Navigation path

Left navigation

Additional tools

Digitálna agenda pre Európu: kľúčové iniciatívy

European Commission - MEMO/10/200   19/05/2010

Other available languages: EN FR DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/10/200

V Bruseli 19. mája 2010

Digitálna agenda pre Európu: kľúčové iniciatívy

(pozri tiež IP/10/581MEMO/10/199)

Prečo digitálna agenda pre Európu?

Európa potrebuje nový akčný plán, aby bolo možné naplno využiť informačné a komunikačné technológie (IKT) pre urýchlenie hospodárskeho oživenia a položiť základy udržateľnej digitálnej budúcnosti. V novom akčnom pláne sa navrhuje, aby boli odstránené aktuálne prekážky so zameraním na maximalizáciu potenciálu IKT s dlhodobými investíciami s cieľom minimalizovať problémy v budúcnosti.

30 % Európanov nikdy nepoužilo internet. Sťahovanie hudby z internetu v USA dosahuje oproti EÚ štvornásobný objem, a to z dôvodu nedostatku zákonných ponúk a roztrieštených trhov. Európa taktiež zaostáva za svojimi priemyselnými partnermi, ako sú USA alebo Japonsko, v oblasti investícií do výskumu a využívania ultrarýchlych sietí. Iba 1 % európskych občanov má prístup k vysokorýchlostným sieťam cez optickú sieť v porovnaní s 12 % japonských občanov a 15 % juhokórejských občanov. Financie vynaložené v EÚ na výskum a vývoj IKT dosahujú v porovnaní s financiami vynaloženými v USA len 40 %.

Európa musí tieto otázky vyriešiť a vytvoriť tak pozitívny kolobeh, v ktorom by IKT stimulovali hospodárstvo EÚ. K tomu by malo dôjsť, ak budú sprístupnené atraktívne služby v bezhraničnom online prostredí a ich dostupnosťou a využívaním vznikne dopyt po rýchlejšom internete. Tento dopyt po rýchlejšom internete zase vytvára investičné príležitosti v oblasti rýchlejších sietí. Po ich zavedení a intenzívnom využívaní by rýchlejšie siete otvárali cestu pre ešte inovatívnejšie služby.

Digitálna agenda identifikuje, na čo Európa potrebuje zamerať svoje sily, aby sa podarilo zmobilizovať tento pozitívny kolobeh.

Na čo je zameraná digitálna agenda?

V agende sa vymedzuje sedem prioritných oblastí pre opatrenia:

  • vytvorenie digitálneho jednotného trhu,

  • zlepšovanie rámcových podmienok pre interoperabilitu medzi IKT službami a produktmi,

  • zvýšenie dôvery a bezpečnosti v súvislosti s internetom,

  • zaručenie poskytovania oveľa rýchlejšieho prístupu k internetu,

  • podnecovanie investícií do výskumu a vývoja,

  • zvyšovanie digitálnej gramotnosti, zlepšovanie digitálnych zručností a začleňovania osôb,

  • uplatňovanie IKT pri riešení sociálnych problémov, ako sú zmena klímy, zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť a starnutie populácie.

Aké kľúčové opatrenia Európska komisia navrhuje?

Digitálny jednotný trh

Nastal čas, aby nový jednotný trh priniesol výhody digitálneho veku.

Európa je ešte stále mozaikou vnútroštátnych online trhov a Európania nemôžu využívať výhody digitálneho jednotného trhu. Komerčný a kultúrny obsah a služby musia prúdiť cez hranice, a tento cieľ by sa mal dosiahnuť odstránením regulačných bariér a umožnením elektronickej platby a fakturovania, vyriešením sporov a dôverou zo strany zákazníkov. V rámci súčasného regulačného rámca sa môže a musí vykonať viac, aby sa sformoval jednotný trh v sektore telekomunikácií.

