Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

MEMO/10/627

V Bruseli 29. novembra 2010

Zmena klímy: otázky a odpovede o konferencii OSN o zmene klímy v Cancúne

1. Prečo je potrebná ďalšia konferencia o zmene klímy?

Zmluvné strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC)1 a Kjótskeho protokolu2 sa raz do roka stretávajú na vysokej úrovni, aby diskutovali o tom, ako podporiť medzinárodné opatrenia na boj proti zmene klímy. Mexiko je usporiadateľom tohtoročnej konferencie, ktorá sa koná v Cancúne v termíne od 29. novembra do 10. decembra. Bude to 16. „konferencia zmluvných strán“ (COP 16) UNFCCC a 6. „konferencia zmluvných strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán“ Kjótskeho protokolu (CMP 6).

Na konferencii v roku 2007, ktorá sa konala na Bali, sa začali rokovania s cieľom navrhnúť globálny režim boja proti zmene klímy na obdobie po roku 2012, keď sa skončí prvé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu. Tieto rokovania sa mali uzavrieť na kodanskej konferencii v decembri 2009, ukázalo sa však, že to nie je možné. Výsledkom kodanskej konferencie však bola Kodanská dohoda, ktorú podpísalo 140 krajín vrátane Európskej únie a jej členských štátov.

Rokovania o globálnom klimatickom režime po roku 2012 budú preto pokračovať v Cancúne. Svet potrebuje včasné globálne opatrenia, aby globálne otepľovanie bolo možné udržať na úrovni nižšej ako 2° C nad teplotou v období pred industrializáciou, čo sa podľa Kodanskej dohody považuje za nevyhnutné.

2. Čo je možné dosiahnuť na cancúnskej konferencii? Bude jej výsledkom globálny dohovor o klíme, ku ktorému sa v Kodani nedospelo?

EÚ bola pripravená dohodnúť sa v Kodani na ambicióznom, komplexnom a právne záväznom globálnom rámci boja proti zmene klímy a na toto je pripravená aj v Cancúne. Je však jasné, že viaceré ďalšie veľké ekonomiky nie sú.

Pre EÚ je preto dôležité, aby sa Cancún stal významným medzistupňom, na ktorom sa nájdu riešenia viacerých zásadných otázok, ktoré povedú k okamžitým opatreniam a čo najskôr priblížia svet k vytvoreniu globálneho a komplexného právne záväzného rámca. Balík rozhodnutí by mal vychádzať z Kjótskeho protokolu a mal by zahŕňať politické usmernenia uvedené v Kodanskej dohode. Opatrenia by mali nadväzovať na doterajší pokrok v rokovaniach a mali by sa v nich stanoviť niektoré základné prvky „architektúry“ budúceho globálneho klimatického režimu.

3. Čo znamená v tejto súvislosti „vyvážený“?

Rokovania o globálnom režime po roku 2012 sa konajú v dvoch súbežných líniách. Jedna sa týka dlhodobého opatrenia všetkých zmluvných strán UNFCCC vrátane USA, zatiaľ čo v rámci druhej sa diskutuje o budúcich cieľoch zníženia emisií a s nimi súvisiacich pravidlách pre rozvinuté krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami Kjótskeho protokolu.

Pre EÚ vyvážený balík rozhodnutí znamená balík, ktorý odzrkadľuje pokrok dosiahnutý pri riešení rôznych problémov jednotlivo v oboch líniách i v celkovom rámci a ktorý prihliada na záujmy všetkých zmluvných strán.

Vyvážený prístup znamená tiež definovať, ktoré opatrenia, najmä pokiaľ ide o zníženie emisií, uskutočnia všetky krajiny, a ako sa takéto opatrenia podporia.

4. Na ktoré otázky by sa cancúnsky balík rozhodnutí mal vzťahovať?

Rozsah cancúnskeho balíka je potrebné ešte dohodnúť. V prípade EÚ by rozhodnutia mali byť zamerané na viaceré špecifické otázky a mali by prispievať k vytvoreniu globálneho klimatického režimu po roku 2012. Niektoré rozhodnutia by mali viesť k okamžitým opatreniam na mieste v rámci boja proti zmene klímy, najmä v rozvojových krajinách.

