Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Viacročný finančný rámec: Otázky a odpovede

Commission Européenne - MEMO/11/468   29/06/2011

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/11/468

Brusel, 29. júna 2011

Viacročný finančný rámec: Otázky a odpovede

Účelom tohto memoranda je odpovedať na otázky týkajúce sa hlavných aspektov návrhov predložených Komisiou k viacročnému finančnému rámcu. Zahŕňa 1) hlavné podkladové prvky vymedzenia viacročného finančného rámca, 2) hlavné novinky, ktoré navrhuje Komisia k politikám a 3) nové myšlienky o financovaní budúceho rozpočtu.

1. Definícia, historické pozadie a postupy

Čo je viacročný finančný rámec?

Viacročný finančný rámec premieta politické priority Únie aspoň do finančných pojmov na obdobie 5 rokov. V článku 312 Lisabonskej zmluvy sa ustanovuje, že viacročný finančný rámec sa ustanovuje v nariadení, ktorý jednomyseľne príjme Rada po udelení súhlasu Európskeho parlament (ktorý príjme alebo zamietne celý balík bezo zmien). Stanovuje maximálne ročné sumy (stropy) pre výdavky EÚ ako celok a pre hlavné kategórie výdavkov (kapitoly). Nie je taký podrobný ako ročný rozpočet.

Prečo potrebujeme viacročný finančný rámec?

Špecifikáciou výdavkových obmedzení jednotlivých kategórií výdavkov viacročný finančný rámec stanovuje rozpočtovú disciplínu a zabezpečuje, aby sa výdavky Únie čerpali systematicky v medziach vlastných zdrojov a v súlade s politickými cieľmi Únie. Okrem toho tento systém zabezpečuje predvídateľný prílev zdrojov na dlhodobé priority Únie a zabezpečuje väčšiu istotu príjemcom finančných prostriedkov EÚ, ako sú MSP, dobiehajúce regióny, študenti, výskumní pracovníci, organizácie občianskej spoločnosti...

Viacročný finančný rámec stanovuje základy ročného rozpočtového postupu. Značne uľahčuje dosiahnutie dohody o ročnom rozpočte medzi Európskym parlamentom a Radou, dvoma zložkami rozpočtového orgánu Únie. Zároveň zabezpečuje kontinuitu pri dosahovaní priorít stanovených v prospech Európy. Finančný rámec takisto stanovuje akékoľvek iné ustanovenia potrebné pre hladký priebeh ročného rozpočtového postupu.

Riešil sa rozpočet vždy cez viacročné rámce?

Viacročný finančný rámec je súčasťou fungovania Európskej únie od roku 1988 a týkal sa období od 5 do 7 rokov.

  • Prvý finančný rámec, takzvaný Delorsov balíček I sa týkal rokov 1988 – 1992 a bol zameraný na vytváranie vnútorného trhu a konsolidáciu viacročného rámcového programu pre výskum a vývoj.

  • Prioritou druhého rámca na roky 1993 – 1999, Delorsovho balíčka II, bola sociálna politika a politika súdržnosti, ako aj zavádzanie eura.

  • „Agenda 2000“ sa týkala obdobia 2000 – 2006 a bola zameraná na rozširovanie Únie.

  • Napokon, prioritou viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 bol udržateľný rast a konkurencieschopnosť za účelom vytvorenia väčšieho počtu pracovných miest.

Nasledujúci viacročný finančný rámec predstaví rozpočtové priority Únie na roky 2014 až 2020.

Aký vplyv má nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 na viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020?

Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bol viacročný finančný rámec výsledkom medziinštitucionálnej dohody. V článku 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa viacročnému finančnému rámcu priznáva aj právne záväzný význam stanovovať „výšky súm ročných stropov pre viazané rozpočtové prostriedky podľa kategórií výdavkov a ročný strop pre výdavkové rozpočtové prostriedky.“ Okrem toho, podľa novej zmluvy, rozhodnutie o viacročnom finančnom rámci bude musieť jednomyseľne prijať Rada po získaní súhlasu Parlamentu.

Prečo by sa mal finančný rámec schváliť najneskôr v roku 2012?

