Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

MEMO/11/238

Brusel 13. apríla 2011

Revízia smernice o zdaňovaní energie – Otázky a odpovede

Čo je smernica o zdaňovaní energie?

Dane z energie už existujú vo všetkých členských štátoch EÚ a do určitej miery sú harmonizované aj na úrovni EÚ. Súčasná smernica o zdaňovaní energie, prijatá v roku 2003, bola navrhnutá najmä s cieľom na vnútornom trhu predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže v sektore energetiky. Ustanovujú sa v nej spoločné pravidlá, ktoré sa týkajú toho, čo by sa malo zdaňovať, kedy sú povolené výnimky a o aké výnimky ide. Pre výrobky, ktoré sa používajú na vykurovanie, na výrobu elektrickej energie a v motorových palivách, sú stanovené minimálne sadzby založené hlavne na objeme spotrebovanej energie. Členské štáty môžu podľa vlastného uváženia stanoviť vlastné vnútroštátne sadzby prevyšujúce tieto minimálne sadzby.

Prečo chce Komisia revidovať tieto pravidlá?

Súčasná smernica o zdaňovaní energie je zastaraná preto, lebo sa v nej nezohľadňujú vyššie ambície EÚ v oblasti energetickej politiky a politiky zmeny klímy. Ďalším dôvodom na revíziu je aj nutnosť riešiť problémy, ktoré vznikli na vnútornom trhu. A napokon, súčasný rozsah pôsobnosti smernice nie je konzistentný so systémom obchodovania s emisiami v EÚ (ETS), ktorý je najväčším medzinárodným systémom obchodovania s kvótami emisií skleníkových plynov.

Po prvé, súčasné minimálne sadzby pre energetické výrobky sú založené hlavne na objeme (sadzba v EUR/1000 l) a stanovujú sa podľa historických sadzieb v členských štátoch. V dôsledku toho vzniká nespravodlivá hospodárska súťaž medzi zdrojmi palív a neopodstatnené daňové výhody pre určité druhy palív v porovnaní s inými. Podľa súčasných minimálnych sadzieb sa napríklad uhlie zdaňuje najnižšou sadzbou a etanol sa zdaňuje najvyššou sadzbou. Obnoviteľné zdroje energie čelia podľa súčasnej smernice o zdaňovaní energie mimoriadnej diskriminácii, pretože sú zdaňované tou istou sadzbou ako zdroj energie, ktorý majú nahradiť (napríklad bionafta sa zdaňuje rovnakou sadzbou ako nafta atď.). Keďže táto sadzba je založená na objeme a nie na energetickom obsahu, výrobky s nižším energetickým obsahom, ako sú napríklad obnoviteľné zdroje energie, sú zaťažené vyššou daňou v porovnaní s palivami, ktorým konkurujú. Tento problém by sa mal riešiť v revidovanej smernici Komisie, pretože daň z energie by mala byť spojená s energetickým obsahom.

Po druhé, z hľadiska zmeny klímy sa súčasná smernica o zdaňovaní energie vôbec nezaoberá potrebou znižovania emisií CO2. V skutočnosti, ako sa už uviedlo, sa niektoré fosílne palivá zdaňujú výhodnejšie ako čistejšie konkurenčné výrobky. Rámec EÚ by umožnil členským štátom uplatňovať daň z CO2, aby splnili ciele spoločného úsilia bez obavy z ohrozenia ich konkurencieschopnosti v rámci EÚ.

Nakoniec, revidovaná smernica o zdaňovaní energie s aspektom CO2 by zabránila tomu, aby nekonzistentné vnútroštátne politiky viedli k vytváraniu prekážok a deformácií na vnútornom trhu. Členské štáty už začínajú zavádzať vlastné vnútroštátne dane z CO2, ale rozdielne výklady môžu mať za následok dvojité zdanenie a vysoké náklady na dodržiavanie súladu v prípade podnikov pôsobiacich cez hranice. Koncepcia zdaňovania CO2 v EÚ by mala vytvoriť rovnaké podmienky pre odvetvie v celej EÚ a uľahčiť cezhraničné činnosti. Zdaňovanie CO2 by sa nemalo uplatňovať v prípade obnoviteľných zdrojov energie, čím by sa ešte viac zvýhodnili v porovnaní s bežnými palivami, ktorým konkurujú.