Digitálna agenda napríklad umožní:

  • Stimulovať obchod so sťahovaním hudby (kde EÚ v súčasnosti dosahuje iba 25 % oproti úrovni USA), a to zjednodušením určovania, spravovania a udeľovania autorských práv. Koncom roka 2010 Komisia okrem iného predloží návrh rámcovej smernice o združeniach kolektívnej správy práv duševného vlastníctva, s cieľom zlepšiť riadenie kontroly, transparentnosti a celoeurópskej správy (online) udeľovania práv. Situácia bude prehodnotená v roku 2012 následne po zelenej knihe vydanej neskôr tohto roku.

  • - Stanoviť dátum pre zavedenie elektronických platieb na jednotnom trhu. Aktuálne iba 8 % osôb v EÚ, ktoré nakupujú online, nakupujú z iného štátu a 60 % pokusov o cezhraničné nákupné nakupovanie cez internet je neúspešných, a to z dôvodu technických alebo zákonných dôvodov, ako je zamietnutie zahraničných kreditných kariet.

  • Podporiť súkromný a verejný elektronický obchod modernizáciou pravidiel elektronického podpisu v roku 2011 tak, aby bolo elektronické overovanie interoperabilné a cezhranične uznávané.

  • Posilniť práva občanov a zlepšiť ich istotu aktualizáciou regulačného rámca EÚ ochrany osobných údajov do konca roka 2010.

Európska komisia taktiež zabezpečí, aby boli spotrebitelia chránení v kybernetickom priestore vydaním digitálneho kódexu obsahujúceho súhrn práv občanov v internetovom svete podaný jasným a prístupným spôsobom. V súčasnosti sa mnohým spotrebiteľom zdá ťažké zistiť, aké sú ich práva, najmä keď sú uvedené vo viacerých zložitých právnych dokumentoch.

Cieľom ďalších opatrení podľa digitálnej agendy bude poskytnúť spotrebiteľom istotu, že sa s nimi na internete bude zaobchádzať spravodlivo. Komisia bude pokračovať v myšlienke vytvorenia online značiek dôvery EÚ najmä pre webové stránky maloobchodnej sféry a navrhne celoeurópsky systém riešenia sporov online na účely transakcií elektronického obchodu, aby spotrebitelia vedeli, kam sa obrátiť, ak veci nejdú správnym smerom.

Interoperabilita a normy:

Na to, aby sme dospeli k skutočne digitálnej spoločnosti, potrebujeme účinnú interoperabilitu medzi produktmi a službami IT.

Internet je najlepším príkladom toho, akú moc má technická interoperabilita. Jeho architektúra sprístupnila interoperabilné zariadenia a aplikácie miliardám ľudí na celom svete. Ale na to, aby sa získali všetky výhody IKT, treba zintenzívniť zavádzanie interoperability medzi zariadeniami, aplikáciami, registrami údajov, službami a sieťami.

Rámcové podmienky pre interoperabilitu je možné zlepšiť viacerými spôsobmi. Jedným z významných prostriedkov, ako dosiahnuť tento účel, je zabezpečiť, aby boli k dispozícii kvalitné IKT normy a aby sa používali najmä v oblasti verejného obstarávania a právnych predpisov.

Digitálna agenda napríklad umožní:

  • Navrhnúť právne opatrenia s cieľom zreformovať pravidlá implementácie noriem IKT, aby sa mohli začať využívať normy určitých IKT fór a konzorcií.

    Komisia však bude riešiť aj situácie, v ktorých normy nepomáhajú, pretože ich významní aktéri na trhu nepodporujú. Ďalším cieľom je lepšia koordinácia medzi verejnými správami prostredníctvom novej európskej stratégie interoperability a rámca, aby pomocou nich bola zabezpečená interoperabilita medzi elektronickou štátnou správou a inými verejnými službami v celej Európe.

Dôvera a bezpečnosť

Európania neprijmú za svoju technológiu, ktorej nedôverujú – digitálny vek nie je ani „veľký brat“ ani „elektronický divoký západ“.

