Navigation path

Left navigation

Additional tools

Hospodárske riadenie EÚ: významný krok vpred

European Commission - MEMO/11/364   31/05/2011

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/11/364

Brusel, 31. mája 2011

Hospodárske riadenie EÚ: významný krok vpred

Európska únia a jej členské štáty prijali rad dôležitých rozhodnutí, ktoré posilnia hospodársku a rozpočtovú koordináciu EÚ ako celku, a najmä eurozóny. Týmto spôsobom sa vyváži existujúca nerovnováha medzi dvomi časťami európskej hospodárskej a menovej únie. Prostredníctvom uvedených rozhodnutí sa zabezpečí, aby členské štáty viac koordinovali svoje hospodárske politiky – to, čo sa počas krízy ukázalo ako nevyhnutné. Navzájom prepojené hospodárstva členských štátov EÚ budú tak mať lepšiu možnosť vytýčiť cestu k rastu a vytváraniu pracovných miest. Je to významný krok vpred.

Nové hospodárske riadenie sa zakladá na troch hlavných reakciách na krízu:

1. Posilnenie nášho spoločného hospodárskeho programu prostredníctvom dôslednejšieho dohľadu zo strany EÚ

  • Dohodli sme sa na hospodárskych prioritách pre EÚ: Stratégia Európa 2020 je spoločný hospodársky program EÚ. Stanovujú sa v ňom jasné priority a ciele na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom zvýšiť rast Európy v najbližšom desaťročí. V ročnom prieskume rastu sa stanovujú prioritné opatrenia na najbližších 18 mesiacov, ktoré sú prenesené do vnútroštátnych cieľov a opatrení prispôsobených potrebám jednotlivých členských štátov. V Pakte Euro plus sa stanovujú dodatočné záväzky pre zúčastnené krajiny.

  • Uskutočníme prísnejší dohľad EÚ nad hospodárskou a fiškálnou politikou:
    Komisia navrhla, aby sa EÚ poskytli nové nástroje, ktorými sa zabráni neudržateľným verejným financiám a veľkým nerovnováham v oblasti konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi. Systém zahŕňa sankcie: eurozóny, ktoré nedodržia pravidlá, môžu čeliť pokutám. Predpokladá sa, že Európsky parlament a Rada dokončia balík opatrení v júni 2011.

  • Každý rok v rovnakom čase budeme rokovať o hospodárskych prioritách a rozpočtových politikách: Nás nový koordinačný nástroj na monitorovanie záväzkov na úrovni EÚ sa nazýva Európsky semester. V prvej polovici každého roka sa uskutočnia diskusie o hospodárskom programe EÚ, na základe ročného prieskumu rastu, ktorý Komisia predloží v januári a o prioritách členských štátov, ktoré predložia vo svojich národných programoch na jar. Osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa vydajú v júni, aby krajiny mali dostatok času na ich začlenenie do národných rozpočtových a hospodárskych politík na nasledujúci rok.

2. Zabezpečenie stability eurozóny.

V roku 2010 EÚ reagovala na krízu štátneho dlhu ustanovením dočasných mechanizmov podpory, ktoré budú v roku 2013 nahradené stálym Európskym mechanizmom pre stabilitu. Tieto podporné opatrenia pomáhajú zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny. Sú podmienené dôslednou fiškálnou konsolidáciou a reformnými programami a vyvinuli sa v úzkej spolupráci s Medzinárodným menovým fondom.

3. Obnova finančného sektora.

EÚ vytvorila nové pravidlá a agentúry s cieľom skôr riešiť akékoľvek problémy a zabezpečiť, aby všetci hráči na finančnom trhu podliehali riadnej regulácii a dohľadu. Medzi ďalšie pripravované opatrenia patria práve prebiehajúce systematickejšie a prísnejšie záťažové testy bánk. Zdravý finančný sektor je nevyhnutný, aby mohli mať podniky a domácnosti prístup k úverom.

1. Posilnenie nášho spoločného hospodárskeho programu prostredníctvom dôslednejšieho dohľadu zo strany EÚ

Pre EÚ je podstatný spoločný rámec na riešenie jej hospodárskych problémov a návrat na pevnejšiu cestu rastu. V minulosti chýbajúci jednoznačný systém hospodárskeho riadenia medzi členskými štátmi viedol k nerovnováhe a strateným príležitostiam, v dôsledku čoho bola EÚ v čase, keď zasiahla kríza, oveľa zraniteľnejšia. S cieľom zabezpečiť, aby sa takáto situácia už neopakovala, Komisia navrhla stratégiu Európa 2020, ktorú Európska rada schválila v júni 2010. V tejto stratégii sa spája 1) spoločný hospodársky program a 2) silnejší rámec dohľadu EÚ, o ktorom by sa rozhodlo a ktorý by sa synchronizovane monitoroval 3).

1.1 Európa 2020, ročný prieskum rastu a Pakt Euro plus

Stratégia Európa 2020 * 1 je spoločný hospodársky program EÚ – plán, ako sa dostať z krízy a zvýšiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast v najbližšom desaťročí. Zaoberá sa krátkodobými výzvami spojenými s krízou a potrebou štrukturálnych reforiem a opatrení na podporu rastu, ktoré sú potrebné na pomoc Európe, aby sa zotavila z krízy a v budúcnosti bolo jej hospodárstvo odolnejšie voči hospodárskym šokom.

Stratégia Európa 2020 je založená na jednoduchom a účinnom mechanizme realizácie, ktorý sa skladá z cieľov, konkrétnych prioritných opatrení a kontroly. Pozostáva z:

  • piatich cieľov na rok 2020. Na rok 2020 sa stanovilo päť cieľov, ktoré majú slúžiť ako katalyzátor úsilia v oblastiach, ktoré sú kritické pre budúcnosť EÚ: zamestnanosť, inovácia, zmena klímy / energetika, vzdelávanie a sociálne začlenenie. Tieto ciele sa dohodli pre celú EÚ ako celok a zároveň ich každý členský štát už preniesol do vnútroštátnych cieľov.

  • miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20-64 rokov by mala dosiahnuť 75 %,

  • 3 % HDP EÚ by sa malo investovať do výskumu a vývoja,

  • EÚ by mala znížiť emisie CO2 o 20 %, zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 % a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie o 20 %,

  • podiel detí, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku, by mal byť pod hranicou 10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie,

  • počet ľudí ohrozených chudobou by mal klesnúť o 20 miliónov.

  • siedmich „hlavných iniciatív“. S cieľom poháňať pokrok k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 Komisia predložila súbor siedmich „hlavných iniciatív", do ktorého patrí: „Digitálna agenda pre Európu2“, „Inovácie v Únii3“, „Mládež v pohybe4“, „Európa efektívne využívajúca zdroje5“, „Priemyselná politika vo veku globalizácie6“, „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta7“ a „Európska platforma proti chudobe8“. Nedávne prijatie Aktu o jednotnom trhu9 je ďalším príkladom opatrení Komisie na podporu stratégie Európa 2020.

  • desiatich konkrétnych priorít na rok 2011. V januári 2011 sa Komisia podrobnejšie zaoberala budúcim vývojom vo svojom ročnom prieskume rastu*10 , pričom stanovila viac bezodkladných opatrení na najbližších osemnásť mesiacov.

  • Tri priority zamerané na zaručenie makroekonomickej stability: 1. zlepšenie stavu verejných financií; 2. prijatie opatrení tam, kde sa zaznamenajú vysoké deficity alebo prebytky bežného účtu a 3. zabezpečenie stability finančného sektora. Príklad: v roku 2011 všetky členské štáty realizujú plány fiškálnej konsolidácie stanovujúce prísne ciele v oblasti deficitu, ktoré sa majú plniť od tohto roku a pomocou ktorých v dohodnutom časovom rámci znížia svoje rozpočtové deficity pod 3 % HDP.

  • Štyri priority s cieľom posilniť štrukturálne reformy: 1. pomoc ľuďom pri opätovnom začlenení sa na trhu práce alebo nájdení si nového zamestnania tak, že sa práca stane finančne atraktívnejšou, 2. naliehavú reformu dôchodkových systémov, 3. zabezpečenie toho, že dávky v nezamestnanosti sa stanú stimulom na získanie práce a 4. lepšie vyvážený pomer flexibility a bezpečnosti na trhu práce. Neznamená to, že sa vzdáme nášho spoločného európskeho sociálneho modelu. Znamená to zapojenie tých ľudí, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z trhu práce.

  • Tri priority na zabezpečenie priority opatrení, ktoré podporujú rast: 1. odstránenie bariér, ktoré ešte vždy prekážajú jednotnému trhu, 2. zvýšenie investícií do infraštruktúr v oblasti energie, dopravy a IT, čiastočne prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojov (vrátane projektových dlhopisov EÚ) a 3. vytvorenie hospodárneho prístupu k energii. Zvýšenie rastu tiež pomôže urýchliť fiškálnu konsolidáciu a podporí štrukturálne reformy.

  • Členské štáty eurozóny sa dohodli na doplnkovom programe s ďalšími reformami pod názvom Pakt Euro plus*, ktorý vyjadruje ich hlbšiu vzájomnú prepojenosť, a ku ktorému sa pridali niektoré krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny: Bulharsko, Dánsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Pakt sa zameriava na štyri oblasti: konkurencieschopnosť, zamestnanosť, udržateľnosť verejných financií a posilnenie finančnej stability.

  • Pakt bol schválený na jarnom zasadnutí Európskej rady v dňoch 24. a 25. marca 2011. Všetci 23 signatári sú odhodlaní realizovať reformy, ktoré sú v ňom podrobne uvedené. Zostávajúce štyri členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť pakt podpísať, ak budú chcieť.

  • Pakt je plne prepojený s novým rámcom hospodárskeho riadenia a záväzky v ňom prijaté sú súčasťou národných programov reforiem* príslušných členských štátov.

  • Jediný integrovaný mechanizmus realizácie s cieľom zabezpečiť, aby sa záväzky EÚ účinne vykonávali prostredníctvom vnútroštátnych reforiem. Členské štáty sa zaviazali že:

  • stanovia vnútroštátne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, pričom sa zaviazali, že budú prispievať k celkovému úsiliu EÚ. Uskutočnilo sa to v roku 2010. Komisia kontroluje dosiahnutý pokrok.

  • vo svojich národných programoch reforiem* a programoch stability alebo konvergentných programoch* jasne vysvetlia opatrenia, ktoré majú v úmysle prijať na domácej pôde s cieľom doplniť to, o čom sa rozhodlo na úrovni EÚ. Tieto opatrenia by mali zahŕňať ročný prieskum rastu a kľúčové oblasti zahrnuté do Paktu Euro plus. Tieto národné programy reforiem a programy stability a konvergentné programy by sa mali zaslať Komisii.

  • tieto opatrenia prenesú do konkrétnych politických opatrení prostredníctvom vnútroštátnych rozpočtov a zákonov, ktoré sa majú prerokovať v jednotlivých parlamentoch.

1.2. Prísnejší dohľad EÚ nad hospodárskou a fiškálnou politikou

Za posledné roky EÚ nebola schopná dodržiavať ciele, ktoré si v oblasti hospodárskej a fiškálnej politiky stanovila, čiastočne aj pre mechanizmus dohľadu, ktorý nebol dostatočne prísny. V snahe vyriešiť tento problém Komisia 29. septembra 2010 predložila šesť legislatívnych návrhov (tzv. šesť v jednom balení11). Predpokladá sa, že Európsky parlament a Rada vyjadria svoj konečný súhlas s balíkom v júni 2011. Balík návrhov má tri hlavné ciele:

- 1. cieľ: Silnejšie preventívne opatrenia prostredníctvom posilneného Paktu o stabilite a raste

Členské štáty musia predchádzať nadmerným deficitom verejných financií (nad 3 % HDP) a nadmernému dlhu (nad 60 % HDP), aby neohrozili fiškálnu udržateľnosť. Tieto pravidlá sú zakotvené v zmluvách a podrobne uvedené v Pakte o stabilite a raste*.

Tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom dohľadu nad vnútroštátnymi rozpočtami a dohľadu nad hospodárskymi politikami a ich koordináciou (na základe článku 121 zmluvy). S týmto cieľom členské štáty každý rok stanovujú štrukturálne reformy a úsilia potrebné na dosiahnutie fiškálnej udržateľnosti vo svojich programoch stability alebo konvergentných programoch*.

Novým systémom riadenia sa zavádzajú tri kľúčové zmeny:

  • Väčšia transparentnosť: členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich fiškálne rámce na všetkých administratívnych úrovniach (vnútroštátnej regionálnej a miestnej) odzrkadľovali rozpočtový rámec EÚ. Znamená to uvedenie všetkých prvkov – ako sú napríklad vnútroštátne verejné účtovné systémy, štatistika a prognostické postupy – do súladu s normami EÚ, čo umožní väčšiu jasnosť a tlak zo strany partnerov.

  • Prísnejšie pravidlá: od členských štátov s neudržateľnými verejnými financiami sa bude vyžadovať, aby urobili značný pokrok smerom k strednodobým cieľom v snahe dodržať kritérium 3 % deficitu. Rast výdavkov by mal byť spojený so strednodobou mierou rastu HDP, takže akékoľvek mimoriadne príjmy by skôr mali viesť k zvýšeným úsporám ako k vyšším výdavkom. Rýchlejšie tempo úpravy smerom k strednodobému cieľu sa bude očakávať od krajín s mierou dlhu nad 60 %, krajín s prudko stúpajúcou výškou dlhu alebo krajín, ktoré čelia rizikám dlhodobej udržateľnosti.

  • Lepšie presadzovanie: Nedodržanie dohodnutých zásad bude mať za následok, že príslušný členský štát bude podliehať varovaniu zo strany Komisie, dokonca aj v preventívnom štádiu. V prípade pretrvávajúceho a/alebo zvlášť závažného nedodržiavania pravidiel Komisia vypracuje odporúčanie, aby príslušný členský štát prijal nápravné opatrenie. Rada prijme odporúčanie, pokiaľ proti nemu nebude hlasovať kvalifikovaná väčšina členských štátov (takzvaný mechanizmus opačného hlasovania). V prípade členských štátov eurozóny sa odporúčanie bude opierať o mechanizmus presadzovania (založený na článku 136 zmluvy) vo forme úročeného vkladu vo výške 0,2 % HDP. Táto preventívna časť Paktu o stabilite a raste bola ďalej posilnená prostredníctvom Paktu Euro plus, pričom sa členské štáty eurozóny (a niektoré ďalšie členské štáty) zaviazali, že prenesú fiškálne pravidlá EÚ, ako sú uvedené v Pakte o stabilite a raste, do vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom osobitného právneho prostriedku podľa vlastného výberu. Tento právny prostriedok by mal byť dostatočne záväzný a trvalý (napríklad ústavný alebo rámcový zákon).

- 2. cieľ: Silnejšie nápravné opatrenie prostredníctvom posilneného Paktu o stabilite a raste

Keď členské štáty nedodržiavajú prahy stanovené v zmluvách, začne sa postup pri nadmernom deficite*. Súčasná fiškálna situácia takmer vo všetkých členských štátoch a problémy štátneho dlhu v niektorých členských štátoch však nasvedčujú tomu, že existujúci postup pri nadmernom deficite nebol účinný. Komisia navrhla zvýšiť účinnosť Paktu o stabilite a raste pomocou lepšieho presadzovania a možnosti udeliť členským štátom pokutu (ako sa opisuje vyššie). Toto sú dve kľúčové zmeny:

  • Prísnejšie pravidlá: zníženie dlhu bude odteraz kritériom posudzovania verejných financií. Členské štáty s dlhom presahujúcim 60 % HDP musia do troch rokov sumu, o ktorú ich dlh presahuje hraničnú hodnotu, znížiť najmenej o 1/20 za rok. Ak tak neurobia, uplatní sa voči nim postup pri nadmernom deficite. Pri posudzovaní uspokojivého tempa znižovania dlhu by sa mali vziať do úvahy všetky príslušné faktory, ako sa uvádzajú v návrhu Komisie.

  • Lepšie presadzovanie: neúročený vklad vo výške 0,2 % HDP sa bude vyžadovať od krajiny eurozóny, voči ktorej sa začal postup pri nadmernom deficite. Komisia vypracuje a odporúčanie, aby členský štát prijal nápravné opatrenie. Rada prijme odporúčanie, pokiaľ proti nemu nebude hlasovať kvalifikovaná väčšina členských štátov (takzvaný mechanizmus opačného hlasovania). V prípade nedodržania počiatočného odporúčania na uskutočnenie nápravného opatrenia sa tento neúročený vklad (pozri ďalej v texte) zmení na pokutu. V prípade opakovaného nedodržania odporúčaní sa pokuta zvýši.

- 3. cieľ: znižovanie makroekonomickej nerovnováhy a nerovnováhy v oblasti konkurencieschopnosti.