Trvá 12 až 18 mesiacov dohodnúť sa na právnom základe pre všetky viacročné programy a projekty, ktoré sa budú financovať podľa viacročného finančného rámca, v oblastiach ako sú výskum, vzdelávanie, súdržnosť, rozvojová pomoc, susedská politika atď. Politická dohoda o stropoch vo viacročnom finančnom rámci sa musí prijať najneskôr rok a pol pred nadobudnutím účinnosti rámca, aby sa tieto programy mohli začať v januári 2014. Okrem toho, politická dohoda sa bude musieť premietnuť do nariadenia Rady, ktoré si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.

Čo sa stane, ak sa dohoda nedosiahne?

Ak sa do konca roka 2013 nedosiahne dohoda, na rok 2014 sa predĺžia stropy z roku 2013 plus 2 % úprava o infláciu. V Zmluve sa takisto predpokladá predĺženie „iných ustanovení“ zodpovedajúcich posledného roku finančného rámca. To znamená, že sa predĺžia všetky ustanovenia o úpravách a revíziách finančného rámca a nástrojoch mimo finančného rámca.

Bez ohľadu na to, či bude dosiahnutá dohoda o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, v roku 2014 budú existovať stropy finančného rámca a rozpočet sa tak bude môcť prijať v súlade so Zmluvou.

Neexistencia dohodnutého finančného rámca na roky 2014 – 2020 by značne skomplikovala prijímanie nových programov. A v prípade neexistencie nového právneho základu, vrátane orientačných balíkov finančných prostriedkov, by sa nemohli viazať ani žiadne rozpočtové prostriedky pre tie viacročné výdavkové programy, ktorých právny základ uplynie v roku 2013.

Preto v prípade omeškania dohody by rozpočet na rok 2014 pravdepodobne pokrýval len poľnohospodárske platby a platby zostávajúcich viazaných rozpočtových prostriedkov. Inými slovami, občania, ktorí sú príjemcami finančných prostriedkov EÚ, ako sú výskumní pracovníci, študenti, organizácie občianskej spoločnosti, by boli vystavení vážnym obmedzeniam.

2. Novinky na strane výdavkov viacročného finančného rámca

Čo je nové v prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Komisia navrhuje vyčleniť 36,2 % viacročného finančného rámca na SPP, v porovnaní s 39,4 % v predchádzajúcom finančnom rámci (41,5 % v roku 2013).

Základná dvojpilierová štruktúra spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ostane zachovaná. Komisia navrhuje tieto hlavné zmeny:

  • Ekologizácia priamych platieb: na zabezpečenie, aby SPP pomáhala EÚ plniť ciele ochrany životného prostredia a ciele pre oblasť klímy, 30 % priamej podpory bude podmienených „ekologizáciou“. To znamená, že všetci poľnohospodári budú musieť používať postupy priaznivé pre životné prostredie, ktoré budú vymedzené v právnych predpisoch a budú overiteľné. Ich vplyvom by sa mal poľnohospodársky sektor výrazne posunúť smerom k lepšej udržateľnosti, t. j. poľnohospodári by dostávali platby, aby svojim spoluobčanom dodávali verejné statky.

  • Konvergencia platieb: úrovne priamej podpory na hektár sa budú postupne upravovať (berúc pritom do úvahy rozdiely, ktoré ešte stále existujú pri úrovniach miezd a vstupných nákladov) s cieľom zabezpečiť rovnocennejšie rozdelenie priamych platieb.

  • Vykoná sa revízia rozdeľovania finančných prostriedkov z fondov na rozvoj vidieka na základe objektívnejších kritérií lepšie zameraných na plnenie cieľov politiky. Zabezpečí sa tak spravodlivejšie zaobchádzanie s poľnohospodármi, ktorí vykonávajú rovnaké činnosti. Komisia , s cieľom predísť zníženiu príjmov poľnohospodárov navrhne, aby členské štáty mohli, ak chcú, zachovať súčasnú nominálnu úroveň financovania pomocou presunov z druhého do prvého piliera.

