Navigation path

Left navigation

Additional tools

MEMO/10/683

V Bruseli 15. decembra 2010

Európska iniciatíva občanov (EIO)

I. Všeobecné otázky a odpovede o európskej iniciatíve občanov

1. Čo sa hovorí v Lisabonskej zmluve o európskej iniciatíve občanov?

2. Existuje už možnosť predložiť iniciatívu občanov? Kedy bude možné organizovať prvé iniciatívy občanov?

3. Čo sa stane v prípadoch, ako bola posledná petícia organizácie Greenpeace? Možno túto petíciu predložiť znova, len čo sa začne uplatňovať nariadenie o iniciatíve občanov?

4. Aká je pridaná hodnota EIO?

5. Aký je rozdiel medzi EIO a petíciou?

6. Existujú iniciatívy občanov v rámci členských štátov?

7. Môže EIO rokovať so sídlom Európskeho parlamentu v Štrasburgu?

8. Budú môcť občania iniciovať revíziu zmlúv prostredníctvom EIO?

9. Môžu štátni príslušníci tretích krajín s bydliskom v EÚ podpísať EIO?

II. Otázky a odpovede o nariadení: ako bude EIO fungovať?

1. Kto môže organizovať iniciatívu?

2. Môžu sa aj organizácie stať organizátormi iniciatív občanov?

3. Zavedú sa ustanovenia o transparentnosti financovania?

4. Bude sa organizátorom EIO poskytovať nejaká forma financovania zo strany EÚ?

5. Ako sa občania dozvedia o prebiehajúcich iniciatívach?

6. Akým spôsobom bude Komisia overovať, že skupiny, ktoré organizujú iniciatívy, sú seriózne?

7. Ako Komisia zabráni extrémistom, aby používali tento nástroj ako platformu pre šírenie svojich názorov?

8. Aké požiadavky musí navrhovaná iniciatíva spĺňať, aby ju bolo možné zaregistrovať?

9. Aký jazyk budú musieť organizátori použiť, aby mohli zaregistrovať navrhovanú iniciatívu?

10. Bude Komisia zabezpečovať preklad navrhovaných iniciatív?

11. Ako sa potenciálni organizátori budú môcť presvedčiť, že ich myšlienka patrí do právomoci Komisie?

12. Komisia vždy tvrdila, že má záujem, aby sa etapa registrácie a etapa overovania prípustnosti uskutočnila v neskoršej fáze postupu. Prečo sa od tejto myšlienky upustilo?

13. Prečo sa uvádza, že signatári iniciatívy musia pochádzať zo štvrtiny členských štátov? Prečo nestačí len jeden štát?

14. Prečo sa ako limit minimálneho počtu vyhlásení o podpore na jeden členský štát používa násobok počtu členov Európskeho parlamentu?

15. Čo sa stane s vyhláseniami o podpore zozbieranými v členských štátoch, ktoré nedosiahnu minimálny limit?

16. Aký je požadovaný vek občanov oprávnených na podpis iniciatívy?

17. Musia sa občania zaregistrovať ako voliči, aby mohli podpísať iniciatívu?

18. Ak je občan štátnym príslušníkom jedného členského štátu a žije v inom členskom štáte, v ktorom členskom štáte sa započíta jeho vyhlásenie o podpore?

19. Bude možné, aby iniciatívu podpísali aj občania Únie, ktorí majú bydlisko mimo EÚ? Do ktorého členského štátu sa započítajú ich vyhlásenia o podpore?

20. Bude existovať možnosť podpísať EIO elektronicky?

21. Ako sa občania môžu uistiť, že elektronické podpisovanie iniciatívy je bezpečné?

22. Ako sa môžu občania, ktorí podporili iniciatívu, presvedčiť, že ich osobné údaje sa nepoužijú na žiadne iné účely?

23. Ako sa budú overovať vyhlásenia o podpore?

24. Ako bude Komisia reagovať na úspešné iniciatívy?

25. Čo sa stane, ak Komisia rozhodne, že nebude konať na základe iniciatívy občanov? Aké právo na nápravu majú občania?

26. Bude možné predložiť iniciatívu, ktorá je v rozpore s inou prebiehajúcou iniciatívou? Bude možné predložiť tú istú iniciatívu niekoľkokrát?

