Navigation path

Left navigation

Additional tools

MEMO/11/235

Brusel, 12. apríla 2011

Prerušenie leteckej premávky spôsobené sopečným popolom: pripravenosť na krízu po roku

Rok po výbuchu sopky Eyjafjallajökull v apríli 2010 sa po súhlase ministrov na zasadnutí Rady pre dopravu 4. mája 2010 a na základe návrhov Komisie prijala na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni široká škála následných opatrení, aby sa zlepšila pripravenosť na krízové situácie v oblasti letectva, najmä v súvislosti s výskytom sopečného popola. Doterajšie výsledky sú uvedené nižšie, ale v práci sa pokračuje. Európska Komisia, Eurocontrol a Európska agentúra pre bezpečnosť letectva sa 13. a 14. apríla zúčastnia na simulácii ICAO (Medzinárodná organizácia civilného letectva) s cieľom zistiť účinnosť zmien v pohotovostnom pláne a postupoch v prípade výskytu sopečného popola, ktoré boli pre Európu vypracované v rámci ICAO. Komisia na základe výsledkov simulácie ako aj na základe svojho posúdenia doterajšieho pokroku podá v júni správu ministrom dopravy.

Podpredseda Európskej komisie Siim Kallas zodpovedný za oblasť dopravy uviedol: „Intenzívne úsilie počas uplynulých dvanástich mesiacov sa pokiaľ ide o zlepšenie krízového plánovania a systémov vyplatilo. Práca však pokračuje. Krízy spôsobené činnosťou sopiek a iné letecké krízy sú vo svojej povahe nepredvídateľné a každá z nich bude iná. Nulové riziko nedosiahneme nikdy, môžeme však vyvinúť maximálne úsilie na prípravu silných systémov na zvládanie katastrof . Došlo k významnému zlepšeniu medzinárodných usmernení týkajúcich sa sopečného popola, zaznamenal sa veľmi dôležitý pokrok v urýchlení rozvoja jednotného európskeho neba a intenzívne sa pracuje na tom, aby sa leteckým spoločnostiam poskytovali transparentné informácie týkajúce sa hraničných hodnôt popola. Cvičná simulácie kontaminácie sopečným popolom, ktoré sa uskutočnilo tento mesiac, poskytne lepšiu spätnú väzbu čo sa týka ďalšej práce. Na tomto základe a na základe podrobnej analýzy dosiahnutého pokroku, Komisia podá v júni ministrom dopravy správu a v prípade potreby odporučí prijatie ďalších opatrení.“

Hlavný vývoj od apríla 2011:

Zrevidovaný pohotovostný plán pre Európu v prípade vulkanického popola (ICAO)

Po sopečnej kríze boli potrebné koordinované opatrenia na úrovni EÚ s cieľom zrevidovať existujúce medzinárodné postupy v prípade sopečnej činnosti (usmernenia ICAO pre Európu). Existujúce usmernenia ICAO sa počas krízy preukázali ako nevhodné, pretože vychádzali z veľmi prísnych zásad prevencie.

V decembri 2010 dokončila organizácia ICAO revíziu svojho „pohotovostného plánu v prípade výskytu sopečného popola“ pre Európu, vrátane štandardizovaných usmernení na varovanie lietadiel v čase výbuchu sopky a postupov, ktoré sa majú dodržiavať aj v prípadoch možného uzatvorenia vzdušného priestoru.

V týchto usmerneniach, ktoré odrážajú prístup sprostredkovaný Európskou komisiou počas víkendu 17. a 18. apríla 2010 vzhľadom na skúsenosti so sopkou Eyjafjallajökull, sa v súčasnosti rozlišuje medzi troma stupňami kontaminácie popolom určenými na operatívne využitie v Európe v prípade ďalších výbuchov.

Cvičná simulácia výbuchu sopky sa uskutoční v dňoch 13. a 14. apríla 2011 pod záštitou ICAO, s cieľom testovať a overiť účinnosť nového pohotovostného plánu.

Zároveň organizácia ICAO v júni 2010 zriadila medzinárodnú pracovnú skupinu zaoberajúcu sa sopečným popolom, ktorá preskúma všetky prvky súvisiace s usmerneniami v prípade výbuchu sopky, vrátane vybudovania globálneho rámca riadenia rizika a bezpečnosti, aby sa umožnilo bežné stanovenie bezpečných úrovní prevádzky vo vzdušnom priestore, ktorý je kontaminovaný popolom. Skupina pracuje aj na príprave usmernení pre riadenie letovej prevádzky a postupy pre štátne letecké úrady. Výsledky sa očakávajú v júni 2011.