Medzi otázky, ktorých riešenie v rámci vyváženého cancúnskeho balíka EÚ očakáva, patria:

  • zahrnutie záväzkov týkajúcich sa emisií prijatých v rámci kodanskej dohody do procesu OSN

  • pravidlá transparentnosti (monitorovanie, podávanie správ a overovanie – MRV)

  • reforma a rozšírenie mechanizmov trhu s uhlíkom

  • odlesňovanie v rozvojových krajinách

  • pravidlá zúčtovania emisií v lesnom hospodárstve pre rozvinuté krajiny

  • prispôsobenie sa zmene klímy

  • riadenie budúceho kodanského ekofondu na ochranu klímy

  • technologická spolupráca

  • budovanie kapacít pre rozvojové krajiny

  • emisie z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy

Informácie k týmto otázkam sa uvádzajú ďalej v bodoch 9 až 18.

5. Podporuje EÚ vytvorenie druhého záväzného obdobia v rámci Kjótskeho protokolu?

EÚ by uprednostnila, keby globálny klimatický rámec po roku 2012 mohol nadobudnúť formu jednotného nového právne záväzného nástroja zahŕňajúceho základné prvky Kjótskeho protokolu. Je však pripravená prijať výsledok založený na samostatných právnych nástrojoch pre každú z oboch línií rokovaní, pokiaľ tieto nástroje budú obsahovať konzistentné, porovnateľné a právne záväzné pravidlá. EÚ je ochotná uvažovať o druhom kjótskom záväznom období pod podmienkou, že bude súčasťou takéhoto „výsledku oboch línií“ zahŕňajúceho všetky veľké ekonomiky a za predpokladu, že nedostatky v protokole, ktoré oslabujú jeho environmentálnu integritu, budú uspokojivo vyriešené.

6. Za akých podmienok by EÚ súhlasila s druhým kjótskym záväzným obdobím?

Druhé kjótske záväzné obdobie by malo byť súčasťou globálneho a komplexného rámca, v ktorom sa všetky veľké ekonomiky zapájajú do prijímania opatrení na boj proti zmene klímy. Samotný Kjótsky protokol nezabráni nebezpečnej zmene klímy, pretože sa vzťahuje len na 30 % globálnych emisií a tento podiel sa v budúcnosti ešte zníži.

Existujúce nedostatky v Kjótskom protokole, ktoré oslabujú jeho environmentálnu integritu, by sa mali vyriešiť. Dva hlavné problémy spočívajú v tom, že zmluvné strany môžu prenášať nadbytočné emisie – známe ako jednotky prideleného množstva alebo tiež AAU – z prvého záväzného obdobia (pozri ďalej bod 19), a v pravidlách Kjótskeho protokolu pre zúčtovanie emisií z lesného hospodárstva (pozri ďalej bod 13). Ak by sa tieto nedostatky nevyriešili, znížil by sa vplyv záväzku rozvinutých krajín znížiť existujúce emisie v podstate na nulu, alebo by to dokonca viedlo k malému nárastu emisií.

Malo by sa pokročiť v reformovaní mechanizmu čistého rozvoja a stanovení nových mechanizmov trhu s uhlíkom (pozri ďalej bod 11).

7. Čo robí EÚ na zníženie svojich emisií skleníkových plynov?

EÚ uznáva, že rozvinuté krajiny majú povinnosť ujať sa vedenia v boji proti zmene klímy. Prijala záväzok, že sa stane vysoko energeticky úspornou, nízkouhlíkovou ekonomikou. Úspešne pracuje na znižovaní svojich emisií skleníkových plynov, ktoré sú zodpovedné asi za 11 % globálnych emisií (vrátane emisií z odlesňovania).

Čiastočne vďaka politikám a opatreniam zavedeným na úrovni EÚ a na úrovni jednotlivých štátov počas minulého desaťročia sa EÚ a jej 27 členských štátov nachádza na dobrej ceste k splneniu alebo dokonca k prekročeniu svojich záväzkov na zníženie emisií podľa Kjótskeho protokolu.

