 12-násobok vkladu EÚ a dodatočne získané investície na výskum, vývoj a inovácie predstavujú 30-násobok vkladu EÚ.

Ako výsledok cieleného výskumu Spoločného výskumného strediska Komisie vo výške približne 1 milióna EUR sa náklady na testy na BSE znížili a priama dotácia ES na test by sa mohla znížiť z 20 EUR na 7 EUR, čo viedlo počas obdobia rokov 2002 – 2006 k celkovým úsporám pre rozpočet Spoločenstva vo výške približne 250 miliónov EUR.

Prvá pilotná iniciatíva, ktorá spája národné výskumné programy a financovanie na podporu výskumu neurodegeneratívnych chorôb, najmä Alzheimerovej choroby, sa začala v roku 2009 a k dnešnému dátumu sa jej zúčastňuje 23 krajín. Lepšia koordinácia výskumného úsilia EÚ bude viesť k vyššej efektívnosti pre Európu pri riešení sociálnych výziev súvisiacich s týmito otázkami.

Združovanie výskumných zdrojov a znalostí je rozhodujúce, ak máme účinne súťažiť s USA a Japonskom, ktoré majú oveľa väčší počet obyvateľov, a preto aj väčšie verejné a súkromné rozpočty na výskum a inováciu ako ktorákoľvek jednotlivá krajina EÚ. Krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom tiež vstúpili do súťaže a rýchlo dobiehajú náskok. Hoci investície EÚ do výskumu v reálnom vyjadrení vzrástli v období od roku 1995 do roku 2008 o 50 %, USA dosiahli 60 % zvýšenie, pričom v štyroch krajinách, ktoré sú najviac založené na znalostiach (Japonsko, Južná Kórea, Singapur a Taiwan), investície vzrástli o 75 %. Tempo rastu investícií v krajinách BRIS (Brazília, Rusko, India, Južná Afrika) je ešte vyššie, na úrovni 145 %, a v Číne na úrovni 855 %. Pri tomto tempe Čína do roku 2014 predbehne EÚ z hľadiska objemu výdavkov na výskum a vývoj.

Investovanie do ľudí v Európe: financovanie v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti

Európsky sociálny fond sa každoročne dostane k približne 10 miliónom Európanov a každý rok pomôže 2 miliónom občanov nájsť si prácu. Každý štvrtý človek, ktorý si v období medzi rokom 2000 a 208 našiel prácu, si ju našiel po tom, čo absolvoval školenie hradené z ESF. Prostredníctvom podpory na úrovni EÚ členské štáty nanovo investujú do ľudí, k čomu by inak nedošlo. Európsky sociálny fond tým, že vynakladá väčšie množstvo peňazí na chudobnejšie krajiny, pomáha členským štátom investovať oveľa viac do ľudského kapitálu, čo je nevyhnutné v snahe pomôcť im dosiahnuť úroveň najlepších. Poľsko dostáva z ESF počas rokov 2007 – 2013 na osobu 250 EUR v porovnaní so sumou 50 EUR pre Dánsko. Od roku 2000 dostali členské štáty z ESF podporu vo výške 80 miliárd EUR, čo predstavuje približne 10 % celkového rozpočtu Európskej únie. Voči tomu stojí viac ako 40 miliárd EUR prostriedkov z vnútroštátneho a súkromného spolufinancovania. Počas obdobia rokov 2000 – 20081 ESF podporil približne 76 miliónov ľudí a 1,7 milióna organizácií. Európsky sociálny fond sa každoročne dostane k približne 10 miliónom Európanov a každý rok pomôže 2 miliónom občanov nájsť si prácu. Mladí ľudia tvoria každý rok takmer štvrtinu z 10 miliónov účastníkov ESF, čo podporuje zamestnanosť mládeže, podnikavosť a mobilitu mladých pracovníkov, pomáha dosiahnuť nižšie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a zvyšuje úroveň kvalifikácie. (V roku 2009 to predstavuje 3,1 milióna EUR z 11 miliónov EUR).

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vybavil od začatia svojej činnosti v roku 2006 spolu 77 žiadostí z 19 krajín za takmer 353 miliónov EUR, ktorých predmetom je odborné vzdelávanie a pomoc pri hľadaní zamestnania pre takmer 75 000 európskych pracovníkov, ktorí stratili prácu. EGF poskytuje finančné prostriedky na opatrenia nad rámec povinností podniku pri prípadoch hromadného prepúšťania. V roku 2009 si zamestnanie našlo vyše 40 % zamestnancov vyškolených prostredníctvom podpory z EGF.

Prostredníctvom nového nástroja mikrofinancovania PROGRESS finančné prostriedky EÚ posilňujú financovanie z medzinárodných finančných inštitúcií, poskytovanie mikrofinancovania ohrozeným skupinám a rozvoj podnikania, sociálneho hospodárstva a mikropodnikov v rámci celej EÚ. Príspevok Únie na nástroj mikrofinancovania do konca roka 2013 predstavuje 100 miliónov EUR (2010 – 2013). Komisia odhaduje, že príspevok Únie by mohol vyvolať druhotné zvýšenie na 500 miliónov EUR v mikroúveroch prizvaním ďalších medzinárodných finančných inštitúcií, ako je Európsky investičný fond (EIF).

Ako reakcia na hospodársku krízu sa dodatočnými zálohovými platbami financovanými Európskou úniou poskytla v roku 2009 okamžitá hotovostná injekcia vo výške 6,25 miliardy EUR (1,76 miliardy EUR pre ESF a 4,5 miliardy EUR pre ERDF), takže bolo možné urýchlene vynaložiť viac peňazí na prioritné projekty členských štátov, určené na pomoc MSP a nasmerovať podporu na najviac zraniteľné subjekty.

V Nemecku spolkový program spolufinancovaný z ESF umožnil pracovníkom na skrátený úväzok získať novú kvalifikáciu.

Prípad MG Rover (Spojené kráľovstvo)

Balík podpory, poskytnutý v rámci projektu Better West Midlands v Anglicku, poskytuje služby na zákazku prispôsobené potrebám zamestnávateľov, ako aj fyzických osôb. Zahŕňa individuálne poradenstvo a podporu, ako aj prístup k zvyšovaniu kvalifikácie a k poskytovaniu odborného vzdelávania. . Financovanie z Európskeho sociálneho fondu pomohlo poskytnúť rozšírený rámec podpory a odborného vzdelávania pracovníkom ohrozených výpoveďou alebo vo výpovedi ešte pred skončením ich súčasného zamestnania. Cieľom je maximalizovať ich schopnosť prejsť priamo do nového zamestnania. Tento projekt pomôže približne 14 500 pracovníkom podnikov v celkom regióne West Midlands vo výrobných a iných odvetviach.

Podpora z EGF pre viac ako 3 000 pracovníkov v Nemecku

Nemecko požiadalo v júni 2007 o podporu z EGF v nadväznosti na stratu 3 303 pracovných miest, keď taiwanský výrobca mobilných telefónov BenQ zrušil všetku finančnú podporu pre svoje dve dcérske spoločnosti so sídlom v Nemecku, čím spôsobil ich platobnú neschopnosť. Tieto dcérske spoločnosti sa nachádzali v Mníchove (Bavorsko), v Kamp-Lintfort a v Bocholte (Severné Porýnie-Vestfálsko). Celkovo 2 528 prepustených pracovníkov sa rozhodlo prejsť do prechodového podniku, a tým využiť opatrenia aktívnej politiky trhu práce. EGF umožnil predĺžiť toto obdobie z 12 mesiacov na 17 a zlepšiť kvalitu opatrení podpory. V konečnom dôsledku bolo 1 879 (čiže 74 %) príjemcov pomoci EGF reintegrovaných do trhu práce.

Investovanie do ľudí v Európe: vzdelanie

EÚ celkovo investuje ročne 2,5 miliardy EUR na vzdelávanie, mládež, kultúru, kinematografiu a mobilitu výskumníkov – 1,8 % celkového rozpočtu EÚ. Tento relatívne malý podiel z rozpočtu prináša značné výsledky a výraznú pridanú hodnotu pre členské štáty, ktoré nemajú porovnateľné systémy financovania. Organizácia cezhraničnej mobility študentov a spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami (napr. univerzitami, školami atď.) na úrovni EÚ sú nákladovo efektívnejšie než spleť dvojstranných iniciatív. Peniaze vynaložené prostredníctvom programov EÚ predstavujú zvyčajne „počiatočný kapitál“, ktorý priťahuje ďalšie verejné a súkromné finančné prostriedky a pomáha pri rozbehu mnohých hodnotných projektov. Preukázalo sa, že finančné prostriedky EÚ môžu priniesť veľmi vysokú návratnosť.

EÚ investuje v období od roku 2007 do roku 2013 prostredníctvom Programu celoživotného vzdelávania približne 7 miliárd EUR do výmen a cezhraničných projektov. Každý rok môže približne 300 000 európskych študentov a učiteľov absolvovať obdobie školenia alebo štúdia v zahraničí a okolo 20 000 vzdelávacích inštitúcií sa zúčastňuje na nadnárodných projektoch spolupráce. Program pomáha aj preklenúť odstup medzi sférou vzdelávania a sférou pracovnej činnosti, najmä formou praxe v podnikoch. Konkrétne prostredníctvom programu Erasmus dostalo od roku 1987 podporu 2,5 milióna študentov, aby študovali alebo sa zúčastnili na podnikovej stáži v zahraničí. Zo štúdií vyplýva, že študenti programu Erasmus sú adaptabilnejší a motivovanejší, a skúsenosti posilňujú ich perspektívy na trhu práce. Erasmus súčasne pomáhal pripraviť cestu pre porovnateľnejšie univerzitné programy a uznávanie štúdia v zahraničí (bolonský proces). Rozpočet programu sa každoročne vyčerpá v plnom rozsahu a okolo 50 % žiadostí sa musí zamietnuť.