27. Prečo členské štáty potrebujú rok na uskutočnenie EIO?

28. Nevedie dohoda k tomu, že EIO je príliš byrokratická?

I. Všeobecné otázky a odpovede o európskej iniciatíve občanov

1. Čo sa hovorí v Lisabonskej zmluve o európskej iniciatíve občanov?

Lisabonskou zmluvou sa zavádza európska iniciatíva občanov. Ustanovuje sa v nej, že „najmenej jeden milión občanov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môže ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie“ (článok 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii).

V zmluve sa takisto ustanovuje, že postupy a podmienky potrebné na predloženie takejto iniciatívy občanov vrátane minimálneho počtu členských štátov, z ktorých musia občania pochádzať, sa ustanovia v nariadení, ktoré má prijať Európsky parlament a Rada na návrh Európskej komisie (článok 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článok 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Komisia prijala svoj návrh 31. marca 2010. Parlament a Rada teraz dospeli ku konečnej dohode o nariadení.

2. Existuje už možnosť predložiť iniciatívu občanov? Kedy bude možné organizovať prvé iniciatívy občanov?

Pravidlá na predkladanie iniciatívy občanov sa už dohodli, avšak v súlade s nariadením bude možné organizovať prvé iniciatívy občanov až po uplynutí jedného roku od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Pred začatím prvých iniciatív členské štáty potrebujú čas na prispôsobenie svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

3. Čo sa stane v prípadoch, ako bola posledná petícia organizácie Greenpeace? Možno túto petíciu predložiť znova, len čo sa začne uplatňovať nariadenie o iniciatíve občanov?

Petície, ako bola posledná petícia organizácie Greenpeace, sa nemôžu považovať za občiansku iniciatívu. Keďže v zmluve sa uvádza, že postupy a podmienky potrebné na predloženie iniciatívy občanov sa ustanovia v nariadení, ktoré prijme Európsky parlament a Rada, iniciatívy začaté skôr, ako sa nariadenie prijme a stane sa uplatniteľným, preto nie je možné považovať za „iniciatívy občanov“, ako sa uvádza v zmluve, pretože pravidlá a postupy ešte nie sú zavedené. Podpisy zozbierané pred dátumom uplatňovania nariadenia nie je možné použiť neskôr; v nariadení sa ustanovuje, že vyhlásenia o podpore možno zozbierať len po registrácii navrhovanej iniciatívy v Komisii, čo bude možné, až keď sa nariadenie stane uplatniteľným. Zatiaľ Komisia, samozrejme, dôkladne preskúma názory vyjadrené v petícii hnutia Greenpeace.

4. Aká je pridaná hodnota EIO?

Podľa Lisabonskej zmluvy sa bude fungovanie Európskej únie aj naďalej zakladať na „zastupiteľskej demokracii“ a európski občania budú priamo zastúpení na úrovni Únie v Európskom parlamente. Lisabonská zmluva tieto zásady náležite pripomína.

V súvislosti s EIO však nová zmluva rozširuje sféru verejnej diskusie, pričom umožňuje občanom, aby sa intenzívnejšie zapájali do demokratického života Únie prostredníctvom tohto nového nástroja „participatívnej demokracie“.

Zatiaľ čo Komisia si zachováva svoje právo na predkladanie návrhov, a preto nebude mať povinnosť predložiť návrh na základe iniciatívy občanov, je zaviazaná dôkladne preskúmať všetky iniciatívy, ktoré sú zahrnuté do rámca jej právomocí s cieľom posúdiť, či je nový návrh politiky vhodný.

Komisia je preto presvedčená, že tento nový nástroj bude znamenať veľmi pozitívny prínos nielen k európskej demokracii, ale takisto k tvorbe politiky EÚ.

5. Aký je rozdiel medzi EIO a petíciou?

Právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, ktoré už existovalo podľa predchádzajúcich zmlúv, sa podstatne odlišuje od novej iniciatívy občanov, ktorá sa zavádza v Lisabonskej zmluve. Petície môžu predkladať občania Únie, ako aj fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v členskom štáte, a to individuálne alebo v spojení s inými občanmi či osobami a musia sa týkať záležitostí, ktoré patria do oblastí činnosti Únie a ktoré ich priamo ovplyvňujú (napríklad sťažnosť). Preto sa nevyhnutne netýkajú nových politických návrhov. Petície sú adresované Európskemu parlamentu v jeho úlohe priameho zástupcu občanov na úrovni Únie.