15 krajín EÚ, ktoré boli členskými štátmi v čase podpísania Kjótskeho protokolu, sa dohodlo, že znížia svoje spoločné emisie v období rokov 2008 – 2012 na 8 % pod úroveň zvoleného základného roka (vo väčšine prípadov to bol rok 1990). Do roku 2009 boli emisie nižšie takmer o 13 % a z prognóz budúcich emisií vyplýva, že by sa prípadne mohlo dosiahnuť až 14,2 % zníženie. 10 ďalších členských štátov EÚ, ktoré majú podľa Kjótskeho protokolu individuálne ciele zníženia 6 alebo 8 %, je tiež na dobrej ceste pri ich plnení.

EÚ prijala pre rok 2020 jednostranný záväzok, že zníži svoje emisie skleníkových plynov na 20 % pod úrovne roku 1990, a stanovila si tiež cieľ získavať 20 % svojej energie z obnoviteľných zdrojov. Je jediným regiónom na svete, ktorý na zabezpečenie splnenia svojich cieľov na rok 2020 zaviedol záväzné právne predpisy. EÚ poskytla aj podmienečnú ponuku, že navýši do roku 2020 zníženie emisií na 30 % pod úrovne roku 1990 v rámci globálnej a komplexnej dohody o klíme po roku 2012 a pod podmienkou, že sa ostatné veľké ekonomiky zaviažu prispieť primeraným dielom. EÚ situáciu znovu posúdi po cancúnskej konferencii vrátane možností posunu nad rámec 20 % zníženia do roku 2020.

Vedecké dôkazy naznačujú, že na zabránenie globálnemu otepleniu o viac než 2°C, bude potrebné znížiť globálne emisie do roku 2050 aspoň o polovicu ich úrovní v roku 1990. V tejto súvislosti a v súlade s povinnosťou rozvinutých krajín ujať sa vedenia si EÚ stanovila cieľ znížiť svoje emisie do roku 2050 o 80 – 95 % pod úrovne roku 1990. Plán vytyčujúci stratégiu na dosiahnutie tohto cieľa a ukončenie prechodu k nízkouhlíkovému hospodárstvu sa pripravuje a bude predstavený začiatkom roka 2011.

8. Akú finančnú podporu ponúka EÚ na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy?

EÚ je najväčším svetovým poskytovateľom finančnej pomoci rozvojovým krajinám. Každý rok poskytuje takmer 60 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP), čo je okolo 60 miliárd USD. V roku 2008 pomoc EÚ tvorila viac než 60 % celkovej ORP vzťahujúcej sa na zmenu klímy.

EÚ sa okrem svojej tradičnej rozvojovej pomoci zaviazala poskytnúť v priebehu troch rokov 2010 až 2012 7,2 miliardy EUR na financovanie „rýchleho štartu“ s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám prispôsobiť sa zmene klímy a znížiť emisie. Tento záväzok predstavuje takmer tretinu celkovej sumy skoro 30 miliárd USD na financovanie rýchleho štartu, prisľúbenej v rámci Kodanskej dohody rozvinutým svetom na roky 2010 – 2012.

V roku 2010 EÚ zabezpečila 2,2 miliardy zo 7,2 miliardy EUR na financovanie rýchleho štartu, ktoré poskytne do konca roka 2012. Na cancúnskej konferencii a potom vždy jedenkrát ročne predloží podrobnú a prehľadnú správu o plnení svojho záväzku financovania rýchleho štartu.

Rozvinuté krajiny sa v rámci Kodanskej dohody okrem toho spoločne zaviazali zabezpečiť 100 miliárd USD ročne na verejnú a súkromnú finančnú podporu pre rozvojové krajiny do roku 2020. EÚ je pripravená na takéto medzinárodné verejné financovanie prispieť primeraným dielom uvedenej sumy.