Európania sa nebudú zapájať do čoraz sofistikovanejších aktivít online, pokiaľ budú mať pocit, že sa ani oni sami, ani ich deti nemôžu na svoje siete úplne spoľahnúť. Je mimoriadne dôležité, aby sa riešila „počítačová kriminalita“, ktorá siaha od zneužívania detí až po krádeže totožnosti a počítačové útoky, a vyvinuli mechanizmy, ktoré budú schopné na ne reagovať.

Súčasne nárast množstva databáz a nových technológií predstavuje nové problémy. Právo na súkromie a na ochranu osobných údajov patria v EÚ medzi základné práva a je potrebné ich účinne posilňovať, online aj offline.

Internet sa medzičasom stal tak životne dôležitou informačnou infraštruktúrou pre jednotlivcov, ako aj pre celé európske hospodárstvo, že musíme naše systémy a siete IT budovať tak, aby boli odolné a bezpečné pred novými hrozbami každého druhu.

Digitálna agenda napríklad umožní:

  • Zriadiť európsky systém rýchlej reakcie na počítačové útoky vrátane siete Tímov reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT) a v roku 2010 navrhnúť posilnenú úlohu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).

  • Navrhnúť prísnejšie zákony na boj proti počítačovým útokom na informačné systémy do roku 2010 a do roku 2013 navrhnúť súvisiace pravidlá právomoci v kybernetickom priestore na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.

Európska komisia bude taktiež podporovať horúce linky, kde môžu deti aj rodičia oznamovať nezákonný obsah online a spolupracovať so štátmi EÚ v oblasti ponúkania výučby o bezpečnosti v online prostredí na školách.

V zmysle aktualizovaných pravidiel EÚ o telekomunikáciách sú operátori a poskytovatelia služieb povinní oznamovať prípady narušenia bezpečnosti osobných údajov (pozri MEMO/09/568). Prebiehajúce preskúmanie všeobecného rámca EÚ na ochranu údajov bude skúmať aj možné rozšírenie povinnosti oznamovať prípady narušenia bezpečnosti všeobecných údajov.

Rýchly a ultrarýchly prístup k internetu

Potrebujeme veľmi rýchly internet na to, aby hospodárstvo výrazne rástlo a vytvárali sa pracovné príležitosti a blahobyt, a na to, aby občania mali prístup k obsahu a službám, ktoré si želajú.

Európa potrebuje masovo dostupný rýchly a ultrarýchly prístup k internetu za konkurenčné ceny. Cieľom EÚ je do roku 2013 sprístupniť široké pásmo všetkým Európanom a zabezpečiť, aby do roku 2020 i) všetci Európania mali prístup k internetu oveľa rýchlejšiemu ako 30 Mbps, a aby ii) 50 % alebo viac európskych domácností malo internetové pripojenie rýchlejšie ako 100 Mbps.

Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov treba vypracovať komplexnú politiku založenú na rozmanitých technológiách zameranú na dva paralelné ciele: na jednej strane zaručiť univerzálne širokopásmové pokrytie (kombináciou pevného a bezdrôtového pripojenia) s rýchlosťou internetu postupne dosahujúcou 30 Mbps a viac. A na druhej strane je cieľom časom podporovať zavádzanie a používanie novej generácie prístupových sietí (NGA) na veľkej časti územia EÚ, čím sa umožní ultrarýchle internetové pripojenie s rýchlosťou viac ako 100 Mbps.

Digitálna agenda napríklad umožní:

  • Zabezpečiť, aby do roku 2020 mohli mať všetci Európania prístup k oveľa rýchlejšiemu internetu, ako je stanovené v cieľoch EÚ. V roku 2010 Európska komisia predstaví oznámenie o širokom pásme, v ktorom načrtne spoločný rámec opatrení na úrovni EÚ a členských štátov vrátane preskúmania možnosti, ako pritiahnuť kapitál na investície do širokého pásma prostredníctvom zníženia kreditného rizika (s podporou EIB a fondov EÚ), ambiciózneho programu európskej politiky rádiového frekvenčného spektra a odporúčania na podporu investícií do konkurencieschopných prístupových sietí ďalšej generácie.