Prostredníctvom programu Marie Curie poskytuje EÚ každý rok 8 000 výskumníkom príležitosť pracovať v zahraničí a stimuluje partnerstvá medzi výskumom a podnikateľskou sférou. Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) je úplne prvý pokus o posilnenie „znalostného trojuholníka“ vzdelávanie, výskum a inovácie na úrovni EÚ. EIT sa bude stále viac zameriavať na „nedostatok inovácie“, zlepšovanie konkurencieschopnosti EÚ a tvorbu pracovných príležitostí.

Kultúra: kultúrne a kreatívne sektory tvoria 4,5 % HDP EÚ a 3,8 % zamestnanosti, čo je viac ako mnohé ďalšie kľúčové odvetvia. Podpora z programu MEDIA na distribúciu filmov zlepšuje konkurencieschopnosť odvetvia a pomáha malým podnikom, a tým vytvára pracovné príležitosti. Multiplikačný účinok podpory z programu MEDIA v odvetví kinematografie je možné odhadnúť na 13 eur výnosu z každého investovaného eura.

Mobilita orientovaná na stáže v podnikoch (prax v podnikoch)

Stáže v podnikoch alebo prax v podnikoch alebo organizáciách sú najdynamickejšie sa rozvíjajúcimi aktivitami v rámci programu Erasmus ako súčasti programu celoživotného vzdelávania. V rokoch 2009 – 2010 sa financovalo viac než 35 000 pracovných miest v zahraničí, čo predstavuje ročný prírastok vyše 17 %. Granty umožňujú študentom stráviť obdobie troch až dvanástich mesiacov absolvovaním praxe v zahraničí. Stráviť určitý čas v zahraničnom podniku pomáha študentom lepšie vyhovieť požiadavkám trhu práce a rozvíjať špecifické kvalifikačné schopnosti; takisto podporuje rozvoj spolupráce medzi vyššími vzdelávacími inštitúciami a podnikmi.

Investovanie do regiónov Európy: politika súdržnosti

Politika súdržnosti pomáha chudobnejším regiónom a krajinám dobiehať ostatné a pripojiť sa k jednotnému trhu. Je to investičná politika orientovaná na budúcnosť, ktorá takisto jednoznačne prináša celkový prospech aj pre zvyšok Európy vytváraním hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

Vývoz vnútri EÚ sa napríklad značne zvýšil v prípade regiónov, ktoré čerpajú výhody z kohéznych fondov. Existuje zjavné prepojenie medzi politikou súdržnosti a rastom v EÚ. Zo štúdií vyplýva, že HDP v EÚ-25 ako celku bol v roku 2009 o 0,7 % vyšší vďaka investíciám do politiky súdržnosti počas obdobia rokov 2000 – 2006. Odhaduje sa, že do roku 2020 to má vzrásť na 4 %. V EÚ-15 samotnej sa odhaduje súhrnný čistý účinok na HDP vo výške 3,3 % do roku 2020. Inými slovami: regionálne investície znamenajú európsky rozvoj. Rast v jednom, možno chudobnejšom regióne, vedie k nákupu tovaru a služieb od iného, bohatšieho regiónu. To podporuje rozvoj jednotného trhu, ktorý predstavuje 60 až 80 % vývozu členských štátov, teda oveľa viac ako do tretích krajín, napríklad do Číny, Indie alebo USA.

Výsledkom politiky súdržnosti počas obdobia rokov 2000 – 2006 bola návratnosť 2,1 EUR za každé investované euro. Do roku 2020 sa návratnosť odhaduje na 4,2 EUR na investované euro. Politika súdržnosti pomohla zvýšiť aj úroveň zamestnanosti. Podľa odhadov na rok 2009 bol počet zamestnaných o 5,6 milióna vyšší v dôsledku politiky v období rokov 2000 – 2006, alebo v priemere o 560 000 ročne vyšší ako bez politiky súdržnosti.

Ako dôsledok nedávneho poklesu a v krajinách, ktoré zápasia s krízou zadlženosti, má politika súdržnosti kľúčovú úlohu v hospodárskom a sociálnom oživení posilňovaním investícií investície do rastových sektorov, napríklad do energetickej účinnosti, ale aj prostredníctvom pomoci ľuďom odborne sa vzdelávať a zvyšovať si kvalifikáciu, aby si našli zamestnanie.

Výdavky v oblasti súdržnosti prinášajú prospech viacerým členským štátom

V roku 2009 Poľsko, najväčší príjemca finančných prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti, vykonalo štúdiu2 výhod pre krajiny EÚ-15, ktoré priniesla politika súdržnosti v Poľsku. Na základe preskúmania kontraktov, ktoré vyhrali podniky z krajín EÚ-15, z tejto štúdie vyplynulo, že približne 8 % celkového objemu kontraktov v Poľsku šlo pre podniky EÚ-15, pričom Nemecko bolo ďaleko najdôležitejšou skupinou. Tieto podniky boli zvyčajne úspešné vo väčších poľských projektoch.

Zoskupenie pre čisté technológie v Lahti (Fínsko)

Intervencia EÚ mala v tomto projekte účinok katalyzátora: podporovala inováciu a rozvoj technológií v oblasti ochrany životného prostredia tým, že prepojila malé a veľké podniky, vzdelávacie organizácie a regionálne úrady. Toto zoskupenie poskytuje služby, ktoré jej 200 zúčastneným podnikom uľahčujú vytvárať siete a rozširovať sa na medzinárodnom trhu.

Vedecký a podnikový park Lahti, ktorý koordinuje toto zoskupenie, sa stal hlavným environmentálnym technologickým strediskom vo Fínsku. Od roku 2005 do roku 2007 bolo do tohto regiónu premiestnených približne 20 podnikov a organizácií pôsobiacich v oblasti čistých technológií. Rozpočet EÚ prispel k tomuto projektu sumou 1,5 milióna EUR. Služby parku v oblasti rozvoja a premiestňovania podnikov pritiahli pre tento región investície vo výške vyše 30 miliónov EUR a vytvorili približne 170 nových pracovných miest.

Nový prístup k obnoviteľným zdrojom energie v Güssingu (Rakúsko)

Güssing (malé mesto na juhovýchode Rakúska) je modelom prezieravej politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na miestnej úrovni, ktorá je motorom hospodárskeho rozvoja celého regiónu. Toto mesto prostredníctvom využívania dreva z miestnych lesov vo svojej teplárni na biomasu produkuje viac elektriny ako spotrebuje, a je schopné poskytovať energiu pre celý región. Len v samotnom sektore energie z obnoviteľných zdrojov bolo zriadených viac ako 50 podnikov a od roku 1995 Güssing znížil svoje emisie oxidu uhličitého o 100 %.

Dostupnosť lacného tepla (lacnejšieho o 30 %) viedla ku vzniku viac ako 1 000 nových pracovných miest v meste a v jeho okolí, vrátane 100 miest v novej administratívnej budove v priemyslovom areáli, v ktorom má sídlo Európske stredisko pre obnoviteľné zdroje energie. S cieľom uľahčiť šírenie skúseností v oblasti obnoviteľných zdrojov energie bola založená sieť zahŕňajúca regionálnych, národných a medzinárodných partnerov.

Rozpočet EÚ prispel k tomuto projektu sumou 461 000 EUR.

  • Vyššia bezpečnosť Európy pre jej občanov

Existujú tisíce menších a väčších cezhraničných problémov, s ktorými sa každodenne stretávajú Európania. Úlohou EÚ je utvárať oblasť právneho poriadku, práv a spravodlivosti v snahe uľahčiť každodenný život našich občanov. Nedávne udalosti na našich vonkajších hraniciach v južnom Stredozemí ukázali, že od Európy sa nielen žiada, aby poskytla jednoznačnú podporu demokratickým premenám v arabskom svete, ale že je potrebná aj väčšia spolupráca a solidarita na zvládnutie desiatok tisícov migrantov prichádzajúcich do Európy. Ani environmentálne problémy sa nezastavujú na našich hraniciach a dajú sa najlepšie riešiť prostredníctvom európskych opatrení a podpory. Dosiahnutie prechodu k ekologickejšiemu hospodárstvu bude ľahšie, keď opatrenia EÚ a jej podpora napomôžu stimulovať investície do ekologických inovácií, efektívneho využívania zdrojov a ochrany klímy. Sme tiež radi, že v rámci EÚ máme veľký výber potravinárskych výrobkov. Vyžaduje si to celoeurópske systémy a pravidlá v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany spotrebiteľa a zdravia zvierat; vytvorenie istoty, že nebezpečné výrobky nevstupujú do Únie, je možné takisto najlepšie riešiť spoluprácou pri colných kontrolách.

Bezpečnejšie hranice

Pilotný projekt relokácie utečencov z Malty v rámci EÚ (EUREMA): v rámci Európskeho fondu pre utečencov (ERF) financovala Komisia dva projekty týkajúce sa relokácie utečencov z Malty v rámci EÚ: jeden pilotný projekt s účasťou Francúzska vo výške 770 000 EUR a ďalší, v súčasnosti prebiehajúci projekt známy ako EUREMA (European Relocation Malta) vo výške takmer 2 miliónov EUR. Projekt EUREMA vedú maltské orgány za účasti desiatich členských štátov (Francúzsko, Nemecko Spojené kráľovstvo, Portugalsko, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Rumunsko), ktoré sa zaviazali premiestniť na svoje územie takmer 260 utečencov, ktorí uviazli na Malte. Na tomto projekte sa zúčastňuje aj Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Financovanie z európskych zdrojov zahŕňalo náklady a umožnilo členským štátom prijať utečencov, ponúknuť im lepšiu budúcnosť a zmierniť mimoriadny migračný tlak, ktorému Malta často čelí vzhľadom na svoju zemepisnú polohu.

