Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Digitálna agenda pre Európu: čo by mi to mohlo priniesť?

Commission Européenne - MEMO/10/199   19/05/2010

Autres langues disponibles: FR EN DE DA ES NL IT SV PT FI EL CS ET HU LT LV MT PL SL BG RO

MEMO/10/199

V Bruseli 19. mája 2010

Digitálna agenda pre Európu: čo by mi to mohlo priniesť?

(pozri aj IP/10/581MEMO/10/200)

Európska komisia práve predstavila ambicióznu Digitálnu agendu pre Európu, v ktorej bolo načrtnutých sedem prioritných oblastí pre opatrenia: vytvorenie jednotného digitálneho trhu, väčšia interoperabilita, zvýšenie dôveryhodnosti a bezpečnosti internetu, oveľa rýchlejší prístup na internet, vyššie investície do výskumu a vývoja, zlepšenie digitálnej gramotnosti a inklúzie a uplatňovanie informačných a komunikačných technológií pri riešení problémov, ktorým spoločnosť čelí, ako sú zmena klímy a starnúca populácia. V týchto oblastiach digitálna agenda predpokladá asi 100 následných opatrení, z toho 31 legislatívnych. Digitálna agenda je prvou zo siedmich vzorových iniciatív v rámci Stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (pozri IP/10/225). Vo všeobecnosti sa digitálna agenda zameriava na technológie 21. storočia a online služby, ktoré umožnia oživiť vznik pracovných príležitostí, podporiť hospodársku prosperitu a zlepšiť každodenné životy občanov EÚ a podnikov, a to širokou škálou spôsobov. Určité praktické príklady toho, ako presne môžu opatrenia na implementáciu digitálnej agendy prospieť občanom a podnikom, sú uvedené nižšie.

Spotrebitelia: pulzujúci digitálny jednotný trh a vysokorýchlostný prístup k internetu

Digitálny svet by mal byť pre občanov na dosah ruky! V súčasnosti sú však príliš mnohí ľudia v Európe nútení používať pomalý internet, pretože jednotný digitálny trh je nedostatočne rozvinutý a ľudia nedôverujú online pripojeniu, alebo preto, že ani nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu.

Spotrebitelia stále nemôžu naplno využiť konkurenčné ceny a širokú škálu dostupných možností na európskom jednotnom digitálnom trhu. Často je jednoduchšie nakupovať cez internet zo spoločnosti, ktorá má sídlo v USA, než z iného štátu EÚ. Napríklad až 60 % pokusov o nakupovanie cez internet z iného štátu EÚ sa končí problémami, ako je neprijatie platby kreditnou kartou, pretože táto platba prichádza z „nesprávneho“ štátu. Ďalším príkladom je, že spotrebitelia si CD nosiče môžu kúpiť v ktoromkoľvek obchode v celej Európe, ale v mnohých prípadoch si nemôžu kúpiť hudbu z online platforiem v EÚ, pretože práva a licencie sa udeľujú podľa krajín. Takéto roztrieštenie má za následok, že zákonné sťahovanie hudby z internetu v USA dosahuje oproti EÚ štvornásobný objem. Taktiež netreba zabúdať na skutočnosť, že iba 12 % používateľov webu z EÚ má pocit, že môže bezpečne realizovať transakcie online.

Pokiaľ ide o telekomunikácie, napriek opatreniam EÚ v súvislosti s roamingom v súčasnosti spotrebiteľov stále odrádzajú od používania mobilných telefonických služieb v zahraničí vyššie ceny v porovnaní s cenami, ktoré platia za používanie tých istých služieb vo svojom členskom štáte, a to najmä v prípade dátového roamingu.

Európska digitálna agenda sa zameriava na riešenie týchto problémov, aby tak mohla poskytnúť občanom prístup ku všetkým potenciálnym výhodám digitálnej spoločnosti.

Bude napríklad zameraná na zabezpečenie veľmi rýchleho prístupu k internetu, ktorý občanom umožní nakupovať, tvoriť, učiť sa, udržiavať sociálne kontakty a interaktívne komunikovať online, pričom je taktiež mimoriadne dôležitý pre rast hospodárstva. Cieľom Európskej digitálnej agendy je do roku 2020 dosiahnuť rýchlosť internetového pripojenia 30 Mbps, alebo vyššiu pre všetkých európskych občanov, pričom polovica európskych domácností by mala mať internetové pripojenie s rýchlosťou100 Mbps alebo vyššou.