Výskum a inovácie

Európa musí investovať viac do výskumu a vývoja a zabezpečiť, aby sa najlepšie nápady dostali na trh.

Vzhľadom na to, že IKT prispievajú k celkovej pridanej hodnote v rámci európskych priemyselných odvetví, ako je napríklad automobilový priemysel (25 %), spotrebiteľské zariadenia (41 %) alebo lekársky a zdravotnícky priemysel (33 %), nedostatočné investície do výskumu a vývoja IKT ohrozujú celý európsky výrobný sektor a sektor služieb.

Nedostatok investícií po prvé súvisí so slabým a rozptýleným úsilím verejného sektora v oblasti výskumu a vývoja. Verejný sektor EÚ napríklad vynakladá menej ako 5,5 miliardy EUR ročne na výskum a vývoj IKT, čo zďaleka nedosahuje úroveň konkurujúcich hospodárstiev. Po druhé, rozdrobenosť trhu a rozptýlené finančné prostriedky pre výskum brzdia rast a rozvoj inovatívnych podnikov vo sfére IKT, predovšetkým MSP.

Po tretie, Európa len pomaly prijíma a zavádza inovácie založené na IKT. Hoci zmeny v spoločnosti ako starnutie obyvateľstva alebo environmentálna kríza sú hlavnou hnacou silou inovácie, Európa len vo veľmi malej miere využíva zaobstarávanie inovácie a výskumu a vývoja na zlepšenie kvality a výkonnosti svojich služieb verejnosti.

S cieľom vyriešiť tieto problémy digitálna agenda napríklad:

  • Využíva väčšie množstvo súkromných investícií v podobe obstarávania vo fáze pred komerčným využitím a verejno-súkromných partnerstiev, prostredníctvom využívania štrukturálnych fondov na výskum a inovácie a udržiavania tempa 20‑percentného ročného nárastu rozpočtu na výskum a vývoj v oblasti IKT, a to minimálne počas trvania 7. rámcového programu pre výskum (7. RP).

Komisia taktiež pripraví „jednoduché a rýchle“ spôsoby pre MSP a mladých výskumníkov, ako získať prístup k fondom EÚ na výskum IKT. Komisia taktiež naliehala na členské štáty EÚ, aby zdvojnásobili svoje celkové ročné verejné výdavky na výskum a vývoj IKT z 5,5 miliardy EUR na 11 miliárd EUR (čo zahŕňa programy EÚ) takým spôsobom, aby sa podnietil zodpovedajúci nárast súkromného financovania z 35 miliárd EUR na 70 miliárd EUR.

Zvyšovanie digitálnej gramotnosti, zlepšovanie digitálnych zručností a elektronického začleňovania osôb

Digitálny vek by mal priniesť viac práv pre ľudí a ich zrovnoprávnenie. Sociálny pôvod alebo nedostatok kvalifikácie by tomu nemali prekážať.

Keďže sa čoraz viac každodenných úloh vykonáva online, od žiadostí o prijatie do zamestnania po platbu daní alebo rezerváciu cestovných lístkov, používanie internetu sa stalo neoddeliteľnou súčasťou každodenného života mnohých Európanov. Viac ako polovica Európanov (250 miliónov) sa na internet pripája každý deň, 150 miliónov – približne 30 % – Európanov však ešte internet nikdy nepoužilo. Často hovoria, že internet nepotrebujú, alebo že je príliš drahý. Túto skupinu tvoria z väčšej časti osoby vo veku 65 až 74 rokov, ľudia s nízkymi príjmami, nezamestnaní a ľudia s nižším vzdelaním.

Európa trpí čoraz väčším nedostatkom profesionálnych zručností v oblasti IKT a deficitom digitálnej gramotnosti a do roku 2015 by tu mohli chýbať kompetentní používatelia, ktorí by mali obsadiť až 700 000 pracovných miest v oblasti IT.

