Navigation path

Left navigation

Additional tools

Širokopásmový internet: Komisia predstavila spoločnú koncepciu EÚ ultrarýchlych širokopásmových sietí

European Commission - MEMO/10/424   20/09/2010

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

memO/10/424

V Bruseli, 20. septembra 2010

Širokopásmový internet: Komisia predstavila spoločnú koncepciu EÚ ultrarýchlych širokopásmových sietí

Európska komisia prijala odporúčanie, v ktorom vnútroštátnym telekomunikačným regulačným orgánom poskytla inštrukcie, akým spôsobom by mali regulovať konkurenčný prístup tretích strán k ultrarýchlym optickým sieťam (nazývaným aj „prístupové siete novej generácie“ alebo jednoducho NGA), ktoré v domácnostiach a na pracoviskách zabezpečujú vysokorýchlostné pripojenie k širokému pásmu. Regulačné orgány by pri svojich každodenných rozhodnutiach mali postupovať podľa týchto nových usmernení od chvíle, keď sa znenie odporúčania uverejní v Úradnom vestníku EÚ. Z rámcovej smernice o telekomunikáciách (2002/21/ES) im vyplýva povinnosť v čo najväčšej miere zohľadňovať odporúčanie Komisie a zdôvodniť akúkoľvek odchýlku od neho. Odporúčanie ozrejmuje predpisy pre telekomunikačných operátorov a zaisťuje primeranú rovnováhu medzi nutnosťou podnecovať investície a potrebou zachovania hospodárskej súťaže. Pomôže stimulovať investície do konkurencieschopných vysokorýchlostných širokopásmových sietí, a je teda zamerané na jeden z hlavných cieľov digitálnej agendy (IP/10/581) pre Európu a stratégie Európa 2020, ktoré vypracovala Komisia. Odporúčanie je súčasťou balíka opatrení v oblasti širokého pásma, ktorý Komisia dnes predstavila (pozri IP/10/1142).

V odporúčaní Komisie o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie sa načrtáva spoločná koncepcia regulácie sietí založených na optickom vlákne na celom území EÚ. Optické siete dopĺňajú alebo nahrádzajú tradičné medené siete pevného prístupu, ktoré ponúkajú len obmedzenú šírku pásma. Zavádzanie optického vlákna si síce vyžaduje nemalé investície, ale je ďalším krokom v prirodzenom technologickom vývine sektora pevných telekomunikačných sietí a je podmienkou pre splnenie ambicióznych cieľov v oblasti širokého pásma, ktoré sa vytýčili v digitálnej agende (pozri IP/10/581, MEMO/10/199 and MEMO/10/200).

Pravidlá EÚ o telekomunikáciách vyžadujú, aby sa vnútroštátne telekomunikačné regulačné orgány zasadzovali za efektívne investície a podporovali hospodársku súťaž. V prípade, že hospodárska súťaž nefunguje, môžu regulačné orgány podľa rámcovej smernice EÚ o telekomunikáciách (2002/21/ES) po dôkladnom preskúmaní trhu podniknúť voči firmám s dominantným postavením regulačné kroky ex ante s cieľom napraviť zlyhanie trhu. Nové odporúčanie Komisie obsahuje návod pre regulačné orgány, ako by takéto kroky mali vyzerať na trhoch s prístupom budúcej generácie založenom na optickom vlákne.

Prístupové siete ďalšej generácie

Rovnako etablovaní telekomunikační operátori, ako aj nováčikovia na trhu v súčasnosti modernizujú existujúce medené siete a investujú do sietí „optické vlákno k uzlu“ (FTTN) alebo „optické vlákno do domu“ (FTTH). V EÚ súťažia veľkí telekomunikační operátori (ktorí v minulosti mohli mať monopolné postavenie) s inými operátormi, ktorí ponúkajú služby založené napríklad na káblových sieťach, „uvoľnení prístupu k účastníckemu vedeniu“ (LLU) alebo uvoľnenom prístupe k poslednej míli etablovanej siete, ako aj prístup bitovým tokom k takýmto sieťam.

