Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

MEMO/10/325

V Bruseli 13. júla 2010

Otázky a odpovede: nový prístup EÚ k pestovaniu geneticky modifikovaných organizmov

Prečo Komisia dnes prijíma tento balík opatrení a čo je jeho náplňou?

Európska komisia v marci 2010 oznámila, že ešte pred letnými prázdninami vypracuje návrh ako prepojiť systém povolení EÚ založený na vede so slobodným rozhodovaním členských štátov o pestovaní geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Záväzok splnila dnes prijatým balíkom opatrení, ktorý je zároveň úplne v súlade s postojom predsedu EK José Manuela Barrosu v politických usmerneniach, ktoré predložil v septembri 2009.

Čo znamenajú opatrenia v oblasti koexistencie a akú zmenu prináša nové odporúčanie o koexistencii?

Cieľom opatrení o koexistencii v oblastiach, v ktorých sa pestujú GMO, je zabrániť nezámernej prítomnosti geneticky modifikovaných organizmov v iných výrobkoch, zabrániť prípadným ekonomickým stratám a dôsledkom zvyškovej prítomnosti geneticky modifikovaných plodín v geneticky nemodifikovaných plodinách ako napríklad konvenčných a ekologických plodinách.

Skúsenosti nadobudnuté v priebehu posledných rokov ukazujú, že členské štáty potrebujú viac flexibility pri zvažovaní charakteristických miestnych, regionálnych a vnútroštátnych podmienok, pokiaľ ide o definovanie opatrení na organizáciu pestovania geneticky modifikovaných, konvenčných a ekologických plodín.

V novom odporúčaní o koexistencii sa uznáva, že členské štáty môžu prijať opatrenia na zabránenie nezámernej prítomnosti geneticky modifikovaných organizmov v iných výrobkoch pod stanovenou prahovou hodnotou pre označovanie 0,9 %. Pokiaľ opatrenia o koexistencii nebudú postačujúce, aby sa zabránilo prípadnému výskytu GMO v konvenčných a ekologických plodinách, členské štáty môžu obmedziť pestovanie GMO na rozsiahlych oblastiach ich územia. Je potrebné, aby takéto obmedzujúce opatrenia boli primerané sledovanému cieľu (tzn. ochrane osobitých potrieb konvenčného a ekologického poľnohospodárstva).

Komisia v roku 2009 uverejnila druhú správu o vnútroštátnych stratégiách v oblasti koexistencie geneticky modifikovaných plodín s konvenčným a ekologickým spôsobom poľnohospodárstva. V správe sa uvádza, že 15 členských štátov prijalo právne predpisy o koexistencii a tri ďalšie krajiny predniesli návrhy právnych predpisov.

Európsky úrad pre koexistenciu (ECoB) rozvíja v spolupráci s členskými štátmi osvedčené postupy pre koexistenciu, ktoré berú do úvahy, že členské štáty potrebujú flexibilitu, aby mohli zohľadniť miestne a regionálne podmienky. Viac informácií o EcoB nájdete na webovej stránke: http://ecob.jrc.ec.europa.eu/

Ako sa v súčasnosti postupuje pri povoľovaní pestovania GMO?

GMO sa povoľujú na úrovni EÚ na základe posúdenia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na konkrétne použitie definované v žiadosti spoločnosti po kladnom zhodnotení zdravotných a environmentálnych rizík. Žiadosti o pestovanie GMO možno podať podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách v prípade, že tieto geneticky modifikované organizmy majú byť použité ako východiskový materiál výroby potravín a krmív. GMO môžu tiež byť povolené podľa smernice o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (smernica 2001/18/ES) na účely iné ako potraviny/krmivo. V oboch prípadoch členské štáty zohrávajú dôležitú úlohu a vykonávajú prvotné posúdenie rizika pestovania GMO.

Viac informácií o postupe povoľovania nájdete na:

http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/10/58

Aké zmeny a doplnenia súčasných právnych predpisov navrhuje Komisia?

Navrhovaná zmena a doplnenie prináša doplnenie článku do smernice 2001/18/EC, ktorý členským štátom výslovne povoľuje obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO na svojom území. Členské štáty na tento účel môžu použiť akýkoľvek dôvod iný ako tie, ktoré zahŕňa posudzovanie zdravotných a environmentálnych rizík v rámci postupu povoľovania EÚ. Z tohto dôvodu sa v návrhu dáva členským štátom právomoc rozhodnúť o pestovaní GMO.