V dôsledku toho sú mnohí občania vylúčení z digitálnej spoločnosti i hospodárstva a kladný účinok, ktorým IKT môžu prispieť k rastu produktivity, sa nemôže rozvinúť.

S cieľom vyriešiť tieto problémy digitálna agenda napríklad:

  • Umožňuje preklenúť túto digitálnu priepasť podporovaním väčšej koordinácie iniciatív IKT zručností na úrovni členských štátov, a to najmä predložením návrhu, aby sa digitálna gramotnosť a digitálne kompetencie stali prioritami Európskeho sociálneho fondu.

  • Podporuje ponuku a dopyt v oblasti IKT zručností na pracovnom trhu vytvorením nástrojov do roku 2012 na určovanie kompetencií používateľov a užívateľov IKT, aby ich následne spoločnosti hľadajúce zamestnancov s určitými špecifickými IKT kompetenciami mohli jednoducho identifikovať.

Komisia predloží do roku 2012 návrhy vychádzajúce z prieskumu možností, ktoré zaistia, aby boli webové stránky so základnými službami pre občanov dostupné všetkým občanom vrátane starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím do roku 2015.

Výhody pre spoločnosť vyplývajúce z IKT

Inteligentné využívanie technológií a informácií nám pomôže reagovať na spoločenské výzvy, akými sú zmena klímy a starnúce obyvateľstvo.

Zavádzanie a uplatňovanie IKT je pre Európu mimoriadne dôležité, aby sme v budúcnosti vedeli čeliť výzvam, ako je podpora starnúcej spoločnosti, zmena klímy, znižovanie spotreby energie, zlepšenie účinnosti dopravy a zlepšenie mobility, posilňovanie postavenia pacientov a začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím.

S cieľom vyriešiť tieto problémy digitálna agenda napríklad:

  • Zabezpečuje, aby sektor IKT išiel príkladom a podával správy o svojich výsledkoch v oblasti emisií skleníkových plynov, a to zaistením, že do roku 2011 bude prijatá spoločná metóda, ktorá ostatným energeticky náročným sektorom otvára cestu, aby tento príklad nasledovali.

  • Zavádza rozsiahle pilotné opatrenia, ktoré Európanom poskytnú bezpečný online prístup k ich údajom o zdravotnom stave, aby mohli kdekoľvek sprístupniť svoj zdravotný záznam lekárom.

  • Zlepšuje bezpečnosť a lekársku pomoc poskytovanú Európanom, napríklad v prípade núdze v zahraničí, vymedzením minimálneho súboru informácií o zdravotnom stave, ktoré majú byť zahrnuté do pacientových záznamov, a ku ktorým bude možné získať prístup kdekoľvek v Európe.

  • Zlepšuje online prístup k bohatstvu európskeho kultúrneho dedičstva predložením návrhu na udržateľný model financovania verejnej digitálnej knižnice Europeana a digitalizácie obsahu európskych kultúrnych diel.

  • Robí z elektronickej štátnej správy každodennú výhodu európskych občanov a podnikov zriadením zoznamu bežných cezhraničných služieb, ktoré občanom a podnikom umožnia nezávisle pôsobiť alebo žiť kdekoľvek v EÚ, a vytvorením systémov vzájomného uznávania elektronickej totožnosti.

Tieto a mnohé ďalšie opatrenia robia z digitálnej agendy ambiciózny akčný plán na nadchádzajúce roky.

Kedy bude digitálna agenda zavedená do praxe?

Oznámenie v súčasnosti určuje balík opatrení, ktoré budú zavedené alebo navrhnuté v priebehu budúcich 2–3 rokov, z čoho vyplýva, že následné opatrenia budú prebiehať až do roku 2015. Iniciatíva sa následne bude vyvíjať v priebehu ďalších 10 rokov ako hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 zameraná na dosiahnutie cieľov do roku 2020.

Bude Európska komisia vykonávať digitálnu agendu samostatne? Ako môžu zainteresované strany pomôcť?

