Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

MEMO/10/247

V Bruseli, 10. júna 2010

Komisia zriadila systém osvedčovania biopalív z udržateľných zdrojov

(pozri IP/10/711)

Čo sú biopalivá?

Biopalivá sú dopravné palivá vyrábané z biomasy. Najvýznamnejšie biopalivá v súčasnosti sú bioetanol (vyrábaný z cukru a obilnín, používajú sa ako náhrada benzínu) a bionafta (vyrábaná predovšetkým z rastlinných olejov, používa sa ako náhrada nafty). Biopalivá tvorili v roku 2008 približne 3,4 % celkovej spotreby dopravných palív – čo je nárast o 0,5 % v porovnaní s rokom 2003.

Prečo potrebujeme biopalivá?

Biopalivá potrebujeme na boj proti zmene klímy a na zníženie objemu emisií skleníkových plynov o 20 %, k čomu sa zaviazala Európska rada v roku 2007. Biopalivá sú hlavnou alternatívou k benzínu a nafte využívaným v doprave, z ktorých pochádza vyše 20 % emisií skleníkových plynov Európskej únie.

Ako sa EÚ zasadzuje za biopalivá z udržateľných zdrojov?

V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie1 sa stanovili záväzné ciele v oblasti obnoviteľnej energie. Každý členský štát musí naplniť svoj individuálny cieľ, aby sa dospelo k celkovému podielu energie z obnoviteľných zdrojov. K tomu v oblasti dopravy musia všetky členské štáty dosiahnuť rovnaký cieľ, teda 10 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Biopalivá predstavujú hlavnú formu obnoviteľnej energie používanej v doprave.

Čo je v týchto dvoch oznámeniach nové?

  • Certifikát biopaliva z udržateľných zdrojov: Komisia podporuje priemyselné odvetvie, vlády a mimovládne organizácie v tom, aby vytvorili dobrovoľné schémy osvedčovania udržateľnosti biopalív. Zriadené schémy potom posúdi, či sú spoľahlivé a či ich súčasťou je systém auditu zabezpečený proti podvodu. Certifikáty vystavené v rámci overených schém potom budú zárukou toho, že biopalivá predávané s príslušným označením pochádzajú z udržateľných zdrojov a vyrábajú sa podľa kritérií ustanovených v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie. Všetky schémy musia mať nezávislých audítorov, ktorí budú kontrolovať celý výrobný reťazec, od poľnohospodárskeho podniku cez obchodníka až po dodávateľa paliva.

  • Ochrana prírody: Komisia veľmi jasne vysvetlia, ktoré typy krajiny sa NEMÔŽU využívať na výrobu biopalív. Sú to: prírodné lesy, chránené oblasti, mokrade a rašeliniská. Výslovne zakázala premenu lesov na plantáže palmy olejovej.

  • Propagácia len tých biopalív, ktoré sú spojené s výraznou úsporou emisií skleníkových plynov: Komisia vysvetľuje, ako sa dá preukázať, že používané biopalivo má veľké úspory emisií skleníkových plynov. Ozrejmila, že biopalivá, ktoré v porovnaní s benzínom a naftou neušetria 35 % objemu skleníkových plynov, nebudú prijateľné. Táto hraničná hodnota sa v roku 2017 posunie na 50 %. Do tohto výpočtu sa nezahrnul len oxid uhličitý, ale aj metán (CH4) a oxid dusný (N2O), ktoré sú agresívnejšie skleníkové plyny než CO2.

Znamená to, že len tieto biopalivá sa môžu dovážať do EÚ?

Nie. Znamená to, že len tie biopalivá, ktoré budú spĺňať tieto podmienky, sa môžu započítať do dosahovania vnútroštátnych cieľov, ktoré 27 členských štátov podľa smernice o obnoviteľných zdrojoch energie z roku 2009 musí zrealizovať do roku 2020. Platí to pre všetky biopalivá, bez ohľadu na to, či sa vyrábajú v Európskej únii alebo sa do nej dovážajú. Jedine na tieto biopalivá sa môže prideliť vnútroštátna verejná pomoc, ako napríklad daňová úľava.