Nutnosť krokov zo strany Komisie

Zavádzanie sietí NGA založených na optickom vlákne v EÚ sa ešte nachádza v pomerne skorom štádiu. Napriek tomu sa čoraz väčší počet vnútroštátnych regulačných orgánov začal pri svojom pravidelnom skúmaní trhu venovať aj otázkam regulovaného prístupu k NGA. Komisia v rámci konzultačného postupu podľa článku 7 zaznamenala narastajúci počet oznámení regulačných opatrení (pozri MEMO/09/539). Na základe podrobného preskúmania týchto opatrení dospela k názoru, že bez usmernenia pre telekomunikačné regulačné orgány existuje jednoznačná hrozba rozličného vývoja na telekomunikačných trhoch v jednotlivých členských štátoch. Taká situácia by mohla mať za následok narušenie trhu z dôvodu nejednotnej regulácie a mohla by zapríčiniť neistotu pre podniky investujúce do prístupových sietí novej generácie.

Na základe odporúčaní Komisie budú telekomunikačné regulačné orgány môcť prijímať jednotnejšie a jednoznačné rozhodnutia, ktoré na trhu v celej EÚ podnietia včasné a efektívne investície do NGA a podporia hospodársku súťaž na trhu so širokopásmovými službami.

Rovnováha potrieb etablovaných a nových aktérov na trhu

Odporúčanie o NGA ponúka vnútroštátnym regulačným orgánom nástroje na podporu nových aktérov na trhu s NGA, ako aj na podporu investícií do infraštruktúry zo strany etablovaných aktérov. Napríklad pri určovaní cien prístupu vychádzajúcich z nákladov pre spoločnosti s dominantným postavením na vnútroštátnych trhoch so širokých pásmom budú regulačné orgány musieť prostredníctvom rizikovej prémie primerane zohľadniť aj všetky možné investičné riziká. Zároveň je cieľom odporúčania aj uľahčiť vstup na trh a účasť na hospodárskej súťaži alternatívnym operátorom tak, aby mohli vystúpiť po „investičnom rebríku“ a postupne vybudovať svoju vlastnú sieťovú infraštruktúru.

Odporúčanie o NGA posilňuje predovšetkým celý rad zásad, ktorými sa majú riadiť regulačné orgány v EÚ:

  • po prvé, spoločnosti s dominantným postavením síce nebudú mať žiadne „regulačné prázdniny“, ale regulácia cien prístupu k optickým sieťam bude v plnej miere odrážať investičné riziko a prinesie investujúcim spoločnostiam možnosť atraktívnych ziskov. Vzhľadom na možný objem plánovaných investícií a súčasnú nízku návratnosť v mnohých triedach finančných aktív majú spoločnosti, ktoré sú ochotné investovať, jednoznačne priaznivé rámcové podmienky.

  • po druhé, vnútroštátne regulačné orgány musia mať k dispozícii celú škálu zjednodušení prístupu, z ktorej podľa daných podmienok na vnútroštátnom trhu, vyberú vhodnú kombináciu, aby podporili vstup nových aktérov na trh a hospodársku súťaž založenú na infraštruktúre.

  • po tretie, regulácia ex ante v oblasti optického vlákna by mala odrážať rozdiely medzi podmienkami hospodárskej súťaže na jednotlivých trhoch a v jednotlivých regiónoch (mestské oblasti a vidiek) na danom trhu, v dôsledku čoho by regulácia mala byť len menej prísna v prípadoch, keď je konkurenčná sila veľká (kábloví operátori a mobilný internet budúcnosti)

  • v neposlednej miere odporúčanie dôrazne podporuje dohody o spoločných investíciách do sietí NGA a umožňuje stanovenie nižšej ceny za prístup k uvoľneným optickým účastníckym vedeniam výmenou za vopred dohodnuté dlhodobé záväzky alebo zmluvy o objeme odberu.