Digitálna agenda taktiež podporuje koordináciu EÚ v oblasti riadenia rádiového frekvenčného spektra a tým aj oživenie rastu inovatívnych bezdrôtových širokopásmových služieb. Stanovia sa ňou jasné pravidlá na podporu investícií do otvorených a konkurencieschopných sietí ďalšej generácie, ako aj na pomoc verejným orgánom, aby zaviedli novú širokopásmovú infraštruktúru tam, kde je z dôvodu zemepisnej situácie alebo obmedzeného počtu potenciálnych zákazníkov ťažko možné, aby trh alebo súkromné investície samy osebe zabezpečili vysokorýchlostný internet (napr. vo vidieckych oblastiach).

Digitálna agenda sa taktiež zameriava na nájdenie riešení pre celoeurópsky prístup k zákonnému online obsahu, a to zjednodušením určovania, spravovania a cezhraničného udeľovania autorských práv. Agenda taktiež podporí veľkokapacitnú digitalizácia bohatých zbierok národných knižníc, archívov a múzeí, a zároveň podporí prístup k týmto zdrojom prostredníctvom stránky Europeana (www.europeana.eu), portálu európskych digitálnych knižníc (pozri MEMO/10/166).

Ďalšie opatrenia v tejto oblasti zahŕňajú jednoduchšiu realizáciu elektronických platieb a fakturácie kdekoľvek v Európe s cieľom podnietiť cezhraničné nakupovanie cez internet.

S cieľom zvýšiť pocit bezpečnosti Európanov pri pohybe na internete posilní digitálna agenda pravidlá EÚ súvisiace s ochranou osobných údajov, zlepší digitálneho sprievodcu právami na internete eYou guide (http://ec.europa.eu/information_society/eyouguide/index_en.htm), aby bol praktickejší a jednoduchšie použiteľný, pričom navrhne online riešenie na účely elektronického obchodovania fungujúce na celom území EÚ.

Digitálna agenda je rovnako zameraná na zvýšenie dôvery občanov pri používaní internetu, a to okrem iného zabezpečením lepšie koordinovanej európskej reakcie na počítačové útoky, krádeže totožnosti a nevyžiadané elektronické správy (spamy).

Na základe prieskumu nákladov v súvislosti s neexistenciou jednotného trhu v oblasti telekomunikácií zamýšľa Komisia prijať ďalšie opatrenia, ktorých cieľom je napríklad zabezpečiť, aby sa rozdiel medzi cenami za roaming a vnútroštátnymi sadzbami do roku 2015 priblížila k nule.

Pracovníci – správne zručnosti pre digitálny vek

Európa v súčasnosti trpí nedostatkom zručností v oblasti IKT. 150 miliónov Európanov, teda asi 30 %, nikdy internet nepoužívalo a európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy neudržali krok so zručnosťami v oblasti IKT, ktoré sú v súčasnosti potrebné na digitálnom pracovnom trhu. Digitálna agenda sa zameriava na rozšírenie a zlepšenie digitálnych zručností občanov EÚ bez ohľadu na ich vek, lokalitu, v ktorej žijú, a ekonomickú situáciu, aby sa mohli v plnej miere zúčastniť na digitálnej spoločnosti a pracovnom trhu.

Existuje tu obrovský nevyužitý potenciál miliónov mladých ľudí a miliónov žien všetkých vekových kategórií, ktorí sú pravidelnými používateľmi IKT technológií, a bolo by možné u nich vzbudiť záujem o prácu v sektore IKT alebo technológií. Musíme využiť obrovský zdroj potenciálnych talentov a prostriedkov pre rast a konkurencieschopnosť Európy. Cieľom digitálnej agendy bude zabezpečiť, aby všetci občania, a najmä mladí ľudia, boli oboznámení s potenciálom, ktorý oblasť IKT ponúka pre všetky druhy profesií. EÚ vyzve členské štáty, aby sa pre nich digitálna gramotnosť a digitálne kompetencie stali prioritami pre Európsky sociálny fond.

Občanom, ktorí už v súčasnosti využívajú IKT zručnosti a pracujú v sektore technológií, umožní digitálna agenda spoznávať a osvojovať si kompetencie používateľov IKT, aby ich následne spoločnosti hľadajúce zamestnancov s určitými špecifickými IKT kompetenciami mohli jednoducho identifikovať.