9. Prijatie ktorých rozhodnutí v súvislosti so znižovaním globálnych emisií skleníkových plynov očakáva EÚ v Cancúne?

V rámci Kodanskej dohody mnohé rozvinuté i rozvíjajúce sa krajiny vrátane EÚ (pozri bod 7) prijali záväzky na zníženie alebo obmedzenie svojich emisií skleníkových plynov do roku 2020. Tieto záväzky sú vítaným začiatkom, ale spoločne zďaleka nestačia na zníženie emisií v rozsahu potrebnom na to, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod úrovňou 2° C.

Vzhľadom na nezáväzný politický charakter Kodanskej dohody EÚ očakáva, že sa na cancúnskej konferencii prijmú rozhodnutia, ktoré „ukotvia“ tieto záväzky v procese rokovaní UNFCCC. V Cancúne by sa mali začať rokovania s cieľom vysvetliť nejasnosti obklopujúce niektoré záväzky, mala by sa získať podpora na ich plnenie a mali by sa zvážiť možnosti posilnenia spoločných ambícií pri súčasnom dodržaní stropu 2°C.

EÚ tiež očakáva, že v Cancúne sa prijmú rozhodnutia vo viacerých ďalších oblastiach, ktoré sú dôležité pre zníženie emisií, vrátane:

- reformy mechanizmu čistého rozvoja a dohody o stanovení nových mechanizmov trhu s uhlíkom (pozri bod 11),

- stanovenia operatívnej základne pre mechanizmus na zníženie emisií z odlesňovania tropických oblastí a degradácie lesov (pozri bod 12);

- revízie pravidiel zúčtovania emisií v lesnom hospodárstve pre rozvinuté krajiny (pozri bod 13)

- vytvorenia globálneho politického rámca pre zníženie emisií z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy (pozri bod 18).

10. O čom je potrebné v Cancúne rozhodnúť z hľadiska transparentnosti opatrení?

EÚ očakáva, že sa v Cancúne dosiahne jasný pokrok pri príprave dôkladnejšieho systému monitorovania, podávania správ a overovania (MRV). Umožnila by sa tým väčšia miera transparentnosti pri posudzovaní, či krajiny plnia svoje záväzky týkajúce sa emisií a či rozvinuté krajiny splnia svoje prísľuby, pokiaľ ide o poskytovanie dlhodobej finančnej pomoci rozvojovým krajinám. Umožnilo by to aj sledovanie celosvetového pokroku na ceste k dodržaniu stropu 2 °C. Zvýšená transparentnosť na základe dôraznejšieho systému MRV by pomohla zvýšiť dôveru medzi zmluvnými stranami a všeobecnejšie medzi severom a juhom.

Kodanská dohoda poskytuje usmernenia užitočné pre vytváranie posilneného systému MRV, je však potrebné ešte ich ďalej rozpracovať. V Cancúne by sa mali prijať rozhodnutia vytvárajúce rámec pre ucelený a vyvážený systém MRV a umožňujúce v priebehu budúceho roka vypracovať pre tento systém konečné usmernenia. V rámci zabezpečovania jednotného prístupu systém musí zohľadňovať aj odlišné povinnosti a schopnosti rozvinutých a rozvojových krajín a prihliadať na odlišný charakter ich záväzkov.

V tejto súvislosti bude potrebné, aby všetky krajiny zlepšili úroveň poskytovania informácií na základe existujúceho systému pravidelných „národných hlásení“, ale diferencovaným spôsobom. Informácie, ktoré poskytujú rozvinuté krajiny, sa už podrobujú dôkladnému medzinárodnému procesu „preskúmania“, ako doplnok k tomu a v súlade s Kodanskou dohodou v Cancúne bude potrebné sfunkčniť a uľahčiť proces „medzinárodnej konzultácie a analýzy“ informácií, ktoré budú poskytovať rozvojové krajiny.

Celkove by systém MRV mal zabezpečovať spoločný rámec pre prísne, stabilné a transparentné započítavanie záväzkov, v ktorom si všetky krajiny vymieňajú informácie, učia sa jedna od druhej a budujú si vzájomnú dôveru.

11. O čom by sa malo v Cancúne rozhodovať v súvislosti s mechanizmami trhu s uhlíkom?

Mechanizmy trhu s uhlíkom sú dôležitými nástrojmi nákladovo účinného znižovania emisií skleníkových plynov, mobilizovania finančných prostriedkov zo súkromného sektora a smerovania investícií do nízkouhlíkových technológií.