Keď zmena a doplnenie právnych predpisov nadobudnú účinnosť, členským štátom sa umožní obmedziť alebo zakázať pestovanie všetkých alebo konkrétnych GMO na časti ich územia alebo na celom území. Táto zmena a doplnenie sa bude vzťahovať na všetky GMO, ktorých pestovanie v EÚ bolo povolené podľa smernice 2001/18/ES alebo nariadenia (ES) č. 1829/2003. Podľa uvedeného návrhu sú členské štáty povolené prijímať iba opatrenia proti pestovaniu GMO. Nie sú oprávnené prijímať opatrenia zakazujúce dovoz a/alebo obchodovanie s autorizovanými geneticky modifikovanými osivami v rámci EÚ .

Pestujú sa v súčasnosti geneticky modifikované organizmy na území EÚ?

Áno. Existuje jeden druh geneticky modifikovanej kukuriceMON 810, ktorá sa v EÚ pestuje na obchodné účely. Genetická modifikácia produktu má za cieľ ochrániť plodinu pred nebezpečným škodcom - európskej forme vijačky kukuričnej. Povolila sa v roku 1998.

Pestovanie a priemyselné spracovanie geneticky modifikovaných škrobových zemiakov, známych ako zemiaky „Amflora“, bolo povolené 2. marca 2010. V škrobových zemiakoch je zvýšený obsah škrobu amylopektínu. Škrob sa v týchto užíva na priemyselné spracovanie ako napríklad výrobu papiera.

Ktoré geneticky modifikované rastliny sú v EÚ povolené na použitie ako krmivo a/alebo potraviny?

Podobne ako pestovanie aj umiestnenie GMO na európskom trhu a používanie odvodených produktov v potravinových a krmivových reťazcoch spadá pod autorizáciu zo strany EÚ.

K dnešnému dňu sa na zozname GMO nachádza aj jeden druh cukrovej repy, tri druhy sóje, tri druhy repky olejnej, šesť druhov bavlny a 17 druhov výrobkov z kukurice.

Jedným z najnovšie povolených geneticky modifikovaných organizmov je škrobový zemiak „Amflora“. Keďže je to druh konvenčných škrobových zemiakov, „Amflora“ nie je určená na použitie ako potraviny. Vedľajší produkt škrobových zemiakov (dužina) je povolený ako krmivo. Náhodná alebo technicky nevyhnutná prítomnosť tohto zemiaku v potravinách a krmive pre zvieratá je povolená do výšky 0,9 %.

Zoznam povolených geneticky modifikovaných rastlín a presný rozsah ich povolenia je dostupný v registri EÚ pre geneticky modifikované potraviny a krmivá, ktorý môžete nájsť tu: http://ec.europa.eu/food/dyna/gm_register/index_en.cfm

Zakázali už niektoré členské štáty pestovanie GMO?

Šesť členských štátov (Rakúsko, Maďarsko, Francúzsko, Grécko, Nemecko a Luxembursko) prijalo ochranné opatrenia a zakázalo pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON810 na svojom území. Rakúsko, Luxembursko a Maďarsko okrem toho oznámili Komisii zákaz pestovania zemiakov „Amflora“. V Poľsku existujú právne predpisy, ktorými sa zakazuje obchodovanie so všetkými geneticky modifikovanými osivami.

Členské štáty teraz môžu opätovne zvážiť svoje ochranné opatrenia o pestovaní GMO v prípade, že neexistuje žiadny vedecký dôkaz a radšej využiť flexibilnejšie odporúčanie o koexistencii, ktoré sa prijalo dnes, a zabrániť tak nezámernej prítomnosti GMO v iných plodinách.

Keď bude dnes navrhované doplnenie príslušného článku smernice 2001/18/ES uplatniteľné, členské štáty budú môcť obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO bez toho, aby siahli po ochrannej doložke, ak nebolo zistené žiadne nové vedecky podložené riziko.

Existujú nejaké ďalšie GMO na pestovanie, o ktorých by EÚ mala rozhodnúť predtým, ako bude právna zmena uplatniteľná?

Existuje viac ako desať požiadaviek na povolenie pestovania GMO (alebo na jeho obnovu) na rôznych úrovniach postupu.

