Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

MEMO/11/171

Brusel 16. marca 2011

Otázky a odpovede o CCCTB

Čo je spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)?

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb je súbor pravidiel, podľa ktorého by spoločnosti vyvíjajúce činnosť v EÚ mohli počítať svoje zdaniteľné zisky. Inými slovami, spoločnosť alebo skupina spoločností by musela pri výpočte svojho zdaniteľného zisku dodržiavať len jeden systém EÚ, a nie rozličné pravidlá v každom členskom štáte, kde svoju činnosť vyvíja. Okrem toho by spoločnosti pôsobiace vo viac ako jednom členskom štáte EÚ v systéme CCCTB boli povinné podávať len jedno daňové priznanie za celú svoju činnosť v EÚ.

Ako CCCTB funguje v praxi?

CCCTB by spoločnostiam alebo skupinám spoločností umožnil konsolidovať všetky zisky a straty, ktoré im na území EÚ vzniknú, čím by sa zohľadnila ich cezhraničná činnosť. Na základe jedného konsolidovaného daňového priznania sa určí základ dane spoločnosti. Potom budú všetky členské štáty, v ktorých spoločnosť pôsobí, mať nárok na určitú časť určeného základu dane, a táto časť sa vypočíta pomocou špecifického vzorca založeného na troch rovnako vážených faktoroch (aktíva, práca a obrat). Všetky tieto úkony by sa vykonávali na daňovom orgáne hlavného členského štátu spoločnosti (t. j. prostredníctvom systému jednotného kontaktného miesta).

V navrhovanej smernici sa uvádzajú jasné procedurálne pravidlá, ako si spoločnosti môžu zvoliť systém CCCTB, ako by mali podávať svoje daňové priznanie, ako by sa mali zosúladiť príslušné formuláre a ako by sa mali koordinovať audity. Za každú spoločnosť alebo skupinu by sa daňové priznanie za celú ich činnosť v EÚ podávalo na daňovom orgáne ich hlavného členského štátu, a tento členský štát by bol zodpovedný za koordináciu primeraných kontrol a spracovanie daňových priznaní.

Čo znamenajú jednotlivé prvky CCCTB?

Vysvetlenie jednotlivých prvkov CCCTB:

Spoločný – jediný súbor pravidiel, ktorý by sa mohol uplatňovať na celom území EÚ.

Konsolidovaný – konsolidácia znamená sčítanie ziskov a strát spoločnosti/skupiny spoločností z rozličných členských štátov, pričom výsledok predstavuje čistý zisk alebo čistú stratu za celú činnosť vykonávanú na území EÚ. Výsledok by sa následne použil na určenie konečného základu dane spoločnosti alebo skupiny.

Príklad: Skupinu využívajúcu CCCTB tvoria spoločnosť A, B, C a D. Spoločnosti A a B obe zaznamenali zisk vo výške 10 miliónov EUR, spoločnosť C zaznamenala zisk vo výške 5 miliónov EUR, spoločnosť D zaznamenala stratu vo výške 8 miliónov EUR.

Konsolidovaný základ dane tejto skupiny je A+B+C-D = 17 miliónov EUR.

Z príjmov právnických osôb – ide o oblasť zdaňovania spoločností

Základ dane – suma zisku spoločnosti, ktorá sa zdaní. Základ dane sa počíta ako: príjmy spoločnosti mínus suma, ktorá sa môže od dane oslobodiť a odpočty, ako napríklad mzdy a odpisy. Každý členský štát má rozličné pravidlá výpočtu tohto základu dane. Napríklad členský štát A môže povoľovať odpis majetku počas 10 rokov, kým členský štát B povoľuje odpis majetku len počas 5 rokov. Iný členský štát A by mohol povoľovať odpočet výdavkov na spoločenské podujatia zo ziskov, členský štát B zas nie. Jednotný základ dane v celej EÚ by znamenal, že spoločnosti by museli robiť svoje výpočty len podľa jedného súboru pravidiel.

Príklad: Spoločnosť má príjmy vo výške 10 miliónov EUR (napr. z predaja výrobkov)

mínus výdavky vo výške 3 milióny EUR (napr. na mzdy a náklady na zakúpený tovar, ktorý sa potom predáva)

mínus odpočty vo výške 2 milióny EUR (napr. odpis nákladov na vozidlá zabezpečujúce dodávky)

= celkový základ dane vo výške 5 miliónov EUR.

