Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Mýty o rozpočte EÚ a viacročnom finančnom rámci

Commission Européenne - MEMO/11/459   29/06/2011

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/11/459

V Bruseli 29. júna 2011

Mýty o rozpočte EÚ a viacročnom finančnom rámci

O rozpočte EÚ sa píše často, no nie vždy korektne. V tomto článku sa uvádza niekoľko bežných mylných predstáv o EÚ, a zároveň skutočné fakty a údaje.

1. Rozpočet EÚ je obrovský.

Nie, ani zďaleka.

Rozpočet EÚ predstavoval v roku 2011 asi 140 miliárd eur, čo je v porovnaní so súčtom vnútroštátnych rozpočtov všetkých 27 členských štátov EÚ, ktorý dosahuje viac ako 6 300 miliárd, veľmi málo. Inými slovami, celkové verejné výdavky 27 členských štátov sú takmer 50-krát väčšie než rozpočet EÚ!

Z hľadiska priemerného občana EÚ to znamená, že v roku 2010 zaplatil za financovanie ročného rozpočtu denne len 67 centov. Je to menej ako polovica ceny šálky kávy, čo sa vzhľadom na obrovské prínosy, ktoré EÚ poskytuje občanom, dá ťažko považovať za veľký výdavok.

Rozpočet EÚ je v skutočnosti menší ako rozpočet stredne veľkého členského štátu ako napríklad Rakúska alebo Belgicka.

Môžeme sa na to pozrieť aj z iného hľadiska: Rozpočet EÚ predstavuje asi 1 % hrubého domáceho produktu EÚ-27 − teda celkovej hodnoty všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných v EÚ − zatiaľ čo rozpočty jednotlivých členských štátov priemerne zodpovedajú asi 44 % HDP.

Rozpočet EÚ je vždy v rovnováhe, čiže na splácanie dlhu sa neminie ani euro. Okrem toho 94 % prostriedkov, ktoré sa zaplatia do rozpočtu EÚ, sa v členských štátoch investuje do politík a programov, ktoré prinášajú priame výhody občanom.

2. Rozpočet EÚ sa neustále zvyšuje, hoci vlády štátov svoje výdavky obmedzujú.

Omyl.

Štátne rozpočty sa neznižujú, naopak, sú stále vyššie.

  • V rokoch 2000 až 2010 sa štátne rozpočty v EÚ zvýšili o 62 %, zatiaľ čo rozpočet EÚ sa v tom istom období zvýšil o 37 %.

  • V roku 2011 sa 23 z 27 štátnych rozpočtov zvýšilo.

  • Podľa posledných odhadov sa v roku 2012 predpokladá zvýšenie 24 z 27 štátnych rozpočtov.

3. Veľká časť rozpočtu EÚ ide na administratívu.

To je veľký omyl. Náklady EÚ na administratívu dosahujú menej ako 6 % celkového rozpočtu EÚ, pričom platy tvoria približne polovicu z týchto 6 %.

Viac ako 94 % rozpočtu EÚ smeruje k občanom, do regiónov, miest, k poľnohospodárom a podnikateľom. Rozpočet EÚ sa sústreďuje na tvorbu rastu a pracovných miest, riešenia v súvislosti so zmenou klímy, migráciu, cezhraničnú trestnú činnosť a ďalšie problémy nás všetkých. Prispieva k zvyšovaniu prosperity, a to napríklad zlepšovaním vzájomného prepojenia Európanov cez energetiku, dopravu a infraštruktúry IKT, cez podporu regiónov, ktorým sa darí menej ako ostatným, v tvorbe rastu a pracovných miest doma, ako aj v celej EÚ, a sústreďovaním úsilia do oblastí ako výskum. Takisto musíme dbať na vlastnú potravinovú bezpečnosť. Napokon ide aj o to, aby veľkosť EÚ vo svete zavážila, tak ako svojou veľkosťou zavážia USA a Čína, a aby sme sa spoločne usilovali pomôcť najchudobnejším obyvateľom sveta.