Aké sú hlavné ciele navrhovanej novej smernice o zdaňovaní energie?

Cieľom revidovanej smernice je reštrukturalizovať spôsob zdaňovania energie na podporu cieľa, ktorým je prechod k nízkouhlíkovému a energeticky účinnému hospodárstvu, a zároveň predchádzať problémom na vnútornom trhu.

Zmena klímy: návrhom sa do problematiky zdaňovania energie zavádza aspekt CO2 s cieľom zosúladiť zdaňovanie energie so záväzkami EÚ v oblasti zmeny klímy. Stanoví sa cena emisií CO2, ktoré pochádzajú zo zdrojov mimo EÚ ETS: čím vyšší je obsah emisií konkrétneho paliva, tým vyššia bude daň z CO2. Takýmto spôsobom sa zvýhodnia zelené zdroje energie a zintenzívni sa úsilie zamerané na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zníženia CO2, energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov.

Energetická účinnosť: energie je nedostatok a táto skutočnosť by sa mala odzrkadľovať aj v zdaňovaní. Spojením výšky dane s energetickým obsahom palív by sa vytvoril silný podnet pre všetky sektory, aby zvýšili energetickú účinnosť.

Vnútorný trh: vytvorením rámca EÚ na zdaňovanie CO2 by sa predišlo nekonzistentným ekologickým daňovým politikám medzi členskými štátmi, podnikom by sa poskytla väčšia právna istota a znížili by sa náklady na dodržiavanie súladu. V návrhu by sa tiež rozlišovali sektory, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, a sektory, ktoré v ňom nie sú zahrnuté, čo by umožnilo vyhnúť sa dvojitému zdaneniu.

Podpora rastu a zamestnanosti: členské štáty by sa mohli rozhodnúť, že zavedú zmenu zdaňovania v prospech rastu prostredníctvom vyššieho zdaňovania energetických výrobkov, aby znížili daňové zaťaženie pracovných síl v súlade so stratégiou 2020.

Aké zmeny prinesie nový návrh?

Dane z energie by sa rozdelili do dvoch zložiek: jedna založená na obsahu CO2 a druhá založená na energetickom obsahu.

CO2: Pre všetky sektory, na ktoré sa nevzťahuje EÚ ETS, by sa zaviedla jednotná minimálna sadzba na emisie CO2 (1 t CO2/20 EUR). Tým by sa stanovila cena uhlíka pre sektory hospodárstva mimo EÚ ETS, to znamená pre domácnosti, dopravu, menšie podniky a poľnohospodárstvo. Táto zložka dane, ktorá súvisí s CO2, by sa na obnoviteľné zdroje energie nevzťahovala.

ENERGIA: Minimálne sadzby daní za energiu by boli založené na energetickom obsahu paliva (GJ/EUR), a nie na jeho objeme. To znamená, že palivo sa bude zdaňovať na základe množstva energie, ktoré sa z neho získa, a vyššia energetická účinnosť bude automaticky zvýhodnená. Energetická zložka dane pomôže odstrániť súčasné deformácie pri konkurenčných zdrojoch energie (napríklad benzín a nafta) a bude znamenať spravodlivejšie zdaňovanie pre spotrebiteľov, pretože pokiaľ ide o spotrebu energie, energetický obsah je dôležitejší ako objem. Jeden GJ by sa zdaňoval rovnako, bez ohľadu na produkt, z ktorého sa získava.

Obidve zložky, CO2 aj energetický obsah, by sa spojili a vytvorili by celkovú sadzbu, ktorou by sa výrobok zdaňoval. Členské štáty by si mohli stanoviť vlastné sadzby prevyšujúce minimálne sadzby EÚ a navrhli by si vlastnú štruktúru týchto daní: napríklad by sa mohli rozhodnúť, že zvýšia len zložku dane, ktorá súvisí s energetickým obsahom nad minimálnu sadzbu, a nezvýšia zložku CO2, alebo naopak. Rovnaké sadzby a štruktúra sa však následne musia uplatňovať na všetky palivá používané na rovnaký účel (motorové palivá alebo ostatné palivá).