Agentúry ako Europol alebo Frontex pomáhajú členským štátom spolupracovať v praxi, napríklad v boji proti organizovanému zločinu, pri kontrole vonkajších hraníc EÚ, alebo v záujme udržania bezpečnosti európskeho otvoreného priestoru. Zriadenie spoločných vyšetrovacích tímov pod koordináciou Europolu (rozpočet 83 miliónov EUR v roku 2011) viedlo k úspešným operáciám, ktorými sa narušili medzinárodné kriminálne skupiny zapojené do obchodovania s drogami alebo falšovania meny. Množstvo zabaveného kokaínu v objeme 77 ton v roku 2008 je samo osebe takmer dvojnásobné ako množstvo, oznámené v Európe v roku 2003. „Trh“ je európsky a reakcia musí byť tiež európska.

Výstavba schengenského priestoru znamená, že jeden členský štát kontroluje svoju časť vonkajších hraníc v mene všetkých ostatných. EÚ musí byť schopná podporovať tie členské štáty, ktoré sa nachádzajú v zložitej situácii v dôsledku svojej zemepisnej polohy a charakteru tokov cestujúcich a migračných trás. To je úlohou agentúry Frontex (rozpočet 78 miliónov EUR v roku 2011), ktorý čelí rastúcim požiadavkám členských štátov. V júni 2011 sa dohodlo posilnenie Frontexu.

Rýchle pohraničné zásahové tímy (RABIT) v Grécku. Počas tejto operácie, ktorá trvala od 2. novembra 2010 do 2. marca 2011, každý týždeň takmer 200 vyškolených hosťujúcich policajtov pohraničnej stráže z 26 členských štátov pomáhalo svojim gréckym kolegom pri kontrole pohraničných oblastí, ako aj pri identifikácii zadržaných nelegálnych prisťahovalcov. Nasadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov, riadené agentúrou Frontex, pomohlo tiež gréckym orgánom zhromaždiť informácie o migračných trasách a sieťach sprostredkovateľov, ktorí využívajú zúfalú situáciu nelegálnych prisťahovalcov. V októbri, pred touto operáciou, bolo na grécko-tureckej pozemnej hranici celkovo odhalených 7 607 osôb. Počas 4-mesačého obdobia operácie bolo odhalených viac ako 11 800 migrantov a počet protiprávnych vstupov klesol viac ako o 70 %.

Spoločná operácia Hera koordinovaná agentúrou Frontex predstavuje najväčšiu pátraciu a záchrannú operáciu v Európe. Táto operácia zabránila nespočetným úmrtiam odradením nelegálnych migrantov od toho, aby sa vydali na nebezpečnú cestu zo západnej Afriky (Senegal, Mauretánia a Kapverdy) na Kanárske ostrovy cez otvorené more v malých lodiach nespôsobilých na plavbu po mori. Opakované operácie Hera prispeli takmer k uzatvoreniu západoafrickej trasy pre nelegálnu migráciu (z maxima takmer 32 000 prípadov príchodu na Kanárske ostrovy v roku 2006). Nie je však ľahké odradiť pašerácke siete a siete nezákonného obchodovania. Organizovaný zločin je motivovaný ziskom a metódy, ktoré využíva, sú stále zložitejšie a sofistikovanejšie. Od začatia operácie Hera sa trasa pašovania ľudí systematicky presúvala cez stredné Stredozemie k východnej stredozemnej trase, ku grécko-tureckým hraniciam.

Colníctvo: Keď po nehode vo Fukušime v Japonsku v marci 2011 sa veľa Európanov obávalo žiarenia z potravín alebo tovaru dovezeného z Japonska, colné orgány v Európe stáli v prednej línii v snahe zabezpečiť, aby sa dodržiavali hranice žiarenia a aby kontaminované výrobky nevstúpili do EÚ.

Colná únia EÚ je zavedená viac ako 40 rokov a priniesla pridanú hodnotu ďaleko nad rámec kompetencie európskej colnej politiky. Okrem výberu ciel a poľnohospodárskych poplatkov pre členské štáty EÚ a pre rozpočet EÚ (presahujúce 20 miliárd EUR/ročne) podporuje členské štáty pri výbere DPH, spotrebných daní a iných príjmov a zabezpečuje kontrolu vývozu v snahe zabrániť neoprávneným vratkám DPH alebo spotrebných daní. Okrem toho priamo kontroluje a vykonáva ostatné politiky EÚ, ako dopravné, poľnohospodárske, hygienické alebo environmentálne opatrenia. Colná únia predstavuje prednú líniu aj pri zabezpečovaní bezpečnosti reťaze dodávok, boji proti pašovaniu a podvodom a pri presadzovaní práv duševného vlastníctva na hraniciach.

Celkové náklady, ktoré by vynaložilo 27 členských štátov na získanie rovnakých výsledkov z hľadiska boja proti podvodom, uľahčenia obchodovania a jednotného uplatňovania právnych predpisov, by boli najmenej 4-krát vyššie ako náklady vynaložené Komisiou na poskytnutie tých istých služieb. Skrátka, každé euro vynaložené Komisiou prispieva k zníženiu nákladov vynaložených 27 členskými štátmi aspoň o 4 eurá.

Program Colníctvo s rozpočtom 324 miliónov EUR na obdobie rokov 2008 – 2013 predstavuje základný nástroj EÚ, ktorý umožňuje, aby colná únia fungovala jednoliato ako jedna správa, a nie ako zlepenec 27 výkonných správ. Tento program okrem iného umožňuje, aby vnútroštátne správy vybavili každú sekundu 7 colných vyhlásení, s celkovou hodnotou 211 miliónov EUR ročne, bez narušenia dovozu a vývozu.

Celoeurópska bezpečná počítačová sieť prepájajúca všetky colné a daňové správy stojí 11 miliónov EUR ročne. Ušetrí členským štátom každý rok 35 miliónov EUR, ktoré by inak mali vynaložiť na zriadenie dvojstranných sietí.

Ústredný IT systém (zvaný „TARIC“), ktorý denne sprístupňuje online všetky colné sadzby a obchodné opatrenia EÚ, je ďalším príkladom obrovských úspor z rozsahu, ktoré je možné získať správou systému na úrovni EÚ. Od roku 2007 Komisia vynaložila na vybudovanie tohto systému 3,7 milióna EUR. Ak by všetky členské štáty vybudovali svoj vlastný systém, náklady by celkovo predstavovali približne 80 miliónov EUR, teda pomer 1 ku 20!

Ďalším príkladom v oblasti ciel je systém hospodárskych subjektov (EOS), v ktorom sú uložené informácie o 2,5 milióna právnických osôb registrovaných v 27 členských štátoch EÚ, ktoré sú v kontakte s colnými správami. Týmto jednotným systémom podniky šetria čas a zdroje, keďže sa pri výkone svojich činností už nepotrebujú registrovať v každom členskom štáte. Vybudovanie EOS stálo Komisiu 5 miliónov EUR, kým členské štáty by na jeho samostatné vybudovanie vynaložili 25 miliónov EUR!

Bezpečnejšie potraviny: poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a zdravotníctvo

Potravinová bezpečnosť je pre Európsku úniu a každý štát strategickou záležitosťou, a veľká väčšina občanov EÚ sa domnieva, že predstavuje životne dôležitú otázku. Keďže 70 % verejných výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Európe sa poskytuje z rozpočtu EÚ, predstavuje preto nevyhnutnú súčasť rozpočtu.

Politika sa vzťahuje na široký okruh cieľov. Vidiecke oblasti v EÚ pokrývajú 77 % územia EÚ (47 % poľnohospodárskej pôdy a 30 % lesov) a sú domovom pre približne polovicu jej obyvateľov (poľnohospodárske komunity a iní obyvatelia). Celkovo 13,7 milióna poľnohospodárov zásobuje potravinami 500 miliónov Európanov, udržiava výzor našej krajiny, hrá ústrednú úlohu pri zachovaní životného prostredia, ochrane biologickej diverzity a boji proti zmene klímy v snahe pomôcť zachovať živý vidiek. Vysoká úroveň noriem ochrany spotrebiteľa zabezpečuje, aby občania mali na svojich stoloch kvalitné potraviny.

Spoločná poľnohospodárska politika nemá veľký rozpočet, aj keď jej podiel na rozpočte EÚ je relatívne vysoký:

výdavky na poľnohospodársku politiku prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky predstavujú menej než 1 % všetkých štátnych výdavkov všetkých členských štátov. Na porovnanie, EÚ a jej členské štáty vynakladajú 3-násobne viac na obranu a takmer 5-násobne viac na výskum, ktorý nie je zosúladený.

Celkové náklady pre EÚ predstavujú približne 55 miliárd EUR ročne, takže jej náklady na občana sú približne 110 EUR ročne, 2,20 EUR týždenne, alebo 30 centov denne – čo je cena jednej cigarety.

Keďže poľnohospodárstvo je jediné odvetvie, ktoré je primárne financované z rozpočtu EÚ, výdavky na európskej úrovni vo veľkej miere nahrádzajú vnútroštátne výdavky, čo pri ostatných politikách neexistuje. To je dôvodom, prečo predstavuje veľkú časť rozpočtu EÚ. Tento rok predstavovalo 40 % celkového rozpočtu EÚ, ale tento podiel sústavne klesá zo 71 % v roku 1984 (len s 10 členskými štátmi). V roku 2013 to bude 39 % (s 27 členskými štátmi). Tento zostupný trend bude po roku 2013 pokračovať.