Aby sa tento ambiciózny program podarilo realizovať, bude Európska komisia úzko spolupracovať s Európskym parlamentom (prostredníctvom pravidelného dialógu) a s členskými štátmi (prostredníctvom skupiny predstaviteľov na vysokej úrovni), ako aj so všetkými zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach členských štátov. Komisia zorganizuje platformy zainteresovaných strán zameraných na opatrenia, ako aj výročnú schôdzu zhromaždenia pre digitálnu agendu, aby posúdili pokrok a vynárajúce sa výzvy.

Príloha 1: Kľúčové opatrenia

Dátum uskutočnenia

Pulzujúci digitálny jednotný trh

Kľúčové opatrenie 1: Zjednodušiť určovanie, spravovanie a cezhraničné udeľovanie autorských práv tak, že:

zlepší riadenie kontroly, transparentnosti a celoeurópskeho udeľovania (online) práv, pričom na tento účel navrhne rámcovú smernicu o združeniach kolektívnej správy práv;

2010

vytvorí právny rámec na uľahčenie digitalizácie a šírenia kultúrnych diel v Európe, pričom na tento účel navrhne smernicu o osirelých dielach, aby mohla viesť dialóg so všetkými zúčastnenými stranami s cieľom dohodnúť sa na ďalších opatreniach v oblasti diel, ktoré sa už netlačia, doplnené informačnými databázami o právach;

2010

preskúma smernicu o opakovanom použití informácií verejného sektora, predovšetkým jej rozsah a zásady stanovovania poplatkov za prístup a využívanie.

2012

Kľúčové opatrenie 2: Zabezpečiť dokončenie jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA), prípadne prostredníctvom právne záväzných opatrení, v ktorých stanoví lehotu na ukončenie prechodu, a pomocou oznámenia o elektronickom fakturovaní a zriadenia fóra všetkých zainteresovaných strán umožniť vznik interoperabilného európskeho rámca elektronického fakturovania.

2010

Kľúčové opatrenie 3: Navrhnúť revíziu smernice o elektronickom podpise s cieľom zabezpečiť právny rámec jeho cezhraničného uznávania a interoperabilitu bezpečných systémov elektronického overovania totožnosti.

2011

Kľúčové opatrenie 4: Preskúmať regulačný rámec EÚ na ochranu údajov s cieľom zvýšiť dôveru jednotlivcov a posilniť ich práva.

2010

Interoperabilita a spoločné normy:

Kľúčové opatrenie 5: v rámci preskúmania politiky EÚ v oblasti vytvárania noriem navrhnúť právne opatrenia týkajúce sa interoperability s cieľom zreformovať pravidlá implementácie noriem IKT v Európe, aby sa mohli začať využívať normy určitých IKT fór a konzorcií.

2010

Dôvera a bezpečnosť

Kľúčové opatrenie 6: Predostrieť návrhy opatrení zameraných na posilnenie politiky na vysokej úrovni v oblasti bezpečnosti sietí a informácií vrátane legislatívnych iniciatív, napríklad iniciatívy týkajúcej sa modernizácie Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ako aj opatrení umožňujúcich rýchlejšie reagovať v prípade počítačových útokov vrátane Tímu reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT) pre inštitúcie EÚ.

2010

Kľúčové opatrenie 7: Predložiť návrh opatrenia vrátane legislatívnych iniciatív na boj proti počítačovým útokom na informačné systémy do roku 2010 a súvisiace pravidlá právomoci v kybernetickom priestore na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni do roku 2013.