Dlhé prechodné obdobia na úplné zosúladenie zdaňovania energetického obsahu do roku 2023 poskytnú odvetviu čas prispôsobiť sa novej štruktúre zdaňovania.

Aký je rozsah pôsobnosti návrhu?

Energetická zložka dane by sa uplatňovala na všetky palivá používané na dopravu a vykurovanie. Spôsoby použitia energetických výrobkov na iné účely ako palivo, zostanú mimo rozsahu pôsobnosti zdaňovania energie, tak ako je to v súčasnosti (napríklad v metalurgických procesoch).

Zložka dane, ktorá súvisí s CO2, bude dopĺňať systém obchodovania s emisiami, keďže sa bude uplatňovať na sektory, ktoré zostávajú mimo (doprava, domácnosti, poľnohospodárstvo a malé odvetvia). Takto budú všetky emisie z priemyselných zariadení podliehať jednotnému cenovému signálu CO2.

Prečo práve teraz?

Existuje niekoľko dôvodov, ktoré objasňujú, prečo je teraz vhodná chvíľa, aby Komisia predložila tento návrh. Po prvé, keďže členské štáty v súčasnosti navrhujú a vykonávajú svoje stratégie zamerané na splnenie cieľov EÚ v oblasti energie a boja proti zmene klímy na obdobie 2013 – 2020, týmto návrhom by sa poskytla jasná odpoveď na otázku, akú úlohu by v tejto súvislosti mohli zohrávať dane. Po druhé, účelom revidovanej smernice o zdaňovaní energie je takisto doplniť tretiu etapu EÚ ETS (2013 – 2020), ktorá ustanoví globálny limit EÚ a v ktorej sa umožní prechod od kvót k aukciám. Preto je naliehavo potrebné predložiť návrh teraz, aby sa Parlamentu a Rade poskytol dostatočný čas na jeho schválenie.

Z hľadiska vnútorného trhu je takisto dôležité, aby sa teraz zriadil spoločný rámec na zdaňovanie CO2. Členské štáty začínajú zavádzať vlastné dane z CO2 a ich koncepcie sa môžu navzájom líšiť. Nekonzistentné vnútroštátne politiky by mohli spôsobiť ťažkosti podnikom pôsobiacim cez hranice a mohli by narušiť hospodársku súťaž v rámci EÚ. Je lepšie zaviesť koncepciu na úrovni EÚ teraz ako neskôr, keď by mohla vzniknúť potreba opätovne komplexne prispôsobiť vnútroštátne právne predpisy.

V neposlednom rade je revízia smernice o zdaňovaní energie takisto prvkom stratégie Európa 2020 a predstavuje reakciu na žiadosť, ktorú predložila Európska rada v marci 2008. Je tiež odozvou na Konferenciu OSN o zmene klímy, ktorá sa konala v mexickom Cancúne v novembri a decembri 2010. Týmto spôsobom by prispela k trvalo udržateľnému rastu a k podpore ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje. Keďže mnohé členské štáty teraz vymedzujú svoje politické stratégie na prekonanie hospodárskej a finančnej krízy, revidovaná smernica o zdaňovaní energie poskytuje aj možnosti splniť zároveň environmentálne i hospodárske ciele. Ak sa tak rozhodnú, umožnila by im znížiť časť daňového zaťaženia pracovných síl alebo kapitálu a zamerať sa na zdaňovanie, ktoré podporuje ekologické a energeticky účinné správanie. Mnoho rôznych zúčastnených strán, Európsky parlament a niekoľko členských štátov, mimovládnych organizácií a časti podnikateľskej komunity naliehajú na Komisiu, aby predložila návrh čo najskôr.

Ako návrh podporí energetickú účinnosť?