Na druhej strane, iniciatíva občanov umožňuje najmenej jednému miliónu občanov, aby sa priamo obrátili na Komisiu s cieľom predložiť nové politické iniciatívy.

6. Existujú iniciatívy občanov v rámci členských štátov?

Iniciatívy občanov už existujú vo väčšine členských štátov na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Iniciatívy občanov na vnútroštátnej úrovni sú v týchto členských štátoch: Rakúsko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Holandsko. Regionálne iniciatívy občanov existujú v Rakúsku, Nemecku, Španielsku, vo Švédsku a v Holandsku. Miestne iniciatívy občanov možno nájsť v Belgicku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Luxembursku, Slovinsku, Španielsku a vo Švédsku. Iniciatívy občanov sa takisto vyskytujú mimo EÚ (Švajčiarsko, USA...). Tieto iniciatívy sa značne odlišujú, pokiaľ ide o ich rozsah, a vo všeobecnosti fungujú podľa rozdielnych postupov.

7. Môže EIO rokovať so sídlom Európskeho parlamentu v Štrasburgu?

Nie, predloženie návrhu, pokiaľ ide o túto záležitosť, nie je v právomoci Komisie. V nariadení sa ustanovuje, že navrhované iniciatívy občanov, ktoré zjavne nepatria do rámca právomoci Komisie predkladať návrhy právnych aktov Únie na účely vykonávania zmlúv, sa nezaregistrujú. Sídlo inštitúcií je stanovené na základe spoločnej dohody vlád členských štátov.

8. Budú môcť občania iniciovať revíziu zmlúv prostredníctvom EIO?

Nie. V súlade so zmluvou, a ako sa tiež uvádza v nariadení, iniciatívy občanov sa môžu týkať len návrhov v záležitostiach, v ktorých sa občania domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie.

9. Môžu štátni príslušníci tretích krajín s bydliskom v EÚ podpísať EIO?

Nie. V súlade so zmluvou, štátni príslušníci tretích krajín nemôžu podpisovať EIO. V zmluve sa vyslovene uvádza, že iniciatívu môžu podpísať iba občania, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov.

II. Otázky a odpovede o nariadení: ako bude EIO fungovať?

1. Kto môže organizovať iniciatívu?

Iniciatívy občanov môžu organizovať občianske výbory, ktoré pozostávajú z najmenej 7 občanov s bydliskom v najmenej 7 rôznych členských štátoch. Členmi občianskeho výboru sú občania Únie vo veku, ktorý ich oprávňuje hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu (18 rokov vo všetkých členských štátoch s výnimkou Rakúska, 16 rokov v Rakúsku). Budú musieť vymenovať jedného zástupcu a jedného náhradníka, ktorý bude mať mandát, aby mohol vystupovať a konať v mene občianskeho výboru v priebehu celého postupu. Členovia Európskeho parlamentu sa nemôžu brať do úvahy na účely dosiahnutia minimálneho počtu potrebného na vytvorenie občianskeho výboru.

2. Môžu sa aj organizácie stať organizátormi iniciatív občanov?

Organizácie nemôžu organizovať občianske iniciatívy. Napriek tomu, každý subjekt môže presadzovať alebo podporovať navrhované iniciatívy za predpokladu, že to robí úplne transparentne.

3. Zavedú sa ustanovenia o transparentnosti financovania?

V záujme transparentnosti a demokratickej zodpovednosti sa od organizátorov iniciatív bude vyžadovať, aby v priebehu celého postupu poskytovali pravidelné aktualizované informácie v súvislosti s organizáciami, ktoré podporujú iniciatívu, ako aj informácie o tom, ako sa iniciatívy financujú. Je to v záujme občanov, ktorí uvažujú o podpísaní iniciatívy; je to tiež v súlade s Európskou iniciatívou Komisie za transparentnosť.