2010 2013

Rýchly a ultrarýchly prístup k internetu

Kľúčové opatrenie 8: Prijať oznámenie o širokom pásme, v ktorom sa načrtne spoločný rámec opatrení na úrovni EÚ a členských štátov, s cieľom dosiahnuť v oblasti širokého pásma ciele stratégie Európa 2020 vrátane:

2010

posilnenia a zracionalizovania financovania vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia do roku 2014 v tomto rámci prostredníctvom nástrojov EÚ (napr. EFRR, ERDP, EPFRV, TEN, PKI) a preskúmania možnosti, ako pritiahnuť kapitál na investície do širokého pásma prostredníctvom zníženia kreditného rizika (s podporou EIB a fondov EÚ);

2014

predloženia v roku 2010 na rozhodnutie Európskemu parlamentu a Rade ambiciózneho program európskej politiky rádiového frekvenčného spektra, pomocou ktorého sa vytvorí koordinovaná a strategická politika frekvenčného spektra na úrovni EÚ s cieľom zefektívniť riadenie rádiového frekvenčného spektra a maximalizovať výhody pre spotrebiteľov a priemyselný sektor;

2010

vydania odporúčania v roku 2010 s cieľom podporiť investície do konkurencieschopných sietí NGA prostredníctvom jasných a účinných regulačných opatrení.

2010

Výskum a inovácie

Kľúčové opatrenie 9: Využívať viac súkromných investícií v podobe strategického využívania obstarávania vo fáze pred komerčným využitím a verejno-súkromných partnerstiev prostredníctvom využívania štrukturálnych fondov na výskum a inováciu a udržania tempa ročného 20 % nárastu rozpočtu na výskum a vývoj v oblasti IKT, minimálne počas trvania 7. RP.

_

Zvyšovanie digitálnej gramotnosti, zlepšovanie digitálnych zručností a začleňovania osôb

Kľúčové opatrenie 10: Navrhnúť digitálnu gramotnosť a digitálne kompetencie ako priority nariadenia o Európskom sociálnom fonde (2014–2020).

_

Kľúčové opatrenie 11: Vytvoriť nástroje na určovanie a uznávanie kompetencií pracovníkov a používateľov IKT spojené s európskym kvalifikačným rámcom a s EUROPASS-om a vytvoriť európsky rámec pre profesionalitu v oblasti IKT s cieľom zlepšiť kompetencie a mobilitu pracovníkov IKT v celej Európe.

2012

Výhody pre spoločnosť EÚ vyplývajúce z IKT

Kľúčové opatrenie 12: Posúdiť, či sektor IKT dodržal lehotu na prijatie spoločných metód merania svojej energetickej hospodárnosti a množstva emisií skleníkových plynov, a v prípade potreby navrhnúť právne opatrenia.

2011

Kľúčové opatrenie 13: Vykonať pilotné opatrenia s cieľom poskytnúť Európanom bezpečný online prístup k ich údajom o zdravotnom stave do roku 2015 a dosiahnuť do roku 2020 široké zavedenie služieb telemedicíny.

2015- 2020

Kľúčové opatrenie 14: Navrhnúť odporúčanie, v ktorom bude určený minimálny súbor všeobecných údajov o pacientovi na účely interoperability záznamov o pacientoch, ku ktorým sa bude možné dostať online alebo ktoré si bude možné elektronickým spôsobom vymieňať cezhranične s inými členskými štátmi.

2012

Kľúčové opatrenie 15: Navrhnúť udržateľný model financovania verejnej digitálnej knižnice EÚ Europeana a digitalizácie obsahu.

2012

Kľúčové opatrenie 16: Predložiť návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zaistení vzájomného uznávania elektronickej totožnosti a elektronického overovania v celej EÚ založeného na online „overovacích službách“ poskytovaných vo všetkých členských štátoch (ktoré môžu používať najvhodnejšie úradné dokumenty o občanoch – vydané verejným alebo súkromným sektorom).

2012

Príloha 2: Kľúčové ciele dosahovania výsledkov

Zdrojom týchto ukazovateľov je najmä hodnotiaci rámec na obdobie rokov 2011–20151, ktorý schválili členské štáty v novembri 2009.

1. Ciele v oblasti širokého pásma:

Základné širokopásmové služby pre všetkých do roku 2013: základné širokopásmové pripojenie pre 100 % občanov EÚ. (Východiskový stav: v decembri 2008 malo k DSL prístup 93 % všetkých obyvateľov EÚ).