Komisia sa zaviazala podporovať energetickú účinnosť s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok EÚ a zároveň dosiahnuť ambicióznejšie ciele v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov. Zdaňovanie je účinný nástroj na usmernenie spotrebiteľov k používaniu energie, ktorá efektívnejšie využíva zdroje. Zdaňovanie energetických výrobkov podľa ich energetického obsahu je najúčinnejším prístupom k podnecovaniu efektívnejšieho využívania energie, pretože dáva používateľovi jasný cenový signál spojený so skutočnou „energetickou hodnotou“ výrobku, ktorý spotrebúva.

Pokiaľ ide o energetickú zložku dane, návrh tiež posilní relevantnosť minimálnych sadzieb, pretože zabezpečí, aby sa v prípade podnikov už nemohlo uplatňovať zníženie pod minimum. Okrem toho, možnosť poskytnúť znížené daňové sadzby, ktoré by však museli byť vyššie ako minimálne sadzby, bude musieť byť jasne spojená s dosiahnutím cieľov energetickej účinnosti napríklad prostredníctvom odvetvových dohôd s overiteľnými cieľmi v otázke úspor energie.

Ako sa v novom návrhu zohľadní znečistenie?

V návrhu sa vezmú do úvahy emisie CO2 z palív v daňovom systéme prostredníctvom uplatnenia daňovej zložky súvisiacej s CO2 na palivá, na ktoré sa nevzťahuje ETS EÚ. Keďže emisie CO2 nepoznajú hranice a majú cezhraničný charakter, má zmysel riešiť daný problém v rámci spoločného zdanenia na úrovni EÚ. Na druhej strane, pokiaľ ide o miestne znečistenie ovzdušia, je vhodnejšie, aby Komisia poskytla členským štátom možnosť výberu nástroja. V skutočnosti by sa na riešenie týchto problémov namiesto zdaňovania energie mohli cielenejšie využívať iné nástroje, ako sú napríklad cestné poplatky alebo poplatky za preťaženie ciest.

Prečo Komisia navrhuje radšej minimálne sadzby ako úplnú harmonizáciu daní z energie?

Koncepcia minimálnych daní sa zvolila v roku 1993 ako kompromisné riešenie s cieľom obmedziť narušenia vnútorného trhu a poskytnúť členským štátom určitú pružnosť pri napĺňaní ich rozpočtových potrieb. Zatiaľ čo všeobecný prístup je ešte vždy platný, je dôležité, aby minimálne sadzby stanovené v právnych predpisoch EÚ zostali aj naďalej zmysluplné a aby sa pravidelne aktualizovali s cieľom náležite zohľadniť hospodársky, politický a medzinárodný vývoj.

Aký je vplyv revidovanej smernice o zdaňovaní energie na motorové palivá?

Jej vplyv bude závisieť od niekoľkých faktorov vrátane súčasnej úrovne daní a spôsobu, akým sa členské štáty rozhodnú usporiadať svoje dane vzhľadom na nové minimálne sadzby. Hlavný vplyv vo všetkých členských štátoch bude spočívať v tom, že budú musieť skončiť so súčasnou daňovou úpravou benzínu a nafty, ktorá deformuje trh. Nafta sa v súčasnosti zdaňuje nižšou sadzbou za liter než benzín vo všetkých členských štátoch okrem jedného (Spojené kráľovstvo) napriek jej vyššiemu energetickému obsahu a obsahu CO2 na jednotku objemu. Viedlo to k situácii, keď trhové cenové signály už nemôžu plniť svoju úlohu: zatiaľ čo cena nafty (pred zdanením) je vyššia ako cena benzínu (v dôsledku nadmerného dopytu po nafte v EÚ), na pumpe je tento vzťah obrátený v dôsledku daňového systému. Táto skutočnosť zasa vedie k vyššiemu dopytu po nafte napriek jej nedostatku v EÚ. Vďaka návrhu táto deformácia skončí, pretože sa začne uplatňovať neutrálna daň z benzínu a nafty, ako aj z ostatných motorových palív po uplynutí desaťročného prechodného obdobia, aby mali účastníci trhu možnosť prispôsobiť svoje odvetvové postupy. Väčšina členských štátov to bude schopná dosiahnuť prostredníctvom zvýšenia sadzieb za naftu alebo zníženia sadzieb za benzín.