Vnútroštátne regulačné orgány musia brať „maximálne ohľady“

Z právneho hľadiska ukladá článok 19 rámcovej smernice (smernica 2002/21/ES) členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby ich telekomunikačné regulačné orgány pri vykonávaní svojich úloh v čo najväčšej miere zohľadňovali odporúčanie Komisie. Rovnako by podľa týchto pravidiel mal regulačný orgán, ktorý sa rozhodne neriadiť sa odporúčaním Komisie, poskytnúť Komisii písomné vysvetlenie svojho konania. V minulosti telekomunikačné regulačné orgány vždy do veľkej miery spĺňali odporúčania Komisie v sektore telekomunikácií. Odporúčanie o NGA nadobudne účinnosť pri svojom uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Počnúc týmto dátumom sa od telekomunikačných regulačných orgánov bude očakávať, že sa pri svojom každodennom prijímaní rozhodnutí budú riadiť novými usmerneniami a spolupracovať prostredníctvom Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC).

Často kladené otázky

Čo je právnym základom odporúčania o NGA?

Odporúčanie Komisie o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie je založené na článku 19 smernice 2002/21/ES (rámcová smernica o telekomunikáciách).

Majú spoločnosti, ktoré investujú vysoké sumy do NGA, nárok na ochranu minimálne v počiatočnom období?

Pri sieťach NGA neexistujú žiadne regulačné prázdniny. Na základe skúseností sa dá konštatovať, že regulácia ex ante môže vyriešiť štrukturálne problémy a otvoriť trh hospodárskej súťaži, pretože sa ňou ustanovia podmienky vstupu na trh, potenciálnym novým aktérom sa zabezpečí prehľadná regulácia, čím sa podporia aj investície. Podniky, ktoré podliehajú regulačným opatreniam, budú profitovať predovšetkým vďaka skutočnosti, že vnútroštátne regulačné orgány musia v plnej miere zohľadňovať investičné riziko.

Sektor telekomunikácií je vynikajúcim príkladom toho, ako regulácia a hospodárska súťaž môžu spolu harmonicky pôsobiť, a s rozvíjajúcou sa hospodárskou súťažou sa regulácia môže postupne ukončovať.

Prečo sa na nové optické siete vzťahujú rovnaké pravidlá, aké sa uplatňovali na infraštruktúru založenú na medených kábloch?

Koncepcia Komisie sa orientuje podľa zásad právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži, ktoré sú založené na hospodárskej analýze služieb a trhu, a nie na konkrétnej infraštruktúre, ktorá ich umožňuje. Je nevyhnutné vytvoriť pre všetkých aktérov spravodlivý trh, bez ohľadu na infraštruktúru alebo technológiu, na ktorých je založený. V odporúčaní sa však pravidlá vyvinuté pre medené káble nepreniesli jednoducho na nové optické siete – obsahuje celý rad inovačných ustanovení, ktorými sa existujúce pravidlá prispôsobili novej oblasti optických vláken.

Čo znamená pojem „významný vplyv na trhu“ (VVT) v súvislosti s reguláciou telekomunikácií v EÚ?

Vo všeobecnosti sa hospodárske regulačné opatrenia ex ante môžu uložiť len v prípadoch, keď hospodárska súťaž na skúmanom trhu nefunguje. Sú to prípady, keď regulačný orgán dospeje k záveru, že operátor má VVT, a preto sa rozhodne prijať primerané nápravné opatrenia. Pojem VVT zodpovedá pojmu dominantného postavenia na trhu, ako je vymedzený v judikatúre Súdneho dvora EÚ a Všeobecného súdu.

Podľa postupov uvedených v článku 7 rámcovej smernice o telekomunikáciách (20020/21/ES) sú vnútroštátne regulačné orgány povinné v spolupráci s dotknutým odvetvím analyzovať svoje vnútroštátne trhy elektronických komunikácií a navrhovať primerané regulačné opatrenia na riešenie zlyhaní trhu. Svoje zistenia a navrhované opatrenia by mali oznamovať Komisii a iným vnútroštátnym orgánom.