Platy sa platia pracovníkom, ktorí realizujú a riadia hodnotné politiky EÚ s priamym pozitívnym dosahom na občanov.

Vezmime si napríklad liberalizáciu dopravy, práva cestujúcich alebo nižšie poplatky za roamingové hovory. Alebo spomeňme rozhodnutia Komisie v antitrastových a kartelových prípadoch, v ktorých boli spotrebitelia v dôsledku nezákonne zvýšených cien podvodne obratí o milióny eur. V roku 2010 získali spotrebitelia vďaka rozhodnutiam Komisie vo veciach kartelov najmenej 7,2 miliardy eur.

Pracovníci Komisie sú zodpovední za rokovania o obchodných dohodách, ktoré pomáhajú znižovať ceny spotrebiteľského tovaru a ponúkajú širší výber cenovo dostupných produktov. Okrem toho pomáhajú EÚ poučiť sa z finančnej a hospodárskej krízy a uplatniť toto poučenie vo vylepšených právnych predpisoch a pri dohľade na finančnými trhmi. Náklady na administratívu sú dlhodobo stabilné a v posledných 5 rokoch sme sa veľmi snažili o ich udržanie na nízkej úrovni. Komisia uplatňuje politiku nulového rastu počtu zamestnancov. Nové kompetencie a priority rieši preskupovaním súčasných zamestnancov a okrem pracovníkov, ktorých musela prijať v súvislosti s rozšírením EÚ, nežiada žiadnych nových ľudí. Komisia sa okrem toho rozhodla v roku 2012 zmraziť svoje administratívne výdavky, čiže nulové zvýšenie.

Európska komisia uskutočnila veľkú reformu administratívy len pred siedmimi rokmi. Jej súčasťou boli nižšie nástupné platy, vytvorenie kategórie zmluvných zamestnancov s nižšími mzdami, vyšší vek odchodu do dôchodku, nižšie dôchodky a vyššie príspevky na dôchodok. Táto reforma už ušetrila daňovému poplatníkovi EÚ 3 miliardy eur a do roku 2020 sa má ušetriť ďalších 5 miliárd eur.

4. Rozpočet EÚ je spojený s podvodom.

Správnosť nášho účtovníctva preveruje Európsky dvor audítorov, ktorý tvrdí, že používanie rozpočtu je v nich riadne zaznamenané.

Je pravdou, že v niektorých oblastiach politík má Dvor audítorov ešte stále problém so schvaľovaním našich platieb. Napríklad v oblasti kohéznej politiky je chybovosť stále niečo nad 5 %, aj keď sa výrazne znížila. Dvor audítorov odhaduje chybovosť platieb Komisie na 2 až 5 % v závislosti od politiky, pričom prah chybovosti stanovil na 2%.

Treba si však uvedomiť, že:

  • Chybovosť od 2 do 5 % nie je vysoká. Znamená to 95-percentnú presnosť našich platieb. Takže na úrovni EÚ sa nám celkom darí.

  • Chyba nie je to isté čo podvod. Podozrenie z podvodu sa týka len veľmi malej časti – približne 0,2 % z rozpočtu EÚ.

V máji minulého roku pri skúmaní nariadenia o rozpočtových pravidlách navrhla Komisia opatrenia, ako lepšie brať na zodpovednosť za nakladanie s prostriedkami EÚ. Od národných platobných agentúr pre regionálnu pomoc by sa vo vzťahu k čerpaniu z fondov EÚ požadovali vyhlásenia hospodáriacich subjektov o vierohodnosti (podobne, ako to už funguje v poľnohospodárstve), ktoré by museli prejsť nezávislým auditom. Reakcie členských štátov zatiaľ neplytvali nadšením.

5. O rozpočte EÚ rozhodujú eurokrati bez akýchkoľvek demokratických postupov.

Omyl.

O ročnom rozpočte EÚ rozhodujú volení politici v Európskom parlamente a Rade, ktorá zoskupuje členské štáty. Komisia rozpočet iba navrhuje a musí dodržiavať stropy, ktoré títo politici stanovili na príslušné časové obdobie (teraz ide o obdobie 2007 – 2013).