Ako sa budú zdaňovať alternatívne motorové palivá, ako je napríklad LPG (skvapalnený ropný plyn) a CNG (stlačený zemný plyn)?

Členské štáty, ktoré podporujú CNG a LPG, často uplatňujú veľmi nízku úroveň zdanenia na tieto výrobky. Napriek tomu bola celková úroveň ich zavádzania zatiaľ dosť obmedzená. Na dosiahnutie väčšieho súladu by sa nakoniec rovnaké daňové sadzby za energetický obsah a obsah CO2 mali uplatňovať na všetky motorové palivá vrátane CNG a LPG. Znamená to, že relatívne výhody každého paliva z hľadiska emisií CO2 sa budú automaticky odmeňovať v daňovom systéme, ale okrem toho sa neposkytne žiadna konkurenčná výhoda. Keďže súčasné daňové sadzby na tieto výrobky sú však často dosť nízke a možno bude potrebný určitý časový rámec, kým dokážu rovnocenne konkurovať tradičným motorovým palivám, v novej smernici sa počíta s dlhým prechodným obdobím na zosúladenie daňových sadzieb. Členské štáty preto môžu ešte dvanásť rokov poskytovať výhodnejšiu daňovú úpravu pre CNG a LPG.

Aký bude vplyv návrhu na biopalivá?

V súčasnosti sa biopalivá zdaňujú na základe objemu rovnakou sadzbou ako palivá, ktoré majú nahradiť, čím sa dostávajú do znevýhodnenej pozície z hľadiska hospodárskej súťaže. Podľa návrhu by sa biopalivá zdaňovali na základe svojho vlastného – vo všeobecnosti nižšieho – energetického obsahu. Mala by sa tiež na ne vzťahovať výnimka zo zložky CO2, aby sa zohľadnila ich lepšia výkonnosť v oblasti emisií CO2. Táto priaznivá daňová úprava je však vyhradená pre biopalivá, ktoré sú v súlade s príslušnými kritériami trvalej udržateľnosti vymedzenými v článku 17 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (2009/28/ES) a v článku 7b smernice o kvalite palív (2009/30/ES).

Aký bude vplyv návrhu na vykurovacie palivá?

Pokiaľ ide o vykurovacie palivá, novou smernicou sa takisto odstráni súčasná deformujúca úprava energetických výrobkov, keďže členským štátom uloží povinnosť uplatňovať rovnakú výšku dane na tonu CO2 ako na GJ. Znamená to napríklad, že súčasné veľmi nízke daňové sadzby uplatňované na uhlie, ktoré je výrobkom s najvyšším obsahom CO2, sa budú musieť zvýšiť.

Zároveň bude v dôsledku zavedenia zložky dane založenej na CO2 zdaňovanie výrobkov používaných na vykurovanie prvý raz odzrkadľovať vplyvy výrobkov na klímu. Keďže na všetky podniky podliehajúce EÚ ETS sa bude automaticky vzťahovať výnimka z tejto zložky dane, návrh tiež povedie k vytvoreniu rovnakých podmienok pre zariadenia zahrnuté do ETS a mimo ETS a zabezpečí, aby všetci emitenti prispievali k úsiliu o zníženie množstva skleníkových plynov.

Ako sa bude zdaňovať elektrická energia?

Revidovanou smernicou o zdaňovaní energie sa zdaňovanie elektrickej energie v zásade nezmení. Daň vzťahujúca sa na energetický obsah sa bude tak, ako aj doteraz, vyberať v mieste spotreby a minimálna sadzba sa neupraví.