Konkrétne musí regulačný orgán určiť hranice príslušného trhu, posúdiť, či jeden alebo viacero aktérov má na tomto trhu VVP, a v prípadoch, keď zistí u operátorov dominantné postavenie, musí navrhnúť primerané regulačné nápravné opatrenia, aby sa zabezpečila účinná hospodárska súťaž.

Ak regulačný orgán skonštatuje, že určitá spoločnosť má významný vplyv na trhu, určí jej účinný strop ziskov z jej investícií do prístupových sietí novej generácie?

Vnútroštátny regulačný orgán, ktorý zistí dominantné postavenie určitej spoločnosti na danom trhu, je povinný v súlade s článkom 8 smernice o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam (2002/19/ES) uložiť dotknutej spoločnosti regulované povinnosti. Tieto povinnosti nemôže určiť svojvoľne, pretože musia byť primerané podstate problému a príslušným trhovým štruktúram. Vnútroštátnym regulačným orgánom sa odporúča v prípade zisteného dominantného postavenia na trhu vykonať primeraný (a nie vyčerpávajúci) súbor nápravných opatrení.

Za určitých okolností sa regulačný orgán môže napríklad rozhodnúť neuložiť povinnosť poskytnúť uvoľnený prístup k optickým účastníckym vedeniam, napríklad v oblastiach, kde je pravdepodobné, že existujúca infraštruktúra, ako siete „optického vlákna do domu“ a/alebo káblové siete, a atraktívne spotrebiteľské ceny vyvolajú účinnú hospodársku súťaž. Okrem toho, ak regulačný orgán uloží povinnosť umožniť prístup, za priaznivých okolností môže povoliť spoločnosti s dominantným postavením aj cenovú flexibilitu (na spoločnosť sa nebudú vzťahovať napríklad prísne cenové obmedzenia ako je nákladová orientácia cien ex ante). Ďalším ustanovením v odporúčaní je, že mechanizmus cenovej zrážky na základe maloobchodnej ceny sa môže použiť aj pri produktoch prístupu s bitovým tokom.

Súčasné priemerné maloobchodné zisky na používateľa za terajšiu generáciu širokého pásma sa v EÚ pohybujú na úrovni 37 EUR mesačne, pričom podľa prognóz toto číslo pri budúcich veľmi rýchlych širokopásmových produktoch narastie o 10 – 15 %. Koncepcia sledovaná v odporúčaní je dostatočne pružná a odstupňovaná na to, aby sa zisky investorov automaticky neobmedzili.

Prečo sa v odporúčaní neurčila úroveň rizikovej prémie, ktorú by vnútroštátne orgány na celom území EÚ boli povinné uplatňovať?

Regulované prístupové ceny musia zodpovedať konkrétnej hospodárskej situácii predmetnej siete NGA vrátane odhadovaného investičného rizika. Takéto podmienky sa môžu značne líšiť v závislosti od trhových podmienok a druhu investícií, a preto by nebolo primerané ani opodstatnené určiť jednotnú rizikovú prémiu alebo cenu prístupu pre celé územie EÚ. Celkovo prevláda presvedčenie, že určovanie regulovaných cien (ešte viac ako vytváranie nápravných opatrení) treba po dôkladnej hospodárskej analýze každého prípadu prenechať na vnútroštátne regulačné orgány v súlade so zásadami načrtnutými v odporúčaní Komisie.

Aké kroky podnikla Komisia pri vypracúvaní tohto odporúčania?

Komisia pri zostavovaní tejto koncepcie úzko spolupracovala s vnútroštátnymi telekomunikačnými regulátormi 27 členských krajín a Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC). O odporúčaní prebehli v rokoch 2008 a 2009 aj dve verejné konzultácie, v rámci ktorých sa nazbieralo približne 170 stanovísk.

Stanoviská prijaté v rámci týchto dvoch verejných konzultácií sú dostupné na adrese http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/library/public_consult/index_en.htm

Aj členské štáty dokument bezvýhradne podporujú a v júni 2010 ho schválili v rámci komunikačného výboru.

Ďalšie informácie:

http://ec.europa.eu/information_society/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=6070

Pozri aj MEMO/10/426


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website