Za posledné desaťročie prijali členské štáty rozdielne hospodárske rozhodnutia, ktoré viedli k rozdielom v konkurencieschopnosti a veľkým makroekonomickým nerovnováham v rámci EÚ. Nový mechanizmus dohľadu sa vytvorí s cieľom určiť a napraviť také problémy oveľa skôr. Bude vychádzať z týchto hlavných prvkov:

  • Jednoznačný systém varovania: hodnotiaca tabuľka vonkajších a vnútorných ukazovateľov (približne 10) na účely zistenia nerovnováh vznikajúcich v rôznych častiach hospodárstva. Zloženie ukazovateľov sa môže časom vyvíjať. Stanovia sa a oznámia hraničné hodnoty varovaní. Posudzovanie takých ukazovateľov nebude mechanické, Komisia ho bude vykonávať na základe dôkladného preskúmania, programov stability a konvergentných programov a národných programov reforiem.

  • Prísnejšie pravidlá: na základe článku 121 zmluvy sa teraz vytvorí nový postup pri nadmernej nerovnováhe*. Je zrkadlovým odrazom postupu pri nadmernom deficite v prípade verejných financií. Ak Komisia usúdi, že existujú makroekonomické nerovnováhy (alebo ich riziko), navrhne, aby Rada začala postup pri nadmerných nerovnováhach a odporučí, aby príslušný členský štát prijal plán nápravných opatrení s cieľom stanoviť presný plán realizácie vykonávacích opatrení a lehotu. Dosiahnutý pokrok sa bude pravidelne preskúmavať.

  • Lepšie presadzovanie: ak nedôjde k náprave nerovnováh mechanizmus presadzovania bude v prípade krajín eurozóny zahŕňať pokuty (0,1 % HDP) a opatrenia nefinančného charakteru.

1.3. Európsky semester

V minulosti sa inštitúcie EÚ zaoberali kontrolou hospodárskej politiky na jar a kontrolou fiškálnych rámcov na jeseň, pričom vykonávanie záväzkov prijatých členskými štátmi na úrovni EÚ sa skúmalo len retrospektívne. V zásade sme rozhodovali o hospodárskych cieľoch bez potrebnej znalosti toho, koľko finančných prostriedkov možno uvoľniť.

Od tejto chvíle budú členské štáty a Komisia diskutovať o štrukturálnych reformách, opatreniach na zvýšenie rastu a o fiškálnom dohľade súčasne. Tieto diskusie sa budú uskutočňovať na úrovni EÚ každý rok od januára do júna (európsky semester*12 sa v skutočnosti vzťahuje na prvý polrok každého roka). Týmto spôsobom si Európa zabezpečí zhodu medzi hospodárskymi rozhodnutiami a rozpočtovými obmedzeniami, aby sa tak posilnila ich účinnosť a zlepšila realizácia na vnútroštátnej úrovni. Mimoriadne záväzky prijaté v rámci Paktu Euro plus sa takisto v plnom rozsahu začlenia do tohto nového procesu.

Ako to funguje?

  • Január: pod vedením Komisie. Komisia začne každý cyklus predložením svojho ročného prieskumu rastu*13 v januári spolu s jednoznačným posúdením hospodárskej situácie EÚ a usmerneniami k ďalším prioritným akciám, ktoré sa majú uskutočniť na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. V prieskume budú zahrnuté tri zložky hospodárskej politiky: makroekonomická a fiškálna politika, štrukturálne reformy a opatrenia na zvýšenie rastu.

  • Marec: politické schválenie Európskou radou. Európska rada na svojom jarnom zasadnutí prediskutuje a schváli tento program hospodárskych reforiem a fiškálnej politiky v jedinom súbore záverov. Hlavy štátov a vlád si následne osvoja tento spoločný hospodársky program a rámec rozpočtového dohľadu a zaviažu sa k jeho riadnemu vykonávaniu vo svojich krajinách.

  • Apríl/máj: predkladanie národných programov. Členské štáty potom predložia Komisii a svojim partnerom národné programy reforiem* a svoje programy stability (v prípade krajín eurozóny) alebo konvergentné programy (v prípade krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny)*. V národných programoch reforiem sa stanovujú programy pre štrukturálne reformy v jednotlivých členských štátoch a opatrenia na zvýšenie ich rastu a zamestnanosti a posun smerom k dosiahnutiu cieľov vytýčených v Európe 2020. Takisto v nich budú zahrnuté krátkodobé záväzky podľa Paktu Euro plus, ku ktorým sa jednotlivé štáty zaviazali. V konvergentných programoch sú na druhej strane vytýčené vnútroštátne plány pre zdravé a udržateľné verejné financie. Synchronizácia príprav týchto dvoch programov zabezpečí zefektívnenie procesov a zobrazí tak pozitívnu špirálu zdravých verejných financií a štrukturálnych reforiem.

  • Jún: odporúčania Komisie. Po náležitom posúdení národných správ Komisia v júni predloží Rade návrh konkrétnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pričom zdôrazní dosiahnutý pokrok a nedostatky v každom členskom štáte, pokiaľ ide o realizáciu dohodnutých opatrení. Európska rada bude na svojom júnovom zasadnutí diskutovať o týchto odporúčaniach a Rada ich následne prijme. Členské štáty pri zostavovaní svojich rozpočtov na nasledujúci rok vezmú do úvahy usmernenia, ktoré od Rady dostanú. Vlády budú aj naďalej predkladať návrhy rozpočtov národným parlamentom na prerokovanie v druhej polovici roka, pretože národné parlamenty budú v plnom rozsahu pokračovať v uplatňovaní svojho práva rozhodovať o rozpočte. Inými slovami, nový rámec nepredstavuje žiadne obmedzenie zvrchovanosti národných parlamentov.

2. Zabezpečenie stability eurozóny

Hospodárska kríza vyvinula veľký tlak na verejné financie, pričom sa zvýšila úroveň deficitov a verejného dlhu vo všetkých členských štátoch. Trom štátom, ktoré nie sú členskými štátmi eurozóny, bola výmenou za súhlas s realizáciou programov fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem udelená finančná pomoc od EÚ (pomocou mechanizmu platobnej bilancie), MMF a Svetovej banky. Prvý takýto program bol dohodnutý s Maďarskom, ktoré medzi októbrom 2008 a novembrom 2010 dostalo platbu vo výške 5,5 mld. EUR. Druhý program bol schválený v prospech Lotyšska v januári 2009 výmenou za pomoc až do výšky 7,5 mld. EUR. A tretí program bol dohodnutý v prospech Rumunska v máji 2009 vo výške 5 mld. EUR. Rumunské a Lotyšské programy stále prebiehajú.