  • Stanovenie hornej hranice priamych platieb obmedzením základnej úrovne priamej podpory príjmov, ktorú môžu veľké poľnohospodárske podniky získať, berúc pritom do úvahy úspory z rozsahu pri väčších štruktúrach a priamy vplyv na zamestnanosť, ktorý tieto štruktúry majú. Komisia navrhuje, aby sa úspory vracali do procesu rozdeľovania rozpočtových prostriedkov na rozvoj vidieka a zostali vo vnútroštátnych balíčkoch tých členských štátov, v ktorých vznikli.

Komisia navrhuje vyčleniť na roky 2014 – 2020 pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky sumu 281,8 mld. EUR na rozvoj vidieka sumu 89,9 mld. EUR. Tieto finančné prostriedky sa doplnia o ďalších 15,2 mld. EUR.

Čo je nové v prípade politiky súdržnosti?

Komisia navrhuje vyčleniť 36,7 % viacročného finančného rámca na politiku súdržnosti, v porovnaní s 35 % v predchádzajúcom finančnom rámci.

Komisia navrhuje tieto hlavné zmeny:

  • Návrh predpokladá vytvorenie kategórie prechodných regiónov, ktorých HDP je v rozpätí od 75 % do 90 % priemerného HDP v EÚ. Táto nová kategória doplní dve existujúce kategórie (konvergenčné regióny a konkurencieschopné regióny). Tieto „regióny s prechodným financovaním“ by si mali vo viacročnom finančnom rámci na nasledujúce obdobie ponechať dve tretiny predtým vyčlenených finančných prostriedkov. Pomoc by sa potom prioritne poskytovala najchudobnejším regiónom a členským štátom Európskej únie, aby sa dostali na rovnakú úroveň ako prosperujúcejšie členské štáty.

  • Zavedenie podmienenosti do politiky súdržnosti. Bude založená na výsledkoch a stimuloch na vykonanie reforiem potrebných na zabezpečenie efektívneho využívanie finančných zdrojov. Okrem toho sa 5 % rozpočtu na politiku súdržnosti pre jednotlivé členské štáty použije na vytvorenie výkonnostnej rezervy a rozdelí sa, po preskúmaní v polovici obdobia, medzi tie členské štáty, ktorých programy najviac prispeli k pokroku dosiahnutému pri plnení dohodnutých dôležitých termínov stanovených v zmluvách o rozvojovom a investičnom partnerstve.

  • Komisia navrhuje vytvorenie spoločného strategického rámca pre všetky štrukturálne fondy na premietnutie cieľov stratégie Európa 2020 do investičných priorít. Z operatívneho hľadiska Komisia navrhuje uzatvorenie zmlúv o partnerstve s každým členským štátom. V týchto zmluvách bude stanovený záväzok partnerov na vnútroštátnej i regionálnej úrovni využívať pridelené finančné prostriedky na plnenie stratégie Európa 2020.

  • Európsky sociálny fond (ESF) bude naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu v boji proti nezamestnanosti a vysokej miere chudoby a pri plnení hlavných cieľov stratégie Európa 2020. ESF bude predstavovať 25 % rozpočtu vyčleneného na politiku súdržnosti, t. j. 84 mld. EUR.

Komisia navrhuje vyčleniť na nástroje politiky súdržnosti vo všeobecnosti (vrátane finančného nástroja Connecting Europe – pozri ďalej v texte) sumu 376 EUR.

Čo je nové v oblasti infraštruktúry a vzájomného prepojenia vnútorného trhu?

Komisia navrhuje vytvorenie finančného nástroja Connecting Europe na urýchlenie rozvoja infraštruktúry v doprave, energetike a IKT v rámci EÚ v prospech všetkých. Skúsenosti ukazujú, že štátne rozpočty nikdy dostatočne neuprednostňujú cezhraničné investície vo viacerých krajinách na vybavenie jednotného trhu infraštruktúrou, ktorú potrebuje. Rozpočet EÚ môže zabezpečiť finančné prostriedky pre celoeurópske projekty, ktoré spájajú centrálne oblasti s okrajovými.