Prečo v EÚ potrebujeme CCCTB?

CCCTB by podnikom mnoho záležitostí výrazne zlacnil a uľahčil, pretože by sa v rámci neho zaviedol jeden súbor pravidiel výpočtu základu dane spoločnosti alebo skupiny, ako aj systém jednotného kontaktného miesta na podávanie daňových priznaní. Spoločnosti sa musia pri výpočte svojho základu dane riadiť až 27 rozličnými príručkami s pravidlami a svoje daňové priznania musia podávať daňovému orgánu v každom členskom štáte, v ktorom pôsobia. Výsledkom sú vysoké náklady na dodržiavanie právnych predpisov, administratívna záťaž a náročné prispôsobovania sa. Komplikovaný systém transferového oceňovania, ktorý sa v súčasnosti využíva pri vnútroskupinových transakciách, je mimoriadne nákladný a zaťažuje podniky pôsobiace v EÚ a môže viesť k nezhodám medzi daňovými správami členských štátov a dvojitému zdaneniu spoločností.

Okrem toho, ak by sa povolila konsolidácia ziskov a strát na úrovni EÚ, vďaka CCCTB by sa cezhraničné činnosti podnikov mohli zohľadňovať plnou mierou, čím by sa zabránilo nadmernému zdaňovaniu.

Je CCCTB prvým krokom k harmonizácii sadzieb dane?

Nie. CCCTB sa netýka sadzieb dane a Komisia nemá v úmysle harmonizovať daň z príjmov právnických osôb v členských štátoch. Členské štáty budú naďalej vykonávať svoju právomoc a určovať svoje sadzby dane z príjmov právnických osôb. V prípadoch, keď táto skutočnosť nepovedie k narušeniam, rozdiely v sadzbách môžu mať za následok na vnútornom trhu určitý stupeň daňovej súťaže. Vďaka CCCTB sa však vytvorí transparentnejšia situácia reálneho zdaňovania príjmov právnických osôb v členských štátoch, a teda spravodlivejšia hospodárska súťaž v EÚ. CCCTB takisto oveľa účinnejšie posilní celosvetovú konkurencieschopnosť EÚ než akékoľvek iné opatrenie súvisiace s jednotnými sadzbami dane z príjmov právnických osôb.

Existujú číselné údaje ako dôkazy výhod spojených s CCCTB?

Pre podniky pôsobiace v EÚ cezhranične CCCTB jednoznačne prinesie úspory pri čase a nákladoch na dodržiavanie právnych predpisov. Odhaduje sa, že súčasné náklady na dodržiavanie právnych predpisov by sa mohli znížiť o 7 %, čo zodpovedá úsporám vo výške 0,7 miliardy EUR v celej EÚ.

Hmatateľné výhody prinesie systém aj spoločnostiam plánujúcim expandovať do iných členských štátov. V súčasnosti sa náklady, ktoré veľká spoločnosť pri zakladaní novej dcérskej spoločnosti v inom členskom štáte vynaloží len na záležitosti súvisiace s daňami, pohybujú vo výške viac ako 140 000 EUR. Vďaka CCCTB by sa tieto náklady znížili o 87 000 EUR alebo 62 %. Stredne veľkým podnikom by mohli plynúť ešte väčšie výhody, keďže ich priemerné náklady súvisiace s daňami pri expandovaní v EÚ by mohli klesnúť z 120 000 EUR na 42 000 EUR (67 % pokles). Aj keby sa len 5 % MSP rozhodlo z tohto dôvodu pre expanziu, celkové úspory by predstavovali približne 1 miliardu EUR.

Okrem toho by možnosť vyrovnať straty podnikov v jednom členskom štáte oproti ziskom v inom členskom štáte EÚ na daňové účely (t. j. konsolidácia) mohla spoločnostiam v EÚ zabezpečiť dodatočné úspory vo výške až 1,3 miliardy EÚ.

Dá sa zhrnúť, že CCCTB by podnikom ušetril 0,7 miliardy EUR pri dodržiavaní právnych predpisov, 1 miliardu na znížených nákladoch pri expandovaní do zahraničia a 1,3 miliardy EUR prostredníctvom konsolidácie.