Pacienti a lekári – používanie IKT pre udržateľnú zdravotnú starostlivosť

Investície do digitálnych technológií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, známych aj ako elektronické zdravotníctvo, môžu dramaticky zlepšiť rozsah a kvalitu starostlivosti dostupnej pre európskych pacientov a medicínskych špecialistov. Napríklad nové služby telemedicíny, akými sú lekárske konzultácie prostredníctvom internetu a prenosné prístroje umožňujúce monitorovanie zdravotného stavu ľudí trpiacich chronickými chorobami a zdravotnými postihnutiami, môžu poskytnúť slobodu pohybu, ktorú títo pacienti nikdy predtým nemali.

Z praktického hľadiska môže elektronické zdravotníctvo minimalizovať riziko chyby zo strany lekára a pomôcť pri včasnej diagnostike zdravotných problémov. Domáci telemonitoring pacientov trpiacich ochoreniami srdca môže zvýšiť mieru prežitia o 15 %, znížiť počet dní strávených v nemocnici o 26 % a ušetriť 10 % nákladov na starostlivosť zdravotných sestier – čo je v ťažkých hospodárskych časoch mimoriadne dôležité. Elektronické predpisovanie liekov môže znížiť počet chýb v dávkovaní liekov o 15 %. Elektronické zdravotníctvom bude mať veľký význam pre zachovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti vo všetkých starnúcich spoločnostiach v rámci EÚ.

Cieľom digitálnej agendy je poskytnúť Európanom do roku 2015 bezpečný prístup k zdravotným záznamom cez internet nielen vo vlastnom štáte, ale aj pri cestách kamkoľvek v rámci EÚ. To by uľahčilo prácu lekárov a umožnilo pacientom získať čo najlepšiu pomoc, ak hľadajú lekára, či už doma alebo v inom štáte EÚ.

Výrobný priemysel – príležitosti pre interoperabilné digitálne hospodárstvo

IKT sektor výrazne prispieva k celkovému rastu produktivity európskeho hospodárstva ako celku (polovica rastu európskej produktivity za posledných 15 rokov už bola podnietená informačnými a komunikačnými technológiami – pozri IP/10/571 – a táto tendencia sa ešte zrýchľuje).

V ideálnom svete by digitálne služby a zariadenia spolupracovali a vzájomne dokonale komunikovali. Takáto situácia však v súčasnosti nie je. Používa sa množstvo zariadení a softvérových rozhraní, ktoré nie sú také interoperabilné, aké by mohli byť, čo vedie k roztriešteným trhom a nedostatku hospodárskej súťaže. Takisto tu existujú normalizačné procesy, ktoré nie vždy držia krok s technologickou zmenou.

Kombinácia týchto problémov veľmi sťažuje integrované používanie technológií, čo znamená, že online služby vrátane verejných služieb ešte stále často nútia používateľov, aby pracovali s konkrétnym softvérom alebo zariadením, čo následne vedie k riziku odkázanosti na obmedzený okruh dodávateľov a vyšších cien. Uvedené prekážky bránia výrobnému priemyslu v rozvoji inovatívnych produktov a služieb, pričom zároveň blokujú tak naliehavo potrebný hospodársky rast a pracovné príležitosti.

Na vyriešenie týchto problémov digitálna agenda ustanovuje preskúmanie politiky EÚ v oblasti vytvárania noriem do roku 2010, ktoré sa bude predovšetkým zameriavať na potrebu toho, aby vytváranie noriem v oblasti IKT v Európe držalo tempo s rýchlo sa meniacimi technologickými trhmi. Okrem toho vydá Komisia usmernenia o pravidlách pre vytváranie noriem, verejné obstarávanie IKT riešení a interoperabilitu.

IKT priemysel – výskum a inovácie v oblasti digitalizovaného hospodárstva

Digitálna agenda sa predovšetkým zameriava na riešenie významného problému nedostatočných investícií a roztrieštenia IKT výskumu v Európe. Európske výdavky na výskum a vývoj oblasti IKT predstavujú iba 40 % výdavkov USA v tej istej oblasti. Je to teda strategické slabé miesto, vzhľadom na to, že IKT predstavujú najvýznamnejšiu podpornú technológiu v modernom hospodárstve.

Digitálna agenda bude zameraná na využívanie väčšieho množstva súkromných investícií v podobe strategického využívania obstarávania vo fáze pred komerčným využitím a verejno-súkromných partnerstiev, prostredníctvom financovania výskumu a inovácií zo strany EÚ na regionálnej alebo inej úrovni a udržiavania tempa ročného nárastu rozpočtu na výskum a vývoj v oblasti IKT ustanoveného v európskych rámcových programoch pre výskum minimálne do roku 2013.

