MEMO/08/31

V Bruseli 23. januára 2008

Štátna pomoc: usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia – často kladené otázky

(Pozri aj IP/08/80)

Aký význam majú usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia?

Štátna pomoc musí spĺňať určité kritériá a musí ju schváliť Európska komisia. Komisia vydáva usmernenia a rámce, aby členským štátom pomohla a vopred oznámila, ktoré opatrenia bude považovať za zlučiteľné so spoločným trhom, a tým urýchlila ich schvaľovanie.

Ochrana životného prostredia je dôležitým cieľom Európskej únie. Úroveň ochrany životného prostredia sa nepovažuje za dostatočnú, preto je potrebné vynaložiť viac úsilia v tejto oblasti. Vyplýva to najmä zo skutočnosti, že podniky nemajú plnú zodpovednosť za náklady, ktoré spoločnosti zo znečistenia vznikajú. Na riešenie tohto zlyhania trhu a podporu vyššej úrovne ochrany životného prostredia môžu vlády využiť reguláciu, aby zabezpečili, že spoločnosti za znečisťovanie platia (napr. prostredníctvom daní alebo systémov obchodovania s emisiami) alebo spĺňajú určité environmentálne normy.

V niektorých prípadoch môže byť štátna pomoc odôvodnená aj na účel stimulácie súkromných firiem, aby viac investovali do ochrany životného prostredia alebo na odbremenenie niektorých firiem od pomerne vysokej finančnej záťaže, s cieľom presadzovať prísnejšiu politiku ochrany životného prostredia vo všeobecnosti.

Usmernenia zároveň slúžia ako poistka, že nebude možné poskytovať nesprávne cielenú alebo nadmernú štátnu pomoc, ktorá nielenže narúša hospodársku súťaž, ale takisto marí hlavný zámer plnenia environmentálnych cieľov.

Aká je spojitosť medzi usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a balíkom opatrení v oblasti energetiky a zmeny klímy?

V marci 2007 Európska rada rozhodla stanoviť cieľ 20 % zníženia emisií skleníkových plynov a záväzný cieľ 20 % podielu obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020.

V rámci balíka opatrení v oblasti energetiky a zmeny klímy Komisia predkladá ambiciózne politické opatrenia okrem iného v súvislosti s obnoviteľnou energiou a obchodovaním s emisiami. Na dosiahnutie týchto cieľov balík zavádza trhové mechanizmy, ktoré by mali zabezpečiť, aby znečisťovatelia za znečisťovanie platili, a aby sa podporovali technológie, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Nové usmernenia o environmentálnej pomoci sú významnou súčasťou balíka a poskytujú správne stimuly pre členské štáty a priemysel, aby zvýšili svoje úsilie v oblasti životného prostredia.

Ochranou účinnej hospodárskej súťaže usmernenia predovšetkým podporujú nástroje založené na trhu, ktoré balík zavádza. Malo by byť jasné, že bez účinnej hospodárskej súťaže sa ciele nedosiahnu. Ak znečisťovatelia nebudú dostatočne platiť a môžu sa vyhýbať dostatočným environmentálnym investíciám, pretože dostávajú štátnu pomoc, nielenže to naruší hospodársku súťaž, ale takisto zmarí hlavný zámer plnenia ambicióznych cieľov Únie v oblasti životného prostredia.

Usmernenia ďalej poskytujú sériu opatrení, ktoré dopĺňajú a podporujú dosiahnutie lepšej ochrany životného prostredia. Môže sa stať, že členské štáty nebudú môcť riadne implementovať zásadu „znečisťovateľ platí“. V takýchto situáciách môže byť štátna pomoc možnosťou reakcie na zlyhanie trhu spojené s negatívnymi environmentálnymi externalitami. Štátna pomoc môže jednotlivým podnikom umožniť, aby zmenili svoje správanie a zaviedli postupy, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu alebo aby investovali do ekologickejších technológií. Štátna pomoc môže členským štátom takisto umožniť, aby prijali právne predpisy alebo normy, ktoré presahujú normy Spoločenstva a znižujú neúnosné obmedzenia pre niektoré spoločnosti. To môže prispieť k dosiahnutiu cieľov Spoločenstva v oblasti životného prostredia.

Ak je pomoc cielená správne, usmernenia poskytujú veľkorysé možnosti. Napríklad pri výrobe obnoviteľnej energie majú členské štáty možnosť 100 % pokrytia mimoriadnych nákladov spoločností.

Aké sú hlavné zmeny v nových environmentálnych usmerneniach v porovnaní s predchádzajúcimi usmerneniami?