Prečo Komisia navrhla, aby bol CCCTB pre spoločnosti voliteľný?

CCCTB by bol voliteľný, a teda by si ho zvolili spoločnosti, ktoré by sa domnievali, že by skutočne mohli profitovať z harmonizovaného systému EÚ. Iné spoločnosti by mali právo naďalej postupovať podľa svojich vnútroštátnych systémov. Je to logická koncepcia, pretože spoločnosti, ktoré neplánujú expandovať do zahraničia, a zákonite budú vždy fungovať len v jednom daňovom systéme, by nemuseli zbytočne prechádzať na iný. Komisia sa takisto domnieva, že povinný CCCTB by nebol v súlade so zásadou subsidiarity, pretože by to znamenalo zavádzanie opatrení, ktoré by sa týkali činností ako na čisto domácej, tak aj na úrovni EÚ.

Prečo je konsolidácia dôležitou súčasťou tohto systému?

Konsolidácia je jedným z kľúčových aspektov CCCTB, pretože znamená úplné zohľadnenie cezhraničných činností, ktoré spoločnosti vyvíjajú v EÚ.

Napríklad v súčasnosti skupina môže započítať zisky jednej dcérskej spoločnosti v členskom štáte A oproti stratám inej dcérskej spoločnosti v rovnakom členskom štáte A a dospieť tak k výsledku čistého zisku alebo straty. Táto skupina však nemôže do tohto výpočtu zahrnúť straty, ktoré jej mohli vzniknúť v inom členskom štáte B. To znamená, že hoci straty skupiny v jednom členskom štáte boli väčšie ako zisky inde v EÚ (t. j. zaznamenala čistú stratu), napriek tomu musí zaplatiť daň v tých členských štátoch, kde dosiahla nejaký zisk. V súčasnosti neexistuje možnosť cezhraničnej kompenzácie. V systéme CCCTB by skupina mohla spočítať svoje zisky a straty zo všetkých dcérskych spoločností na celom území EÚ a výsledkom by bol údaj v čistom. Daň by sa potom zaplatila z čistého zisku z celého územia EÚ. Takáto úprava by sa niesla v duchu jednotného trhu.

Konsolidácia by rovnako odstránila aj potrebu komplexného systému transferového oceňovania, ktorý v súčasnosti platí pre cezhraničné vnútroskupinové transakcie. Vzhľadom na skutočnosť, že transferové oceňovanie je jedným z najkomplikovanejších a najnákladnejších aspektov zdaňovania príjmov spoločností, jeho odstránením by sa dosiahli nezanedbateľné výhody pre spoločnosti a skupiny v EÚ.

Ako dospela Komisia k vzorcu prisudzovania základu dane?

V systéme CCCTB sa stanovený základ dane rozdelí (prisúdi) medzi členské štáty, v ktorých spoločnosť pôsobí, na základe určeného vzorca prisúdenia základu dane. Tento vzorec je založený na troch rovnako vážených faktoroch:

  • Aktíva: Patrí sem všetok dlhodobý hmotný majetok vrátane budov, lietadiel a strojov. Náklady na výskum a vývoj, marketing a reklamu, ktoré spoločnosť vynaložila počas 6 rokov pred svojím vstupom do systému CCCTB, sa takisto budú zahŕňať ako zástupná hodnota za nehmotný majetok počas 5 rokov.

  • Práca: Vo faktore práca sa zohľadnia dva čiastkové faktory: z 50 % náklady na objem miezd a z 50 % počet zamestnancov.

  • Obrat: Počíta sa na základe toho, kam sa tovar zasiela/je určený. V prípade služieb ide o miesto, kde sa služba fyzicky poskytuje.

Príklad:

Spoločnosti A, B a C tvoria skupinu v systéme CCCTB. Konsolidovaný základ dane je 900.

Spoločnosť A má kapitál 100, mzdy 100, 1000 zamestnancov a obrat v členskom štáte A s hodnotou 10 000.

Spoločnosť B má kapitál 200, mzdy 200, 2000 zamestnancov a obrat v členskom štáte B s hodnotou 20 000.