Štyri GMO sú na najvyššej úrovni. Získali priaznivé ohodnotenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a ich postup povoľovania (alebo obnova procesu udeľovania povolení) v súčasnosti prebieha. Priaznivé stanovisko EFSA týkajúce sa obnovenia povolenia kukurice MON810, ktorá je chránená pred určitými škodcami, bolo prijaté v júni 2009. Existujú aj dva ďalšie výrobky z geneticky modifikovanej kukurice – Bt kukurica 1507 (žiadosť predložená spoločnosťou Pioneer) a Bt kukurica Bt 11 (žiadosť predložená spoločnosťou Syngenta), ktoré tiež priznávajú ochranu rastlín pred určitými škodcami. Priaznivé stanoviská od EFSA boli postupne prijaté v januári 2005 a v apríli 2005 a o návrhoch rozhodnutí o povolení týchto dvoch GMO sa hlasovalo 25. februára 2009 v rámci regulačného výboru podľa smernice 2001/18/ES. Kvalifikovaná väčšina sa nedosiahla. Štvrtou je kukurica NK 603 (žiadosť predložená spoločnosťou Monsanto), ktorá je odolná voči pesticídu RoundUp. EFSA zaujal priaznivé stanovisko o tomto výrobku v júni 2009.

Z pohľadu postupu by ďalším krokom pre MON810 a NK603 malo byť podanie návrhu rozhodnutia Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (SCoFCAH) (prvý krok postupu spolurozhodovania). Bt 11 a Bt 1507 sa nachádzajú uprostred postupu spolurozhodovania a ďalším procesným krokom bude podanie rozhodnutí Rade.

Aké zlepšenia nastali v posudzovaní environmentálnych rizík GMO od požiadavky Rady z decembra 2008?

Komisia a EFSA v spolupráci s členskými štátmi pracujú na konkrétnych oblastiach zlepšenia právnych predpisov o GMO stanovenými v záveroch Rady pre životné prostredie z roku 2008.

Aktualizácia usmernení EFSA o posúdení environmentálnych rizík práve prebieha a zahŕňa konkrétne oblasti požadované Radou. Vzhľadom na zložitosť tejto témy je potrebné zaistiť rozsiahly proces konzultácií a veľké množstvo verejných pripomienok (približne 500), by EFSA mal dokončiť usmernenia v novembri 2010. Komisia následne prerokuje tieto usmernenia s členskými štátmi s cieľom dať im normatívnu hodnotu potvrdením členských štátov.

EFSA sa navyše vedie dialóg s členskými štátmi a záujmovými skupinami a umožňuje im tak prispievať k vedeckej práci. EFSA vytvoril sieť odborníkov z členských štátov zameranú na výmenu vedeckých poznatkov a skúseností. EFSA zároveň zvažuje pripomienky všetkých členských štátov počas celého procesu posudzovania rizík.

EFSA má zároveň komplexné vnútorné mechanizmy a pracovné postupy na ochranu nezávislosti vedeckej práce jeho vedeckého výboru a komisií vrátane komplexnej politiky o vyhláseniach záujmu jeho vedeckých odborníkov. EFSA pravidelne monitoruje túto politiku a s podporou Komisie bude naďalej dôkladne preverovať nezávislosť svojich odborníkov.

Komisia skúma, ako by bolo možné ešte viac posilniť environmentálne monitorovanie GMO plodín po ich uvedení na trh, a to v súlade s platnými ustanoveniami a závermi Rady pre životné prostredie z roku 2008.

Kedy Komisia dokončí správu o sociálno-ekonomických dôsledkoch GMO?

Rada požiadala Komisiu v decembri 2008, aby do júna 2010 vypracovala správu o sociálno-ekonomických dôsledkoch GMO.

Táto správa by mala byť založená na informáciách, ktoré poskytli členské štáty, ktoré vynaložili veľké úsilie, aby zhromažďovali informácie o sociálno-ekonomických dôsledkoch GMO, a najmä ich pestovania. Avšak vzhľadom na to, že členské štáty doručia príspevky neskôr, ako sa očakáva, Komisia dokončí správu do konca roku 2010. Správa sa následne predloží Európskemu parlamentu a Rade na posúdenie a ďalšie prerokovanie.

Môžeme očakávať, že postup povoľovania GMO sa zrýchli a že sa zväčší plocha, na ktorej sa pestujú GMO v EÚ?

Pokiaľ ide o dané právne predpisy, nedá sa hovoriť o urýchlení postupu povoľovania alebo oslabení prísnych požiadaviek na posúdenie environmentálnych rizík. Návrh, ktorý dnes Komisia prijíma, nemení tieto požiadavky. Naopak vo vykonávaní záverov Rady z roku 2008 sa odvtedy neustále pokračuje. Okrem toho zabezpečenie posúdenia bezpečnosti podľa najvyšších vedeckých kritérií a posilnenie monitorovacej úlohy pokiaľ ide o pestovanie GMO boli a budú prioritami Komisie.

Viac informácií nájdete na webovej stránke:

http://ec.europa.eu/food/food/biotechnology/index_en.htm


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site