Pokiaľ ide o zložku CO2, touto zložkou dane by sa mohli zdaňovať len vstupné palivá používané na výrobu elektrickej energie, pretože samotná nemá za následok vznik emisií v mieste spotreby. Výroba elektrickej energie však podlieha EÚ ETS, a preto sa ňu bude vzťahovať výnimka zo zložky CO2. Zložka CO2 sa napriek tomu bude uplatňovať na malé zariadenia na výrobu elektriny, ktoré nie sú zahrnuté do ETS pre svoju veľkosť.

Bude mať návrh vplyv na jadrovú energiu?

Návrh neovplyvní zdaňovanie jadrovej energie. Elektrická energia z jadrových zdrojov sa zdaňuje v mieste spotreby ako elektrická energia pochádzajúca zo všetkých ostatných zdrojov. Dane uplatňované na jadrové palivo, ako je napríklad daň, ktorú nedávno zaviedlo Nemecko, nespadajú do rozsahu pôsobnosti smernice o zdaňovaní energie, a preto ich súčasná revízia neovplyvní.

Ako ovplyvní nový návrh domácnosti?

Domácnosti predstavujú 10 % emisií CO2, takže členské štáty budú musieť zahrnúť tento sektor do svojich stratégií, bez ohľadu na prostriedky, ktoré chcú použiť (napríklad daň súvisiacu s CO2 alebo požiadavka nahradiť vykurovacie systémy). Politiky v oblasti životného prostredia niekedy ovplyvňujú rozpočty domácností – najmä domácností s nižším príjmom. Z toho dôvodu panuje presvedčenie, že ambiciózne politiky v oblasti životného prostredia by mali mať spoľahlivé záchranné siete a mali by ich sprevádzať opatrenia v sociálnej oblasti. Vplyv navrhovanej novej dane z energie a CO2 by vo veľkej miere závisel od toho, ako sa členské štáty rozhodnú využívať príjmy z tejto dane. Mohli by napríklad použiť časť príjmu na odškodnenie domácností (zvlášť domácností s nízkymi príjmami) jednorazovými platbami. Časť príjmov z energetických daní by sa tiež mohla účinne prerozdeliť s cieľom výrazne znížiť vplyv na domácnosti. V členských štátoch, ktoré daň z CO2 už zaviedli, je bežnou praxou doplniť také opatrenia účinnými sociálnymi opatreniami

Návrhom sa okrem toho aj naďalej umožní členským štátom rozhodnúť sa pre zníženú sadzbu v prípade energetických výrobkov používaných na vykurovanie domácností. Jednako, na rozdiel od súčasnej smernice, v ktorej sa táto možnosť zníženej sadzby uplatňuje len na zemný plyn, uhlie a elektrickú energiu, členské štáty budú môcť uplatňovať takúto výnimku rovnako na všetky vykurovacie palivá využívané v domácnostiach (vrátane plynového oleja a uhlia). Komisia preskúma účinky tohto ustanovenia o výnimke v správe po uplynutí dvoch rokov.

Budú sa v návrhu brať do úvahy osobitosti niektorých sektorov?

Jedným z cieľov revidovanej smernice o zdaňovaní energie je zabezpečiť, aby sa zdaňovanie energie uplatňovalo konzistentnejšie a účinnejšie v celej EÚ. Nový daňový systém by mal preto rozlišovať sektory v rámci ETS, v ktorom sa už cena uhlíka uplatňuje, a sektory mimo ETS, ktoré budú musieť platiť za zložku dane súvisiacu s emisiami CO2.

S cieľom predchádzať nepriaznivým účinkom sa však navrhujú určité osobitné pravidlá pre sektory, ktoré čelia riziku úniku uhlíka (napríklad odvetvia, ktoré produkujú emisie skleníkových plynov a mohli by sa pokúsiť premiestniť svoju výrobu mimo EÚ, aby boli aj naďalej konkurencieschopné). V prípade zložky dane súvisiacej s emisiami CO2 budú využívať daňovú úľavu založenú na vývoji ich spotreby. Do určitej miery sa do revidovanej smernice bude aj naďalej premietať osobitosť poľnohospodárstva, vzhľadom na to, že sa zachová možnosť úplných výnimiek zo zložky dane, ktorá súvisí s energiou, ak sa prijmú určité záväzky v prospech životného prostredia a energetickej účinnosti.