EÚ očakáva, že v Cancúne sa pokročí v procese reformovania mechanizmu čistého rozvoja (MČR) Kjótskeho protokolu, aby sa zlepšila jeho environmentálna integrita, účinnosť a riadenie a regionálna distribúcia projektov MČR v rozvojovom svete.

V Cancúne by sa tiež mal poskytnúť základ pre prípravu nových, širších mechanizmov trhov s uhlíkom určených pre hospodársky vyspelé rozvíjajúce sa krajiny a pre uznanie ich emisných kreditov. Tento základ by mohol zahŕňať podporu pilotných programov. Nové mechanizmy by mohli zahŕňať celé ekonomické sektory – „sektorové mechanizmy“ – alebo by mohli existovať iné typy trhových mechanizmov, ktoré idú nad rámec prístupu MČR na základe jednotlivých projektov kompenzovania emisií v rozvinutých krajinách úsporami emisií v rozvojových krajinách.

12. Čo by sa malo v Cancúne urobiť v súvislosti s odlesňovaním tropických oblastí?

Odlesňovanie a degradácia v tropických oblastiach sú zodpovedné za približne 15 – 20 % globálnych emisií skleníkových plynov. Existuje medzinárodný konsenzus, že táto situácia sa musí riešiť prostredníctvom programu znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách (známeho ako program „REDD“), pri súčasnej podpore ochrany, udržateľného lesného hospodárstva a zlepšovania schopnosti lesa uchovávať uhlík („REDD+“).

V Kodanskej dohode sa vyzýva na zriadenie „mechanizmu REDD+“ s cieľom umožniť mobilizáciu finančných prostriedkov z rozvinutých krajín. EÚ očakáva, že v rámci vyváženého balíka sa v Cancúne prijme rozhodnutie na sfunkčnenie tohto mechanizmu. Malo by sa to dosiahnuť rýchlym vypracovaním adekvátnych pravidiel, usmernení, cieľov a foriem opatrení v rámci REDD+, ktoré zabezpečia environmentálnu integritu mechanizmu.

Mali by sa stanoviť ciele, a to znížiť do roku 2020 celkové odlesňovanie tropických oblastí najmenej o polovicu súčasných úrovní a najneskôr do roku 2030 úplne zastaviť globálny úbytok lesnej pokrývky. Rozhodnutia musia tiež chrániť biodiverzitu tropických lesov, zabezpečiť zainteresovaným stranám spravodlivé podieľanie sa na prínosoch, uznávať práva a znalosti domorodých obyvateľov a miestnych komunít a zlepšovať riadiace štruktúry v lesnom hospodárstve.

Z 2,2 miliardy EUR na financovanie „rýchleho štartu“, ktoré EÚ zmobilizovala v roku 2010, 362 miliónov bolo vyčlenených na podporu aktivít v rámci REDD+ v rozvojových krajinách.

13. Čo sa očakáva v súvislosti s pravidlami zúčtovania emisií v lesnom hospodárstve v rozvinutých krajinách?

Lesy sú obrovskými zásobárňami uhlíka. Oxid uhličitý (CO2) prirodzene emitujú do atmosféry, a zároveň ho odtiaľ absorbujú (odstraňujú).

Podľa Kjótskeho protokolu rozvinuté krajiny musia započítavať emisie a záchyty v súvislosti s aktivitami v oblasti zalesňovania/opätovného zalesňovania a odlesňovania do svojich emisných cieľov. Môžu si však vybrať, či budú alebo nebudú započítavať emisie a záchyty vyplývajúce z „lesného hospodárstva“, t. j. hospodárskych činností, ako napríklad rúbanie a opätovné sadenie stromov na pôde, ktorá bola zalesnená pred rokom 1990 a zostala dodnes zalesnená. Charakter dobrovoľnosti tohto pravidla a spôsob, akým sa zúčtovanie vykonáva, je slabou stránkou protokolu, môže znižovať praktický dopad cieľov znižovania emisií a málo motivuje krajiny k zvyšovaniu absorpcie CO2 ich lesmi.

