MEMO/11/292

Brusel 13. mája 2011

Brusel 13. mája 2011 – Prieskum Bleskový Eurobarometer o mládeži v pohybe

53 % mladých Európanov je ochotných presťahovať sa za prácou

Viac ako polovica mladých ľudí v Európe (53 %) uviedla, že sú ochotní, alebo by chceli pracovať v inej európskej krajine. O niečo viac mladých ľudí by uprednostnilo zahraničný pracovný pobyt na obmedzený čas (28 %) pred dlhodobým pobytom (25 %). Mladí muži (56 %) sú ochotnejší pracovať v zahraničí ako mladé ženy (49 %), rovnako ako mladí ľudia vo veku od 15 do 19 rokov, ktorí sú ochotnejší pracovať v zahraničí než 30 až 35 roční (63 % v porovnaní so 42 %). Respondenti s vyššou kvalifikáciou sú tiež väčšmi naklonení práci v zahraničí ako respondenti s nižším sekundárnym vzdelaním (55 % v porovnaní s 33 %). Skutočnosť, že viac ako polovica mladých ľudí je ochotná presťahovať sa za prácou, je priaznivou správou z hľadiska európskeho trhu práce, keďže mobilita pracovnej sily v EÚ v súčasnosti dosahuje iba 3 %.

Ochota mladých ľudí pracovať v inej európskej krajine

14 % mladých Európanov študovalo v zahraničí alebo tam absolvovalo odbornú prípravu

Ľudia, ktorí študovali v zahraničí, častejšie prejavujú záujem pracovať tam po skončení štúdia. Jeden zo siedmich (14 %) mladých Európanov uviedol, že bol v zahraničí, alebo v čase prieskumu pobýval v zahraničí z dôvodu vzdelávania či odbornej prípravy. Ich podiel sa pohyboval od 3 % v Turecku po 39 % na Cypre a 41 % v Luxembursku.

Podiel mladých ľudí, ktorí pobývali v zahraničí z dôvodu štúdia alebo odbornej prípravy

Zo 14 % respondentov, ktorí absolvovali štúdium alebo odbornú prípravu v zahraničí, tam 43 % študovalo na vysokej škole a 26 % absolvovalo prax v nejakom podniku v rámci vysokoškolského štúdia. Celkom 43 % respondentov uviedlo, že boli v zahraničí v rámci školského vzdelávania (nižší a vyšší stupeň sekundárneho vzdelávania) a 33 % v rámci odborného vzdelávania a prípravy. 21 % absolvovalo prax alebo stáž v rámci programu odborného vzdelávania a prípravy.

Hlavný cieľ zahraničného pobytu mladých ľudí v rámci mobility v oblasti vzdelávania

Mladí ľudia s vysokoškolským vzdelaním a tí, ktorí v súčasnosti študujú na vysokej škole, celkovo pobývali v zahraničí najčastejšie, pričom počet mladých z veľkých miest, ktorí boli v zahraničí na účely vzdelávania, takmer dvojnásobne prevyšuje počet mladých z malých miest a vidieckych oblastí, ktorí tak urobili (21 % v porovnaní s 12%).

65 % respondentov financovalo svoju mobilitu v oblasti vzdelávania zo súkromných prostriedkov

Na otázku, ako financovali svoj najdlhší pobyt v zahraničí, takmer dve tretiny respondentov (65 %) uviedlo, že použili súkromné zdroje alebo úspory. 15 % študijných pobytov a stáží bolo financovaných z programov EÚ, ako napríklad Erasmus. Z respondentov, ktorí uviedli tento druh financovania, 19 % študovalo na vysokej škole a 9 % absolvovalo všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie alebo odborné vzdelávanie a prípravu.

Finančné prostriedky na najdlhší pobyt mladých ľudí v zahraničí

Podiel mladých ľudí, ktorí na financovanie svojho pobytu v zahraničí získali štátne alebo regionálne pôžičky prípadne granty na štúdiá, sa od krajiny ku krajine značne líšil. Zatiaľ čo v prípade Nórska, Luxemburska a Islandu približne polovica respondentov uviedla, že využili takéto prostriedky financovania, v 17 z 31 krajín zahrnutých do prieskumu bol ich podiel nižší ako 20 %.