Nakoniec, navrhujú sa určité prechodné obdobia s cieľom vyhnúť sa prudkým zmenám v prípade používateľov určitých energetických výrobkov (ako je napríklad nafta, pozri v predchádzajúcom texte).

Ako je to s dovezeným tovarom?

Stanovenie ceny emisií uhlíka spojených s výrobou v rámci EÚ môže viesť k narušeniam vo vzťahu k výrobcom z tretích krajín, v ktorých sa podobné mechanizmy neuplatňujú. Väčšina odvetví, ktoré produkujú emisie skleníkových plynov a sú ohrozené „únikom uhlíka“, je zahrnutá do ETS. V tejto súvislosti EÚ prijala rozhodnutie, že radšej bude čeliť riziku úniku uhlíka prostredníctvom rozdelenia vyššieho podielu voľných kvót ohrozeným sektorom, ako by sa pokúšala uložiť „hraničnú daň z uhlíka“ na dovážané výrobky. Z toho dôvodu sa v revidovanej smernici o zdaňovaní uhlíka nestanovuje „hraničná daň z uhlíka“ v prípade dovážaných výrobkov. Odvetvia, ktoré nie sú zahrnuté do ETS a ktoré by podliehali zložke dane súvisiacej s CO2, sú vo všeobecnosti menšie a menej vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži a možnému úniku uhlíka. Návrh napriek tomu obsahuje ustanovenia pre zariadenia v sektoroch, ktoré môžu byť ohrozené únikom uhlíka (napríklad sektory vyznačujúce sa vysokou energetickou náročnosťou a vplyvom obchodu, ku ktorým patrí celý rad mineralogických postupov), ktoré sú vypracované podobným spôsobom ako ustanovenia v prípade ohrozených odvetví zahrnutých do ETS. Tieto sektory dostanú daňovú úľavu na zložku súvisiacu s emisiami CO2 na základe historickej spotreby energie, čo je riešenie, ktoré ich chráni pred nespravodlivou hospodárskou súťažou a zároveň im ponecháva motiváciu, aby znížili vlastné emisie na mieste.

Aké sú teda súčasné výnimky podľa smernice o zdaňovaní energie a aké budú v budúcnosti?

Členské štáty si v prevažnej miere zachovajú svoju súčasnú flexibilitu v súlade s cieľmi politiky v oblasti energie a zmeny klímy.

Pokiaľ ide o motorové palivá, cieľom návrhu je uplatňovanie konzistentného zdaňovania všetkých výrobkov z hľadiska obsahu energie a CO2 po uplynutí prechodného obdobia. Z toho dôvodu sa súčasné výnimky pre biopalivá, CNG (stlačený zemný plyn) a LPG (skvapalnený ropný plyn) časom postupne zrušia (do roku 2023). Znamená to, že v roku 2023 sa budú výnimky vzťahovať na výrobky len vtedy, ak to bude opodstatnené so zreteľom na ich bilanciu CO2.

Pokiaľ ide o vykurovacie palivá, ktoré používajú podniky, súčasné pravidlá za určitých podmienok umožňujú členským štátom znížiť daňové sadzby na nulu pre podniky náročné na energiu a na 50 % minimálnych sadzieb EÚ pre ostatné podniky. S cieľom obmedziť narušenie hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a vyhnúť sa problémom v oblasti štátnej pomoci sa členským štátom revidovanou smernicou umožní uplatňovať zníženie daní podľa vlastného uváženia len pod podmienkou, že dodržia minimálne sadzby EÚ (energetickej zložky dane, ako aj zložky, ktorá súvisí s emisiami CO2). Na druhej strane, podniky zúčastnené v EÚ ETS, budú automaticky oslobodené od zložky dane, ktorá súvisí s CO2 a okrem toho, podniky zo sektorov vystavených riziku úniku uhlíka získajú povinnú daňovú úľavu na CO2. Členské štáty budú obidve pravidlá uplatňovať povinne, čím sa predíde deformáciám.