Ak by neexistovala jedna spoločná politika, 27 rôznych vnútroštátnych politík by bolo nákladnejších a určite menej účinných, čo by spôsobilo rozdielne úrovne zasahovania a vyvolávalo by značné riziko narušenia hospodárskej súťaže. Vďaka reformám je európske poľnohospodárstvo oveľa viac orientované na trhové hospodárstvo a verejné zásoby sú v súčasnosti skutočne prázdne a žiadne potraviny sa nevyhadzujú.

Prebieha aj reforma spoločnej politiky rybného hospodárstva. Únia má výhradnú kompetenciu na ochranu morských biologických zdrojov a spoločnú kompetenciu pre zvyšnú časť politiky. V oblasti námornej politiky a rybného hospodárstva by pilotné projekty „MARSUNO“ a „BluemassMed“ mali pripraviť cestu k účinnejšiemu a nákladovo efektívnejšiemu námornému dohľadu na úrovni EÚ. V projekte BluemassMed v oblasti Stredozemného mora sú zapojené orgány 6 pobrežných členských štátov. Projekt MARSUNO zahŕňa orgány 9 členských štátov susediacich s morskými oblasťami severnej Európy a Nórska. BluemassMed a MARSUNO preto poskytujú významný príspevok k hľadaniu ciest na zabránenie nákladnej duplicite zberu údajov, ktorej je možné predísť, ak uvedené orgány navzájom primerane komunikujú. BlueMassMed, koordinovaný Francúzskom, stojí 10,2 milióna EUR, z čoho EÚ prispieva sumou 3,6 milióna EUR. MARSUNO, ktorý koordinuje Švédsko, stojí 3,05 milióna EUR, z čoho EÚ prispieva sumou 1,9 milióna EUR.

Nemoci postihujúce zvieratá alebo rastliny a kontaminácie potravinového reťazca sa nezastavujú na hraniciach. EÚ prideľuje približne 300 miliónov EUR ročne na spolufinancovanie ročných alebo viacročných programov na kontrolu a odstránenie mnohých chorôb. EÚ zaisťuje bezpečnosť potravín prostredníctvom právnych predpisov a iných prostriedkov, ktoré sú súčasťou komplexného prístupu na udržanie bezpečnosti potravín z miesta výroby, až kým neskončia na našom tanieri – t. j. z farmy na stôl. Napriek výskytu nových chorôb, ako je katarálna horúčka, sa zdravotný stav v EÚ neustále zlepšoval, a to aj v nových členských štátoch, s pozitívnym vplyvom na fungovanie vnútorného trhu so živými zvieratami a potravinami živočíšneho pôvodu, na vývozné možnosti EÚ a na dôveru spotrebiteľov. Podpora na úrovni EÚ je dôležitá, keďže vplyv je cezhraničný, kým náklady by mal vo všeobecnosti znášať členský štát sám. Podobne v oblasti zdravia rastlín môžu členské štáty získať spolufinancovanie EÚ na výdavky súvisiace s eradikáciou a obmedzovaním regulovaných škodlivých organizmov rastlín. Rozsiahle eradikačné opatrenia členských štátov pri nákaze sú veľmi ťažké bez podpory EÚ, keďže jednotlivý členský štát musí znášať vysoké náklady, ktorých účinok je vo veľkej miere na prospech ostatným členským štátom a Únii ako celku.

Klasický mor ošípaných je príkladom závažnej choroby ošípaných a diviakov, ktorá v 90. rokoch spôsobila vo viacerých členských štátoch EÚ ničivé prípady nákazy. Priame a nepriame straty z nákazy v Holandsku v rokoch 1997 – 1998 sa odhadovali na približne 2 miliardy EUR. Od polovice 90. rokov minulého storočia EÚ pridelila približne 218 miliónov EUR na núdzovú eradikáciu a dozor. Situácia s touto chorobu sa značne zlepšila, bez prepuknutia vážnejšej nákazy počas posledných desiatich rokov, čo viedlo k skutočnej eradikácii choroby vo väčšine častí EÚ a k podstatnému zlepšeniu aj v nových členských štátoch. To znamená, že keď sa spočítajú len náklady samotného Holandska, každé euro vynaložené na úrovni EÚ má potenciál ušetriť náklady vo výške 9 EUR, alebo ešte vyššie, ak by sa zahrnuli aj náklady v ostatných členských štátoch. Ako výsledok cieleného výskumu vykonaného Spoločným výskumným strediskom s nákladmi vo výške približne 1 milión EUR, náklady na testy na BSE – všeobecnejšie známu ako choroba šialených kráv – sa znížili. Priama dotácia Európskej komisie na jeden test sa znížila z 20 EUR na 7 EUR, čo od roku 2002 do roku 2006 viedlo k celkovej úspore približne 250 miliónov EUR.

Bezpečnejšie životné prostredie: ochrana klímy a životné prostredie

Väčšina environmentálnych problémov, vrátane zmeny klímy, sa nekončí na hraniciach, a nemôžu ich riešiť členské štáty konajúce osamotene. Potrebujú spojiť sily a vytvárať partnerstvá so zainteresovanými stranami s cieľom riešiť tieto problémy, ktoré v prípade, ak sa neriešia, môžu EÚ ako celok prísť neskôr draho.

Ochrana klímy EÚ zahŕňa nielen prvý a najnáročnejší súbor právne záväzných cieľov týkajúcich sa znižovania emisií a obnoviteľných zdrojov energie, ale aj prvý a najväčší systém obchodovania s emisnými kvótami na svete. Nikto by neveril, že by belgický alebo dánsky vnútroštátny trh s uhlíkom mal zmysel alebo by účinne pomáhal znižovať emisie, ak by mali tieto krajiny samy presvedčiť našich globálnych partnerov, aby nasledovali ich príklad. Jedine spolu bude Európa úspešná pri prijímaní účinných opatrení v oblasti zmeny klímy, s následným kladným vplyvom na udržateľnejší hospodársky rast a vytváranie pracovných miest. Okrem toho ochrana klímy v EÚ znižuje náš účet za energiu: v roku 2010 Európa zaplatila za dovoz ropy približne o 50 miliárd EUR viac ako v roku 2009. To je takmer tretina sumy, ktorú všetky členské štáty EÚ spolu vynaložia na výskum a vývoj. Pokles využívania fosílnych palív a vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie bude znamenať, že sa neodošlú veľké peniaze do zahraničia vždy, keď ceny ropy kulminujú. Namiesto toho by sa usporené peniaze mohli investovať do európskeho výskumu, vzdelávania alebo iných opatrení zlepšujúcich hospodársky rast a zamestnanosť.

Rozhodné a včasné európske opatrenia v rámci politiky v oblasti ochrany klímy a energetiky by vytvorili do roku 2020 dodatočných čistých 1,5 milióna pracovných miest, napríklad na dodatočné vylepšenie budov a na vytvorenie inteligentných elektrických sietí v Európe. Predpokladá sa, že bez takýchto súhrnných opatrení sa dovoz fosílnych palív do roku 2050 zdvojnásobí. S týmito opatreniami sa dovoz fosílnych palív zmenší na menej ako polovicu v porovnaní s dneškom. Priemerné náklady na palivá klesnú o 175 až 320 miliárd EUR ročne.

Prostredníctvom Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie Komisia zriadila inovačný fond rizikového kapitálu na mobilizáciu súkromných investícií do projektov zameraných na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie v rozvojových krajinách a v krajinách s rozvíjajúcim sa hospodárstvom. Rozpočet EÚ prispel od roku 2007 do roku 2010 len 80 miliónmi EUR, ale predpokladá sa mobilizácia súkromných investícií vo výške 300 miliónov EUR. Výdavky EÚ na technický rozvoj a včasné zavedenie (napríklad so zachytávaním a uskladňovaním oxidu uhličitého) poskytujú výhodu rozloženia rizika inovačných demonštračných projektov, pri ktorých sa technológia skúša prvýkrát. Zdieľanie rizík s pomocou rozpočtu EÚ a využívanie výsledkov na vnútroštátnej úrovni je vítanou cestou na zmiernenie zmeny klímy prostredníctvom novej technológie.

Environmentálny program EÚ LIFE+ priťahuje partnerstvá, ktoré by bolo inak ťažké zriadiť, a zabezpečuje účinnejší zásah ako individuálne opatrenie členských štátov vyšším združením zdrojov a znalostí. Tento program má celkové krytie vo výške 2,2 miliardy EUR (respektíve približne 300 miliónov EUR ročne) vrátane ochrany klímy. Hoci rozsah programu je relatívne malý, jeho jednotlivé projekty majú často neobyčajne veľký vplyv.

Viacnásobné výhody pre životné prostredie: rakúsky projekt LIFE známy ako Donauufer je dobrým príkladom viacnásobných výhod, ktoré môže environmentálne financovanie priniesť na európskej úrovni. Ide o malý projekt, ktorým sa obnovujú prírodné riečne brehy a záplavové územia pozdĺž 3 km úseku Dunaja, ale výsledky bolo cítiť ďaleko za blízkym okolím. Navyše k miestnemu zlepšeniu stavu ochrany ohrozených rýb, rastlín a vtákov, ako orla morského, spomalenie prúdu rieky a odblokovanie bočných ramien záplavovej oblasti znížilo riziko záplav pri Hainburgu a ďalej po prúde rieky v Bratislave (Slovensko). Tento projekt, ktorý následne navštívil nespočetný počet znalcov, slúži ako model pre podobné iniciatívy pozdĺž Dunaja a inde. Stojí však len 1,7 milióna EUR (so spolufinancovaním EÚ vo výške 0,7 milióna EUR).