Komisia predkladá návrh viacročného finančného rámca. Potom sa o návrhu rokuje a transparentnými a demokratickým postupom sa schvaľuje pri plnom dodržiavaní štátnej suverenity a demokratických práv.

Pokiaľ ide o výdavky, rozhodnutie o predpise, ktorým sa určí nový viacročný finančný rámec (MFF) platný od roku 2014, jednohlasne prijíma Európska rada po tom, ako získa súhlas väčšiny poslancov Európskeho parlamentu.

V prípade vlastných zdrojov EÚ, z ktorých sa financuje rozpočet, musí Rada jednohlasne rozhodnúť po konzultácii s Európskym parlamentom. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť iba vtedy, keď ho schvália všetky členské štáty v súlade s ich ústavnými požiadavkami.

Okrem toho rozhodovanie EÚ o ročnom rozpočte sa riadi prísnymi demokratickými postupmi, ktoré sa podobajú na postupy vo väčšine vlád členských štátov. Prvotný návrh ročného rozpočtu predkladá Komisia. Rozpočet potom preskúma a schvaľuje Rada a Európsky parlament. Konečná dohoda sa zvyčajne dosahuje každý rok v decembri.

Každý občan môže proces rokovaní o rozpočte sledovať. Dokumenty sú uverejňované na našich webových stránkach a konkrétne diskusie vo výboroch Európskeho parlamentu možno sledovať online.

6. EÚ stojí príliš veľa peňazí.

To jednoducho nie je pravda.

Napovedá o tom aj porovnanie dňa daňovej slobody. Takto sa označuje, koľko dní v roku musia ľudia pracovať, len aby uhradili svoje dane. Vo väčšine členských štátov musia občania pracovať až do jari alebo leta, aby svoj príspevok zaplatili. Priemerný Európan však musí pracovať na to, aby splatil svoj príspevok do rozpočtu EÚ, len štyri dni, teda do 4. januára.

7. EÚ financuje pochybné projekty ako výcvikové centrá pre psov alebo koncerty Eltona Johna.

To je ďalšie nepochopenie od niektorých ľudí.

V oboch prípadoch museli príslušné orgány vrátiť celú sumu až do posledného centu, pretože ju neoprávnene získali. Ani jeden z projektov nestál daňového poplatníka ani euro.

Národné a regionálne orgány v členských štátoch v zásade vyberajú projekty, ktoré podľa nich najlepšie vyhovujú ich potrebám a sú v súlade so stratégiami a prioritami dohodnutým s Komisiou. Kontroly sa uskutočňujú na rôznych úrovniach (na úrovni projektu, štátu a EÚ), aby sa zaručilo, že peniaze daňových poplatníkov budú využité čo najlepšie. V prípade, že nárok na financovanie je neoprávnený, rozpočet EÚ ho nepokryje.

8. Komisia chce zaviesť priamu EÚ daň a zvýšiť daňové zaťaženie občanov.

Nie je to pravda.

Komisia nikdy nepresadzovala myšlienku priamej európskej dane. Kontrola nad zvyšovaním daní ostane v rukách členských štátov. Z Komisie sa nestane daňový úrad. Nápady prezentované v rámci revízie rozpočtu, ako získať nové vlastné zdroje neznamenajú ďalšie príjmy pre Brusel. Nejde o ďalšie daňové zaťažovanie občanov. Skôr ide o zmenu podielov jednotlivých zdrojov na celkovom financovaní rozpočtu EÚ. Každé euro vybraté v reformovanom systéme znižuje príspevky jednotlivých štátov a prispieva k spravodlivejšiemu a transparentnejšiemu rozpočtu.

Vedeli ste, že akékoľvek rozhodnutie o financovaní EÚ si vyžaduje jednohlasné schválenie členskými štátmi a následnú ratifikáciu podľa ich ústavných požiadaviek? Vykonávacie pravidlá si navyše vyžadujú súhlas Európskeho parlamentu. To znamená, že vlastné zdroje EÚ podliehajú dôkladnej parlamentnej kontrole a suverenita a demokratické práva členských štátov sú plnohodnotne zaručené.

