Navigation path

Left navigation

Additional tools

Digitálna agenda: Opatrenia Komisie na zavedenie rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia v Európe – čo to znamená pre mňa?

European Commission - MEMO/10/426   20/09/2010

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/10/426

V Bruseli, 20. septembra 2010

Digitálna agenda: Opatrenia Komisie na zavedenie rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia v Európe – čo to znamená pre mňa?

(pozri aj IP/10/1142, MEMO/10/424, MEMO/10/425 a MEMO/10/427)

Európska komisia dnes prijala tri doplnkové opatrenia s cieľom uľahčiť zavedenie a rozšírenie rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových služieb v EÚ. Umožniť všetkým občanom a podnikom v EÚ prístup k rýchlemu a ultrarýchlemu širokopásmovému pripojeniu na internet je jedným z kľúčových cieľov Digitálnej agendy pre Európu, ktorá je plánom EÚ na maximalizáciu spoločenského a hospodárskeho vplyvu informačných a komunikačných technológií (pozri IP/10/581, MEMO/10/199 a MEMO/10/200) a stratégie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020 (pozri IP/10/225). Opatrenia, ktoré boli dnes prezentované, predstavujú spoločnú regulačnú koncepciu prístupu k novým vysokorýchlostným optickým sieťam. Navrhuje sa v nich 5 ročný program politiky rádiového frekvenčného spektra, ktorým sa, okrem iného, zabezpečí dostupnosť spektra pre bezdrôtové široké pásmo. Takisto sa v nich načrtávajú možnosti, ako čo najlepšie podnietiť súkromné a verejné investície do rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí. Praktické príklady toho, aký prospech z týchto opatrení môžu mať občania a podniky, sú uvedené v nasledujúcej časti.

Spotrebitelia – digitálny svet na dosah

Cieľom balíka opatrení zameraných na široké pásmo je zabezpečiť ľuďom prístup k veľmi rýchlemu internetu, vďaka ktorému budú môcť nakupovať, tvoriť, vzdelávať sa, nadväzovať a pestovať spoločenské kontakty a zaujímať postoje v online prostredí a v plnej miere sa tak zapájať do súčasnej digitálnej spoločnosti. V súčasnosti sa ešte príliš veľa Európanov nachádza v „pomalom prúde“ internetu, pretože nemajú prístup k vysokorýchlostným internetovým pripojeniam.

Rýchlosť pripojenia vyššia ako 50 Mbps (megabitov za sekundu) napríklad umožňuje lekárske vyšetrenia a určovanie diagnóz na diaľku. Týmto spôsobom by sa mohla pre pacientov zabezpečiť celosvetovo najlepšia diagnostika, bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzajú, ako aj nepretržitá podpora na diaľku zdravotníckemu personálu poskytujúcemu starostlivosť slabým alebo chorým ľuďom žijúcim doma.

Vďaka návrhu koordinovať rádiové frekvenčné spektrum na celom území EÚ by sa zabezpečil rast inovačných bezdrôtových širokopásmových služieb okrem iného vo vidieckych oblastiach (v miestach, kde pevné vysokorýchlostné širokopásmové služby nemusia byť z hospodárskeho hľadiska zrealizovateľné). Spotrebitelia by tak získali celkom nový rozmer výberu na internete. Okrem toho sa bezdrôtové služby môžu prispôsobiť osobným potrebám jednotlivých používateľov - to nie je len veľkou výhodou, ale umožňuje to napríklad aj ponuku bezpečnejšieho spôsobu online platieb. Sú dostupné kdekoľvek a kedykoľvek a prinášajú jednoduché praktické výhody – či už informácie o odchode autobusov, diaľkové zapnutie kúrenia pred príchodom domov, alebo miestne mapy spolu s informáciami o všetkých službách v danej oblasti.

Odporúčanie Komisie o NGA podnieti potrebné investície do vysokorýchlostných optických sietí, pretože zabezpečuje regulačnú istotu pre telekomunikačných operátorov. Vytvára primeranú rovnováhu medzi potrebou podporovať investície a potrebou zachovať hospodársku súťaž, vďaka čomu občania získajú prístup k rýchlym a veľmi rýchlym internetovým službám za konkurencieschopné ceny.

Ľudia vo vidieckych a vzdialených oblastiach – spájanie komunít

Jedným z cieľov digitálnej agendy je do roku 2013 sprístupniť základný širokopásmový internet pre všetkých občanov EÚ vrátane obyvateľov izolovaných oblastí a zabezpečiť, aby do roku 2020 všetci Európania mali prístup k internetu s vyššou rýchlosťou (30 Mbps alebo viac). Vysoké náklady na budovanie nových infraštruktúr v kombinácii s nižším dopytom však môžu odrádzať telekomunikačné spoločnosti od inštalácie potrebných širokopásmových infraštruktúr, a to predovšetkým v tomto finančne náročnom období.