Premena bahna na zlato v rámci EÚ: čistenie odpadových vôd hrá kľúčovú úlohu v právnych predpisoch v oblasti životného prostredia EÚ, keďže voda jednoznačne predstavuje spoločný zdroj. Jedným z produktov čistenia odpadových vôd je splaškový kal: každý rok sa v Európe vyprodukuje deväť miliónov ton splaškového kalu, ktorý obsahuje dostatok energie na uspokojenie potrieb elektrickej energie a vykurovania pre 1,7 milióna domácností. Kal je však environmentálne citlivá otázka a je nanajvýš potrebné vybudovať dôveru verejnosti. V projekte LIFE s názvom MAD but Better sa vypracoval kompletný proces spracovania, ktorý je vysoko adaptabilný pre rad podnikov v súvisiacich odvetviach spracovania odpadu, a stal sa katalyzátorom zlepšenia hospodárenia s odpadovými vodami. Technológia projektu je v súčasnosti štandardom spracovania splaškového kalu pre celý vodárenský priemysel v Spojenom kráľovstve. Do augusta 2007 sa vybudovali štyri zariadenia na enzýmovú hydrolýzu a päť ďalších bolo objednaných v celom Spojenom kráľovstve. Záujem o replikáciu čistiarne odpadových vôd v súčasnosti prejavilo približne 12 členských štátov EÚ a 26 krajín na celom svete. Príťažlivá je aj nízka cena: náklady na likvidáciu kalu sa ešte viac znížili len na 210 EUR za tonu sušiny, čo je polovica štandardných nákladov na ukladanie na skládky. Táto metóda tiež ušetrí poľnohospodárom približne 175 EUR na hektár ako náhrada hnojív.

Európsky program monitorovania Zeme (GMES) by mohol priniesť približne 6,9 miliardy EUR ročne pre priemysel, alebo 0,2 % ročného HDP EÚ. Prírodné a človekom spôsobené katastrofy v Európe, Amerike, Ázii a Afrike, spolu s rastúcimi potrebami bezpečnosti ešte viac posilnili argumenty v prospech zlepšených systémov monitorovania. V rámci Európskej iniciatívy pre globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosť (GMES) sa budú zhromažďovať relevantné údaje, týkajúce sa napríklad znečistenia životného prostredia, povodní, pohybov utečencov, lesných požiarov alebo zemetrasení na podporu potrieb tvorcov verejnej politiky. GMES má veľký potenciál pre podniky na trhu služieb, ktoré budú schopné bezplatne využívať údaje, ktoré poskytuje. Počas obdobia rokov 2006 – 2030 budú nahromadené potenciálne výhody GMES porovnateľné s 0,2 % súčasného ročného HDP EÚ. Výhody plynúce zo všetkých služieb GMES pri úplnom využívaní sa budú rovnať sume 130 miliárd EUR (pri cenách roku 2005), alebo sume približne 6,9 miliardy EUR ročne.

Vyššia bezpečnosť občanov

Budovanie oblasti zákonnosti, práv a spravodlivosti na úrovni celej EÚ: návrhy Európskej komisie v oblasti spravodlivosti sa usilujú poskytnúť praktické riešenia cezhraničných problémov pre občanov aj podniky: pre občanov, aby sa cítili pohodlne, pokiaľ ide o život, cestovanie a prácu v inom členskom štáte a mali dôveru, že ich práva sú chránené bez ohľadu na to, na ktorom mieste Európskej únie sa práve nachádzajú a pre podniky, aby mohli v plnom rozsahu využívať možnosti jednotného trhu. Mnoho politických iniciatív v oblasti spravodlivosti má konkrétne účinky na úsporu nákladov a môže stimulovať rast, a to len pri 0,1 % rozpočtu EÚ použitej v oblasti spravodlivosti.

Ochrana údajov

Rýchly rozvoj technológií a globalizácia zásadne zmenili svet. Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby tieto pravidlá spĺňali výzvy tejto novej doby, ktorú formuje globalizácia a nové technológie. Silný, súdržný a jednotný európsky rámec ochrany údajov zlepší „dimenziu vnútorného trhu“ ochrany údajov. Nové pravidlá znížia administratívne zaťaženie podnikov (napríklad v súvislosti s notifikáciami, ktorých náklady sa odhadujú na 80 miliónov EUR/rok) a zabezpečia skutočne rovnaké podmienky pre všetky podniky, ktoré uchovávajú osobné údaje a pracujú v rôznych členských štátoch.

Smernica o právach spotrebiteľa

Smernica o právach spotrebiteľa prinesie hmatateľné výhody pre spotrebiteľov a podniky. Súčasné pravidlá sú roztrieštené, bránia občanom a podnikom využívať úplné výhody nášho jednotného trhu. Návrh zvýši ochranu spotrebiteľa odstránením skrytých výdavkov a nákladov na internete. Podniky získajú prospech z jednotného súboru základných pravidiel pre zmluvy uzatvárané na diaľku a mimo kancelárie v Európskej únii, čím sa vytvoria rovnaké podmienky a znížia transakčné náklady pre cezhraničné hospodárske subjekty, najmä v elektronickom obchode. Štandardný súbor zmluvných podmienok na ochranu spotrebiteľa by pre hospodárske subjekty pôsobiace na úrovni celej EÚ mohol výrazne znížiť náklady na dodržiavanie podmienok, a to až o 97 %.

Integrácia Rómov

Desať až dvanásť miliónov Rómov v Európe naďalej pociťuje diskrimináciu, sociálne vylúčenie a odopieranie svojich práv. Sociálna a ekonomická integrácia Rómov je v záujme európskych spoločností, prinajmenšom z dôvodu, že integrácia Rómov by mohla znamenať značné hospodárske výhody. Rómovia predstavujú rastúci podiel obyvateľov v produktívnom veku, s priemerným vekom 25 rokov v porovnaní s priemerom Únie 40 rokov. V Bulharsku a Rumunsku predstavujú jednu pätinu nových účastníkov na trhu. Podľa výskumu Svetovej banky by plná integrácia Rómov mohla ekonomikám niektorých krajín priniesť okolo 0,5 miliardy EUR ročne prostredníctvom zvýšenia produktivity, zníženia výdavkov na sociálnu starostlivosť a zvýšenia príjmov z daní. To je dôvod, prečo Európska komisia vyzvala členské štáty, aby určili národné stratégie integrácie Rómov.

Ženy na trhu práce

Napriek tomu, že ženy tvoria takmer polovicu pracovných síl a predstavujú 60 % nových absolventov univerzít EÚ, sú naďalej nedostatočne zastúpené v pozíciách s rozhodovaním v hospodárskych veciach, najmä na vrcholovej úrovni. Našim cieľom je využiť tento skrytý potenciál na dosiahnutie našich hospodárskych a sociálnych cieľov. Väčší počet žien vo vrcholových pozíciách je prospešný pre podnikanie, najmä z dôvodu, že prijímajú približne 80 % nákupných rozhodnutí spotrebiteľa. V prognóze Goldman Sachs sa zistilo, že vyriešenie rodového rozdielu by mohlo zvýšiť hrubý domáci produkt eurozóny až o 13 %.

  • Zvyšovanie váhy Európy vo svete

Skutočne si myslíte si, že vaša krajina samotná je dostatočne veľká alebo dôležitá, aby vo svete ovplyvňovala globalizáciu alebo chránila vaše záujmy a hodnoty? V čase, keď sa svet rýchlo mení a krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom, ako Čína, India a Brazília, presadzujú svoj vplyv, Európa musí byť jednotná a musí byť aktívnym partnerom pri formovaní diania vo svete. Na to, aby Európa využívala svoju váhu na celosvetovej scéne a bránila svoje záujmy a hodnoty, potrebuje spojiť svoje zdroje a konať jednotne, napríklad svojou spoločnou obchodnou politikou, prípravou kandidátov na pristúpenie, aby sa stali novými členmi, investovaním do susedských vzťahov a pomocou tým, ktorí to potrebujú.

Obchod

EÚ je najväčším obchodným blokom na celom svete. Celková hodnota obchodu EÚ (vývoz a dovoz tovaru a služieb a priame zahraničné investície) je približne 3,5 bilióna EUR ročne (2010). Cieľom obchodnej politiky EÚ je zabezpečiť pre európske podniky rast a zamestnanosť zjednodušením podmienok ich podnikania na celom svete. Obchodná politika spája Európu s hlavnými zdrojmi a regiónmi celosvetového rastu. Viac ako 36 miliónov pracovných miest v Európe priamo závisí od nášho obchodu so zvyškom sveta. Cieľom obchodnej politiky EÚ v nasledujúcich 5 rokoch je priniesť do našej ekonomiky ďalších približne 150 miliárd EUR. Rast obchodu prináša spotrebiteľom väčší výber tovaru za nižšie ceny. Zisk pre priemerného spotrebiteľa sa odhaduje približne na 600 EUR ročne.

Jednotná obchodná politika (zahŕňajúca obchod s tovarom a službami a zahraničné investície) na úrovni EÚ funguje, keďže 27 členských štátov Európskej únie má jednotný trh a  jednotné vonkajšie hranice, čo znamená, že EÚ obchoduje so zahraničnými krajinami ako jeden celok. Vo Svetovej obchodnej organizácii, kde sa schvaľujú a presadzujú pravidlá medzinárodného obchodu, ako aj pri rokovaniach s jednotlivými obchodnými partnermi, členské štáty EÚ vystupujú a prerokúvajú závažné obchodné záležitosti „jedným hlasom“ európskeho komisára pre obchod.

Krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom zvyšujú svoj podiel na celosvetovom raste. Do roku 2015 sa 90 % svetového rastu dosiahne mimo Európy, pričom samotná Čína sa bude na ňom podieľať jednou tretinou. Rozvojové krajiny a krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom by mohli do roku 2030 tvoriť takmer 60 % svetového HDP, v porovnaní s menej ako 50 % v súčasnosti. EÚ si v poslednom desaťročí v priemere udržiava 17,5 % podiel na svetovom obchode, napriek rastu krajín s rozvíjajúcim sa hospodárstvom.

Dohoda medzi EÚ a Južnou Kóreou o voľnom obchode je platná od 1. júla: nadobudnutie platnosti dohody a voľnom obchode predstavuje významný medzník v obchodných vzťahoch medzi EÚ a Južnou Kóreou, keďže prinesie vývozcom EÚ úsporu 850 miliónov EUR už v prvý deň. Je to najambicióznejšia obchodná dohoda, akú kedy prerokovala EÚ, a zároveň jej prvá dohoda s ázijskou krajinou. Očakáva sa, že dohoda o voľnom obchode vytvorí predpoklady pre nové obchody s tovarom a službami pre EÚ v hodnote 19,1 miliardy EUR, a v nasledujúcich 20 rokoch viac ako zdvojnásobí vzájomný obchod medzi EÚ a Južnou Kóreou v porovnaní s obdobím bez tejto dohody.

Politika rozširovania a susedská politika

EÚ má najlepšiu pozíciu z hľadiska poskytovania pomoci (potenciálnym) kandidátskym krajinám pri ich príprave na pristúpenie a pri usmerňovaní ich ekonomík, pokiaľ ide o ich zosúladenie s pravidlami a normami EÚ. Podpora užšej integrácie s našimi susedmi pomáha EÚ dosahovať svoje vlastné ciele v celom rade oblastí, ktoré majú kľúčový význam z hľadiska jej vlastnej prosperity a bezpečnosti, ako aj pre hospodárske oživenie a udržateľný rast; sú nimi napríklad energetika a sieťové infraštruktúry, ochrana životného prostredia a úsilie zamerané na riešenie problematiky zmeny klímy.

Politika rozširovania prináša hmatateľné výsledky z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v celej EÚ, a to tak v starých, ako aj v nových členských štátoch. Rozširovanie vytvára situáciu, ktorá predstavuje prínos rovnako pre súčasné, ako aj pre potenciálne budúce členské štáty.

Napríklad od rozšírenia EÚ v rokoch 2004 a 2007 (12 krajín) bolo v Rakúsku vytvorených približne 150 000 nových pracovných miest. Polovica rakúskeho vývozu ide v súčasnosti do týchto nových členských štátov. Rakúske priame investície do krajín strednej a východnej Európy predstavujú takmer 50 % celkových priamych investícií Rakúska v zahraničí.

Možnosť pristúpenia predstavuje silnú podporu pre politické a hospodárske reformy v krajinách, ktoré sú najbližšími susedmi EÚ. Reformy v oblasti právneho poriadku vrátane reformy v súdnictve a boj proti korupcii a organizovanému zločinu poskytujú výhody nielen dotknutých krajinám, ale aj občanom a hospodárskym subjektom Európskej únie. Tieto reformy upevňujú mier, stabilitu a demokraciu v Európe a šetria peniaze EÚ, ktoré by sa inak museli vynaložiť na predchádzanie krízam, na posilnenie kontrol na hraniciach a na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

Európska susedská politika bola vypracovaná v roku 2004 s cieľom posilniť prosperitu, stabilitu a bezpečnosť EÚ, ako aj jej susedov. V snahe prehĺbiť naše partnerstvo ideme nad rámec klasickej zahraničnej politiky na podporu reforiem a modernizácie, vychádzajúc pritom z premietnutia vlastných skúseností spoza našich hraníc. Táto politika pokrýva širší okruh oblastí, napríklad dopravu, energetiku, výskum a migráciu.

Zriadením investičného nástroja európskej susedskej politiky (NIF) sa v rámci regiónu susedstva dostalo použitie inovačných finančných nástrojov na popredné miesto. NIF je zmiešaný nástroj, prostredníctvom ktorého rozpočet EÚ poskytuje stimulačné úvery na získanie úverov medzinárodných finančných inštitúcií na podporu cieľov európskej susedskej politiky a jej regionálnych iniciatív [Únia pre Stredozemie (UfM), Východné partnerstvo alebo Čiernomorská synergia]. NIF bol od svojho vzniku v roku 2008 financovaný grantovými zdrojmi vo výške takmer 308 miliónov EUR (245 miliónov EUR z rozpočtu EÚ, 62,5 milióna EUR z členských štátov) a prostredníctvom neho sa schválili grantové príspevky pre 39 projektov v celkovej výške približne 277 miliónov EUR, ktoré prispeli k získaniu úverov vo výške presahujúcej 5 miliárd EUR od európskych finančných inštitúcií na celkové investičné náklady presahujúce 10 miliárd EUR. Ukázalo sa, že NIF je účinný nástroj na mobilizáciu dodatočnej podpory pre krajiny Európskej susedskej politiky (na východe a juhu) a pomáha aj podporovať koordináciu poskytovateľov pomoci v regióne susedstva.

Vonkajšie opatrenia

Európska únia je globálny hospodársky a politický aktér s regionálnymi a celosvetovými bezpečnostnými záujmami a povinnosťami. Aktívne sa zapája do ochrany ľudských práv, do podpory agendy pre dôstojnú prácu, iných všeobecných hodnôt a do dodržiavania medzinárodných environmentálnych a sociálnych dohovorov. EÚ je prostredníctvom misií krízového riadenia pod vedením EÚ stále aktívnejšia v riešení konfliktov, krízovom riadení a upevňovaní mieru. EÚ je okrem toho odhodlaná podporovať mnohostranný systém a jeho reformu. Vonkajšie politiky sú preto významnou oblasťou činnosti EÚ, čo sa posilnilo v novom inštitucionálnom rámci Lisabonskej zmluvy. Komparatívna výhoda EÚ vyplýva z jej celosvetovej prítomnosti, širokej základne poznatkov, nadnárodného charakteru, jej úlohy ako uľahčovateľa koordinácie a možností dosiahnuť úspory z rozsahu.

EÚ má sieť medzinárodných dohôd s partnermi a organizáciami na celom svete, ktoré zabezpečujú pre všetky členské štáty takmer vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov taký vplyv, aký by jednotlivé štáty nedokázali dosiahnuť. V zastúpení 27 členských štátov konajúcich v rámci spoločnej politiky a stratégie má jedine EÚ potrebnú veľkosť, ktorá umožňuje reagovať na globálne výzvy ako zmiernenie chudoby, zmena klímy, riadenie migrácie a stabilita. EÚ ako globálny aktér je dôveryhodným a neutrálnym partnerom a v tomto zmysle ju nemôžu nahradiť členské štáty, pokiaľ ide o ľudské práva, pozorovanie volieb, správu vecí verejných, zvládanie kríz, neutralitu a nestrannosť pri poskytovaní humanitárnej pomoci. EÚ je takisto jedinečná, pokiaľ ide o jej dlhodobú a predvídateľnú angažovanosť v rozvojovej pomoci a má dlhoročnú úspešnú bilanciu v podpore najviac ohrozených skupín obyvateľstva v celosvetovom rozsahu.

Pridanú hodnota EÚ v oblasti vonkajšej činnosti možno znázorniť nasledujúcimi príkladmi, ktoré sa udiali za rôznych okolností. Väčšina z nich predstavuje výrazné svedectvo o schopnosti EÚ mobilizovať potrebné finančné a politické prostriedky s cieľom dosiahnuť zásadný obrat v danej situácii, v ktorej by členské štáty konajúce jednotlivo sotva mohli dosiahnuť rovnaký výsledok.

Politické zmeny

Od vypuknutia krízy v severnej Afrike EÚ mobilizovala značné politické a finančné prostriedky na uľahčenie prechodu k demokracii u našich susedov. Takýto proces si obvykle vyžaduje mobilizáciu značných zdrojov. Príklad Tuniska: od začiatku roka sa dalo k dispozícii 60 miliónov EUR na pomoc pri riešení humanitárnych dôsledkov líbyjskej krízy v Tunisku a Egypte. EÚ je takisto pripravená podporiť volebný proces v Tunisku a na podporu prebiehajúcej spolupráce s Tuniskom vyčleňuje ďalších 140 mil. EUR na obdobie rokov 2011 – 2013. Zmobilizovali sa aj ďalšie nástroje určené pre tuniskú občiansku spoločnosť a na podporu prechodu k demokracii. V EÚ sa v súčasnosti rokuje aj o prípadnej úprave jej susedskej politiky. Pridaná hodnota vonkajšej činnosti EÚ spočíva v rýchlej mobilizácii významných politických a finančných prostriedkov spolu s vymedzením spoločného rámca pre zásah.

Bezpečnosť

Vzhľadom na prudké zhoršovanie situácie v oblasti Západného Sahelu, v regióne, v ktorom je bezpečnosť a rozvoj nerozlučne spojené, EÚ mobilizovala jednak značné finančné prostriedky, jednak výraznejšie politické nástroje na riešenie situácie, ktorá by mohla mať katastrofálne následky. Súčasná a plánovaná angažovanosť EÚ v záujme splnenia cieľov bezpečnosti a rozvoja určených v stratégii predstavuje približne 450 miliónov EUR, ktoré zväčša pochádzajú z Európskeho rozvojového fondu, ale aj z nástroja stability. Stratégia pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel by mala umožniť komplexnejšiu a koordinovanejšiu európsku angažovanosť, ako aj mobilizáciu dodatočných finančných a politických prostriedkov.