9. Väčšina rozpočtu EÚ ide poľnohospodárom.

Omyl.

V roku 1985 sa približne 70 % rozpočtu minulo na poľnohospodárstvo. V roku 2011 dosiahli priama pomoc poľnohospodárom a výdavky na podporu tohto trhu 30 % rozpočtu, plus 11 % sa vynaložilo na rozvoj vidieka. Tento pokles pokračuje.

Okrem toho tento pomerne veľký podiel má plné opodstatnenie. Poľnohospodárstvo je jediná politika, ktorá sa celá financuje z rozpočtu EÚ. To znamená, že výdavky EÚ do veľkej miery nahrádzajú výdavky jednotlivých štátov, a preto zaberajú značnú časť rozpočtu EÚ. Odkedy vznikla spoločná poľnohospodárska politika (SPP) sa to, čo sa už neplatí zo štátnych rozpočtov, platí z rozpočtu EÚ.

Po uskutočnení série reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky sa podpora presunula od produkcie k priamej podpore poľnohospodárov, a to pod podmienkou, že dodržiavajú určité zdravotné a ekologické normy, a k podpore projektov zameraných na zvýšenie hospodárskej činnosti vo vidieckych oblastiach. Takže SPP sa neustále vyvíja.

K EÚ navyše pristúpilo 12 nových členských štátov, z ktorých väčšina má rozsiahle poľnohospodárske odvetvie. Rozpočet SPP sa však na pokrytie týchto dodatočných nákladov nezvýšil.

10. Keďže ceny potravín a komodít sú vysoké, môžeme poľnohospodárske dotácie zrušiť.

Naopak.

Zvyšovanie a nestabilita cien potravín a komodít pripomína dôležitosť investícií do poľnohospodárstva, aby ponuka lepšie zodpovedala dopytu. Vysoké ceny znamenajú, že dopyt je väčší ako ponuka. Predpokladá sa, že globálny dopyt po potravinách sa do roku 2030 zvýši o 50 %, keďže populačný rast v mnohých rozvojových krajinách sprevádzajú zmeny v spôsobe stravovania v mnohých rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách. Preto sa táto problematika týka celého sveta a poukazuje na hlavnú úlohu potravinovej bezpečnosti – je nesmierne dôležité, aby si Európa zachovala svoj potenciál poľnohospodárskej produkcie vo všetkých oblastiach, aby sa nestala príliš závislá na dovoze potravín.

Okrem toho v Európe nie je veľký priestor na územné rozširovanie produkcie, rast produktivity musia zabezpečiť inovácie a výskum. Politika EÚ zameraná na rozvoj vidieka môže poľnohospodárom pomôcť využiť nové produkčné možnosti a urýchliť zavedenie nových technológií.

11. Spoločná poľnohospodárska politika vytvára potravinové nadbytky a ubližuje poľnohospodárom v najchudobnejších krajinách sveta.

Dni, kedy vznikali „jazerá vína“ a „hory masla“, sú dávno za nami.

Ubehlo 10 rokov reforiem, ktoré našu poľnohospodársku politiku prispôsobili cieľom rozvoja. V súčasnosti majú rozvojové krajiny vynikajúci prístup na náš trh s nízkym alebo nulovým clom a deformácie trhu sa výrazne zmenšili. Dnes pochádza približne 70 % poľnohospodárskeho dovozu do EÚ z rozvojových krajín. Okrem toho sa výrazne znížili dotácie vývozu: pred 15 rokmi sme ročne vynakladali 10 miliárd eur na vývozné dotácie. V roku 2009 sme na tento účel nevynaložili viac ako 350 miliónov. V rámci rokovaní WTO EÚ ponúkla zrušiť do roku 2013 všetky vývozné dotácie. V roku 2011 sa dosiahol stav, že 90 % priamej podpory nedeformuje obchod (nesúvisí s produkciou).