Tento finančný nástroj bude riadený centrálne a bude financovaný z novej časti rozpočtu. Miery spolufinancovania z rozpočtu EÚ budú vyššie v prípade investícií v „konvergenčných“ regiónoch v porovnaní s „konkurencieschopnými“ regiónmi. Miestne a regionálne infraštruktúry budú prepojené s prioritnými infraštruktúrami EÚ spájajúcimi všetkých občanov v rámci EÚ a môžu sa (spolu-)financovať zo štrukturálnych fondov (Kohézneho fondu a/alebo EFRR, v závislosti od situácie v jednotlivých členských štátoch/regiónoch).

Finančný nástroj Connecting Europe ponúka príležitosti na využívanie inovačných nástrojov financovania na urýchlenie a zabezpečenie vyšších investícií, ktoré možno dosiahnuť len pomocou financovania z verejných zdrojov. Komisia bude úzko spolupracovať s EIB a ďalšími verejnými investičnými bankami na kombinovaní financovania týchto projektov. Konkrétne, Komisia bude podporovať využívanie európskych dlhopisov na projekty1 ako prostriedku na urýchlenie realizácie týchto dôležitých projektov.

Komisia navrhuje vyčleniť na túto prioritu 40 mld.  EUR, ktoré budú doplnené o ďalších 10 mld. EUR vyhradených v Kohéznom fonde na súvisiace investície do dopravy. Táto suma pozostáva z 9,1 mld. EUR pre energetiku, 31,6 mld. EUR pre dopravu (vrátane 10 mld. EUR v Kohéznom fonde) a 9,1 mld. EUR pre IKT.

Čo je nové v politike v oblasti výskumu?

Vytvorenie spoločného strategického rámca v oblasti výskumu a vývoja (s názvom Horizon 2020), čo znamená, že sa zlúčia tri existujúce nástroje v oblasti výskumu a inovácií (7. rámcový program, Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie a Európsky inovačný a technologický inštitút). Bude úzko prepojený s hlavným prioritami sektorovej politiky, ako je zdravie, potravinová bezpečnosť a bioekonomika, energetika a zmena klímy. Súčasťou programu Horizon 2020 bude Európsky technologický inštitút, ktorý bude prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev zohrávať dôležitú úlohu pri zbližovaní troch strán vedomostného trojuholníka – vzdelávania, inovácií a výskumu.

Pokiaľ ide o financovanie, inovačné finančné nástroje pomôžu prilákať súkromné investície. Podporia verejno-súkromné partnerstvá, ako aj verejno-verejné partnerstvá. Systémy financovania sa štandardizujú a zjednodušia. Podobne, jeden súbor pravidiel bude existovať pre účasť, audit, štruktúry podpory, šírenie výsledkov a systémy vyplácania náhrad, spoločný pre všetky systémy financovania.

Komisia navrhuje vyčleniť na spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie na obdobie 2014 – 2020 sumu 80 mld. EUR. Tieto finančné prostriedky budú doplnené o značnú podporu zo štrukturálnych fondov (60 mld. EUR na roky 2007 – 2013).

Čo je nové v oblasti environmentálnej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy?

Environmentálna politika a činnosť v oblasti zmeny klímy budú „začlenené“ do všetkých významných finančných nástrojov EÚ vrátane programu na podporu súdržnosti, poľnohospodárstva, námorných záležitostí a rybného hospodárstva, výskumu a inovácií, ako aj do programov vonkajšej pomoci. Komisia má v úmysle zvýšiť podiel výdavkov súvisiacich so zmenou klímy aspoň na 20 %, spolu s príspevkami z rozličných politických oblastí na základe posúdenia vplyvu. Tento prístup zvýši synergiu medzi environmentálnymi politikami a ostatnými oblasťami na maximum uznávajúc, že rovnaké činnosti môžu a mali by sledovať rozličné, navzájom sa doplňujúce ciele. Tento prístup takisto pomôže predísť rozrastaniu sa počtu programov a minimalizovať administratívnu záťaž.

Okrem ich začlenenia do všetkých významných finančných nástrojov Komisia navrhuje pokračovanie jedného cieleného environmentálneho programu ako nástupcu súčasného programu LIFE+. Komisia sa domnieva, že budúci program by mal byť naďalej riadený centrálne, ale úlohy spojené s riadením by sa mohli vo väčšej miere delegovať na existujúce výkonné agentúry, ako je Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie. Komisia navrhuje vyčleniť na program LIFE+ na roky 2014 – 2020 sumu 3,2 mld. EUR (0,8 mld. EUR na klímu a 2,4 mld. EUR na životné prostredie).