IKT priemysel taktiež čelí veľkému nedostatku vysoko kompetentných odborníkov v oblasti IKT, ktorí by spĺňali požiadavky pre súčasné a budúce pracovné pozície. Európska digitálna agenda rieši tento problém podporou vzdelávania v oblasti IKT, ako aj navrhovaním opatrení na zvýšenie príťažlivosti tohto sektora pre kariérny rast. Dostupnosť a lepšia pripravenosť odborníkov v oblasti IKT podnieti zdravý rast priemyslu, ktorého rozvoj do značnej miery závisí od zručností a kompetencií ľudí.

Občanom, ktorí už v súčasnosti využívajú IKT zručnosti a pracujú v sektore technológií, umožní digitálna agenda spoznávať a osvojovať si kompetencie používateľov IKT, aby ich následne spoločnosti hľadajúce zamestnancov s určitými špecifickými IKT kompetenciami mohli jednoducho identifikovať.

Malé a stredné podniky (MSP) – elektronická štátna správa na uľahčenie činnosti MSP

Digitálna agenda je zameraná na zníženie byrokracie a odstránenie prekážok, ktoré 99 % európskych podnikov bránia v plnom využívaní príležitostí dostupných na jednotnom digitálnom trhu. Jedným zo všeobecných cieľov digitálnej agendy je, aby do roku 2015 realizovalo 33 % malých a stredných podnikov (MSP) nákup alebo predaj cez internet.

Najmä dokončenie jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA) uľahčí MSP realizáciu elektronických platieb a fakturácie cez hranice jednotlivých štátov prostredníctvom bezpečných a účinných platobných metód.

Záväzok digitálnej agendy zlepšiť činnosť elektronickej štátnej správy má za cieľ zabezpečiť, aby mohli MSP tráviť menej času administratívnymi postupmi a venovať sa získavaniu nových obchodných príležitostí. Predovšetkým úplné zavedenie právnych predpisov EÚ o elektronickom obstarávaní, praktickej elektronickej identifikácii a elektronickom overovaní totožnosti pre cezhraničné služby by otvorili množstvo nových cezhraničných obchodných príležitostí. Do roku 2011 by sa mali štáty EÚ dohodnúť na spoločnom zozname kľúčových cezhraničných verejných služieb (napr. potreba elektronických certifikátov na kvalifikáciu dodávateľa v procese obstarávania), ktoré by podnikateľom umožnili zakladať a viesť svoje firmy kdekoľvek v Európe nezávisle od ich sídla. Tieto kľúčové služby by do roku 2015 mali byť plne k dispozícii cez internet.

Umelci, autori, hudobníci

Internet predstavuje jedinečnú platformu pre šírenie kultúrneho obsahu vytváraním príležitostí pre autorov, skladateľov a umelcov na oslovenie širšieho publika. Európa musí napredovať pri vytváraní, produkcii a distribúcii digitálneho obsahu. To však vyžaduje plne funkčný európsky digitálny jednotný trh a lepšiu ochranu odmeny autorov a iných tvorcov.

Pre niektoré oblasti obsahu je európsky jednotný online trh v súčasnosti roztrieštený, pretože správa práv sa organizuje na vnútroštátnej úrovni, a teda celoeurópsky internetový obchod s hudbou a videom by musel rokovať s celým radom organizácií spravujúcich autorské práva sídliacich v 27 krajinách. Výsledkom je, že hoci si európski spotrebitelia napríklad môžu kúpiť CD nosiče v ktoromkoľvek obchode, v mnohých prípadoch si nemôžu kúpiť hudbu z online platforiem v EÚ, pretože práva a licencie sa udeľujú na vnútroštátnom základe.