Vývoj štátneho dlhu sa stal predmetom závažných obáv od roku 2010 a v prípade niektorých členských štátov eurozóny uzavrel prístup k udržateľnému refinancovaniu štátneho dlhu na trhu.

V snahe zaručiť stabilitu eurozóny ako celku a s cieľom pomôcť jednotlivým členským štátom, ktoré sa ocitli vo finančných ťažkostiach a/alebo pod silným tlakom trhu, sa vytvorili dočasné mechanizmy, ktoré majú podobu záchrannej poistky. Dosiahla sa tiež dohoda o stálom mechanizme, ktorý sa má zaviesť od 1. júla 2013.

Členskému štátu eurozóny, ktorý o to požiada, sa poskytne finančná pomoc podliehajúca prísnym podmienkam vyjadreným v programe hospodárskych úprav, ktorý prerokuje Komisia a Medzinárodný menový fond (MMF) v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB). Pri uplatnení takýchto mechanizmov má EÚ kapacitu, aby konala na obranu eura, dokonca aj v prípade najhorších scenárov. Tieto mechanizmy sú jednoznačným vyjadrením spoločného záujmu a solidarity v rámci eurozóny, ako aj individuálnej zodpovednosti každého členského štátu voči svojim partnerom.

– Mechanizmus dvojstranných pôžičiek (pre Grécko). Ad hoc mechanizmus bol zriadený 2. mája 2010 s cieľom čeliť bezprostrednej hrozbe platobnej neschopnosti Grécka. Členské štáty eurozóny sa spoločne s MMF dohodli na poskytnutí finančnej pomoci Grécku vo výške 110 miliárd EUR vo forme dvojstranných úverov s osobitnými úrokovými sadzbami na obdobie troch rokov. Tieto úvery boli podmienené prísnym programom fiškálnej konsolidácie a rokovalo sa o nich s Komisiou, ECB a MMF. Komisia monitoruje dosiahnutý pokrok prostredníctvom štvrťročných misií a správ pre ministrov financií.

Dohodou z 11. marca 2011 sa zosúladila splatnosť budúcich tranží úverov pre Grécko, ako aj tranží úverov, ktoré už boli vyplatené, so splatnosťou úveru pre Írsko (v priemere sedem a pol roka). Okrem toho sa rozhodlo o znížení ceny budúcich aj vyplatených tranží úverov gréckeho finančného nástroja o 100 bázických bodov.

– Dočasné mechanizmy v hodnote až 500 miliárd EUR (2010 – 2013). Vzhľadom na pretrvávajúci tlak na trhoch so štátnymi dlhopismi členské štáty eurozóny a Komisia rozhodli 10. mája 2010 o zriadení dvoch dočasných poistných finančných mechanizmov v hodnote až 500 miliárd EUR na podporu iných krajín eurozóny, ktoré by mohli potrebovať finančnú podporu. Týmito mechanizmami sú Európsky finančný stabilizačný mechanizmus* (EFSM), založený na zárukách z rozpočtu Spoločenstva do výšky 60 miliárd EUR a Európsky nástroj finančnej stability* (ENFS), medzivládny orgán poskytujúci 440 miliárd EUR v zárukách od členských štátov eurozóny. MMF sa rozhodol doplniť tieto mechanizmy potenciálnou finančnou podporou pre krajiny eurozóny až do výšky 250 miliárd EUR.

V novembri 2010 Írsko požiadalo o výpomoc vo výške 85 miliárd EUR z týchto novovytvorených mechanizmov na základe prudkého zhoršenia svojej fiškálnej pozície v dôsledku mimoriadnych problémov v bankovom sektore, ktoré sa dostavili popri vplyve recesie. O programe sa rokovalo s Komisiou, MMF a ECB. Spojené kráľovstvo, Dánsko a Švédsko sa rozhodli, že doplnia tento mechanizmus pomoci dvojstrannými úvermi14.

V súvislosti so skúsenosťami Írska a s cieľom čeliť akejkoľvek ďalšej požiadavke pred rokom 2013 Európska rada ešte zlepšila kľúčové prvky týchto dočasných mechanizmov na svojom zasadnutí v dňoch 24. a 25. marca. Cena úverov z Európskeho nástroja finančnej stability (a následne aj úverov z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu) sa znížila, aby sa lepšie zohľadnila udržateľnosť dlhu podporovaných krajín a aby pritom táto cena zostala nad úrovňou nákladov úverového nástroja v súlade so zásadami stanovovania cien MMF. Rozsah činností Európskeho nástroja finančnej stability sa takisto stal pružnejším: v rámci tohto programu s prísnymi podmienkami môže vo výnimočných prípadoch intervenovať na primárnom trhu s dlhopismi (to znamená, nakupovať nové emisie štátnych dlhopisov). Nakoniec sa dohodnutá úverová kapacita Európskeho nástroja finančnej stability vo výške 440 miliárd EUR bude uplatňovať v plnom rozsahu, ako to odporúčala Komisia. Zmeny a doplnenia právne záväznej dohody o Európskom nástroji finančnej stability sa vypracujú tak, aby sa pri plnom dodržiavaní národných ústavných požiadaviek mohli ukončiť národné parlamentné postupy do konca júna 2011.