Je niečo nové v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy?

Predpokladá sa zjednodušenie súčasnej štruktúry do jedného hlavného programu, aby sa predišlo roztrieštenosti, prekrývaniu a/alebo narastaniu počtu projektov bez kritického objemu potrebného na dosiahnutie trvalého vplyvu. Program Európa nového vzdelávania bude mať tri hlavné priority. Po prvé, bude podporovať nadnárodnú mobilitu v oblasti vzdelávania. Pri zabezpečovaní veľmi vysokej európskej pridanej hodnoty budú rozhodujúce prísne podmienky kvality pre mobilitu, zameranie sa na hlavné ciele politiky vzdelávania, pomocou ktorých je možné dosiahnuť kritický objem, a ktoré sa budú dopĺňať s ostatnými programami EÚ. Po druhé, posilní spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a svetom práce s cieľom podporovať modernizáciu vzdelávania, inovácií a podnikania. Po tretie, poskytne politickú podporu získavaniu dôkazov o efektívnosti investícií do vzdelávania a pomôže členským štátom vykonávať efektívne politiky.

Komisia navrhuje vyčleniť pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy sumu 15,2 mld. EUR. Tieto finančné prostriedky budú doplnené o značnú podporu zo štrukturálnych fondov (72,5 mld. EUR na roky 2007 – 2013).

Pripravuje sa reakcia na výzvy v oblasti migrácie a vnútorných záležitostí?

Komisia navrhuje zníženie počtu programov na dva, a to Fond pre migráciu a azyl a Fond pre vnútornú bezpečnosť. Obidva fondy budú mať vonkajšiu dimenziu zabezpečujúcu kontinuitu financovania, začínajúcu v EÚ a pokračujúcu v tretích krajinách (napríklad v súvislosti s programom presídľovania utečencov, readmisným programom a programom regionálnej ochrany). Zjednodušia sa výdavkové nástroje a zabezpečí sa plynulé vytvorenie oblasti bez vnútorných hraníc, kam budú môcť vstupovať občania EÚ a štátni príslušníci tretích krajín so zákonným právom na vstup a pobyt, v ktorej sa budú môcť pohybovať, žiť a pracovať.

Komisia takisto predpokladá prechod od ročného plánovania programov k viacročnému plánovaniu programov na základe výsledkov, a tým znížiť pracovné zaťaženie Komisie, členských štátov i konečných príjemcov.

Komisia navrhuje vyčleniť pre oblasť vnútorných vecí na obdobie 2014 – 2020 sumu 8,2 mld. EUR.

A čo rozširovanie, susedské a vonkajšie vzťahy?

Treba upozorniť na niekoľko významných zmien:

  • Navrhuje sa jeden integrovaný predvstupový nástroj ako finančný pilier stratégie rozširovania zahŕňajúci všetky dimenzie vnútorných politík a tematických okruhov. Bude sa implementovať prostredníctvom národných programov pre viacerých príjemcov dohodnutých s príjemcami a bude aj odrazom štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

  • Nástroj európskeho susedstva (NES) bude finančným nástrojom, prostredníctvom ktorého sa bude susedným krajinám poskytovať väčšina pomoci EÚ. Bude podporovať Európsku susedskú politiku a dvojstranné partnerstvá (vrátane dvojstranných dohôd o pridružení). Partnerské krajiny budú môcť okrem NES využívať aj ďalšie nástroje, ako je Európska iniciatíva za demokraciu a ľudské práva alebo nástroj pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti, a nástroje reagujúce na krízové situácie (humanitárnu pomoc, makrofinančnú pomoc, nástroje stability). Investičný nástroj európskej susedskej politiky, ktorý bude naďalej podporovaný v rámci nástroja európskeho susedstva, bude takisto flexibilným a účinným finančným nástrojom na podporu investícii v partnerských krajinách v oblastiach dopravy a vzájomného prepojenia energetických sietí, životného prostredia a zmeny klímy, ako aj hospodárskeho rozvoja.