V súčasnosti sa potenciálne príjmy tvorcov znižujú, keďže európskym občanom, ktorí sa chcú dostať ku kultúrnemu a tvorivému obsahu, sa to jednoducho nepodarí, pretože nemajú k dispozícii žiaden zákonný prostriedok na zabezpečenie prístupu k takému dielu. Paradoxné je, že pirátsky obsah v Európe koluje oveľa voľnejšie ako zákonný obsah. Je tu potrebné vyvážené riešenie; tvorivé spoločnosti by je potrebné stimulovať, aby poskytovali viac obsahu cez internet ako protihodnotu za lepšiu zákonnú ochranu. Digitálna agenda chce vyriešiť tieto problémy stimulovaním cezhraničného a celoeurópskeho udeľovania autorských práv v digitálnom prostredí. To sa bude okrem iného realizovať prostredníctvom novej rámcovej smernice o združeniach kolektívnej správy práv duševného vlastníctva, ktorá má byť prijatá v roku 2011, návrhu smernice o osirelých dielach a pokračovaním v rokovaniach so zainteresovanými stranami o dielach, ktoré sa už netlačia, ako aj preskúmaním pravidiel EÚ pre opakované použitie informácií verejného sektora. Potreba ďalších opatrení sa posúdi v roku 2012 na základe zelenej knihy z roku 2010 o možnostiach a otázkach online distribúcie audiovizuálnych diel a iného kreatívneho obsahu.

Životné prostredie – využívanie IKT na zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie

V otázkach riešenia klimatickej zmeny zaujíma Európa vo svete vedúce postavenie vďaka ambicióznej politike v oblasti energetiky a zmeny klímy, v ktorej sa stanovuje cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 minimálne o 20 %. Aby bolo možné dosiahnuť globálne záväzky EÚ, je potrebné naplno využiť potenciál IKT nástrojov a pomôcť nimi občanom a podnikom znížiť ich negatívny vplyv na produkciu uhlíka.

IKT monitorovacie riešenia, ako sú inteligentné siete a meracie prístroje, ktoré analyzujú spotreby energie, môžu zlepšiť úspory energie v kanceláriách i v domácnostiach. Osvetlenie predstavuje takmer 20 % celosvetovej spotreby energie. Približne 70 % tejto spotreby by sa dalo ušetriť používaním inteligentných systémov riadenia osvetlenia založených na IKT. Podľa digitálnej agendy by do roku 2020 malo dôjsť k 20 % úspore energie používanej na osvetlenie v porovnaní s rokom 2010.

Cieľom digitálnej agendy je zabezpečiť, aby verejné orgány, IKT priemysel a sektory s veľkým množstvom emisií úzko spolupracovali a urýchlili tak masívne zavedenie riešení založených na IKT, čo im pomôže splniť ciele v oblasti úspor energie.

Výskumní pracovníci – zvýšené a spoločné financovanie IKT výskumu

Nedostatočné investície Európy do výskumu a vývoja IKT ohrozujú celý európsky výrobný sektor a sektor služieb (najmä automobilový priemysel, spotrebiteľské zariadenia, lekársky a zdravotnícky priemysel). Nedostatok investícií súvisí najmä s nízkou hodnotou financií vynaložených na výskum a vývoj (menej ako 5,5 miliárd EUR za rok), nadmernou byrokraciou a roztrieštením trhu.

V digitálnej agende sa Komisia zaviazala, že bude využívať väčšie množstvo súkromných investícií v podobe strategického využívania obstarávania vo fáze pred komerčným využitím. Komisia bude taktiež podporovať šesť verejno-súkromných partnerstiev založených na IKT v siedmom rámcovom programe EÚ pre výskum (7. RP), pričom na tento účel vyčlenila 1 miliardu EUR a plánuje využiť približne 2 miliardy EUR zo súkromného financovania. Digitálna agenda vyzýva členské štáty EÚ, aby zdvojnásobili celkovú ročnú výšku verejných prostriedkov vynaložených na výskum a vývoj IKT do roku 2020 na 11 miliárd EUR.

Digitálna agenda pre Európu zahŕňa taktiež opatrenia na zníženie objemu nadmerných administratívnych prác, aby od roku 2011 mali mladí výskumní pracovníci a MSP jednoduchší a rýchlejší prístup k finančným prostriedkom EÚ určeným na výskum, ako aj opatrenia na posilnenie koordinácie a spoločného využívania zdrojov s členskými štátmi a s priemyselnými podnikmi.

Deti a ich rodičia: bezpečnejší internet

Mladí ľudia a deti sú dnes najaktívnejšou skupinou využívajúcou internet: 73 % ľudí vo veku od 16 do 24 rokov pravidelne používa pokročilé služby na vytvorenie a zdieľanie obsahu na internete, čo predstavuje dvojnásobok európskeho priemeru (35 %). 66 % všetkých Európanov mladších ako 24 rokov používa internet každý deň, v porovnaní s priemerom EÚ 43 %. Títo mladí ľudia sa možno cítia na internete ako doma, no napriek tomu im tam hrozia rozličné nebezpečenstvá.