Vedeli ste, že priemerný poľnohospodár EÚ dostane menšiu podporu od štátu ako priemerný poľnohospodár v USA? A vedeli ste, že nielenže je EÚ najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete, ale aj najväčším obchodným partnerom Afriky? Takmer 40 % afrického vývozu smeruje do EÚ. Hodnota dovozu poľnohospodárskych produktov z rozvojových krajín do EÚ je o 20 % vyššia ako súčet hodnôt ich dovozu do USA, Kanady, Japonska, Austrálie a Nového Zélandu.

12. Kohézna politika je drahá charita.

Kohézna politika pomáha chudobnejším regiónom a krajinám dobehnúť zameškané a zapojiť sa do jednotného trhu. Táto investičná politika hľadí do budúcnosti a prináša prospech zvyšku Európy formou rastu a nových pracovných miest v mnohých oblastiach.

Napríklad vývoz v rámci EÚ smerujúci do regiónov, ktoré čerpajú podporu z kohéznych fondov, sa výrazne zvýšil. Kohézna politika jednoznačne súvisí s rastom v EÚ. Zo štúdií vyplýva, že vďaka kohéznej politike sme v roku 2009 v štátoch EÚ 25 dosiahli HDP o 0,7 % vyšší ako v období rokov 2000 – 2006. Odhaduje sa, že ďalej porastie a v roku 2020 dosiahne 4 %. V štátoch EÚ 15 sa do roku 2020 odhaduje čistý kumulatívny vplyv na HDP vo výške 3,3 %. Inými slovami, európsky rozvoj spočíva v investíciách do regiónov. Rast v chudobnejšom kraji vedie k nákupu tovarov a služieb z iných bohatších oblastí. To podnecuje rozvoj jednotného trhu, ktorý predstavuje 60 – 80 % vývozu členských štátov, čiže podstatne viac ako do tretích krajín ako Čína, India alebo USA.

Vďaka kohéznej politike v období 2000 – 2006 sa z každého investovaného eura vrátilo 2,1 eura. Do roku 2020 sa predpokladá zvýšenie návratnosti za každé euro na 4,2 eura. Kohézna politika zároveň napomohla rastu zamestnanosti. V roku 2009 sa vďaka politike z obdobia 2000 – 2006 zvýšila zamestnanosť odhadom o 5,6 milióna, teda každý rok sa zamestnalo v priemere o 560 000 ľudí viac, ako keď kohézna politika neexistovala.

Po nedávnej recesii a dlhovej kríze má kohézna politika kľúčovú úlohu v hospodárskej a sociálnej obnove, pretože pákovým efektom znásobuje investície do rýchlo rastúcich odvetví. Okrem toho pomáha ľuďom vzdelávať sa a zlepšovať svoje schopnosti, aby si našli prácu.

13. Viacročný finančný rámec je ďalším dôkazom, že EÚ smeruje k centralizovanému hospodárskemu plánovaniu.

Určite nie.

Viacročný finančný rámec (MFF) vymedzuje dlhodobé výdavkové priority EÚ v súlade s politickými prioritami a stanovuje maximálne ročné sumy, ktoré možno minúť na jednotlivé priority. Finančný rámec sa vzťahuje na niekoľkoročné obdobie (napríklad roky 2000 – 2006 a 2007 – 2013), aby sa zabezpečilo rozumné a zodpovedné finančné plánovanie a hospodárenie.

V takomto viacročnom finančnom rámci nemôžu ročné rozpočty EÚ vybočiť z koľají a musia sa zamerať na skutočné priority.

Rozpočet EÚ nikdy nemá deficit, nikdy nevytvára dlhy a míňa len tie prostriedky, ktoré získa. Vždy je v rovnováhe.

Ďalšie informácie:

Rozpočet EÚ pod drobnohľadom:

http://ec.europa.eu/budget/explained/index_en.cfm

Viacročný finančný rámec pod drobnohľadom:

http://ec.europa.eu/budget/reform/index_en.htm


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site