Navigation path

Left navigation

Additional tools

MEMO/08/86

V Bruseli 13. februára 2008

Zhodnotenie vytvorenia Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR)

Komisia predstavila oznámenie o vytvorení Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), ktorého hlavnou úlohou je zabrániť nedovolenému prekračovaniu hraníc, znížiť počet nelegálnych prisťahovalcov, ktorí prichádzajú o život na mori, a zvýšiť vnútornú bezpečnosť EÚ predchádzaním cezhraničnej trestnej činnosti.

Výzvy a ciele

Oznámenie skúma parametre, v rámci ktorých môže byť rozvinutý Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR), ktorý sa pôvodne zameriaval na oblasť južných a východných vonkajších hraníc EÚ, a navrhuje členským štátom časový plán postupného rozvoja tohto „systému systémov“ v nasledujúcich rokoch. Oznámenie sa zameriava na zlepšenie hraničného dozoru s cieľom:

  • Znížiť počet nelegálnych prisťahovalcov, ktorých vstup do EÚ nebol odhalený

V súčasnosti pokrývajú národné systémy hraničného dozoru iba vybrané časti vonkajších hraníc EÚ. Z dôvodu technických a finančných obmedzení sa dozor vykonáva len v určitých rovinných alebo pobrežných oblastiach a v tých oblastiach, v ktorých sa realizujú operácie.

Orgány zodpovedné za kontrolu hraníc v členských štátoch potrebujú včasné a spoľahlivé informácie, aby mohli odhaľovať, identifikovať, sledovať a zadržať tie osoby, ktoré sa pokúšajú nelegálne vstúpiť na územie EÚ, aby tak znížili počet nelegálnych prisťahovalcov, ktorých prechod cez vonkajšie hranice do EÚ zostal neodhalený.

  • Znížiť bilanciu tragických úmrtí nelegálnych prisťahovalcov zvýšením úsilia o záchranu životov na mori

Mnohí nelegálni prisťahovalci a osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, cestujú za extrémne ťažkých podmienok a osobne veľmi riskujú pri pokuse vstúpiť na územie EÚ nelegálne ukrývaním sa vo vozidlách, na nákladných plavidlách atď. Súčasný spôsob cestovania na palube preplnených člnov neschopných plavby znásobil počet nešťastných migrantov, ktorí sa takto utopili v Atlantickom oceáne medzi Afrikou a Kanárskymi ostrovmi a v Stredozemnom mori.

Bilanciu tragických úmrtí, ktorá je dôsledkom tohto druhu nelegálneho prisťahovalectva, nemožno akceptovať a je nutné ju preto značne znížiť. Je potrebné zlepšiť schopnosť lokalizácie malých člnov na otvorenom mori, aby sa zvýšili šance na nájdenie ľudí a záchranu životov na mori. Dlhodobé riešenia výziev v oblasti riadenia migrácie je možné dosiahnuť iba prostredníctvom komplexnej stratégie, ktorá zahŕňa spoluprácu s tretími krajinami aj v oblasti hraničného dozoru.

  • Zvýšiť vnútornú bezpečnosť EÚ ako celku predchádzaním cezhraničnej trestnej činnosti

Hraničný dozor neslúži len na zabraňovanie nedovolenému prekračovaniu hraníc, ale aj na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti, prevenciu terorizmu, boj proti obchodovaniu s ľuďmi, pašovaniu drog, nedovolenému obchodovaniu so zbraňami atď.

Boj proti týmto hrozbám je prvoradou úlohou polície a spravodajských služieb členských štátov. Účinný systém riadenia hraníc na vnútroštátnej aj európskej úrovni však bude hodnotným nástrojom boja proti cezhraničnej trestnej činnosti.

Všeobecný koncept

Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) by mal pomôcť členským štátom, aby mali úplný prehľad o situácii[1] na svojich vonkajších hraniciach a aby zvýšili reakčnú schopnosť[2] svojich orgánov činných v trestnom konaní.

EUROSUR by mal poskytnúť spoločný technický rámec na usmernenie každodennej spolupráce a komunikácie medzi orgánmi členských štátov a uľahčiť využitie najmodernejšej technológie na účely hraničného dozoru. Hlavným operatívnym cieľom by mala byť výmena informácií, okrem osobných údajov, medzi súčasnými vnútroštátnymi a európskymi systémami.