EÚ podporuje sprísnenie spôsobu vykonávania zúčtovania v lesnom hospodárstve s cieľom zvýšiť jeho environmentálnu integritu a lepšie motivovať k znižovaniu emisií. Európa tiež chce, aby zúčtovanie emisií a záchytov z lesného hospodárstva bolo pre rozvinuté krajiny v režime po roku 2012 povinné za predpokladu, že sa im poskytne určitá voľnosť v tom, ako to majú urobiť.

Rokovania v rámci Kjótskeho protokolu výrazne pokročili v oblasti revízie pravidiel zúčtovania v lesnom hospodárstve v rámci širšieho súboru pravidiel zúčtovania emisií z využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva („LULUCF“). EÚ očakáva, že v Cancúne sa dosiahne dohoda o nových pravidlách LULUCF.

14. Aké rozhodnutia by sa mali v Cancúne prijať v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy?

Každá krajina sa musí prispôsobiť zmene klímy. Pre najchudobnejšie a najzraniteľnejšie krajiny to však predstavuje obzvlášť veľkú výzvu. V Cancúne by sa v rámci vyváženého balíka malo rozhodnúť o vytvorení rámca pre medzinárodnú spoluprácu na posilnenie vnútroštátnych opatrení v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy. Určenie priorít, potrieb a opatrení podľa adaptačného rámca by si mali riadiť samotné krajiny.

V cancúnskom rozhodnutí by mali byť vytýčené usmerňujúce zásady tohto rámca. Mala by sa ním tiež zabezpečiť potrebná finančná pomoc na prispôsobenie a prostriedky monitorovania a kontroly vykonávania adaptačných opatrení. V rozhodnutí by sa mala zohľadniť naliehavosť a význam podpory prispôsobenia sa, pričom by sa mali uprednostniť obzvlášť zraniteľné krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, malé ostrovné rozvojové štáty a krajiny v Afrike ohrozované suchom, dezertifikáciou a povodňami.

V roku 2010 EÚ poskytla 735 miliónov EUR v rámci financovania rýchleho štartu na aktivity súvisiace s adaptáciou v rozvojových krajinách.

15. O čom je potrebné v Cancúne rozhodnúť v súvislosti s kodanským ekofondom na ochranu klímy?

V rámci Kodanskej dohody sa prijalo rozhodnutie zriadiť „kodanský ekofond na ochranu klímy“. Fond bude podporovať projekty, programy, politiky a iné aktivity v rozvojových krajinách týkajúce sa znižovania emisií (vrátane boja proti odlesňovaniu), prispôsobovania sa, budovania kapacít a rozvoja a prenosu technológií. Bude zriadený ako prevádzková jednotka finančného mechanizmu UNFCCC.

EÚ očakáva, že v rámci vyváženého balíka sa v Cancúne dosiahne dohoda o hlavných zásadách týkajúcich sa riadenia fondu. EÚ podporuje začatie procesu zriaďovania fondu s cieľom uviesť ho do prevádzky na ďalšej konferencii OSN o zmene klímy koncom roku 2011.

16. O čom by sa v Cancúne malo rozhodnúť v súvislosti s technológiami?

Potrebné je urýchliť rozvoj, šírenie a využívanie technológií pomáhajúcich spoločnosti prispôsobiť sa zmene klímy a znížiť emisie skleníkových plynov. Z tohto dôvodu sa v Kodanskej dohode predpokladá zriadenie mechanizmu pre technológie.

EÚ očakáva , že v rámci vyváženého balíka sa na cancúnskej konferencii prijme rozhodnutie zriadiť tento mechanizmus a čo najskôr zabezpečiť jeho funkčnosť. Mechanizmus by mal pozostávať z:

  • centra klimatických technológií a siete pomáhajúcej rozvojovým krajinám pri budovaní ich schopnosti vypracúvať stratégie a projekty a uľahčujúcej výskum a výmenu poznatkov a

  • výkonného výboru pre technológie posudzujúceho priority, nedostatky a potreby v oblasti technológií a poskytujúceho poradenstvo a odporúčania pre konferenciu zmluvných strán.