V máji 2011 sa finančná pomoc vo výške 78 miliárd EUR poskytla aj Portugalsku s cieľom umožniť tejto krajine vyriešiť si ťažkosti s financovaním. Dve tretiny pomoci pochádzajú zo zdrojov EÚ: 26 miliárd EUR z ENFS a 26 miliárd EUR z EFSM, pričom zvyšných 26 miliárd EUR poskytne Medzinárodný menový fond. Pomoc sa uhradí v priebehu troch rokov v závislosti od výsledkov štvrťročných posúdení plnenia dohodnutého programu Portugalskom, pričom tento program zahŕňa ambicióznu fiškálnu úpravu, širokú škálu reforiem s cieľom posilniť rast a konkurencieschopnosť a opatrenia na posilnenie stability finančného sektora.

– Európsky mechanizmus pre stabilitu* (od 1. júla 2013). Na jeseň minulého roka členské štáty eurozóny rozhodli o zriadení stáleho mechanizmu zakotveného v zmluve ako štrukturálnej reakcie na akúkoľvek budúcu žiadosť o finančnú pomoc po roku 2013.

Európsky mechanizmus pre stabilitu15 poskytne stály rámec na riešenie krízy a prevezme úlohu Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu pri zabezpečovaní vonkajšej finančnej pomoci členským štátom eurozóny od 1. júla 2013. Prístup k finančnej pomoci Európskeho mechanizmu pre stabilitu bude umožnený na základe prísnej politickej podmienenosti v rámci programu makroekonomických úprav a na základe dôslednej analýzy udržateľnosti verejného dlhu, ktorú bude vykonávať Komisia spoločne s MMF a v spolupráci s ECB. Od prijímajúceho členského štátu sa bude vyžadovať, aby uplatňoval vhodnú formu zapojenia súkromného sektora podľa konkrétnych okolností a spôsobom, ktorý bude plne v súlade s postupmi MMF. Členské štáty, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, sa môžu rozhodnúť, či sa zúčastnia na operáciách, ktoré vykonáva Európsky mechanizmus pre stabilitu, na základe ad hoc (tak, ako to v súčasnosti platí pre Írsko).

Podmienky Európskeho mechanizmu pre stabilitu, vrátane jeho riadenia, kapitálovej štruktúry a udržiavania, sídla, nástrojov a zapojenia MMF sa dohodli na samite eurozóny 11. marca a Európska rada ich potvrdila na svojom zasadnutí v dňoch 24. a 25. marca. Európsky mechanizmus pre stabilitu bude mať efektívnu úverovú kapacitu vo výške 500 miliárd EUR (celkový upísaný kapitál v sume 700 miliárd EUR, z toho 80 miliárd EUR bude vo forme splateného kapitálu a 620 miliárd EUR v kombinácii upísaného kapitálu splatného na požiadanie a záruk od členských štátov eurozóny).

Zmluva o fungovaní EÚ (článok 136) sa zmení a doplní s cieľom zriadiť Európsky mechanizmus pre stabilitu. Potom, ako Komisia a Európsky parlament vydali svoje kladné stanoviská, Európska rada sa dohodla na tejto zmene vo februári a v marci 2011 a pripravila tak pôdu na ratifikáciu v národných parlamentoch.

3. Obnova finančného sektora

Od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008 sa opatrenia EÚ zameriavali na zaplnenie medzier v regulácii finančného sektora a posilnenie dohľadu nad týmto sektorom s cieľom zlepšenia stability, transparentnosti a dôvery.

  • Nová architektúra finančného dohľadu so skutočnou účinnosťou bola ustanovená v januári 2011 v rámci Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) s cieľom zabezpečiť, aby sa makroekonomické riziká zistili v dostatočnom časovom predstihu. Tento výbor dopĺňajú tri odvetvové európske orgány pre dohľad: Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA – Londýn), Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA – Frankfurt) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA – Paríž)16.

  • Definujú sa sprísnené pravidlá kapitálových požiadaviek pre banky, investičné firmy a poisťovne: štvrtá revízia smernice o kapitálových požiadavkách (CRD) pre banky a investičné firmy a smernica „Solventnosť II“ pre poisťovne (táto smernica nadobudne účinnosť v roku 2013). Existujúce a nové pravidlá o regulácii odmeňovania a bonusov vo finančných inštitúciách a o obmedzení stimulov pre krátkodobé rizikové rozhodovanie umožnia lepšie riadenie rizika vo finančných inštitúciách. Uplatňuje sa globálny prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadny finančný aktér, trh alebo produkt nevyhol primeranej regulácii a účinnému dohľadu17. Už sa prijali opatrenia na vytvorenie rámca pre hedžové fondy a súkromný kapitál a niektoré pravidlá upravujúce úverové ratingové agentúry, hoci si to vyžaduje ešte viac práce. Viaceré iniciatívy sú predmetom rokovaní alebo sa o nich bude rokovať v blízkej budúcnosti18, vrátane iniciatív v oblasti derivátov, predaja nakrátko, finančných trhov a zneužívania trhu. Komisia je odhodlaná vypracovať všetky potrebné legislatívne návrhy s cieľom implementovať do konca leta 2011 záväzky skupiny krajín G-20, ktoré sa prijali v Londýne, Pittsburghu a Washingtone.

  • Takisto je nevyhnutné dostať sa zo súčasného stavu morálneho rizika, keď sa banky de facto spoliehajú na vlády, že zakročia, ak čelia závažným problémom. Preto Komisia navrhne v najbližších mesiacoch komplexný rámec na riešenie krachujúcich bánk – s cieľom zabezpečiť, aby banky mohli skrachovať náležitým spôsobom a aby daňoví poplatníci nemuseli platiť, keď sa vyskytnú problémy.

Súbežne sa zabezpečuje životaschopnosť bankového sektora a prekonanie krízy.