Programom politiky rádiového frekvenčného spektra, ktorý navrhla Komisia, by sa zabezpečilo aj to, aby časť digitálnej dividendy – rádiových frekvencií, ktoré sa uvoľňujú v dôsledku prechodu z analógového na digitálne vysielanie – mohla byť použitá pre bezdrôtové širokopásmové technológie. Je to mimoriadne dôležité najmä preto, lebo bezdrôtové široké pásmo môže sprístupniť vysokorýchlostné pripojenie obyvateľom odľahlých a iných oblastí, kde z hospodárskeho hľadiska nie je zavedenie pevnej siete reálne.

Komisia žiada členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a rýchlejšie udeľovali operátorom licencie na používanie tých frekvenčných pásiem, ktoré sa na úrovni EÚ už harmonizovali na používanie bezdrôtového širokého pásma, a do roku 2013 preň sprístupnili aj pásmo 800 MHz.

V neposlednom rade oznámenie o širokom pásme ponúka prehľad možností, ako čo najlepšie podnietiť súkromné a verejné investície do rýchlych a ultrarýchlych sietí, okrem iného prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ a Európskej investičnej banky.

Malé a stredné podniky – rýchlejší prístup k „internetovému oblaku“

Mnohé MSP si nemôžu z finančného hľadiska dovoliť vysoké náklady na niektoré obchodné softvérové aplikácie, čo znamená, že im unikajú výhody zo zvýšenej produktivity, ktorú by im tieto aplikácie umožnili.

Vysokorýchlostné širokopásmové pripojenia by MSP umožnili pripojiť sa na služby „internetového oblaku“. Sú to aplikácie alebo nástroje uložené na internetovom serveri a podnik k nim má prístup v prípade potreby. Táto možnosť je z hľadiska nákladov často oveľa výhodnejšia ako prípady, keď si spoločnosť kúpi drahý softvér, ktorý využíva len príležitostne.

Podniky potrebujú zaručenú väčšiu šírku pásma, rýchlosť, spoľahlivosť a bezpečnosť pripojenia novej generácie, aby mohli naplno využívať možnosti služieb „internetového oblaku“.

Komisia sa ďalej v rámci digitálnej agendy pre Európu zaviazala vypracovať stratégiu EÚ pre oblasť služieb „internetového oblaku“, predovšetkým pre oblasť verejnej správy a pre vedu.

Telekomunikační operátori – podpora investícií a sprístupnenie sietí pre tradičných a alternatívnych operátorov

Podľa odhadov Komisie by súkromný a verejný sektor mali investovať 180 až 270 miliárd EUR s cieľom zabezpečiť, aby minimálne polovica všetkých domácností v EÚ do roku 2020 mala širokopásmové pripojenie s rýchlosťou 100 Mbps a viac. Veľký podiel týchto prostriedkov by predstavoval investície do optických sietí. Tie by mali doplniť alebo nahradiť bežné medené siete, ktoré ponúkajú len obmedzenú rýchlosť pripojenia k internetu.

Nové odporúčanie Komisie o prístupových sieťach novej generácie opisuje, ako by vnútroštátne telekomunikačné regulačné orgány mali regulovať prístup k ultrarýchlym optickým sieťam, pričom by mali zaistiť primeranú rovnováhu medzi potrebou podporovať investície a potrebou zachovať hospodársku súťaž.

Podľa článku 19 rámcovej smernice o telekomunikáciách (2002/21/ES) sú vnútroštátne regulačné orgány povinné „v maximálnej miere zohľadniť odporúčanie, ktoré vydá Komisia, a zdôvodniť akúkoľvek odchýlku od neho“. Odporúčanie zabezpečuje rovnako pre etablovaných aj pre nových telekomunikačných operátorov na celom území EÚ regulačnú istotu, a vytvára tak stabilný priestor pre investície.

Napríklad pri určovaní cien prístupu na základe nákladov pre spoločnosti s dominantným postavením na vnútroštátnych trhoch so široký pásmom budú regulačné orgány musieť zohľadniť veľké riziko, ktoré podstúpili spoločnosti investujúce vysoké sumy do optických sietí, najčastejšie v podobe rizikovej prémie.

Komisia by takisto chcela zabezpečiť, aby alternatívni operátori mali prístup a stimuly, ktoré potrebujú na to, aby sa zapojili do hospodárskej súťaže na trhu so širokým pásmom. Na základe odporúčania by sa novým aktérom na trhu mal poskytnúť primeraný prístup k novej optickej infraštruktúre, vďaka čomu sa zachová hospodárska súťaž na trhu s NGA. Alternatívni operátori tak budú mať možnosť etablovať sa na trhu a postupne investovať do svojej vlastnej infraštruktúry. Odporúčanie ponecháva vnútroštátnym regulačným orgánom dostatočný priestor na podporu spravodlivého vstupu na trh a hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre.