Zrýchlenie procesu integrácie riadenia letovej prevádzky prostredníctvom iniciatívy jednotného európskeho neba (SES)

Kríza odhalila potrebu oveľa lepšej koordinácie systému riadenia letovej prevádzky v Európe. Existujúce rozdelenie riadenia letovej prevádzky v rámci jednotlivých členských štátoch zhoršilo a zosilnilo dôsledky sopečnej krízy. Európska rada 4. mája 2010 rozhodla, že zrýchlenie vykonávania iniciatívy SES dostane najvyššiu politickú prioritu.

Práce v oblasti jednotného európskeho neba sa za posledný rok posunuli výrazne dopredu. Medzi najdôležitejšie opatrenia uskutočnené v roku 2010 patria:

  • Výkonnostné ciele: Vo februári 2011 prijali členské štáty na základe návrhov Komisie výkonnostné ciele pre jednotné európske nebo. Jedná sa o hlavné ciele riadenia letovej prevádzky, ktoré sa stanovili na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, napríklad pokiaľ ide o účinné normy týkajúce sa riadenia premávky, úrovne meškania letov, bezpečnostných noriem a vplyvu na životné prostredie. Tieto normy sa týkajú samotnej podstaty štruktúry SES a dosiahnutie spoločnej dohody s členskými štátmi bolo významným krokom smerom k vytvoreniu jednotného európskeho neba.

  • Funkčné bloky vzdušného priestoru: Systém manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba bude postavený na deviatich rôznych skupinách členských štátov usporiadaných do funkčných blokov vzdušného priestoru (ďalej len „FAB“). Je na členských štátoch, aby odsúhlasili a vytvorili individuálne funkčné bloky vzdušného priestoru, na to je však potrebné, aby Komisia prijala implementačné pravidlá FAB a usmernenia, ktoré stanovia základný postup realizácie. Tieto pravidlá boli prijaté členskými štátmi na základe návrhov Komisie v rámci Výboru pre jednotné nebo 3. decembra 2010. Momentálne boli na základe medzivládnych dohôd vytvorené tri FAB: FAB Spojené kráľovstvo/Írsko; FAB Dánsko/Švédsko; a FABEC (vrátane Francúzska, Nemecka, Luxemburska, Holandska, Belgicka, Švajčiarska). Konečným termínom na realizáciu deviatich FAB je 4. december 2012. Vychádzajúc z doterajšieho vývoja, tento proces zatiaľ prebieha podľa plánu a ciele sa pravdepodobne dodržia.

  • Čo sa týka spoločných bezpečnostných noriem pre jednotné európske nebo, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) musí mať významnejšiu úlohu. V roku 2010 došlo k výraznému urýchleniu plánov na rozšírenie právomocí Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva s cieľom zahrnúť bezpečnostné predpisy v oblasti riadenia letovej prevádzky a tým zlepšiť harmonizovaný európsky prístup, pokiaľ ide o celkovú prioritu zachovania bezpečnosti ako hlavnej priority leteckej dopravy. Formálne rozhodnutie členských štátov sa očakáva v apríli 2011.

  • Určenie prevádzkovateľa siete: V centre jednotného európskeho vzdušného priestoru je prevádzkovateľ siete, ktorý je ústredným subjektom koordinácie každodenného riadenia letovej prevádzky v Európe a ktorý zároveň prevezme vedenie koordinácie pri reakcii na budúce krízové situácie ovplyvňujúce letectvo. V roku 2010 sa prijatím implementačného pravidla „sieťových funkcií“ urýchlili práce na vyhlásení Eurocontrolu za prevádzkovateľa siete a toto určenie Eurocontrolu členskými štátmi umožnilo optimálne a koordinované využívanie európskeho leteckého priestoru.

  • Vytvorenie krízovej jednotky: V roku 2010 bola zriadená Európska koordinačná krízová jednotka pre leteckú dopravu (EACCC). Akonáhle začne jednotka EACCC svoju činnosť, bude jej predsedať Komisia a Eurocontrol a zapoja sa do nej predsedníctvo EÚ, poskytovatelia leteckých navigačných služieb, užívatelia vzdušného priestoru a letiská, ako aj ostatné príslušné zainteresované strany, ktoré sa považujú za nevyhnutné podľa charakteru krízy. Krízová jednotka je navrhnutá ako dodatočná podporná štruktúra pre prevádzkovateľa siete v krízovej situácii.