Finančné prostriedky na najdlhší pobyt mladých ľudí v zahraničí

Štátne alebo regionálne pôžičky a granty na štúdiá

Najvýznamnejším prínosom času stráveného v zahraničí sú zručnosti z rôznych oblastí

Mladí ľudia považujú za najvýznamnejší prínos pobytu v zahraničí na účely štúdia alebo odbornej prípravy rôznorodé zručnosti, medzi ktoré patrí zlepšenie znalosti cudzích jazykov, spoznanie iných kultúr, prispôsobivosť a medziľudské zručnosti, ktoré sú všetky vysoko cenené zamestnávateľmi. V 18 z 31 krajín zahrnutých do prieskumu si najviac respondentov myslelo, že najväčším alebo druhým najväčším prínosom ich zahraničného pobytu bolo zdokonalenie sa v cudzom jazyku.

Najvýznamnejšie prínosy najdlhšieho pobytu mladých ľudí v zahraničí

Hlavnou prekážkou pobytu v zahraničí sú financie

Veľká väčšina mladých Európanov vôbec nebola v zahraničí na účely vzdelávania. Na otázku prečo tak neurobili, 33% z tých, ktorí by boli mali záujem ísť do zahraničia, odpovedalo, že hlavným dôvodom bol nedostatok finančných prostriedkov a náklady na pobyt v zahraničí. Štvrtina uviedla, že im v tom bránili rodinné záväzky. Tento dôvod uviedlo oveľa viac mladých žien ako mladých mužov (31 % v porovnaní s 19 %). Podobne, respondenti, ktorí dosiahli iba všeobecné nižšie sekundárne vzdelanie, uviedli tento dôvod častejšie (38 %) ako respondenti zo skupín s iným dosiahnutým vzdelaním.

Dôvody mladých ľudí, pre ktoré nestrávili čas v zahraničí na účely štúdia, odbornej prípravy, práce či dobrovoľníctva

Celkom 43 % mladých Európanov uviedlo, že by v budúcnosti chceli začať podnikať, zatiaľ čo 42 % uviedlo, že nemajú záujem. Podiel tých, ktorí by chceli začať podnikať, bol značne vyšší medzi 15 až 19 ročnými (50 %) než medzi 30 až 35 ročnými (34 %) a medzi ľuďmi s odborným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním. 6 % respondentov uviedlo, že už začali podnikať. Najviac mladých ľudí chcelo začať podnikať v Bulharsku (74 %), zatiaľ čo najmenej ich bolo v Taliansku (27 %). Dôvody, pre ktoré by nechceli začať podnikať, sa líšili, ale každý siedmy respondent uviedol, že je to príliš riskantné a 13 % respondentov si myslelo, že by to bolo príliš zložité.

Túžba mladých ľudí začať podnikať

Účasť v organizácii

Takmer polovica (46 %) mladých Európanov je členom klubu športu, klubu mládeže alebo nejakej mládežníckej či kultúrnej organizácie.

Podiel mladých, ktorí sú členmi klubu športu, klubu mládeže alebo kultúrnej organizácie

Účasť na dobrovoľných aktivitách

Približne štvrtina mladých ľudí (24 %) uviedla, že v 12 mesiacoch pred prieskumom sa zapojili do organizovanej dobrovoľnej aktivity.

Účasť na organizovaných dobrovoľných aktivitách

Účasť na voľbách

Osem z desiatich mladých ľudí (79 %) uviedlo, že počas posledných troch rokov sa zúčastnili na voľbách na komunálnej, krajskej, štátnej alebo európskej úrovni.

Účasť na voľbách na komunálnej, krajskej, štátnej alebo európskej úrovni

Metóda prieskumu

Pre tento prieskum Bleskový Eurobarometer „Mládež v pohybe“ (č. 319a+b) sa v období od 26. januára do 4. februára 2011 uskutočnili telefonické rozhovory s 57 000 mladých Európanov. Časť o vzdelávaní, odbornej príprave, mobilite a zamestnanosti sa týkala vekovej skupiny 15 až 35 rokov a zahŕňala 27 členských štátov EÚ, Chorvátsko, Island, Nórsko a Turecko. Časť o zapojení sa mladých ľudí do spoločnosti sa vzťahovala na mladých ľudí vo veku 15 až 30 rokov z 27 členských štátov EÚ.

Ďalšie informácie:

Správa o prieskume Bleskový Eurobarometer je dostupná na stránke: http://ec.europa.eu/public_opinion

IP/11/567