Rýchle širokopásmové služby do roku 2020: 100 % prístup občanov EÚ k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou min. 30 Mbps. (Východiskový stav: v januári 2010 bolo k širokému pásmu s rýchlosťou min. 10 Mbps pripojených 23 % obyvateľov).

Ultrarýchle širokopásmové služby do roku 2020: 50 % európskych domácností by malo mať pripojenie s rýchlosťou vyššou ako 100 Mbps. (Bez východiskového stavu).

2. Digitálny jednotný trh

Podpora elektronického obchodovania: 50 % obyvateľstva by malo do roku 2015 nakupovať prostredníctvom internetu. (Východiskový stav: v roku 2009 si za posledných 12 mesiacov 37 % osôb vo veku 16–74 rokov objednalo tovar alebo služby na osobnú spotrebu).

Cezhraničné elektronické obchodovanie: 20 % obyvateľstva by malo do roku 2015 cezhranične nakupovať prostredníctvom internetu. (Východiskový stav: v roku 2009 si za posledných 12 mesiacov 8 % osôb vo veku 16–74 rokov objednalo tovar alebo služby predajcov z inej krajiny EÚ).

Elektronické obchodovanie pre podniky: 33 % MSP by do roku 2015 malo nakupovať/predávať prostredníctvom internetu. (Východiskový stav: počas roku 2008 nakupovalo 24 % a predávalo 12 % podnikov elektronickým spôsobom, čo predstavovalo sumu rovnú alebo vyššiu ako 1 % obratu/celkového nákupu).

Jednotný trh telekomunikačných služieb: rozdiel medzi cenami za roaming a vnútroštátnymi sadzbami by sa mal do roku 2015 priblížiť k nule. (Východiskový stav: v roku 2009 bola priemerná cena za minútu roamingu 0,38 centov (za odchádzajúci hovor) a priemerná cena za minútu všetkých telefónnych hovorov v EÚ bola 0,13 centov (vrátane roamingu).

3. Digitálne začleňovanie osôb

Zintenzívnenie pravidelného používania internetu zo 60 % na 75 % do roku 2015 a zo 41 % na 60 % v skupine znevýhodnených osôb. (Údaje týkajúce sa východiskového stavu sú za rok 2009).

Do roku 2015 znížiť počet obyvateľov, ktorí nikdy nepoužili internet, o polovicu (na 15 %). (Východiskový stav: v roku 2009 bolo 30 % osôb vo veku 16–74 rokov, ktoré nikdy nepoužili internet).

4. Verejné služby

Elektronická štátna správa do roku 2015: služby elektronickej štátnej správy využíva 50 % občanov, z ktorých viac ako polovica vyplňuje online formuláre. (Východiskový stav: v roku 2009 využívalo 38 % osôb vo veku 16–74 rokov v posledných 12 mesiacoch služby elektronickej štátnej správy a 47 % z nich využívalo tieto služby na zasielanie vyplnených formulárov).

Cezhraničné verejné služby: sprístupniť online do roku 2015 všetky kľúčové cezhraničné verejné služby nachádzajúce sa na zozname, na ktorom sa členské štáty musia dohodnúť do roku 2011. (Bez východiskového stavu).

5. Výskum a inovácie

Zvýšenie financovania výskumu a vývoja IKT: zdvojnásobenie verejných investícií na 11 miliárd EUR. (Východiskový stav: rozpočtové prostriedky vyčlenené na správu IKT alebo výdavky na výskum a vývoj (ICT GBAORD) boli v roku 2007 na úrovni 5,7 miliárd EUR v nominálnej hodnote).

6. Nízkouhlíkové hospodárstvo

Podpora osvetlenia s nízkou spotrebou energie: do roku 2020 by sa mala znížiť celková spotreba energie na osvetlenie aspoň o 20 %. (Bez východiskového stavu).

1 :

Viac informácií: hodnotiaci rámec 2011 – 2015; Ide o koncepčný rámec na zostavovanie štatistiky o informačnej spoločnosti, ako aj zoznam hlavných ukazovateľov porovnávania.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website