Hlavné zmeny v nových environmentálnych usmerneniach v porovnaní s usmerneniami z roku 2001 možno zhrnúť takto:

1. Usmernenia obsahujú veľa nových ustanovení, napr. pre pomoc na včasné prispôsobenie sa normám, pomoc na environmentálne štúdie, pomoc na centralizované zásobovanie teplom, pomoc na odpadové hospodárstvo a pomoc spojenú so systémami obchodovania s povoleniami.
2. Intenzity pomoci sa výrazne zvýšili. Intenzity pre veľké podniky sa z rozsahu 30 – 40 % zvýšili na 50 – 60 %. V prípade malých podnikov sa intenzity v rozsahu 50 – 60 % zvýšili na 70 – 80 %. Navyše ak investícia na zlepšenie noriem Spoločenstva alebo úrovne ochrany životného prostredia v prípade absencie príslušných noriem zahŕňa ekologickú inováciu, je možné poskytnúť ďalších 10 % ako bonus. Okrem toho bola zavedená možnosť poskytnúť 100 % pomoc po uskutočnení výberového konania. Oproti usmerneniam z roku 2001 už neexistuje bonus na pomoc pre podporované regióny alebo zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie, ktoré slúžia pre potreby celej obce.
3. Pokiaľ ide o úľavy na daniach, usmernenia zachovávajú možnosť dlhodobých nepodmienečných úľav z environmentálnych daní, pokiaľ dotknuté spoločnosti po úľave platia aspoň minimálnu úroveň daní v Spoločenstve. Ak spoločnosti neplatia aspoň minimálnu úroveň daní v Spoločenstve, dlhodobé úľavy sú stále možné, členský štát však musí preukázať, že tieto úľavy sú nevyhnutné a primerané. Príjemcami pomoci vo forme významných úľav či dokonca úplného oslobodenia sú niekedy veľkí znečisťovatelia. Komisia sa domnieva, že za určitých podmienok takéto úľavy môžu byť oprávnené, členské štáty by však ich nevyhnutnosť mali odôvodniť.
4. V usmerneniach sa rozlišuje štandardné posúdenie a podrobné posúdenie. Postup podrobného posúdenia veľkých súm pomoci v prospech jednotlivých podnikov bol zavedený s cieľom umožniť hlbšie preverenie jednotlivých prípadov, pri ktorých existuje najväčšie riziko, že by mohli spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže alebo obchodu. Schémy týkajúce sa oslobodenia od dane a úľav na dani sa budú posudzovať iba na úrovni schémy, t. j. jednotlivé podniky sa podrobne posudzovať nebudú.
5. Existuje významné prepojenie medzi novými usmerneniami a budúcou všeobecnou skupinovou výnimkou, ktorú má Komisia prijať pred letnou prestávkou. Skupinová výnimka oslobodí členské štáty od povinnosti notifikovať Komisii určité opatrenia pomoci, a tým zníži administratívnu záťaž. Predpokladá sa, že určité druhy environmentálnej pomoci do určitej výšky sa v budúcnosti Komisii nebudú musieť notifikovať. Okrem toho sa predpokladá, že v rámci skupinovej výnimky sa na výpočet výšky pomoci bude môcť použiť zjednodušený postup.

Prečo je výška pomoci založená na mimoriadnych nákladoch environmentálnej investície a nie na celkových investičných nákladoch?

Výška pomoci je založená na mimoriadnych investičných nákladoch, ktoré sú potrebné na dosiahnutie určitej úrovne ochrany životného prostredia v porovnaní napríklad so zariadením spĺňajúcim povinné normy alebo s výrobným postupom, ktorý je menej šetrný k životnému prostrediu v prípade absencie noriem. Ak by tomu tak nebolo, každá investícia, ktorá zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia, by bola oprávnená na environmentálnu pomoc, dokonca aj v prípade, že by nebola nákladnejšia ako alternatívne riešenie. Okrem toho by sa pomoc poskytovala na zvýšenie kapacity alebo produktivity. Schválená by mala byť iba taká štátna pomoc, ktorá má dodatočný vplyv na životné prostredie, pričom pravdepodobnosť, že pomoc je nevyhnutná na zvýšenie úrovne ochrany životného prostredia, je vyššia v prípade poskytnutia pomoci na základe prístupu založeného na mimoriadnych nákladoch.

Prečo nie sú intenzity investičnej pomoci 100 %, keď pomoc pokrýva len mimoriadne environmentálne náklady?

Intenzity pomoci na investície obvykle nie sú na úrovni 100 % mimoriadnych investičných nákladov, pretože po prvé výpočet mimoriadnych nákladov nie je presný – nie sú zohľadnené napríklad prevádzkové výnosy v priebehu celej životnosti zariadenia. Po druhé imidž šetrnejšieho prístupu k životnému prostrediu môže mať pre daný podnik komerčnú hodnotu, ba dokonca môže byť nenahraditeľný pre ďalšie prežitie spoločnosti. Takže na spustenie investície nebude potrebné kryť všetky vypočítané mimoriadne environmentálne náklady.