Pokiaľ ide o vykurovanie domácností, súčasná pružnosť, ktorá dáva členským štátom možnosť oslobodiť niektoré výrobky (plyn, uhlie, koks a elektrickú energiu), sa rozšíri na všetky vykurovacie palivá (vrátane minerálnych olejov) s cieľom umožniť konzistentné zdaňovanie energetických výrobkov. Komisia bude zároveň informovať o účinku tejto výnimky vo svojej pravidelnej správe, v ktorej posúdi, či je táto výnimka v súlade s jej cieľmi v oblasti politiky energií a zmeny klímy.

Na poľnohospodárstvo sa naďalej budú vzťahovať nižšie daňové sadzby, hoci tieto sadzby budú teraz závisieť od cieľov v oblasti životného prostredia, ktoré majú zabezpečiť, aby poľnohospodárstvo tiež prispievalo k spoločnému úsiliu zameranému na dosiahnutie úspor energie.

Členské štáty si zachovajú možnosť uplatňovať výhodnejšiu daňovú úpravu v prípadoch, kde je to opodstatnené z hľadiska životného prostredia, ako napríklad pri elektrickej energii pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov alebo vysoko účinnú kogeneráciu tepla a energie.

Dnešným návrhom sa nemenia súčasné výnimky pre medzinárodnú leteckú a námornú dopravu vzhľadom na existujúce medzinárodné záväzky a riziko narušení hospodárskej súťaže v prípade jednostranných opatrení členských štátov. Komisia však tieto výnimky opätovne preskúma aj vo svojej pravidelnej správe o uplatňovaní smernice.

Deväť nových členských štátov (Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko) bude môcť až do roku 2020 využívať prechodné obdobie, počas ktorého nebudú musieť uplatňovať zložku súvisiacu s emisiami CO2. Dôvodom je všeobecne nižšia úroveň príjmov.

Budú sa minimálne sadzby prispôsobovať vonkajšiemu vývoju, ako je napríklad inflácia alebo vývoj ceny CO2?

Áno. Bude to jedna z hlavných výhod návrhu. Minimálne sadzby sa budú prispôsobovať vonkajšiemu vývoju, ako je napríklad inflácia alebo zvýšenia/zníženia ceny CO2. Revidovaná smernica o zdaňovaní energie bude preto viac odzrkadľovať tieto vonkajšie faktory. Minimálna daňová sadzba súvisiaca s energetickým obsahom si zachová svoju skutočnú hodnotu a bude sa upravovať každé tri roky podľa základnej miery inflácie (miera inflácie výrobkov okrem potravín a energie). Pokiaľ ide o minimálnu sadzbu súvisiacu s emisiami CO2, v smernici sa počíta s pravidelnou revíziou s cieľom zabezpečiť, aby bola v súlade s cenou CO2 podľa ETS EÚ a aby sa deformácia hospodárskej súťaže medzi podnikmi zahrnutými do ETS a podnikmi, ktoré nie sú zahrnuté v ETS, v tomto smere minimalizovala.

Ktoré krajiny už uplatňujú uhlíkovú daň?

Uhlíkovú daň dnes uplatňuje Dánsko, Írsko, Fínsko a Švédsko. Ich vnútroštátne sadzby sú však stanovené na veľmi rozdielnych úrovniach a neodzrkadľuje sa v nich cena uhlíka podľa EÚ ETS.

Kedy nadobudne revidovaná smernica o zdaňovaní energie účinnosť?

Revidovaná smernica by sa začala uplatňovať od roku 2013, aby bola účinná súbežne s treťou etapou EÚ ETS. Členské štáty budú mať primerané obdobie na postupné zavádzanie zmien štruktúry svojich daní, aby vnútroštátne správy, podniky a sektor energetiky mali dostatok času prispôsobiť sa. Dlhé prechodné obdobie na úplné zosúladenie zdaňovania energetického obsahu do roku 2023 poskytne odvetviu čas prispôsobiť sa novej štruktúre zdaňovania.

Pozri aj IP/11/468


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site