4. Bude sa organizátorom EIO poskytovať nejaká forma financovania zo strany EÚ?

Na tento účel sa neplánujú žiadne finančné prostriedky EÚ.

5. Ako sa občania dozvedia o prebiehajúcich iniciatívach?

Všetky prebiehajúce iniciatívy sa zaregistrujú a zverejnia na internetovej stránke Komisie. Tento postup umožní sledovať prebiehajúce iniciatívy a poskytne nástroj na účely komunikácie a transparentnosti.

6. Akým spôsobom bude Komisia overovať, že skupiny, ktoré organizujú iniciatívy, sú seriózne?

V nariadení sa ustanovuje, že navrhované iniciatívy, ktoré zjavne nie sú seriózne (napríklad tie, ktoré sú neuvážené, urážajúce alebo popudzujúce), nebudú zaregistrované. Vzhľadom k tomu, že organizátorom iniciatívy občanov musí byť výbor občanov, počet neserióznych navrhovaných iniciatív by mal byť obmedzený.

7. Ako Komisia zabráni extrémistom, aby používali tento nástroj ako platformu pre šírenie svojich názorov?

V nariadení sa ustanovuje, že Komisia musí zamietnuť registráciu návrhov, ktoré budú zjavne odporovať hodnotám Únie, aby sa vyhla zverejňovaniu extrémistických názorov na internetovej stránke Komisie.

8. Aké požiadavky musí navrhovaná iniciatíva spĺňať, aby ju bolo možné zaregistrovať?

Organizátori iniciatívy musia požiadať o zaregistrovanie svojho návrhu v Komisii. V internetovom registri, ktorý sprístupní Komisia, budú musieť poskytnúť tieto informácie v jednom z úradných jazykov Únie:

názov navrhovanej iniciatívy občanov,

predmet,

opis cieľov návrhu, v súvislosti s ktorým sa Komisia vyzýva konať,

ustanovenia zmluvy, ktoré organizátori považujú za relevantné na účely navrhovanej akcie,

celé meno, poštovú adresu, štátnu príslušnosť a dátum narodenia siedmich členov občianskeho výboru, pričom sa osobitne uvedie aj ich zástupca a náhradník, ako aj ich e-mailové adresy,

všetky zdroje financovania a podpory.

Organizátori tiež môžu poskytnúť podrobnejšie informácie v prílohe vrátane návrhu legislatívneho textu.

Na základe týchto informácií Komisia zaregistruje navrhovanú iniciatívu za predpokladu, že podmienky uvedené v nariadení sú splnené, a to najmä skutočnosť, že navrhovaná iniciatíva patrí do rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv.

9. Aký jazyk budú musieť organizátori použiť, aby mohli zaregistrovať navrhovanú iniciatívu?

Organizátori môžu požiadať o registráciu iniciatívy v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie.

10. Bude Komisia zabezpečovať preklad navrhovaných iniciatív?

Nie. Organizátori budú zodpovední za preklad navrhovanej iniciatívy do jazykov, ktoré chcú. Po potvrdení registrácie v jednom úradnom jazyku budú mať organizátori možnosť požiadať o doplnenie ďalších úradných jazykov do registra. Komisia pred zaradením týchto jazykov do registra overí, či sa v nich nenachádzajú žiadne zjavné závažné nezrovnalosti v porovnaní s pôvodnou verziou názvu, predmetu a cieľov.

11. Ako sa potenciálni organizátori budú môcť presvedčiť, že ich myšlienka patrí do právomoci Komisie?

Komisia uvedie informácie o svojich právomociach na internetovej stránke iniciatívy občanov. Tieto informácie by mali potenciálnym organizátorom umožniť, aby zistili, či existuje ustanovenie zmluvy, ktoré umožňuje Komisii konať v príslušnej oblasti.

12. Komisia vždy tvrdila, že má záujem, aby sa etapa registrácie a etapa overovania prípustnosti uskutočnila v neskoršej fáze postupu. Prečo sa od tejto myšlienky upustilo?

Komisia chcela, aby sa overovanie prípustnosti vykonávalo po zozbieraní významného počtu vyhlásení o podpore, aby sa presvedčila, že organizátori to mysleli vážne, pokiaľ ide o ich vôľu zozbierať vyhlásenia o podpore, a už získali významnú podporu pre svoju navrhovanú iniciatívu, s cieľom predísť riziku zneužitia.