V prípade, že štátna pomoc je spojená s ponukovým konaním, však intenzita pomoci môže byť až 100 %. Okrem toho v prípade výroby obnoviteľnej energie a kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie sa okrem investičnej pomoci môže poskytnúť prevádzková pomoc na pokrytie plnej výšky rozdielu medzi nákladmi na výrobu energie a jej trhovou cenou. Pomoc môže dokonca pokrývať bežný výnos kapitálu. Takže mimoriadne náklady sú 100 % kryté.

Čo znamená referenčná investícia?

Referenčná investícia je investícia, ktorá by sa realizovala bez štátnej pomoci. Technicky ide o porovnateľnú investíciu, ktorá zahŕňa nižšiu úroveň ochrany životného prostredia (zodpovedajúcu prípadnej povinnej norme Spoločenstva) a mohla by sa realizovať bez pomoci. V prípade obnoviteľnej energie sa za referenčnú investíciu často považuje elektráreň spaľujúca zemný plyn, ktorá má rovnakú výrobnú kapacitu. V prípade kombinovanej výroby referenčná investícia pozostáva zo súboru dvoch samostatných blokov – jedného na výrobu elektrickej energie a jedného na výrobu tepla. Výber referenčnej investície však závisí od druhu výroby a trhu, pričom príslušná referenčná investícia sa postupom času môže aj meniť. Preto nemá význam, aby sa referenčná investícia v usmerneniach podrobnejšie špecifikovala.

Pomoc možno poskytnúť, ak podnik presahuje normy Spoločenstva. Čo sa však považuje za normy Spoločenstva?

V právnych predpisoch EÚ existuje množstvo noriem, ktoré stanovujú, aká úroveň sa má v oblasti životného prostredia dosiahnuť. Povinnosť vyplývajúca zo smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá sa týka využívania najlepších dostupných technológií podľa poslednej príslušnej informácie uverejnenej Komisiou, sa takisto považuje za normu Spoločenstva.

Za normy sa považujú iba normy, ktoré právne predpisy Spoločenstva určujú priamo pre jednotlivé podniky. Povinnosti určené pre členské štáty sa v kontexte týchto usmernení za normy nepovažujú.

Na aké prípady sa vzťahuje podrobné posúdenie?

Pri vysokých sumách pomoci existuje väčšie riziko narušenia hospodárskej súťaže a obchodu, preto sa podrobné posúdenie vykonáva v týchto prípadoch. Z tohto dôvodu vysoké sumy pomoci v prospech individuálnych príjemcov musia byť Komisii notifikované samostatne, dokonca aj v prípade, že sa poskytujú v rámci schémy, ktorú už Komisia schválila. V prípade prevádzkovej pomoci na výrobu energie sa pre určenie vysokých súm pomoci používajú kapacitné prahové hodnoty. Komisii musia byť samostatne notifikované nasledujúce druhy poskytovanej pomoci:

1. investičná pomoc: ak suma pomoci presahuje 7,5 mil. EUR na jeden podnik
2. prevádzková pomoc na úsporu energie: ak suma pomoci presahuje 5 mil. EUR na jeden podnik na obdobie piatich rokov
3. prevádzková pomoc na výrobu obnoviteľnej elektrickej energie a/alebo kombinovanú výrobu obnoviteľného tepla: ak sa pomoc poskytuje na zariadenia na výrobu obnoviteľnej elektrickej energie v miestach, kde výsledná kapacita výroby obnoviteľnej elektrickej energie prevyšuje 125 MW
4. prevádzková pomoc na výrobu biopaliva: ak sa pomoc poskytuje na zariadenie na výrobu biopaliva v miestach, kde výsledná výroba prevyšuje 150 000 ton ročne
5. prevádzková pomoc na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie: ak sa pomoc poskytuje na zariadenie na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie s výslednou kapacitou výroby elektrickej energie prevyšujúcou 200 MW. Pomoc na výrobu tepla v rámci kombinovanej výroby sa pri notifikácii bude posudzovať na základe kapacity elektrickej energie.

Podrobné posúdenie samozrejme neznamená, že plánovaná štátna pomoc nebude schválená. Ide iba o dôkladné preverenie zo strany Komisie, či je pomoc nevyhnutná a či skutočne prispeje k ochrane životného prostredia bez toho, aby spôsobila nenáležité narušenie hospodárskej súťaže.

Akým spôsobom môže môj podnik získať environmentálnu pomoc?

Usmernenia stanovujú pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré musia členské štáty pri poskytovaní štátnej pomoci spĺňať. Takže v prípade, že váš podnik chce zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia a potrebuje na to pomoc, mal by sa obrátiť na príslušný orgán vo vašom členskom štáte, ktorý je za poskytovanie environmentálnej pomoci zodpovedný.

Úplné znenie predmetného rámca je k dispozícii na:

http://ec.europa.eu/comm/competition/state_aid/reform/reform.cfm