Spoločnosť C má kapitál 300, mzdy 300, 3000 zamestnancov a obrat v členskom štáte C s hodnotou 30 000.

Výpočet je takýto:

Tretina z 900 pri kapitále: 100/600 pre A, 200/600 pre B a 300/600 pre C.

½ z tretiny z 900 na mzdy: 100/600 pre A, 200/600 pre B a 300/600 pre C.

½ z tretiny z 900 na zamestnancov: 1000/6000 pre A, 2000/6000 pre B a 3000/6000 pre C.

Tretina z 900 na obrat: 10 000/60 000 pre A, 20 000/60 000 pre B a 30 000/60 000 pre C.

Základ dane A = 50 + 25 + 25 + 50 = 150 – zdanený v členskom štáte A jeho sadzbou

Základ dane B = 100 + 100 + 50 + 50 = 300 – zdanený v členskom štáte B jeho sadzbou

Základ dane C = 150 + 150 + 75 + 75 = 450 – zdanený v členskom štáte C jeho sadzbou

Zisky spoločností vyplývajú z obratu, práce a aktív, a preto tieto tri kritériá tvoria vzorec prisúdenia základu dane. Tieto tri faktory znamenajú, že do vzorca sa dosadzujú už dostupné hodnoty, ktoré by bolo ťažké zmanipulovať a ktoré presne preukazujú, kde sa v podniku skutočne dosahuje zisk.

Akú úlohu pri výpočte základu dane hrá odpis? Aj ten sa v systéme bude harmonizovať a ak áno, ako?

Odpis je znižujúca sa hodnota majetku za čas, ktorý sa na daňové účely zohľadňuje ako odpočet. Napríklad, ak sa zakúpi prístroj za 100 000 EUR a o päť rokov neskôr sa predá za 20 000, jeho hodnota sa znížila o 80 000 EUR. Toto zníženie hodnoty nenastalo celé v piatom roku, dialo sa postupne každým rokom. Keď spoločnosť kúpi majetok, napríklad budovu alebo vozidlo, jej základ dane každý rok je jej príjem mínus náklady mínus odpis tohto majetku. Odhadovaný odpis majetku sa vzťahuje na očakávanú dobu, počas ktorej spoločnosť bude majetok používať, a na tomto základe spočíva odpočet zo základu dane každý rok.

V každom členskom štáte sú iné pravidlá odpisu. Niektoré sa rozhodli rozšíriť odpočet na dlhšie obdobie (napr. 5 % počas 20 rokov), iné odpočet stanovili na kratšie obdobie (napr. 20 % počas 5 rokov). Cieľom je rozložiť náklady na majetok na primeraný počet rokov a neskresľovať zisky, napríklad povolením odpočítať všetky náklady v prvom roku.

V systéme CCCTB bude jednotný súbor pravidiel odpisu (25 % počas 4 rokov) pre spoločnosti, ktoré si systém zvolili. Spoločnosti, ktoré CCCTB nezavedú, sa naďalej budú riadiť vnútroštátnymi pravidlami.

Aké výhody prinesie CCCTB pre MSP?

CCCTB otvára možnosť expandovať v EÚ aj tým MSP, ktoré to možno doteraz považovali za príliš nákladné alebo komplikované. MSP spravidla nemajú rovnaké zdroje (daňoví právnici, konzultanti a poradcovia) ako väčšie podniky, preto sú pre nich prekážky spojené s dodržiavaním rozličných pravidiel výpočtu základu dane v iných členských štátoch často neprekonateľné. CCCTB by MSP umožnil fungovať len v jednom daňovom systéme a vybavovať záležitosti s jednou daňovou správou tak, ako aj doteraz, a to aj v prípade, ak by sa rozhodli expandovať do iného členského štátu. Odhaduje sa, že náklady spojené so zdaňovaním stredne veľkého podniku, ktorý by expandoval v rámci EÚ, by sa v systéme CCCTB znížili o 67 %. Komisia vyvinula značné úsilie na to, aby zaručila dostatočnú dostupnosť navrhovaných nových pravidiel pre MSP, ako aj pre väčšie spoločnosti, aby boli jednoducho pochopiteľné a použiteľné.

Podporí CCCTB výskum a vývoj a inovačné spoločnosti?