Kríza

V období po zemetrasení, ktoré zasiahlo Haiti v januári 2010, sa EÚ a členské štáty dohodli na spoločnej reakcii na podporu úsilia o obnovu krajiny. Na konferencii darcov v New Yorku v marci 2010 EÚ a členské štáty odsúhlasili spoločný príspevok v hodnote 1,234 mld. EUR, z čoho na EÚ pripadá 522 miliónov. Takýto spoločný záväzok zaiste zvýšil viditeľnosť a dôležitosť EÚ ako hlavného medzinárodného darcu v rámci procesu obnovy. Členské štáty a EÚ spolupracovali aj v rámci programovania, ktorého výsledkom bola revidovaná spoločná stratégia na roky 2011 – 2013. Spoločné programovanie vyjadruje zámer postupovať koordinovanejšie a účinnejšie v rámci zásahov EÚ a členských štátov.

Rozvojová politika

EÚ a jej členské štáty poskytujú viac ako polovicu celosvetovej rozvojovej pomoci (56 %). EÚ sa zaväzuje dosiahnuť miléniové rozvojové ciele načas, do konca roku 2015.

V súčasnom ekonomickom prostredí sa javí rozumnejšie ako kedykoľvek predtým zlepšiť koordináciu rozvojovej pomoci s cieľom maximalizovať vplyv, pričom je potrebné vyhnúť sa duplicite vynaloženého úsilia a strate peňazí. Pôsobenie prostredníctvom EÚ môže skutočne šetriť peniaze pre členské štáty, a mohlo by prispieť k potenciálnym úsporám od 3 do 6 miliárd EUR ročne, ako sa uvádza v nedávno vydanej štúdii (Výhody európskeho prístupu, HTSPE, 2009).

Práca s EÚ je tiež lacnejšia. Administratívne náklady – odhadované na základe údajov z roka 2009 na 5,4 % – sú nižšie ako priemerné administratívne náklady hlavných poskytovateľov dvojstrannej pomoci. Administratívne pravidlá, ktoré sa uplatňujú, sú určené na to, aby sa peniaze daňových poplatníkov EÚ vynakladali správne, s použitím prísnych kritérií, ktoré je možné monitorovať. Podstatou je transparentnosť a dobré riadenie.

Rozvojová pomoc je okrem toho investíciou pre všetkých Európanov. Vďaka rozvojovej spolupráci je možné niektoré záležitosti riešiť vopred a ušetriť peniaze. Investovaním do rozvojových krajín riešime záležitosti ako migrácia, zmena klímy, bezpečnosť potravín, pirátstvo, sexuálne násilie a mnohé ďalšie. Je často oveľa lacnejšie odstrániť základné príčiny chudoby ako následne riešiť jej symptómy v nadväzujúcich oblastiach.

Mierový nástroj pre Afriku je vynikajúcim príkladom, ako môže EÚ prevziať iniciatívu v určitej záležitosti a zapojiť pritom aj členské štáty. Väčšina členských štátov nepracuje v tejto oblasti, ale prostredníctvom EÚ sú schopné jednoducho a rýchlo prideľovať svoje príspevky. Od roku 2004 poskytla EÚ 740 miliónov EUR na pomoc pri predchádzaní konfliktov a na podporu stability po ich vzniku.

Potravinový nástroj je ďalším projektom, ktorý bol schopný uviesť len poskytovateľ pomoci s takou váhou, akú má EÚ. Tento nástroj bol zriadený v decembri 2008 ako rýchla reakcia na prudko rastúce ceny potravín v rozvojových krajinách a počas obdobia rokov 2009 – 2011 umožnil sprístupniť ďalšiu 1 miliardu EUR na projekty a programy v 50 cieľových krajinách. Doteraz pomohol približne 50 miliónom ľudí. To dokazuje schopnosť Európy reagovať na celosvetovú krízu potravinovej bezpečnosti v rozsahu a kvalite, ktoré by členské štáty neboli schopné dosiahnuť.

Nástroj Vulnerabilityk FLEX (V-FLEX), ktorý Európska únia zaviedla v roku 2009, pomohol od 40 do 80 miliónom ľudí v rozvojových krajinách ohrozených absolútnou chudobou z dôvodu celosvetovej hospodárskej krízy. V rokoch 2009 a 2010 bolo vyplatených 434 miliónov z 500 miliónov EUR pridelených na základe tohto mechanizmu. Prostriedky z tohto nástroja čerpalo 17 najchudobnejších afrických a karibských krajín.

Humanitárna pomoc a reakcia na krízy

Humanitárna pomoc a pomoc v súvislosti s civilnou ochranou sú prvou reakciou Európskej únie na krízy a katastrofy. Význam činnosti EÚ v tejto oblasti, ktorú riadi Komisia, zdôrazňuje zvyšujúca sa početnosť, intenzita a zložitosť humanitárnych kríz a prírodných a človekom vyvolaných katastrof na celom svete. V celosvetovom meradle sa počet prírodných katastrof zvýšil od roku 1979 do roku 2010 päťnásobne. Len v roku 2010 bolo na svete 950 katastrof (z nich päť megakatastrof), ktoré postihli stovky miliónov ľudí. Aj Európa je v ohrození: početnosť záplav a lesných požiarov, zemetrasení a vplyvov extrémneho počasia sa zvyšuje. V roku 2010 sa ekonomické náklady humanitárnych kríz odhadovali na približne 100 miliárd EUR. Tento problém by sa v budúcnosti mohol zhoršiť: očakáva sa, že počet ľudí postihnutých klimatickými katastrofami sa bude do roku 2015 zvyšovať ročne o 375 miliónov. Keď Európska únia reaguje na tieto rastúce výzvy spoločne, podporou v oblasti humanitárnej podpory a prostriedkami civilnej ochrany, naše opatrenia a investície budú efektívnejšie, účinnejšie a relevantnejšie, než v prípade, že by sa členské štáty snažili samostatne vyrovnať sa s účinkami kríz v Európe a v zahraničí.

EÚ je najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci na svete, keďže poskytuje približne 50 % oficiálnej humanitárnej pomoci. Komisia je druhým najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci na svete. Rozpočet humanitárnej pomoci už len svojím vysokým objemom účinne maximalizuje hodnotu inak rozptýleného úsilia, pričom podporuje správne rozdelenie práce. Jedným z príkladov tejto hodnoty sú takzvané „zabudnuté krízy“ – katastrofy alebo konflikty, ktoré nie sú v titulkoch, ale ktorých obete si vyžadujú medzinárodnú pomoc. Európska komisia pomáhala napríklad pri nasmerovaní medzinárodnej pozornosti na krízu v regióne Sahel (Burkina Faso, Čad, Mali, Mauretánia a Niger), ktorý trpel chronicky slabými dažďami, politickou nestabilitou, vysokými cenami potravín a epidémiami, ktoré zhoršujú už beztak ohrozené komunity, ale priťahujú len obmedzenú pozornosť zahraničia.

Účinné reagovanie na stále zložitejšie krízy, ako napríklad na Haiti, v Japonsku a v Líbyi, často presahuje kapacitné možnosti jednotlivých členských štátov, alebo je možné len za mimoriadne vysokú cenu. Európska únia prostredníctvom svojich spoločných zdrojov a dostupných národných kapacít má na druhej strane dostatočné prostriedky, skúsenosti a odborné znalosti, aby reagovala účinne a nákladovo efektívne. Jedným z príkladov je pomoc Únie Japonsku v nadväznosti na trojnásobnú katastrofu z marca 2011, keď mechanizmus civilnej ochrany koordinoval poskytovanie a dodávky pomoci (od prikrývok, cez vodu až po merače žiarenia), a Komisia doplnila túto podporu vo forme civilnej ochrany, ktorú poskytli členské štáty, ďalšou humanitárnou pomocou pre evakuované osoby. Ďalším príkladom je Líbya: v prvom týždni občianskych nepokojov Komisia určila, sprístupnila a spolufinancovala dopravné prostriedky na okamžitú evakuáciu 5 800 občanov EÚ. Táto operácia bola vykonaná prostredníctvom lietadiel a lodí poskytnutých členskými štátmi, a bola koordinovaná a čiastočne spolufinancovaná Európskou komisiou. V tom istom týždni odoslala humanitárne tímy na egyptské a tuniské hranice, kde uviazli tisíce ľudí pri pokuse uniknúť pred násilím cez líbyjské hranice. Komisia bola prvým medzinárodným poskytovateľom humanitárnej pomoci s nepretržitou prítomnosťou vnútri Líbye. Humanitárni experti EÚ v Benghází koordinovali medzinárodnú pomoc vo východnej Líbyi až do príchodu Spojených národov 9. apríla.

  • Efektívnosť personálu EÚ

Efektívnosť personálu EÚ je vyjadrená nielen spôsobom, akým sú koncipované a realizované politiky a programy EÚ, ale aj skutočnosťou, že v inštitúciách EÚ pracujú vysokokvalifikovaní ľudia, ktorí pripravujú a monitorujú zákony EÚ, koordinujú činnosť členských štátov, pripravujú rozhodnutia o fúziách, protikartelové rozhodnutia a antitrustové rozhodnutia, zabezpečujú, aby EÚ pracovala v 23 jazykoch a riadia finančné programy. V nasledujúcom texte sa uvádza niekoľko príkladov efektívnosti personálu pracujúceho v Európskej komisii.

Ľudia pracujúci na Generálnom riaditeľstve pre hospodárske a finančné záležitosti a na Generálnom riaditeľstve pre vnútorný trh hrajú rozhodujúcu úlohu v boji proti najhoršej finančnej kríze za posledné desaťročia s dôsledkami najmä na eurozónu. Európska komisia stála na čele prípravy kolektívnej a komplexnej európskej reakcie na krízu. Súbor šiestich návrhov predložených Európskou komisiou v septembri 2010 napríklad povedie k zásadnej zmene spôsobu koordinácie a sledovania vykonávania hospodárskych politík v Európe.