Digitálna agenda pomôže rodičom a ich deťom byť na internete v bezpečí. Predovšetkým v rámci programu Bezpečnejší internet sa budú všetky štáty EÚ nabádať, aby zaviedli horúce linky na oznamovanie urážlivého online obsahu a aby sa na školách učilo o bezpečnosti v online prostredí. Poskytovatelia online služieb, ktoré sú najobľúbenejšie medzi mladšími generáciami (napr. sociálne siete, operátori mobilných sietí), budú požiadaní, aby do roku 2013 zlepšili samoregulačné opatrenia týkajúce sa bezpečnosti detí.

Napokon digitálna agenda navrhuje, aby sa podporila spolupráca na európskej a medzinárodnej úrovni v boji proti počítačovej kriminalite (napr. platformy na oznamovanie trestných činov online na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ zamerané proti sexuálnemu zneužívaniu a online šíreniu materiálov súvisiacich so sexuálnym zneužívaním detí), ako aj proti iným formám počítačových útokov, krádežiam totožnosti a nevyžiadaným elektronickým správam (spamom).

Staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím – nové príležitosti

V starnúcej spoločnosti je najmä elektronické zdravotníctvo kľúčovou oblasťou pre inovácie, ktorá môže zabezpečiť lepšie výsledky pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím.

Napríklad technológie asistovaného bývania (AAL) vďaka finančnej podpore EÚ aktivizovali IKT s cieľom zabezpečiť, aby digitálna spoločnosť umožnila nezávislý a dôstojný život ľuďom, ktorí sú slabí alebo ktorí trpia chronickými chorobami, prípadne sú zdravotne postihnutí.

Program asistovaného bývania (AAL) podporuje inovácie a zavádzanie riešení na základe IKT v oblastiach ako predchádzanie pádom (týka sa viac než jednej tretiny osôb vo veku nad 65 rokov) a podpora viac ako 7 miliónov osôb v EÚ trpiacich demenciou, stratou pamäti, nedostatkom pozornosti, alebo neschopnosťou riešiť menšie problémy. Digitálna agenda sa bude zameriavať na to, aby sa do roku 2015 zdvojnásobil počet osôb vo vyššom veku bývajúcich samostatne.

150 miliónov Európanov, teda asi 30 %, nikdy nepoužilo internet. Túto skupinu tvoria zväčša osoby vo veku 65 až 74 rokov. Prístupnosť a použiteľnosť predstavujú problém aj pre zdravotne postihnutých Európanov. Preklenutie tejto digitálnej priepasti môže dopomôcť členom znevýhodnených sociálnych skupín k rovnocennejšej účasti na digitálnej spoločnosti (vrátane služieb týkajúcich sa ich bezprostredných záujmov, ako elektronické vzdelávanie, elektronická štátna správa, elektronické zdravotníctvo) a zvýšiť ich možnosť zamestnať sa, ako aj ich kvalitu života.

Osoby vo vidieckych a vzdialených oblastiach – spájanie komunít

Cieľom digitálnej agendy je do roku 2013 priniesť širokopásmový internet pre všetkých, a to aj pre ľudí žijúcich v izolovaných oblastiach. Vysoké náklady na budovanie nových infraštruktúr v kombinácii s nízkym dopytom odrádzajú telekomunikačné spoločnosti od inštalácie potrebných širokopásmových infraštruktúr.

S cieľom vyriešiť tento problém bude EÚ spolupracovať s členskými štátmi na posilnení a lepšom určovaní cieľov regionálnych a iných finančných programov, aby tak podporila investície a prijala opatrenia znižujúce investičné náklady. Digitálna agenda taktiež ustanovuje návrhy na zaistenie, aby časť digitálnej dividendy – rádiových frekvencií, ktoré sa uvoľňujú v dôsledku prechodu z analógového na digitálne vysielanie – mohla byť použitá pre bezdrôtové širokopásmové technológie. Je to mimoriadne dôležité, pretože bezdrôtové (pozemné a satelitné) široké pásmo nielenže otvára možnosti pre vzrušujúce nové služby, ale bude taktiež zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečení rýchleho internetu pre všetky oblasti vrátane vzdialených a vidieckych oblastí.

Na podporu rozvoja širokopásmových sietí navrhne tohto roku Európska komisia ambiciózny program európskej politiky rádiového frekvenčného spektra s cieľom zvýšiť účinnosť riadenia rádiového frekvenčného spektra a maximalizovať prínosy pre spotrebiteľov a priemysel.


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site