  • Komisia navrhuje ukončenie financovania programov v priemyselných a rozvíjajúcich sa krajinách a namiesto neho vytvorenie nového nástroja partnerstva na podporu diplomacie, spoločných koncepcií a podporu obchodovania a regulačnej konvergencie v tých prípadoch, kde financovanie môže prispieť k posilňovaniu partnerstiev EÚ vo svete. Odráža to práve prebiehajúce medzinárodné zmeny.

  • V návrhu sa predpokladá aj vytvorenie celoafrického nástroja na podporu plnenia spoločnej stratégie Afriky a Európy so zameraním na jasnú pridanú hodnotu činností vykonávaných súčasne v rôznych regiónoch a kontinentálnych činností. Bude dostatočne flexibilný, aby mohol prijať príspevky z členských štátov EÚ, afrických krajín, od finančných inštitúcií a zo súkromného sektora.

Komisia navrhuje vyčleniť na tradičné nástroje vonkajšej politiky na obdobie 2014 – 2020 sumu 70 mld. EUR. Táto suma bude doplnená o financovanie z rozpočtu a viacročného finančného rámca pre Európsky rozvojový fond (29,9 mld. EUR).

3. Financovanie a vlastné zdroje

Odkiaľ tieto peniaze pochádzajú?

Európska únia má na financovanie svojich výdavkov tri typy vlastných zdrojov:

  • tradičné vlastné zdroje (odvody z produkcie cukru, poľnohospodárske poplatky a clá),

  • vlastné zdroje založené na DPH (časť vnútroštátnych DPH vyberaných členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni),

  • vlastné zdroje založené na HND („príspevky členských štátov“ na základe HND jednotlivých členských štátov).

V roku 2011 bude 76 % príjmov rozpočtu EÚ pochádzať zo zdroja založeného na HND, 12 % z ciel a odvodov z produkcie cukru a 11 % zo zdroja na základe DPH. Zvyšné 1 % pochádza z daní, ktoré platia zamestnanci EÚ a z ostatných rôznych zdrojov, ako sú pokuty spoločností za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže alebo iných zákonov, nevyužité sumy z predchádzajúcich rokov.

Prečo sa navrhujú nové vlastné zdroje?

Pretože súčasný systém má niekoľko nedostatkov. Je nejasný a zložitý. Väčšina členských štátov ho vníma ako nespravodlivý – predovšetkým pokiaľ ide o korekcie, z ktorých najznámejšia je „britská zľava“, ale je menej známe, že Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko majú výnimky z financovania zľavy Spojeného kráľovstva („zľava zo zľavy!“). Niektoré krajiny majú nižšiu sadzbu príspevkov založených na DPH a Holandsko a Švédsko navyše znížili svoje príspevky založené na HND. Súčasné financovanie je takisto nadmieru závislé na príspevkoch členských štátov. Okrem iného, sa tieto príspevky považujú za výdavky, ktoré je potrebné minimalizovať, a o ktoré sa musí upraviť príjem členského štátu. Napokon, s výnimkou ciel pochádzajúcich z colnej únie, existujúce zdroje nevykazujú jednoznačné prepojenie s politikami EÚ.

Cieľom nášho návrhu je preto znížiť príspevky členských štátov, a tak prispieť k úsiliu členských štátov konsolidovať svoje rozpočty, vytvoriť prepojenie s cieľmi politík EÚ a finančnými prostriedkami EÚ a zabezpečiť, aby bol systém transparentnejší a spravodlivejší. Cieľom nie je zvyšovanie rozpočtu EÚ.

Zmenilo sa niekedy predtým financovanie rozpočtu EÚ?

Od roku 1970 bolo prijatých šesť rozhodnutí o vlastných zdrojoch. V skutočnosti zaznamenala štruktúra na strane financovania časom značný vývoj. Reformy na strane výdavkov boli vo všeobecnosti sprevádzané reformami spôsobu financovania Únie. Význam príspevku založeného na hrubom národnom dôchodku (HND), t. j. úmerného bohatstvu jednotlivých členských štátov, rastie a teraz tieto príspevky tvoria tri štvrtiny rozpočtu. Časom bol zavedený veľký počet zložitých korekcií a osobitných úprav tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej strane rozpočtu.