Komisia ďalej poukázala aj na to, že regulačné orgány môžu pri riešení rozdielov na trhu v mestských a vidieckych oblastiach postupovať flexibilne. Napríklad v prípadoch, keď je hospodárska súťaž intenzívna alebo sa zmení dynamika trhu, vnútroštátne regulačné orgány môžu pozmeniť či zrušiť svoje regulačné opatrenia tak, aby zodpovedali novým okolnostiam.

V neposlednom rade sa v odporúčaní dôrazne podporujú úpravy týkajúce sa spoločných investícií do sietí NGA a povoľujú sa nižšie ceny za prístup k uvoľneným optickým účastníckym vedeniam výmenou za vopred dohodnuté dlhodobé záväzky alebo zmluvy o objeme odberu.

Regióny – ako čo najlepšie využívať finančné prostriedky EÚ

Štrukturálne fondy Európskej únie určené na rozvoj vidieka sú k dispozícii aj na podporu vytvárania širokopásmovej infraštruktúry a zavádzania internetu v rôznych regiónoch EÚ. Napríklad za finančné obdobie 2007 – 2013 štrukturálnych fondov EÚ sa pridelila celková suma 2,3 miliárd EUR na investície do širokopásmovej infraštruktúry a 12,9 miliárd EUR na služby informačnej spoločnosti. Ďalších 360 miliónov EUR na financovanie širokého pásma sa pridelilo z Fondu pre rozvoj vidieka. Stalo sa tak v súlade s minuloročným objasnením pravidiel o štátnej pomoci v súvislosti s verejným financovaním zavádzania širokého pásma, na základe ktorého vnútroštátne a regionálne orgány získali náležitú istotu, aby mohli začať plánovať svoje vlastné projekty v oblasti infraštruktúry (pozri IP/09/1332).

Napriek tomu majú regióny EÚ často ťažkosti správne nasmerovať dostupné finančné prostriedky. Napríklad len 18 % vyčlenených prostriedkov zo štrukturálnych fondov sa doteraz pridelilo na široké pásmo, v porovnaní s priemerom 27 % pri všetkých ostatných oblastiach, na ktoré sa fond vzťahuje. Komisia v roku 2011 uverejní usmernenia o investovaní do širokého pásma pre miestne a regionálne orgány, aby podnietila úplné čerpanie fondov EÚ. Rovnako pozve zainteresované strany na celoeurópske podujatie o osvedčených postupoch pri zavádzaní IKT v regiónoch a vidieckych oblastiach. Výmenu osvedčených postupov pri realizácii projektov širokého pásma doplní a podporí obnovený, teraz už viacjazyčný Európsky portál pre širokopásmové pripojenie (www.broadband-europe.eu/).

Investori - vývoj nástrojov na financovanie širokého pásma

Mnohých potenciálnych investorov od investovania do optických vysokorýchlostných širokopásmových sietí, žiaľ, odradí veľmi dlhý čas návratnosti financií a neistá miera výnosu. Miestne širokopásmové projekty regionálnych orgánov spravidla bývajú príliš malé a/alebo nezrelé na to, aby prilákali pozornosť veľkých finančných inštitúcií.

Európska investičná banka (EIB) už každoročne požičiava v priemere 2 miliardy EUR na hospodársky životaschopné projekty v oblasti širokého pásma. EIB svoju stratégiu pôžičiek zameriava nanovo na priority stratégie Európa 2020 a plánuje zvýšiť svoju účasť. Priamy finančný príspevok banky je spravidla ešte prevýšený pozitívnym katalytickým účinkom účasti EIB na investície zo súkromného sektora – bankový sektor a iní potenciálni súkromní investori sú oveľa ochotnejší investovať do širokopásmového projektu, ktorý získal podporu EIB.

Komisia vo svojom oznámení o širokom pásme ohlásila novú spoluprácu medzi Európskou investičnou bankou (EIB) a Európskou komisiou, v rámci ktorej sa do jari 2011 čaká predloženie konkrétnych návrhov nástrojov financovania širokého pásma, ktoré doplnia existujúce financovanie širokopásmovej infraštruktúry.

Komisia do konca roka 2013 posilní a zracionalizuje aj využívanie financovania vysokorýchlostného širokého pásma prostredníctvom nástrojov EÚ patriacich do súčasného finančného rámca (napr. EFRR, ERDP, EPFRV, TEN, PKI).

Životné prostredie – ekologickejšia a bezpečnejšia Európa

Program politiky rádiového frekvenčného spektra zabezpečí aj to, aby spektrum bolo dostupné pre politické priority vrátane ochrany životného prostredia, boja proti globálnemu otepľovaniu, ochrany verejnosti a humanitárnej pomoci a dopravy pri katastrofách. Napríklad by členské štáty boli povinné chrániť rádiové frekvencie potrebné na monitorovanie atmosféry a povrchu Zeme a sprístupniť spektrum pre bezdrôtové technológie s potenciálom zlepšiť úsporu energie vrátane inteligentných energetických sietí a inteligentných meracích systémov.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website