Na Generálnom riaditeľstve pre vnútorný trh a služby (GR MARKT) pracovníci vypracovali návrhy na novú architektúru európskeho finančného dohľadu, ktorého nové orgány začali vyvíjať činnosť v tomto roku. Tieto nové orgány dohľadu budú uľahčovať a koordinovať opatrenia vnútroštátnych orgánov dohľadu. Toto úsilie na úrovni EÚ predstavuje výrazné zlepšenie efektívnosti v porovnaní s roztrieštením, ktoré existovalo predtým. Celkový počet pracovníkov orgánov bude v roku 2011 približne 150, a po štyroch rokoch činnosti sa plánuje zvýšiť na približne 300. Tento počet je omnoho nižší ako počet pracovníkov väčšiny národných orgánov dohľadu (Úrad Spojeného kráľovstva pre finančný dohľad má napríklad 3 300 pracovníkov), bude však dostatočný na výkon potrebných úloh.

Ľudia pracujúci v GR MARKT sú tiež autormi pravidiel EÚ, ktoré viedli k otvorenému a súťažnému verejnému obstarávaniu, ktoré prinieslo úspory vo výške približne 20 miliárd EUR. To ďaleko prevyšuje náklady vynakladané na regulačný rámec, ktoré sa odhadujú na 5 miliárd EUR.

Roaming: vďaka právnym predpisom vypracovaným pracovníkmi Komisie, ktorými sa zaviedli cenové stropy, náklady za roamingové mobilné hovory uskutočnené v EÚ klesli od roku 2005 o 73 %.

Desivé nehody ropných tankerov „Erika“ a „Prestige“ viedli EÚ k tvrdej reforme existujúceho režimu a k prijatiu nových pravidiel a noriem na zabránenie nehodám na mori. Aj tu to boli ľudia pracujúci v Komisii, ktorí vypracovali legislatívne návrhy na zabránenie ďalším ropným škvrnám v dôsledku nehôd.

Asistenčné pracovisko na ochranu práv duševného vlastníctva malých a stredných podnikov v Číne (China IPR SME Helpdesk), spolufinancované Komisiou, poskytuje bezplatné služby podpory pre malé a stredné podniky EÚ na ochranu a presadzovanie ich práv duševného vlastníctva v Číne alebo práv týkajúcich sa Číny.

Pracovníci Komisie na Generálnom riaditeľstve pre hospodársku súťaž uplatňujú politiku hospodárskej súťaže Európskej únie, ktorá poskytuje priame a nepriame výhody európskym spotrebiteľom a podnikom vo výške mnohých miliárd eur. Sú to všetko prípady s významným cezhraničným vplyvom, ktoré je lepšie riešiť na európskej ako na národnej úrovni. Komisia v roku 2010 prijala 14 antitrustových a protikartelových rozhodnutí, pričom uložila pokuty vo výške 2 873 676 433 EUR. Peniaze prijaté vo forme pokút znižujú množstvo peňazí, ktorým členské štáty musia prispieť do rozpočtu EÚ. V roku 2010 dosiahli odhadované výhody zákazníkov vyplývajúce len z protikartelových rozhodnutí Komisie najmenej 7,2 miliardy EUR (pravdepodobne však až 10,8 miliardy EUR). V prípade fúzií Komisia vydala v roku 2010 celkovo 274 rozhodnutí, z ktorých sa v 16 prípadoch vyžadovalo, aby strany určitým spôsobom zmenili plány svojich navrhovaných fúzií. V roku 2010 dosiahli odhadované výhody získané z rozhodnutí Komisie o fúziách najmenej 4,2 miliardy EUR (pravdepodobne však až 6,3 miliardy EUR). Od zavedenia nariadenia o fúziách v roku 1989 riešila Európska komisia približne 4 500 prípadov. Pri použití konzervatívneho predpokladu, že priemerná fúzia sa týka štyroch členských štátov, sme za 20 rokov zabránili 18 000 vnútroštátnym súdnym konaniam. V roku 2010 Komisia vydala navyše 435 rozhodnutí o štátnej pomoci, z ktorých mnohé predstavujú významnú súčasť reakcie EÚ na finančnú a hospodársku krízu.

Európska komisia presadzovala uznávanie rozsudkov v rámci celej EÚ v súlade s podkladmi vypracovanými pracovníkmi GR pre spravodlivosť: v decembri 2010 Európska komisia navrhla zrušiť „doložku vykonateľnosti“ – komplikovaný a nákladný postup pre uznávanie a presadzovanie rozsudkov v občianskych a obchodných veciach medzi členskými štátmi. Reforma navrhovaná Komisiou bude podporovať voľný pohyb rozsudkov. So zrušením postupu „doložky vykonateľnosti“ sa každý rozsudok v ktoromkoľvek členskom štáte bude uznávať v ktoromkoľvek inom členskom štáte. Doložka vykonateľnosti stojí podnik alebo fyzickú osobu v priemere približne 2 000 EUR v jednoduchom prípade v EÚ, od 1 100 EUR v Bulharsku po 3 800 EUR v Taliansku. Pri zložitejších prípadoch môžu náklady dosiahnuť až 12 700 EUR. Tento postup znamená aj zbytočné nepríjemnosti spojené s účasťou na medzikonaní, ktoré môže niekedy trvať až 12 mesiacov. Lisabonská zmluva v súčasnosti umožňuje udeliť úplnú spoľahlivosť a dôveryhodnosť rozsudkom v občianskych a obchodných veciach všetkých 27 členských štátov EÚ.

Na vnútornom trhu môžu rozdiely v pravidlách zdaňovania predstavovať prekážku efektívneho podnikania. Rada napríklad na základe návrhov vypracovaných pracovníkmi Komisie prijala 13. júla 2010 smernicu, ktorá zabezpečuje, aby daňové úrady v súčasnosti prijímali elektronické faktúry vydané v ostatných členských štátoch. Rozdiely vo vnútroštátnych pravidlách elektronickej fakturácie doteraz bránili takémuto vývoju. Komisia odhaduje, že odstránenie prekážok elektronickej fakturácie v pravidlách DPH by mohlo priniesť ročné úspory nákladov pre podniky do výšky 18 miliárd EUR.

Hlavnou činnosťou pracovníkov na GR pre obchod je prerokúvanie mnohostranných, ako aj dvojstranných obchodných dohôd týkajúcich sa otvorenia prístupu európskych podnikov na nové trhy. Obchodní vyjednávači EÚ z Generálneho riaditeľstva pre obchod absolvujú každý rok približne 2 000 služobných ciest s cieľom otvárať trhy a zlepšovať pravidlá na vykonávanie obchodov. GR pre obchod pracuje s menej než 750 pracovníkmi v Bruseli a s delegáciami EÚ na celom svete. Je to skromné číslo v porovnaní s podobnými odbormi obchodnej politiky v USA, Kanade alebo Japonsku. Na základe jednotnej obchodnej politiky EÚ krajina už nemusí vstupovať do 27 osobitných maratónov obchodných rokovaní, ani nemusí mať 27 osobitných tímov vyjednávačov, ktorí sú nútení cestovať do 27 rôznych hlavných miest kvôli rokovaniam. Jednotná obchodná politika EÚ preto predstavuje účinnú a efektívnu ponuku „skutočnej hodnoty za peniaze“. Ďalšou úlohou pracovníkov pre obchod Komisie je zabezpečiť, aby naši obchodní partneri „hrali férovo“ a dodržiavali obchodné pravidlá EÚ a WTO, a prijímať právne kroky v mene podnikov EÚ, ak ich nedodržiavajú. Ukladáme aj osobitné clá dovozcom, ktorí nehrajú na trhu EÚ podľa pravidiel. GR okrem toho poskytuje podnikom EÚ mnohoraké služby s cieľom zabezpečiť, aby získali čo najviac z jednotnej obchodnej politiky EÚ, napríklad on-line databázu prístupu na trh pre vývozcov EÚ, vývozné asistenčné pracovisko pre rozvojové krajiny a špeciálne tímy pre prístup na trh v EÚ a v krajinách na celom svete, ktoré pracujú na odstraňovaní nespravodlivých prekážok obchodu, s ktorými sa stretávajú podniky EÚ.

Viac ako 100 expertov Komisie na humanitárnu pomoc je v tejto oblasti očami a ušami Európy. V situáciách počas kríz a katastrof posudzujú humanitárne potreby a plnia bezprostredné priority – toto je schopnosť, ktorá by bola pre jednotlivé členské štáty nedostupná. Títo experti poskytujú Komisii a členským štátom pravidelné a spoľahlivé informácie o humanitárnych potrebách z prvej ruky (napr. prostredníctvom situačných správ). Koordinujú svoju činnosť aj s humanitárnymi partnermi v teréne v snahe zabrániť duplicitnej pomoci a medzerám v zabezpečovaní pomoci. Humanitárni experti EÚ okrem toho monitorujú vykonávanie projektov financovaných EÚ, pričom sa nachádzajú v prednej línii prísneho systému kontrol a auditov Európskej komisie.

1 :

Údaje uvedené v tomto oddiele pochádzajú z hodnotenia ex post ESF, ako aj z údajov za rok 2009, ktoré členské štáty poskytli vo svojich výročných správach o vykonávaní.

2 :

Instytut Badan Strukturnalnych, Posúdenie výhod, ktoré krajiny EÚ-15 získali v dôsledku vykonávania politiky súdržnosti v Poľsku (2009).


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site