  • Záťažové testy bánk sú jedným z nástrojov dohľadu používaných na úrovni EÚ na zistenie potenciálnych nedostatkov a na predchádzanie úpadku alebo zlyhaniu systému. Z konkrétneho hľadiska sa v testoch posudzuje celková odolnosť bankového sektora EÚ a platobná schopnosť jednotlivých bánk vzhľadom na hypotetické nepriaznivé udalosti. Túto prácu vedie Európsky orgán pre bankovníctvo. Ďalšími zainteresovanými stranami sú ECB, Komisia a orgány vnútroštátneho dohľadu, ktoré zodpovedajú za vykonávanie testov na vnútroštátnej úrovni

  • Od roku 2008 sa uskutočnili dve kolá záťažových testov. Európsky orgán pre bankovníctvo začal nové kolo záťažových testov na rozsiahlej vzorke bank EÚ v marci. Vykoná sa dôsledné partnerské preskúmanie a kontrola kvality a výsledky sa uverejnia v polovici júna 2011. Musí sa zabezpečiť úplná transparentnosť, pokiaľ ide o vystavenie bánk riziku. Predpokladá sa, že všetky banky, ktoré sa v rámci záťažového testu určia ako zraniteľné a nedostatočne vybavené kapitálom, prijmú potrebné opatrenia. Pred uverejnením výsledkov nových záťažových testov členské štáty uverejnia osobitné plány nápravy zamerané na reštrukturalizáciu zraniteľných inštitúcií vrátane potenciálnych trhových riešení, ako je napríklad priame financovanie na trhoch alebo predaj aktív, ale aj stabilné rámce na rekapitalizáciu jednotlivých inštitúcií a v prípade potreby aj na urýchlenie reštrukturalizácie bank v rámci pravidiel štátnej pomoci EÚ. Záťažové scenáre vypracované Európskym orgánom pre bankovníctvo v úzkej spolupráci s ECB, Európskym výborom pre systémové riziká a Komisiou sú dôsledné a riešia obavy trhu, pokiaľ ide o stupeň závažnosti a rozsah testu. Pokiaľ ide o úverové riziko štátnych dlhopisov, šoky sa budú uplatňovať na expozície v obchodných knihách bánk.

  • Európsky orgán pre bankovníctvo samostatne vykonáva skúmanie finančných štruktúr bánk a likvidity ich portfólií aktív.

SLOVNÍK: PRÍRUČKA KĽÚČOVÝCH TERMÍNOV HOSPODÁRSKEHO RIADENIA

Ročný prieskum rastu (RPR) – predkladá Komisia na začiatku každého roka a stanovuje v ňom hospodárske priority pre EÚ, pomocou ktorých sa má počas najbližších dvanástich mesiacov zvýšiť rast a zamestnanosť. RPR predstavuje základ jarného zasadnutia Európskej rady, ktorá potom vydá svoje odporúčania na prenesenie do národných plánov do apríla/mája. Predstavením RPR sa zároveň uvádza začiatok európskeho semestra.

Pakt Euro plus je doplnkový program RPR, v ktorom sa stanovujú ďalšie reformy, ku ktorých vykonaniu sa zaviazali členské štáty eurozóny a ktorý môžu podpísať aj iné členské štáty, ak si to želajú (Bulharsko, Dánsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko už tak urobili). Pakt, dohodnutý v marci 2011, sa zameriava na konkurencieschopnosť, zamestnanosť, udržateľnosť verejných financií a posilnenie finančnej stability.

Európa 2020 – je spoločný hospodársky program EÚ: desaťročná stratégia reforiem s cieľom zvýšiť rast a vytváranie pracovných miest a zároveň podporovať sociálne začlenenie a bojovať proti zmene klímy. Stratégia bola dohodnutá v marci 2010 a stanovuje sa v nej päť nástrojov na podporu rastu a päť cieľov, ktoré majú členské štáty dosiahnuť do roku 2020 v oblasti zamestnanosti, výskumu a inovácie, energetiky, vzdelávania a zníženia chudoby.

Európsky nástroj finančnej stability (ENFS) – zriadený v máji 2010, ENFS je medzivládny orgán, ktorý môže krajinám eurozóny, ktoré potrebujú finančnú podporu, požičať až 440 miliárd EUR. Záruky na pôžičky poskytujú samotné členské štáty eurozóny. Od 1. júla 2013 sa ENFS nahradí Európskym mechanizmom pre stabilitu.

Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM) – takisto zriadený v máji 2010, EFSM môže poskytnúť pôžičky do výšky 60 miliárd EUR členským štátom eurozóny, ktoré potrebujú finančnú podporu. EFSM je zaručený rozpočtom Spoločenstva bez toho, aby sa v skutočnosti vyplácal zo samotného rozpočtu. Aj EFSM sa od 1. júla 2013 nahradí Európskym mechanizmom pre stabilitu.

Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) – stály mechanizmus EÚ na riešenie krízy, začne fungovať od 1. júla 2013. Nahradí sa ním EFSM a ENFS a bude slúžiť ako prostriedok, pomocou ktorého sa členským štátom eurozóny, ktoré potrebujú podporu, bude poskytovať finančná pomoc. Pomoc sa bude poskytovať na základe prísnej politickej podmienenosti a v závislosti od programu makroekonomických úprav. Podmienky Európskeho mechanizmu pre stabilitu sa dohodli na zasadnutí Európskej rady v marci 2011. Bude mať efektívnu úverovú kapacitu vo výške 500 miliárd EUR. S cieľom umožniť zriadenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu sa dohodla zmena článku 136 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Európsky semester – začína v roku 2011, v prvej polovici každého roka sa uskutoční cyklus intenzívnej politickej koordinácie medzi inštitúciami EÚ a 27 členskými štátmi v rámci hospodárskeho programu a rozpočtového dohľadu. Európsky semester je kľúčový prvok rozšíreného hospodárskeho riadenia. Semester začína v januári, keď Komisia predkladá ročný prieskum rastu, v ktorom sa stanovujú priority EÚ z hľadiska hospodárskych reforiem a fiškálnej konsolidácie. O týchto prioritách potom diskutuje a schvaľuje ich Európska rada na svojom marcovom zasadnutí. V apríli členské štáty predkladajú svoje národné programy reforiem a programy stability a konvergentné programy Komisii a svojim partnerom. Komisia následne vydá odporúčania k týmto programom, ktoré sa schvaľujú na júnovom zasadnutí Európskej rady a formálne prijímajú na zasadnutí Rady v júli.