  • Letecká platforma: Po skončení krízy sa Komisia - s cieľom uľahčiť dlhodobú koordináciu s odvetvím leteckej dopravy, ako aj umožniť účinné krátkodobé opatrenia nadväzujúce na tieto krízové opatrenia - rozhodla zriadiť leteckú platformu na európskej úrovni, ktorú zvoláva podpredseda Kallas a tvoria ju kľúčové zainteresované strany. Letecká platforma bola zriadená vo forme skupiny na vysokej úrovni v leteckom sektore, aby poskytla strategické poradenstvo týkajúce sa udržateľného budúceho rozvoja leteckej dopravy a konkurencieschopnej budúcnosti pre európsky letecký priemysel. Jej členovia požadujú úplnú implementáciu SES, rozšírenie zásad jednotného európskeho neba do oblastí za hranicami Európskej únie a vymedzenie účinnej riadiacej štruktúry pre budúce zavedenie spoločného podniku SESAR.

  • Technológie pre SES (zavedenie SESAR). SESAR je technologickou zložkou jednotného európskeho neba. V roku 2010 sa zintenzívnili práce na podrobnostiach zavedenia stratégie SESAR do praxe, čo umožní Komisii predložiť oznámenie Rade o riadení a mechanizmoch financovania týkajúcich sa fáz zavedenia programu SESAR do praxe v priebehu roka 2011.

Hodnotenie a riadenie rizika

Informácie potrebné na to, aby mohli vnútroštátne a európske orgány aj letecké spoločnosti uskutočniť presné posúdenie rizika týkajúceho sa letov v podmienkach ovplyvnených sopečným popolom, neboli počas krízy v apríli 2010 k dispozícii.

Značné množstvo práce sa uskutočnilo najmä v dvoch oblastiach: i) hraničné hodnoty popola, ii) meteorologické modelovanie.

i) hraničné hodnoty popola:

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva bola v máji 2010 poverená v záveroch Rady pre dopravu stanoviť hraničné hodnoty sopečného popola. Veľkou výzvou je stanovenie jednotnej hraničnej hodnoty popola.

Je čoraz jasnejšie, že v skutočnosti môže byť každá kríza vyvolaná sopečným popolom rozdielna a charakter popola bude iný. Vytvorenie hraničnej hodnoty podľa „jedného riešenia pre všetkých“ nie je v krátkodobom horizonte uskutočniteľné. EASA bude naďalej pracovať na tomto probléme, ale určite nie je možné vyriešiť ho v krátkodobom horizonte. Je potrebné uviesť, že takáto hranica neexistuje nikde na svete – a to ani v oblastiach ako Amerika alebo juhovýchodná Ázia, v ktorých majú dlhodobejšie skúsenosti s touto problematikou. Nie je možné iba prispôsobiť na naše podmienky systém, ktorý by niekde inde vo svete existoval.

Táto otázka je však veľmi dôležitá. EASA sa v súčasnosti zaoberá týmto problémom a hľadá alternatívne riešenie. Nie je potrebný jednotný model pre všetky hraničné hodnoty, ale právne záväzné opatrenia, podľa ktorých sa od výrobcov motorov vyžaduje, aby poskytli podrobné informácie o riziku spojenom s vystavením sopečnému popolu a o úrovniach tolerancie jednotlivých motorov, ktoré vyrábajú.

Na jeseň 2011 EASA uverejní návrh na právne záväzné opatrenia (napr. zmeny existujúcich predpisov letovej spôsobilosti agentúry EASA), podľa ktorých budú výrobcovia motorov leteckým spoločnostiam musieť poskytnúť podrobné informácie o riziku spojenom s jednotlivým vystavením sopečnému popolu a o úrovniach tolerancie. V súčasnosti výrobcovia motorov túto povinnosť nemajú. Agentúra EASA by mala formálne takéto opatrenia prijať po období konzultácie začiatkom roka 2012. Návrh oznámenia EASA o navrhovanej zmene a doplnení sa bude zaoberať potrebami definovať a štandardizovať údaje o letovej spôsobilosti požadované ako vstup do hodnotenia operačného rizika, ktoré poskytli výrobcovia motorov).