Náklady na výskum a vývoj v rámci CCCTB upravujú veľkorysé pravidlá priaznivé pre inováciu: napríklad mzdy a výplaty výskumných pracovníkov sú úplne odpočítateľné v roku, keď vznikli (bez ohľadu na moment, keď sa sprístupnia výsledky výskumu) a je povolené okamžité 100 % odpočítanie výdavkov na budovy slúžiace na výskumné účely. Okrem toho sa pri všeobecnom pravidle odpisu vychádza z veľmi rýchleho technického pokroku, takže v prvých troch rokoch je odpočítateľných takmer 60 % nákladov. Táto metóda lepšie zodpovedá rýchlemu poklesu ekonomickej či technickej hodnoty dlhodobého majetku. Z celkového hľadiska CCCTB vytvára lepšie prostredie pre výskum a inovácie, než súčasné systémy zdaňovania príjmov právnických osôb v členských štátoch.

Viažu sa na zvolenie si systému CCCTB alebo jeho nezvolenie nejaké podmienky?

Áno. Spoločnosti, ktoré si CCCTB zvolia, musia postupovať podľa tohto systému minimálne počas piatich rokov (aby sa zabránilo situáciám, keď by zo systému vystúpili na účely daňového plánovania). Okrem toho sa v prílohe k návrhu uvádza zoznam rozličných kritérií, ktoré spoločnosť musí spĺňať na to, aby mohla do systému CCCTB vstúpiť (napr. druh pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb, ktorý sa na ňu musí v danom okamihu vzťahovať, druh spoločnosti...).

Bol by CCCTB k dispozícii aj pre spoločnosti z nečlenských štátov, ktoré sú usadené v Európe?

Áno. Spoločnosti z nečlenských štátov s pobočkami alebo dcérskymi spoločnosťami v jednom z členských štátov by si mohli na svoje činnosti v EÚ zvoliť systém CCCTB, pokiaľ by spĺňali rovnaké kritériá, aké sa vyžadujú od spoločností EÚ (pozri predchádzajúcu otázku).

Pomôže CCCTB pritiahnuť priame zahraničné investície?

CCCTB môže zvýšiť atraktívnosť EÚ na trhu pre zahraničných investorov. Napríklad, v súčasnosti spoločnosti pôsobiace v tretích krajinách, ako sú Spojené štáty alebo Čína, fungujú len v rámci jedného vnútroštátneho daňového systému. Naproti tomu existuje v Európskej únii 27 rôznych súborov pravidiel, v dôsledku čoho je systém príliš komplikovaný a vznikajú veľké náklady. Vďaka jednému súboru pravidiel daní z príjmov právnických osôb a systému jednotného kontaktného miesta na podávanie daňových priznaní by sa EÚ stala miestom oveľa jednoduchšieho investovania pre zahraničné firmy. Mnohé tretie krajiny už Komisii naznačili, že CCCTB by zvýšil príťažlivosť EÚ pre zahraničné investície.

Bude pri CCCTB iná sadzba dane než pri vnútroštátnom systéme zdaňovania?

Členské štáty naďalej budú rozhodovať o svojich sadzbách dane príjmov právnických osôb vrátanie sadzieb pre spoločnosti fungujúce v systéme CCCTB (keďže CCCTB sa týka len základu dane, nie daňovej sadzby). Členský štát by sa mohol rozhodnúť uplatňovať na CCCTB inú sadzbu, ak by sa výrazne líšil od jeho vnútroštátneho základu dane, a predmetný štát by chcel zachovať rovnakú reálnu sadzbu dane (t. j. skutočná výška zaplatenej dane, keď sa zohľadní sadzba, základ a rôzne odpočítateľné položky). Ak by napríklad CCCTB bol širším základom než je vnútroštátny základ dane, členské štáty by sa mohli rozhodnúť stanoviť nižšiu sadzbu pre CCCTB, aby zachovali rovnakú reálnu daňovú sadzbu. Ďalšou možnosťou je, že členské štáty prispôsobia svoje základy dane tak, aby boli v rozsahu CCCTB, aby sa oba základy mohli zdaňovať rovnakou sadzbou. Bude na každom členskom štáte, aby si vybral prístup, ktorý bude považovať za najlepší vzhľadom na svoje vnútroštátne potreby.