Členské štáty berú tieto usmernenia na vedomie pri príprave vlastných rozpočtov, o ktorých sa diskutuje v národných parlamentoch obvykle v druhej polovici roka – takto sa zaistí, aby tento proces prvý raz zahrnul aj európsku dimenziu.

Postup pri nadmernom deficite (EDP) – Členské štáty musia predchádzať nadmerným deficitom verejných financií (nad 3 % HDP) a nadmernému dlhu (nad 60 % HDP). Komisia navrhla sprísniť existujúci postup pri nadmernom deficite, ktorý je zameraný na predchádzanie tomu, aby vlády tieto hraničné hodnoty prekročili. Keď členský štát hraničné hodnoty nedodržiava, Rada na základe odporúčania Komisie rozhodne o začatí postupu pri nadmernom deficite. Od krajín eurozóny, proti ktorým sa začal postup pri nadmernom deficite, sa bude vyžadovať neúročený vklad vo výške 0,2 % HDP a vykonanie nápravného opatrenia, ktoré odporučí Rada. Ak krajina odporúčanie nedodrží, vklad sa zmení na pokutu.

Postup pri nadmernej nerovnováhe (EIP) – kľúčový prvok nového hospodárskeho riadenia EÚ spočíva v dôraze na sledovanie a nápravu makroekonomickej nerovnováhy a nerovnováhy v oblasti konkurencieschopnosti, najmä v eurozóne. Pomocou hodnotiacej tabuľky zhruba s desiatimi ukazovateľmi Komisia zistí nerovnováhu vznikajúcu v rôznych častiach hospodárstva. Na odporúčanie Komisie môže Rada začať postup pri nadmernej nerovnováhe proti členskému štátu, v ktorom nerovnováha existuje, alebo v ktorom hrozí vznik nerovnováhy. V prípade krajín eurozóny môže nesplnenie povinnosti napraviť nerovnováhu v súlade s dohodnutým plánom a v určenej lehote viesť k uloženiu pokút vo výške 0,1 % HDP.

Národný program reforiem (NRP) – v apríli/máji, po marcovom zasadnutí Európskej rady, všetky členské štáty predkladajú Komisii národný program reforiem. V národnom programe reforiem sa stanovujú hospodárske reformy a opatrenia na zvýšenie rastu, ktoré sa majú prijať v nadchádzajúcom roku a neskôr s cieľom posunúť príslušný členský štát bližšie smerom k cieľom, ku ktorým sa zaviazal v kontexte stratégie Európa 2020. Členské štáty predkladajú svoje národné programy reforiem spolu so svojimi programami stability a konvergentnými programami (zameranými na fiškálnu konsolidáciu). Komisia sa pri odporúčaniach pre jednotlivé krajiny opiera o obidva tieto plány.

Programy stability alebo konvergentné programy (SCP) – V týždňoch, ktoré nasledujú po marcovom zasadnutí Európskej rady, členské štáty Komisii predkladajú svoje plány na dosiahnutie zdravých verejných financií a fiškálnej udržateľnosti. V prípade krajín eurozóny sa tieto programy nazývajú programy stability, v prípade iných členských štátov konvergentné programy. Komisia posudzuje tieto programy spolu s národnými programami reforiem členských štátov v priebehu apríla/mája. Jej odporúčania sa schvaľujú na júnovom zasadnutí Európskej rady a krátko potom ich Rada formálne prijme.

Pakt stability a rastu (SGP) – Pakt stability a rastu je rámcom, ktorým EÚ zabezpečuje fiškálnu udržateľnosť všetkých 27 členských štátov, a najmä eurozóny. Vďaka reformám hospodárskeho riadenia EÚ, ktoré sa formálne dohodnú v júni 2011, bude Pakt stability a rastu jasnejší, silnejší a účinnejší. Po prvýkrát sa zrovnoprávnia kritériá verejného dlhu a verejného deficitu. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby urobili značný pokrok smerom k strednodobým rozpočtovým cieľom a rast výdavkov udržali v súlade s rastom HDP. Komisia odporučí pokuty vo výške 0,2 % HDP krajinám eurozóny, ktoré nevykonajú nápravné opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov v dohodnutej lehote. Tieto pokuty sa uplatnia, pokiaľ proti nim nebude hlasovať kvalifikovaná väčšina členských štátov.

1 :

* všetky položky označené hviezdičkou (*) sú vysvetlené v pripojenom slovníku

Pozri IP/10/225

2 :

Pozri IP/10/581, MEMO/10/199 a MEMO/10/200

3 :

Pozri IP/10/1288 a MEMO/10/473

4 :

Pozri IP/10/1124 a MEMO/10/408

5 :

Pozri IP/11/63 a MEMO/11/43

6 :

Pozri IP/10/1434, MEMO/10/532 a MEMO/10/533

7 :

Pozri IP/10/1541 a MEMO/10/602

8 :

Pozri IP/10/1729 a MEMO/10/687

9 :

Pozri IP/10/1390, IP/11/469 a MEMO/11/239

10 :

Pozri IP/11/22 a MEMO/11/11

11 :

Pozri IP/10/1199, MEMO/10/455, MEMO/10/454 a MEMO/10/456

12 :

Pozri IP/11/22 a MEMO/11/14

13 :

Pozri MEMO/11/11

14 :

Pozri IP/10/1768

15 :

Pozri MEMO/10/636

16 :

Pozri MEMO/10/434

17 :

Pozri IP/10/1353, MEMO/10/506 a MEMO/10/660

18 :

Pozri MEMO/11/6


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website