Ako certifikát funguje v praxi?

Napríklad: Dodávateľ paliva v Spojenom kráľovstve, ktorý dodáva etanol z Brazílie, je povinný nahlasovať množstvá biopaliva príslušným orgánom Spojeného kráľovstva. Ak chce preukázať, že palivo podľa smernice pochádza z udržateľných zdrojov, môže sa zapojiť do dobrovoľnej schémy.

V takom prípade musí zabezpečiť, aby dokumentáciu celého výrobného reťazca uchoval obchodník, od ktorého biopalivo kupuje, továreň na výrobu etanolu, od ktorej etanol kupuje obchodník, a rovnako aj poľnohospodár, ktorý továrni na etanol dodáva cukrovú trstinu. Kontrola tejto dokumentácie sa musí vykonať predtým, ako sa spoločnosť zapojí do dobrovoľnej schémy a potom minimálne raz do roka.

Audit sa vykonáva podobne ako vo finančnom sektore: audítori skontrolujú všetky doklady a vykonajú inšpekcie na vzorke vybraných poľnohospodárskych podnikov, mlynov a u vybraných obchodníkov. Pri kontrole sa zamerajú na to, či pozemok, na ktorom sa východisková surovina na výrobu etanolu získava, skutočne predtým bol poľnohospodárskou pôdou, a nie tropický prales.

Budú na čerpacích staniciach umiestnené označenia biopaliva?

Certifikačné schémy neobsahujú povinnosť umiestniť na konečné výrobky príslušné označenie, môžu tak však robiť. Nakoniec, aj z hľadiska reklamy by bolo zmysluplné, keby čerpacie stanice mohli názorne ukázať, že majú biopalivá z udržateľných zdrojov. To platí ešte viac v prípadoch, keď sa danou schémou uplatňujú ešte prísnejšie kritériá udržateľnosti ako sú kritériá požadované v právnych predpisoch EÚ.

Zaujímajú sa spoločnosti či vlády o zavedenie takejto schémy?

Komisia udržiava kontakty s mnohými rozličnými spoločnosťami a organizáciami, ktoré majú záujem o zriadenie dobrovoľných schém. Očakáva, že ju teraz, keď sú požiadavky na audit už známe, tieto spoločnosti čoskoro požiadajú o uznanie svojich dobrovoľných schém.

Dá sa zabrániť podvodom? Audítori nemôžu byť stále na mieste.

Vo veľmi nepravdepodobnom prípade – a napriek nezávislému auditu – ak by ešte stále existovalo podozrenie, že dochádza k podvodom, ktokoľvek môže konkrétny prípad postúpiť Komisii, ktorá by mohla zrušiť svoje uznanie schémy.

Aké biopalivá sa používajú v doprave?

V roku 2007 tvorila bionafta 75 % (6,1 miliónov ton ekvivalentu ropy) dopravných palív z obnoviteľných zdrojov v EÚ, bioetanol 15 % (1,24 miliónov ton ekvivalentu ropy) a zostávajúcich 10 % tvoril čistý rastlinný olej.

Koľko biopaliva sa dováža do EÚ?

V roku 2007 približne 26 % bionafty a 31 % bioetanolu spotrebovaných v EÚ pochádzalo z dovozu, pričom jeho podstatnú časť tvoril dovoz z Brazílie a USA. Z celkového hľadiska sa väčšina biopalív vyrába v Európskej únii. Biopalivá vyrábané v EÚ musia spĺňať nielen kritériá udržateľnosti, ale zodpovedať aj environmentálnym právnym predpisom a poľnohospodárskym požiadavkám vrátane požiadavky starostlivosti o krajinné prostredie, ochrany pôdy pred eróziou a riadenia využívania vody.

Poľnohospodárska pôda je obmedzená. Treba na výrobu biopalív vyrúbať lesy?