Toto bude významným krokom vpred, pokiaľ ide o základný problém poskytovania kľúčových informácií o riziku a tolerancii popola leteckým spoločnostiam, aby mohli vykonať potrebné posúdenie o letoch za podmienok ovplyvnených sopečným popolom. Malo by to najmä umožniť oveľa presnejšie hodnotenia rizika pre letecké spoločnosti lietajúce v „šedých zónach“ počas akejkoľvek krízy vyvolanej sopečným popolom.

ii) meteorologické modelovanie

Ďalšou oblasťou úsilia bolo dolaďovanie meteorologických výsledkov používaných v krízových situáciách. Jednoznačne je potrebná väčšia presnosť a zlepšené modelovanie. Zahŕňa to prácu na informačných zdrojoch, ktoré prispievajú do modelov, ako aj na samotných systémoch modelovania.

V súvislosti so zvýšením kvality vstupných údajov modelov sa na Islande zaviedli nové radarové systémy. Londýnske poradenské centrum pre vulkanický popol VAAC je okrem toho s pomocou ich nového lietadla a prístrojov, ktoré umožňujú nové meracie možnosti počas letu, schopné zvýšiť kvalitu a množstvo vstupov z testovacích letov v sopečnom popole.

Pre letecké odvetvie to má zásadný význam v získavaní presných, včasných a jednotných informácií o polohe, množstve, zložení, nadmorskej výške, predpokladanej trajektórii a presune sopečného popola. To na druhej strane umožňuje zlepšenie a presnosť operatívneho rozhodovania.

Eurocontrol vytvoril na európskej úrovni nový nástroj „Európsky interaktívny nástroj vizualizácie krízy pre ATFCM“ (EVITA). Členské štáty aj naďalej rozhodujú o otvorení a zatvorení svojho vzdušného priestoru, avšak tento nástroj umožňuje oveľa účinnejšiu vizualizáciu týchto informácií v reálnom čase a pomôže leteckým spoločnostiam pri operatívnom rozhodovaní a umožní im vyššiu úroveň riadenia letovej prevádzky v príslušnom vzdušnom priestore.

Jednotná koordinácia práv cestujúcich po sopečnej kríze

Jednou z kľúčových žiadostí zo strany ministrov po sopečnej kríze bolo, aby Komisia zabezpečila jednotné uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa práv cestujúcich po kríze vyvolanej sopečným popolom. Bolo dôležité zabezpečiť, aby cestujúci v celej Európe mali prístup k svojim právam a aby sa priemysel mohol spoľahnúť na rovnaký výklad právnych predpisov v celej Európe.

Počas týždňov po sopečnej kríze koordinovala Európska komisia sieť vnútroštátnych orgánov s cieľom dohodnúť sa na spoločnom výklade usmernení pre vnútroštátne orgány dohľadu pri riešení nárokov práv cestujúcich súvisiacich so sopečnou krízou. Komisia takisto vo veľkej miere spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi a jednotlivými leteckými spoločnosťami s cieľom zaistiť konzistentný prístup v celej EÚ.

Odhaduje sa, že po kríze vyvolanej sopečným popolom, dostali vnútroštátne orgány dohľadu od cestujúcich asi 10 000 sťažností. Berúc do úvahy, že milióny cestujúcich boli ovplyvnení zrušením letov, je tento údaj relatívne nízky – počas krízy vyvolanej sopečným popolom v apríli 2010 bolo zrušených viac ako 100 000 letov, čo predstavuje viac ako 10 miliónov postihnutých ľudí.

O rok neskôr z hodnotenia Komisie vyplýva, že veľká väčšina leteckých spoločností brala svoje povinnosti počas sopečnej krízy vážne. Žiadosti o úhradu za zrušený let sa riešili v primeranom čase a takisto aj mnohé pohľadávky na presmerovanie a krátkodobú starostlivosť. Väčšina nárokov, ktoré neboli vyriešené zo strany dopravcov, a teda museli byť predložené vnútroštátnym orgánom, sú problematickejšie, pretože sa týkajú pasažierov uviaznutých (často v zahraničí) počas dlhšieho obdobia, a preto majú veľmi rozsiahle pohľadávky. Je potrebné, aby tieto nároky posúdili vnútroštátne orgány a v prípade potreby sa budú riešiť súdnou cestou.

Komisia v priebehu tohto mesiaca (apríl 2011) uverejní dve oznámenia posudzujúce fungovanie nariadenia (ES) č. 261/2004 o právach cestujúcich v leteckej doprave a nariadenia (ES) č. 1107/2006 týkajúceho sa ľudí so zníženou pohyblivosťou (ďalej len „nariadenie OZP“) a načrtne ďalšie kroky vpred. Oznámenia berú do úvahy predovšetkým skúsenosti získané počas sopečnej a snehovej krízy z roku 2010, pričom sa v nich zohľadňuje potreba posilniť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a prehodnotiť niektoré ustanovenie nariadenia 261/2004.