Parlament v priebehu diskusií navrhol myšlienku občianskeho výboru, aby tak reagoval na rovnakú obavu. Skutočne, tento výbor zložený z aspoň 7 občanov pochádzajúcich z aspoň 7 členských štátov zabezpečí, aby boli iniciatívy už od začiatku seriózne a mali skutočne európsky rozmer.

Komisia okrem toho nebude vydávať formálne rozhodnutie o prípustnosti, ako sa predpokladalo v jej návrhu, ale bude sa od nej vyžadovať, aby zaregistrovala navrhované iniciatívy len v prípade, že sú splnené podmienky stanovené v nariadení, najmä skutočnosť, že navrhované iniciatívy zjavne patria do rozsahu právomoci Komisie predkladať návrhy potrebných právnych aktov, ako sa uvádza v zmluvách.

13. Prečo sa uvádza, že signatári iniciatívy musia pochádzať zo štvrtiny členských štátov?

Je nevyhnutné stanoviť minimálny počet členských štátov, z ktorých musia občania pochádzať, s cieľom zabezpečiť, aby iniciatíva občanov odzrkadľovala záujem Únie, a vzhľadom na to, že v zmluve sa uvádza, že občania musia pochádzať „z významného počtu členských štátov“.

Počet, na ktorom sa dohodli Parlament a Rada, je 1/4 členských štátov, čo v súčasnosti predstavuje sedem štátov.

14. Prečo sa ako limit minimálneho počtu vyhlásení o podpore na jeden členský štát používa násobok počtu členov Európskeho parlamentu?

Vo svojej zelenej knihe Komisia navrhla, aby sa tento limit stanovil ako 0,2 % obyvateľov každého členského štátu. Mnohí respondenti, ktorí sa zúčastnili na konzultáciách o zelenej knihe, sa však domnievali, že 0,2 % obyvateľov predstavuje zbytočne vysoký limit na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie zastúpenia európskeho záujmu. Iní sa domnievali, že také percento nie je spravodlivé, pretože je omnoho ľahšie zozbierať vyhlásenia o podpore napríklad od 1 000 občanov (predstavujúcich 0,2 % obyvateľov) v Luxembursku ako od 160 000 občanov v Nemecku, a preto sa ľahšie počítajú malé členské štáty ako veľké.

Zvolený prístup preto zohľadňuje tieto dve obavy. V nariadení sa stanovuje pevne stanovený limit pre každý členský štát, ktorý je zostupne úmerný počtu obyvateľov každého štátu s minimálnym najnižším a najvyšším limitom.

S cieľom zabezpečiť, aby tieto limity vychádzali z objektívnych kritérií, zakladajú sa na násobku počtu členov Európskeho parlamentu zvolených v každom členskom štáte. Zvolený násobok je 750, aby vyjadroval požiadavky mnohých zainteresovaných strán stanoviť limit nižší ako 0,2 % obyvateľstva na jednej strane a zohľadňoval obavy, aby limit v malých štátoch nebol príliš nízky, na strane druhej.

Tento systém tak umožní úmerne nižší počet signatárov v prípade veľkých krajín a úmerne vyšší počet v prípade malých krajín.

Minimálny počet signatárov na jeden členský štát je uvedený v prílohe I k nariadeniu.

15. Čo sa stane s vyhláseniami o podpore zozbieranými v členských štátoch, ktoré nedosiahnu minimálny limit?

Tieto vyhlásenia o podpore sa samozrejme pripočítajú k celkovému počtu podpisov, ale príslušné členské štáty sa nezapočítajú do potrebnej štvrtiny členských štátov.

16. Aký je požadovaný vek občanov oprávnených na podpis iniciatívy?

Všetci občania Únie vo veku, ktorý ich oprávňuje hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, budú môcť podporiť iniciatívu. Znamená to minimálny vek 18 rokov vo všetkých členských štátoch s výnimkou Rakúska (16 rokov).