17. Čo by sa malo v Cancúne urobiť v súvislosti s budovaním kapacít?

EÚ uznáva, že rozvojové krajiny, najmä tie najchudobnejšie, potrebujú pomoc v mnohých oblastiach, aby si mohli vybudovať kapacity na prispôsobenie sa zmene klímy a na zníženie emisií. EÚ poskytuje finančnú pomoc na budovanie kapacít prostredníctvom svojej oficiálnej rozvojovej pomoci a financovania rýchleho štartu (pozri bod 8).

EÚ očakáva , že v rámci vyváženého balíka sa uzná význam budovania kapacít a jeho prierezového charakteru.

18. Čo sa očakáva v súvislosti s emisiami skleníkových plynov z leteckej a námornej dopravy?

Medzinárodná letecká doprava a námorná doprava sú dva najrýchlejšie rastúce zdroje emisií skleníkových plynov. Spoločne zodpovedajú za viac než 4 % globálnych emisií, ale emisie z týchto sektorov sa doteraz náležite neriešili.

Zodpovednosť za tieto dva sektory majú medzinárodné organizácie, a to Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) a Medzinárodná námorná organizácia (IMO). EÚ očakáva, že cancúnska konferencia vyšle silný politický signál týmto organizáciám, aby vypracovali globálny politický rámec na zníženie emisií z týchto sektorov v súlade s udržaním globálneho oteplenia pod úrovňou 2 °C.

19. Čo by sa malo v Cancúne robiť v súvislosti s nadbytočnými emisiami rozvinutých krajín?

V rámci Kjótskeho protokolu boli určitým krajinám strednej a východnej Európy, najmä Rusku a Ukrajine, pridelené emisné kvóty na vyššej úrovni, než potrebovali. Protokol im umožňuje preniesť nadbytočné kvóty, známe ako jednotky prideleného množstva (AAU), aby ich mohli využiť v druhom období záväzku po roku 2012. Vytvoril sa značný nadbytok – odhaduje za, že sa rovná 10 – 11 miliardám ton oxidu uhličitého (CO2) alebo viac než dvojnásobku celkových ročných emisií EÚ. Tento nadbytok predstavuje najväčšiu hrozbu pre environmentálnu integritu klimatického rámca po roku 2012; ak sa by sa využil, spôsobilo by to anulovanie značnej časti zníženia emisií, na ktoré sa zmluvné strany zaviazali.

Možno sa v Cancúne nepodarí vyriešiť túto otázku, ale EÚ očakáva, že sa na konferencii uzná jej význam a že sa pokročí v hľadaní možností náležitého hospodárenia s týmto nadbytkom. Musí sa postupovať spravodlivo, aby sa zabránilo rozdielom medzi členskými a nečlenskými krajinami EÚ.

20. Kto bude v Cancúne rokovať za Európsku úniu?

Ako organizácia regionálnej ekonomickej integrácie je Európska únia zmluvnou stranou UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Každý z jej 27 členských štátov je takisto samostatnou zmluvnou stranou.

O zodpovednosť za vedenie rokovaní v Cancúne v mene Európskej únie a jej 27 členských štátov sa delia Belgicko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie, a Európska komisia. Vedením rokovaní za EÚ o špecifických otázkach však boli poverení zástupcovia z niekoľkých členských štátov, ktorí preto budú počas rokovaní o týchto otázkach hovoriť v mene EÚ.

Belgické predsedníctvo zabezpečí, aby pozícia EÚ bola natoľko koordinovaná, že EÚ „bude hovoriť jedným hlasom“, aj keď jej posolstvo budú sprostredkúvať rôzni ľudia.

1 :

Dohovor UNFCCC má v súčasnosti 194 zmluvných strán vrátane EÚ a všetkých členských štátov EÚ.

2 :

Kjótsky protokol má v súčasnosti 192 zmluvných strán vrátane EÚ a všetkých členských štátov EÚ. Hlavný rozdiel oproti UNFCCC spočíva v tom, že Spojené štáty Kjótsky protokol neratifikovali.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site