Výsledkom týchto zmien je, že rokovania o rozpočte boli v poslednej dobe vo veľkej miere ovplyvnené zameraním sa členských štátov na pojem čisté pozície (diskusie o „juste retour“), ktorých dôsledkom bolo uprednostňovanie nástrojov s predbežným pridelením finančných balíkov podľa geografických oblastí pred nástrojmi s najvyššou pridanou hodnotou EÚ.

Kto rozhoduje o vlastných zdrojoch?

Rada jednomyseľne prijíma rozhodnutie po konzultácii s Európskym parlamentom. Na to, aby toto rozhodnutie nadobudlo účinnosť, musia ho ratifikovať všetky členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami (čl. 311).

Aké by boli potom nové zdroje?

Komisia navrhuje tieto zmeny:

  • Zjednodušenie príspevku členských štátov ukončením využívania vlastného zdroja založeného na DPH od roku 2014. Tým sa systém príspevkov zjednoduší a stane sa transparentnejším.

  • Zavedenie dvoch nových vlastných zdrojov: daň z finančných transakcií a modernizovanú DPH. Uľahčí to konsolidáciu rozpočtov členských štátov znížením ich príspevkov do rozpočtu EÚ, bude novým impulzom pre rozvoj vnútorného trhu v oblastiach DPH a zdaňovania finančného sektora.

  • Reformu korekčných mechanizmov nahradením všetkých existujúcich korekcií jednoduchším a transparentnejším systémom paušálnych súm súvisiacich s prosperitou členských štátov.

Súčasné návrhy Komisie v plnej miere využívajú možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva, a to zavedenie nových kategórií vlastných zdrojov alebo zrušenie starých. V správe o fungovaní systému vlastných zdrojov sa zdôrazňuje, ako tieto návrhy navzájom súvisia a ako sa navzájom dopĺňajú.

Prečo upustiť od zdrojov založených na DPH?

Komisia navrhuje zrušiť zložitý vlastný zdroj založený na DPH. V porovnaní s vlastným zdrojom založeným na HND má súčasný vlastný zdroj založený na DPH malú pridanú hodnotu. Aby sa vytvoril porovnateľný daňový základ, príspevky založené na DPH sú výsledkom matematického výpočtu, a nejdú priamo od občanov do rozpočtu EÚ. Okrem toho sú príspevky založené na DPH zhora ohraničené úmerne k HND, a teda sú čiastočne porovnateľné s príspevkami založenými na HND. Takýto vlastný zdroj založený na DPH prispieva k zložitosti a nejasnosti systému financovania rozpočtu EÚ.

Prečo zaviesť zdaňovania finančného sektora a DPH na úrovni EÚ?

Analýza jednotlivých potenciálnych možností vlastných zdrojov si vyžiadala značné množstvo technickej práce a poukázala na tieto hlavné prvky:

  • Zdaňovanie finančných transakcií na úrovni EÚ: Vytvoril by sa ďalší priestor pre opatrenia vlád členských štátov a prispelo by k všeobecnému úsiliu členských štátov konsolidovať rozpočty. Takáto daň existuje v niektorých členských štátoch na vnútroštátnej úrovni, ale na úrovni EÚ by mohla byť efektívnejšia a účinnejšia a mohla by zohrávať úlohu pri zmenšovaní existujúcej roztrieštenosti vnútorného trhu. Komisia predloží tento návrh na jeseň.

  • Modernizácia DPH: Vytvorilo by sa skutočné prepojenie medzi DPH na vnútroštátnej úrovni a DPH na úrovni EÚ a posilnila by sa ďalšia harmonizácia systémov DPH členských štátov. Zabezpečili by sa významné a stabilné príjmy pre EÚ s obmedzenými administratívnymi nákladmi a nákladmi na dosiahnutie súladu pre štátne správy a podniky. Predstavuje súčasť nedávnej rozsiahlejšej iniciatívy Komisie, ktorá sa začala v decembri 2010 vydaním Zelenej knihy o budúcnosti DPH zameranej na zmenšovanie rozsahu narúšania vnútorného trhu z dôvodu rozdielov medzi DPH. Rozšírením daňového základu, obmedzením možností na podvody, zlepšením správy daní a znížením nákladov na dosiahnutie súladu by administratívna spolupráca v rámci širšej reformy DPH mohla priniesť významné výsledky a môže byť zdrojom nových príjmov pre členské štáty a EÚ.