17. Musia sa občania zaregistrovať ako voliči, aby mohli podpísať iniciatívu?

Nie. Občania Únie len musia dovŕšiť vek, ktorý ich oprávňuje na účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

18. Ak je občan štátnym príslušníkom jedného členského štátu a žije v inom členskom štáte, v ktorom členskom štáte sa započíta jeho vyhlásenie o podpore?

Bude to závisieť od údajov, ktoré signatár poskytne, a teda od členského štátu, ktorý bude overovať jeho vyhlásenie o podpore. Ak poskytne potrebné údaje, ktoré zodpovedajú členskému štátu, v ktorom má bydlisko, započíta sa v členskom štáte bydliska. Podobne, ak poskytne potrebné údaje, ktoré zodpovedajú členskému štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, započíta sa v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom. Napríklad rakúsky štátny príslušník, ktorý žije v Estónsku, môže vyplniť formulár, ktorý sa overí v Estónsku, a preto sa aj započíta v Estónsku, pričom uvedie krstné meno, priezvisko, adresu, dátum a miesto narodenia a štátnu príslušnosť alebo vyplní formulár, ktorý sa overí a započíta v Rakúsku, a predchádzajúce údaje doplní o osobné identifikačné číslo zo zoznamu, ktorý Rakúsko akceptovalo a ktorý je k dispozícii v časti C prílohy III k nariadeniu.

V každom prípade občania môžu podpísať iniciatívu len raz.

19. Bude možné, aby iniciatívu podpísali aj občania Únie, ktorí majú bydlisko mimo EÚ? Do ktorého členského štátu sa započítajú ich vyhlásenia o podpore?

Možnosť, aby občania Únie, ktorí majú bydlisko mimo EÚ, podpísali iniciatívu, bude závisieť od členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi. Niektoré členské štáty v skutočnosti nie sú schopné overovať vyhlásenia o podpore od svojich štátnych príslušníkov, ktorí žijú mimo EÚ. V návrhu Komisie sa možnosť podpísať iniciatívu poskytovala všetkým občanom Únie, ktorí majú bydlisko mimo EÚ. Vzhľadom na nové požiadavky, ktoré si vyžiadali členské štáty, niektorí občania možno nebudú môcť podpísať iniciatívu. Tí občania, ktorí majú túto možnosť, sa budú započítavať v členskom štáte, ku ktorému majú štátnu príslušnosť.

20. Bude existovať možnosť podpísať EIO elektronicky?

Občania budú mať možnosť podpisovať iniciatívu elektronicky. Organizátori budú musieť vytvoriť elektronický systém zberu, ktorý bude v súlade s technickými a bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v nariadení. Komisia vypracuje technické normy a sprístupní voľný softvér, aby pomohla organizátorom pri vytváraní ich systémov.

21. Ako sa občania môžu uistiť, že elektronické podpisovanie iniciatívy je bezpečné?

Organizátori budú musieť v každom prípade (aj vtedy, keď organizátori použijú voľný softvér vytvorený Komisiou) pred začatím elektronického zberu požiadať o certifikáciu svojho elektronického systému zberu príslušný vnútroštátny orgán, kde budú uložené údaje. Vnútroštátne orgány overia, či bezpečnostné a technické vlastnosti ich elektronického systému zberu sú v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v nariadení. Týmto spôsobom sa zaistí, aby bolo podpisovanie bezpečné.

22. Ako sa môžu občania, ktorí podporili iniciatívu, presvedčiť, že ich osobné údaje sa nepoužijú na žiadne iné účely?

Nariadením sa zabezpečuje úplná ochrana údajov pri organizovaní iniciatívy občanov a prijímaní ďalších súvisiacich opatrení všetkými príslušnými aktérmi – organizátorom, členskými štátmi a Komisiou. Na spracovanie osobných údajov vykonávané na účely iniciatívy občanov sa vzťahujú platné právne predpisy o ochrane osobných údajov. Organizátori iniciatívy občanov budú ako kontrolóri údajov zodpovední za škodu, ktorú spôsobia v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, a podliehajú príslušným sankciám za porušenie nariadenia.