Akčný plán európskej mobility

Zdĺhavé uzatvorenie európskeho vzdušného priestoru po výbuchu sopky na Islande zanechalo mimoriadne znechutených cestujúcich ponechaných bez pomoci na letiskách.

Po kríze vyvolanej sopečným popolom ministri dopravy na zasadnutí, ktoré sa konalo 4. mája 2010, výrazne podporili návrhy Komisie zamerané na posilnenie práce na celoeurópskych plánoch mobility. Zo sopečnej ako aj snehovej krízy z decembra 2010 jasne vyplýva, že ak je jeden druh dopravy výrazne zasiahnutý, iné druhy dopravy neboli schopné adekvátne zakročiť a zaplniť túto medzeru. Komisia na Rade pre dopravu 2. - 3. decembra 2010 ministrom poskytla podrobnú krátku správu o svojej iniciatíve zameranej na posilnenie odolnosti európskeho dopravného systému prostredníctvom zabezpečenia nepretržitej mobility cestujúcich a tovaru v prípade náhlej krízy dopravy.

Aby mohla pokračovať vo svojej práci, požiadala Komisia jednotlivé vlády členských štátov o spätnú väzbu týkajúcu sa rôznych aspektov týchto návrhov.

Ďalšie kroky

Apríl 2011: cvičná simulácia kontaminácie sopečným popolom podľa ICAO

Európska komisia, Eurocontrol a EASA sa zúčastnia na hlavnom krízovom cvičení ICAO, aby otestovali účinnosť zmien a zlepšení postupov a plánu ICAO v prípade výskytu sopečného popola. Cvičenie sa bude konať 13. a 14. apríla a zúčastní sa na ňom viac ako 70 leteckých spoločností, 14 poskytovatelia leteckých navigačných služieb, 10 vnútroštátnych regulačných orgánov, poradenské centrum výskytu sopečného popola v Londýne (VAAC), ako aj Európska Komisia, EASA a Eurocontrol.

Cvičenie umožní úplné posúdenie dosahu aplikácie aktualizovaných postupov v rámci pohotovostného plánu ICAO v prípade výskytu sopečného popola. V rámci cvičenia sa aktivuje novovytvorená Európska koordinačná krízová jednotka pre leteckú dopravu (EACCC) a otestuje sa nový nástroj Európsky interaktívny nástroj vizualizácie krízy pre ATFCM“ (EVITA), ktorý vypracoval EUROCONTROL. Cvičenie bude iba simulácia a nebude mať žiaden vplyv na skutočné lety.

Cvičenie bude simulovať výbuch sopky Grimsvötn na Islande, ktorý bude mať za následok oblak vulkanického popola rozširujúci sa na juh cez severný Atlantik a do európskeho vzdušného priestoru. V prvý deň cvičenia štáty požiadajú EUROCONTROL, aby otvoril, zatvoril alebo obmedzil svoj vzdušný priestor lietadlám na základe súčasných platných vnútroštátnych postupov. Počas druhého dňa cvičenia sa bude testovať nový harmonizovaný európsky prístup. Tento prístup je v súlade s návrhom usmernení ICAO „Riadenie letovej prevádzky so známou alebo predpokladanou kontamináciou pochádzajúcou z oblaku vulkanického prachu“, ktorý sa vypracováva od apríla 2010 a ktorý umožňuje leteckým spoločnostiam, aby sa rozhodli, či poletia v oblastiach kontaminovaných popolom, a to na základe posúdenia rizika prijatého príslušným vnútroštátnym orgánom dohľadu.

Po tejto úprave na začiatku júna sa uskutoční zasadnutie týkajúce sa celoeurópskeho hodnotenia, s cieľom informovať o získaných skúsenostiach a prijať nadväzné opatrenia.

Jún 2011: Správa Európskej komisie ministrom dopravy o pripravenosti na krízu vyvolanú sopečným popolom. Komisia v júni predloží ministrom dopravy posúdenie pokroku pripravenosti na krízové situácie spôsobené sopečným popolom, a v prípade potreby odporučí ďalšie kroky, ktoré treba vykonať.

Komisia bude naďalej trvale sledovať situáciu a v prípade potreby si vyhradzuje právo prijať akúkoľvek iniciatívu.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website