Aké príjmy očakávate z týchto nových vlastných zdrojov?

Odhaduje sa, že do roku 2020 by nové vlastné zdroje mohli predstavovať takmer polovicu príjmov rozpočtu EÚ, zatiaľ čo príspevky založené na HND poklesnú približne na jednu tretinu (z dnešných takmer troch štvrtín). Príspevky členských štátov sa zodpovedajúco znížia úmerne ich príslušným HND (t. j. úmerne ich relatívnemu bohatstvu).

Aké mechanizmy finančnej korekcie existujú?

Na zasadnutí Európskej rady vo Fontainebleau v roku 1984 boli stanovené dôležité hlavné zásady na zabezpečenie spravodlivosti rozpočtu EÚ. Rada konkrétne naznačila, že „výdavková politika je v podstate hlavným prostriedkom riešenia otázky rozpočtovej nerovnováhy“. Napriek tomu však uznala, že „každý členský štát, ktorý nesie rozpočtovú záťaž, ktorá je v pomere k jeho relatívnej prosperite nadmerná, môže vo vhodnom čase čerpať výhody z korekcie“. Tieto zásady sa potvrdili a dôsledne uplatňovali v následných rozhodnutiach o vlastných zdrojoch.

Odvtedy boli doplnené rôzne zložité korekčné mechanizmy vrátane:

  • korekcie v prospech Spojeného kráľovstva („zľava“ Spojeného kráľovstva),

  • znížené financovanie korekcie pre Spojené kráľovstvo pre Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko („zľavy zo zľavy“),

  • podiel vo výške 25 %, ktorý si ponechávajú členské štáty ako „náklady na výber“ tradičných vlastných zdrojov (konkrétne na výber ciel), ktorý predstavuje skrytú korekciu v prospech obmedzeného počtu členských štátov,

  • dočasné zníženie príspevkov založených na DPH pre Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko a

  • dočasné zníženie príspevkov založených na HND pre Holandsko a Švédsko.

Čo bude so zľavou Spojeného kráľovstva?

Komisia navrhuje transformáciu súčasného mechanizmu na paušálne hrubé zníženie platieb vlastných zdrojov založených na HND. Systém paušálnych súm by bol transparentný a zrozumiteľný, a teda otvorenejší kontrole zo strany verejnosti a parlamentov. Bol by spravodlivejší tým, že by zaobchádzal s veľkými prispievateľmi do rozpočtu EÚ v súlade s ich hospodárskou prosperitou a zabezpečoval by vyvážené financovanie korekcií. Jeho povaha ex ante by bránila vzniku akýchkoľvek nekalých pohnútok.

Návrh vychádzal z analýzy, na základe ktorej bola korekcia pre Spojené kráľovstvo v čase jej zavedenia v roku 1984 reakciou na evidentne nespravodlivú situáciu, keď Spojené kráľovstvo čelilo nadmernému rozpočtovému zaťaženiu v porovnaní s jeho relatívnou prosperitou. Táto situácia sa však zmenila. Spojené kráľovstvo je teraz jedným z najbohatších členských štátov EÚ schopným v plnom rozsahu prispievať na solidaritu pre chudobnejšie členské štáty Únie. Rozpočtové zaťaženie Spojeného kráľovstva je teraz viac v súlade s rozpočtovým zaťažením iných prispievateľov v dôsledku postupného znižovania podielu SPP na rozpočtových výdavkoch EÚ, o ktorých sa predpokladá, že budú v nasledujúcom finančnom rámci naďalej klesať, a podielu existujúceho vlastného zdroja založeného na DPH na vlastných zdrojoch EÚ, ktorý Komisia navrhuje po roku 2013 úplne vylúčiť. Okrem toho, po vylúčení súčasného vlastného zdroja založeného na DPH už nebudú k dispozícii dôležité údaje pre výpočet korekcie pre Spojené kráľovstvo.

1 :

Bližšie informácie nájdete v pracovnom dokument útvarov Komisie SEK(2011) 868


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site