Bude fungovať nejaké ochranné opatrenie pre členské štáty, ktorým sa zaručí, že spoločnosti nebudú presúvať svoje aktíva tak, aby zo vzorca vyťažili čo najviac?

Návrh o CCCTB obsahuje prísne predpisy na zabránenie zneužitia systému, aby skupiny nemohli umelo presúvať svoje zisky z jedného členského štátu do druhého. Spoločnosti však naďalej budú môcť vykonávať svoje právo voľného pohybu a slobodu usadiť sa zo skutočných obchodných dôvodov (napr. postaviť novú továreň v inom členskom štáte), ako aj v súčasnosti.

Aké opatrenia proti zneužitiu systému návrh obsahuje?

Návrh obsahuje všeobecnú doložku o zabránení zneužitia, ktorá je v súlade s opatreniami, ktoré mnohé členské štáty už vykonávajú. Okrem toho obsahuje aj konkrétne opatrenia na zabránenie zneužitia, ako napríklad obmedzenú odpočítateľnosť úrokov v niektorých prípadoch a výnimku z oslobodenia zahraničných príjmov od dane v iných prípadoch.

Mohol by CCCTB prispieť k intenzívnejšej súťaži v daňovej oblasti?

Systém CCCTB vytvorí jednotný základe dane, čo znamená väčšiu transparentnosť, a teda by mal zaručiť, že súťaž bude prebiehať v oblasti reálnej sadzby dane, a nie v oblasti možných skrytých prvkov v rozličných základoch dane. Výsledkom by mala byť otvorenejšia a spravodlivejšia daňová súťaž. O sadzbách dane z príjmu právnických osôb by za svoje územie naďalej rozhodovali členské štáty. Bude na každom členskom štáte, aby si vybral prístup, ktorý bude najviac vyhovovať jeho vnútroštátnym rozpočtovým potrebám a kombinácii daňových stratégií.

Znamenal by CCCTB vo väčšine štátov rozšírenie základu dane?

Vo väčšine členských štátov1 by základ dane CCCTB bol širší ako súčasné vnútroštátne základy dane. V priemere je spoločný základ dane širší o 7,9%. Tento širší základ dane znamená, že členské štáty by nemali mať dôvod na obavy o udržateľnosť svojich daňových systémov z hľadiska vyrovnania rozpočtu (t. j. širší základ dane znižuje riziko fiškálnych strát).

Mohol by CCCTB viesť k väčšiemu zdaneniu spoločností, ak zisky vzniknú na trhoch s vyššími daňami?

CCCTB bude voliteľný systém. Ak spoločnosti budú presvedčené, že z neho nebudú mať prospech, nemusia si ho zvoliť. Veľká väčšina podnikov (80 %) však zavedenie CCCTB podporila, pretože vidia výhody, ktoré ponúka, predovšetkým aspekty zmenšenia administratívnej záťaže, nižších nákladov na dodržiavanie právnych predpisov a zabránenia sporom o transferovom oceňovaní (štúdia KPMG z roku 2007 „Harmonised corporate tax base – are European business for or against it? Pan-EU survey results investigating reactions to proposed Common Consolidated Corporate Tax base“, Jeff Wagland).

Je tento návrh je v súlade so zásadou subsidiarity?

Áno. CCCTB znamená odstraňovanie prekážok vnútorného trhu, aby podniky mohli vykonávať cezhraničné činnosti jednoduchšie a s menšími nákladmi. Úspešne sa môže realizovať len na úrovni EÚ. Spoločná koncepcia EÚ je potrebná na zavedenie spoločných pravidiel a systému „jednotného kontaktného miesta“ pre cezhraničné podniky. Niektoré z hlavných prvkov návrhu (napr. cezhraničné kompenzácie strát, prisudzovanie základu dane pomocou vzorca) by sa nedali dosiahnuť len na vnútroštátnej úrovni.

Aké sú ďalšie kroky?

K návrhu musí zaujať stanovisko Európsky parlament a následne ho musia prediskutovať a prijať členské štáty v Rade.

See also IP/11/319

1 :

Nevzťahuje sa na Estónsko, pretože to má daň z rozdelenia ziskov uplatniteľnú len na vyplatené dividendy a vymedzenie základu dane nie je potrebné.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site