23. Ako sa budú overovať vyhlásenia o podpore?

Vo svojich vyhláseniach o podpore budú musieť občania vyplniť potrebné informácie podľa členského štátu, z ktorého pochádzajú (členského štátu, v ktorom majú bydlisko, alebo členského štátu, ku ktorému majú štátnu príslušnosť), pričom tieto informácie môžu zahŕňať ich krstné mená, priezviská, adresu, dátum a miesto narodenia, štátnu príslušnosť a v prípade niekoľkých štátov aj osobné identifikačné číslo. Niektoré členské štáty časť týchto informácií nevyžadujú (ako napríklad úplnú adresu, miesto alebo dátum narodenia). Podrobnosti o požadovaných údajoch sú k dispozícii v dvoch vzoroch vyhlásení o podpore obsiahnutých v prílohe III (časti A a B) nariadenia. Pokiaľ ide o členské štáty, ktoré vyžadujú osobné identifikačné číslo, zoznam dokumentov/čísel, ktoré každý z nich akceptoval, je uvedený v časti C prílohy III.

Organizátori budú musieť na tom istom formulári zozbierať len podpisy od signatárov, ktoré má overovať ten istý členský štát. Potom budú musieť zaslať tieto vyhlásenia o podpore vnútroštátnemu orgánu tohto členského štátu. Vnútroštátne orgány budú musieť následne vykonať príslušné kontroly s cieľom osvedčiť počet zozbieraných platných vyhlásení o podpore.

24. Ako bude Komisia reagovať na úspešné iniciatívy?

V dohode sa stanovuje, že Komisia bude mať lehotu tri mesiace na preskúmanie iniciatívy občanov, ktorá zozbierala potrebné vyhlásenia o podpore, ako sa vyžaduje v nariadení, ktoré jej iniciatíva predložila. Predtým ako Komisia uvedie svoje závery v oznámení, prijme organizátorov na príslušnej úrovni, aby mohli podrobne vysvetliť záležitosti, ktoré sú predmetom ich iniciatívy. V Európskom parlamente sa tiež zorganizuje verejné vypočutie.

25. Čo sa stane, ak Komisia rozhodne, že nebude konať na základe iniciatívy občanov? Aké právo na nápravu majú občania?

Iniciatíva občanov je iniciatíva, ktorej cieľom je zaradiť do programu určitú tému a preto neovplyvní právo Komisie na predkladanie návrhov. Bude však zaväzovať Komisiu, aby ako kolégium seriózne posúdila žiadosti predložené v rámci iniciatívy občanov. V prípade, že Komisia rozhodne, že nebude konať na základe iniciatívy občanov, jasne vysvetlí svoje dôvody. Táto politická analýza Komisie, pokiaľ ide o podstatu žiadosti, nemôže byť predmetom odvolacieho konania.

Naopak, voči rozhodnutiu o registrácii navrhovaných iniciatív, ktoré je založené na právnom zdôvodnení, je možné podať námietku. V prípade zamietnutia registrácie bude Komisia informovať organizátorov o dôvodoch a o všetkých možných súdnych a mimosúdnych opravných prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii.

26. Bude možné predložiť iniciatívu, ktorá je v rozpore s inou prebiehajúcou iniciatívou? Bude možné predložiť tú istú iniciatívu niekoľkokrát?

Nariadením sa neukladajú žiadne pravidlá, pokiaľ ide o opätovné predkladanie tých istých alebo podobných iniciatív občanov. Podobne, nariadením sa nebráni ani začatiu protichodných iniciatív.

27. Prečo členské štáty potrebujú rok na uskutočnenie EIO?

Mnohé členské štáty musia prispôsobiť svoje vnútroštátne právne predpisy, aby mohli vykonávať overovanie vyhlásení o podpore a/alebo zabezpečiť, aby organizátori podliehali príslušným sankciám za porušenie nariadenia.

28. Nevedie dohoda k tomu, že EIO je príliš byrokratická?

Iniciatíva občanov nebude podliehať zbytočným byrokratickým predpisom. Dohodnuté pravidlá umožňujú dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť, aby bol tento nástroj dôveryhodný, a potrebou zachovať jeho jednoduchú používateľnosť pre občanov.

Komisia má okrem toho v úmysle vypracovať komplexnú a prehľadnú príručku používateľa s cieľom uľahčiť pochopenie rôznych etáp postupu a v prípade potreby poskytne organizátorom pomoc.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website