Na dosiahnutie cieľa 10 % biopalív v celkovom množstve palív treba podľa rôznych odhadov čistého vplyvu zmeny využívania pôdy 2 až 5 miliónov hektárov pôdy. EÚ má dostatok pôdy, na ktorej sa v minulosti pestovali plodiny, ale v súčasnosti sa už na tento účel nevyužíva, na pokrytie potreby, dokonca aj vtedy, ak by sa úplný objem spotrebovaných biopalív vyrábal v Európe. Aj v ostatných častiach sveta existujú iné možnosti, nielen vyrúbanie lesov. Odhaduje sa, že v Indonézii je 3 až 12 miliónov hektárov pôdy, ktorá sa v minulosti odlesnila a potom nevyužila a spustla. Má zmysel začať túto pôdu využívať.

Môže sa na dosiahnutie cieľov EÚ v biopalivách vyrúbať dažďový prales a na získanej pôde pestovať palma olejová?

Nie, v oznámení sa táto možnosť vyslovene vylučuje. Premena lesov na plantáže palmy olejovej sa výslovne zakazuje.

Pochádza väčšina biopaliva z palmy olejovej?

Len približne 4 až 5 % biopaliva v EÚ sa vyrába z palmy olejovej, čo zodpovedá asi 1 % svetovej výroby palmového oleja. Ani za hranicami EÚ sa biopalivá nevyrábajú vo veľkej miere z palmového oleja. Vyše 95 % palmového oleja sa využíva v potravinárstve a iných priemyselných odvetviach, napríklad na výrobu kozmetiky.

V období od roku 2000 do 2008 narástol objem výroby palmového oleja o 20 miliónov ton, čo je štyridsaťnásobok objemu palmového oleja, z ktorého sa vyrábajú v EÚ biopalivá (500 000 ton). Takže biopalivá nie sú hlavnou príčinou odlesňovania. Okrem toho, kritériá udržateľnosti jednoznačne odrádzajú od odlesňovania.

Zo štúdií EÚ vyplýva, že biopalivá nepomáhajú znižovať emisie skleníkových plynov. Ako na tieto zistenia reaguje EÚ?

Toto nezodpovedá skutočnosti. Z najnovších správ vyplýva, že biopalivá skutočne pomáhajú ušetriť emisie skleníkových plynov. Komisia na základe týchto štúdií do konca roka uverejní správu o nepriamom využívaní pôdy, čím splní požiadavku ustanovenú v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov.

Pokrok pri používaní biopalív v EÚ v rokoch 2003 – 2008

Podiel biopalív v dopravných palivách

Členský štát

Podiel biopalív v roku 2003

Podiel biopalív v roku 2008

Rakúsko

0,1

5,5

Belgicko

0,0

1,1

Bulharsko

-

0,22

Cyprus

0,0

1,3

Česká republika

1,1

1,3

Dánsko

0,0

0,23

Estónsko

0,0

0,6

Fínsko

0,1

2,1

Francúzsko

0,7

5,7

Nemecko

1,2

6,0

Grécko

0,0

1,0

Maďarsko

0,0

3,5

Írsko

0,0

1,6

Taliansko

0,5

0,6

Lotyšsko

0,2

0,2

Litva

0,0

4,3

Luxembursko

0,0

2,0

Malta

0,0

0,44

Holandsko

0,0

3,3

Poľsko

0,5

3,7

Portugalsko

0,0

2,0

Rumunsko

-

2,35

Slovensko

0,1

2,7

Slovinsko

0,0

1,2

Španielsko

0,4

2,0

Švédsko

1,3

5,0

Spojené kráľovstvo

0,0

2,0

EÚ 25

0,5%

EÚ 27

3,4%6

1 :

Smernica 2009/28 z 23. apríla 2009 o obnoviteľných zdrojoch energie, Ú. v. EÚ L 140/28, 5.6.2009.

2 :

Len bionafta

3 :

Údaje za rok 2007

4 :

Len bionafta

5 :

Len bionafta

6 :

Odhad


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site