EUROSUR by mohol byť vytvorený v rámci troch súčasne prebiehajúcich fáz:

  1. FÁZA 1: Cieľom tejto fázy je spojiť a modernizovať súčasné systémy a mechanizmy hraničného dozoru na úrovni členských štátov.

Preto by finančné prostriedky poskytnuté z Európskeho fondu pre vonkajšie hranice mali byť použité na aktualizáciu a rozšírenie národných systémov hraničného dozoru a na zriadenie národných koordinačných centier kontroly hraníc v členských štátov na južných a východných vonkajších hraniciach EÚ.

Mala by byť vytvorená bezpečná počítačová komunikačná sieť s cieľom vymieňať si informácie a koordinovať aktivity medzi centrami v členských štátoch, ako aj s agentúrou FRONTEX.

Okrem toho je potrebné zistiť, ako by bolo možné finančne a logisticky podporiť vybrané susedné tretie krajiny, aby sa posilnila operatívna spolupráca v oblasti hraničného dozoru medzi členskými štátmi.

  1. FÁZA 2: Cieľom tejto fázy je dosiahnuť lepšie využitie nástrojov hraničného dozoru na úrovni EÚ.

Využitím programov EÚ pre výskum a rozvoj sa zlepší technická výkonnosť nástrojov hraničného dozoru a senzorov (napr. satelitov, nepilotovaných vzdušných prostriedkov atď.).

Spoločné využívanie nástrojov hraničného dozoru poskytne orgánom členských štátov pravidelnejšie a spoľahlivejšie informácie získané z výkonu hraničného dozoru na ich vonkajších hraniciach a v predhraničnom pásme.

Napokon by mohol byť vyvinutý spoločný spravodajský obraz o situácii v predhraničnom pásme, ktorý by kombinoval spravodajské informácie s informáciami získanými z nástrojov hraničného dozoru.

  1. FÁZA 3: Cieľom tejto fázy je vytvoriť spoločné prostredie pre výmenu informácií v oblasti námorníctva EÚ. To sa dosiahne integráciou všetkých súčasných spravodajských a monitorovacích systémov v morských oblastiach patriacich do jurisdikcie členských štátov a v priľahlých oblastiach otvoreného mora do širšej siete, čo umožní orgánom kontroly hraníc kombinovane využívať tieto rozličné systémy.

Pri zohľadnení súčasného migračného tlaku by sa integrovaná sieť mala v prvom rade obmedziť na oblasť Stredozemia, južný Atlantik (Kanárske ostrovy) a Čierne more a zamerať sa na vnútornú bezpečnosť, prepojiť orgány kontroly hraníc a iné orgány, ktoré majú na starosti bezpečnosť v oblasti námorníctva.

Neskôr by sa táto integrovaná sieť spravodajských systémov a systémov hraničného dozoru mohla rozšíriť na celú oblasť námorníctva v EÚ. Zahŕňala by nielen prvky súvisiace s hranicami, ale všetky námorné aktivity, ako je námorná bezpečnosť, ochrana morského prostredia, kontrola rybolovu a presadzovanie práva.

Zatiaľ čo by fázy 1 a 2 mali pokrývať námorné a pozemné vonkajšie hranice, fáza 3 by sa mala zamerať výhradne na oblasť námorníctva. Tie prvky tohto oznámenia, ktoré sa týkajú dozoru nad námornými vonkajšími hranicami, tvoria súčasť celkového rámca vytvoreného na základe integrovanej námornej politiky v Európskej únii.

Po svojom zavedení bude systém EUROSUR predstavovať rozhodný krok v ďalšom postupnom vytváraní spoločného európskeho systému integrovaného riadenia hraníc. Pri implementácií rôznych opatrení opísaných v tomto oznámení by Európsky fond pre vonkajšie hranice mal byť hlavným mechanizmom solidarity pre členské štáty pri zdieľaní finančného zaťaženia v Európskej únii.

Viac informácií o práci podpredsedu Frattiniho nájdete na tejto internetovej stránke: http://www.ec.europa.eu/commission_barroso/frattini/index_en.htm


[1] Pod prehľadom o situácii sa rozumie schopnosť orgánov odhaľovať cezhraničný pohyb a vytvoriť oprávnené dôvody na prijatie kontrolných oparení.

[2] Reakčná schopnosť predstavuje čas, ktorý je potrebný na skontrolovanie akéhokoľvek cezhraničného pohybu a čas a prostriedky potrebné na primeranú reakciu na nezvyčajné okolnosti.


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website