Navigation path

Left navigation

Additional tools

MEMO/05/84

Brusel, 8. marec 2005

Otázky a odpovede o obchodovaní s emisnými kvótami a o národných plánoch prideľovania kvót

(Aktualizovaná verzia z 25. mája 2005)

1) Aký je cieľ obchodovania s emisnými kvótami?

Systém obchodovania s emisnými kvótami[1] (SOEK) je základným kameňom boja proti klimatickým zmenám. Je to prvý medzinárodný systém obchodovania s emisiami CO2 na svete. Na systéme sa podieľa okolo 12 000 priemyselných zariadení, na ktoré pripadá približne polovica emisií CO2 v Európe.

Cieľom je pomôcť členským štátom EÚ dosiahnuť zhodu so svojimi záväzkami v rámci Kjótskeho protokolu. Obchodovanie s emisnými kvótami nevytvára nové ciele v oblasti životného prostredia, ale umožňuje lacnejším spôsobom dosiahnuť zhodu s existujúcimi cieľmi stanovenými Kjótskym protokolom. To, že sa zúčastneným spoločnostiam umožní kupovať a predávať emisné kvóty, znamená, že ciele sa môžu dosiahnuť s nižšími nákladmi. Keby sa nebol prijal systém obchodovania s emisnými kvótami, museli by sa vykonávať iné, oveľa nákladnejšie opatrenia.

2) Čo určuje cenu kvót?

Komisia nemá žiadny názor na to, aká má byť cena kvót. Ako na akomkoľvek inom voľnom trhu cena vyplýva z dopytu a ponuky. Obchodní sprostredkovatelia uvádzajú ceny ponúkaných alebo požadovaných kvót. Komisia nebude do obchodu s kvótami zasahovať. Ak by došlo k narušeniu, uplatnil by sa zákon o hospodárskej súťaži ako na akomkoľvek inom trhu.

3) Aký je účel národných plánov prideľovania kvót?

Národné plány prideľovania kvót (NPPK) určujú celkové množstvo emisií CO2, ktoré členské štáty poskytnú svojim spoločnostiam, a ktoré potom tieto spoločnosti môžu samy predať alebo kúpiť. To znamená, že každý členský štát sa musí pre budúcnosť rozhodnúť, aké kvóty pridelí celkovo na prvé obdobie obchodovania (2005 až 2007) a akú kvótu dostane každá prevádzka podieľajúca sa na systéme obchodovania s emisnými kvótami. Vychádza sa z myšlienky, že členské štáty obmedzia emisie CO2 zo sektora energetiky a priemyslu prostredníctvom prideľovania kvót, ktoré sa tým stanú vzácnymi tak, aby sa fungujúci trh mohol neskôr rozvíjať a celkové množstvo emisií sa potom v skutočnosti znížilo.

Každý členský štát musel vypracovať a uverejniť NPPK do 31. marca 2004 (pre 10 nových členských štátov bol termín 1. máj 2004).

4) Na základe akých kritérií Komisia posúdi plány prideľovania kvót a koľko času bude mať na ich posúdenie?

Posudzovanie plánov prideľovania kvót vychádza z 11 všeobecných kritérií uvedených v prílohe III k smernici o obchodovaní s emisnými kvótami. Kritérium 1 ustanovuje, že navrhnuté celkové množstvo kvót musí byť v súlade s cieľmi členského štátu podľa Kjótskeho protokolu. To znamená, že členský štát by sa mal ubezpečiť, či kvóty, ktoré prideľuje svojim prevádzkam, mu umožnia dosiahnuť svoje ciele podľa Kjótskeho protokololu.

Samozrejme, že členský štát môže a mal by prijať aj iné opatrenia. Aj ďalšie sektory produkujú emisie skleníkových plynov: v EÚ je doprava zodpovedná za 21 % emisií skleníkových plynov, domácnosti a malé podniky za 17 % a poľnohospodárstvo za 10 %. Členské štáty teda môžu a mali by prijať aj opatrenia na zníženie emisií v týchto sektoroch. Okrem toho môžu členské štáty plánovať nákup emisných úverov prostredníctvom pružných nástrojov vychádzajúcich z projektov Kjótskeho protokolu, ktorými sú napr. mechanizmus čistého rozvoja (MČR), spoločná realizácia (SR) a medzinárodný obchod s emisnými kvótami podľa Kjótskeho protokolu. MČR a SR umožňujú vládam realizovať aj v zahraničí projekty na zníženie emisií a vypočítavať dosiahnuté zníženie v porovnaní s vlastnými cieľmi stanovenými v Kjótskom protokole. Projekty SR sa môžu realizovať v iných priemyselne rozvinutých krajinách s cieľmi stanovenými v Kjótskom protokole, kým projekty MČR môžu realizovať rozvojové krajiny, ktoré nemajú v rámci tohto protokolu stanovené ciele.

Všetky tieto opatrenia a ich predpokladané výsledky musia byť uvedené v plánoch prideľovania kvót. Podľa kritéria č. 1 Komisia posudzuje, či úroveň emisií priemyselných sektorov, ktoré sa zúčastňujú obchodovania s emisnými kvótami, spolu s ďalšími opatreniami umožnia členskému štátu splniť ciele, ktoré mu stanovuje Kjótsky protokol. Ak jedine kombinovaný účinok rozličných zásad a opatrení umožní členským štátom dosiahnuť svoje ciele, smernica hovorí o „ceste“ do Kjóta. Viacero ďalších kritérií požaduje od členských štátov, aby posudzovali aj vývoj emisií a možnosti ich znižovania vo všetkých sektoroch.

Okrem toho existujú kritériá, ktoré sa pokúšajú zabezpečiť, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi spoločnosťami a rozličnými sektormi a aby sa dospelo k súladu s pravidlami EÚ pre hospodársku súťaž a štátnu pomoc. Ďalšie kritériá sa týkajú ustanovení v pláne pre nových účastníkov, prispôsobenia predchádzajúcich snáh o zníženie emisií a čistých technológií.

Komisia uverejnila pokyny na vykonávanie týchto kritérií prideľovania kvót začiatkom januára 2004. Ak Komisia zistí, že plán nie je v súlade s kritériami a Zmluvou o EÚ, môže plán čiastočne alebo úplne zamietnuť. Ak Komisia nezamietla žiadny aspekt plánu, členský štát môže pokračovať a prijať konečné rozhodnutie o prideľovaní kvót. Komisia musí prijať rozhodnutie do troch mesiacov od oznámenia národného plánu prideľovania kvót Komisii zo strany členského štátu.

5) Znamená to, že členský štát nemôže vydať toľko kvót, koľko chce?

Áno. Množstvo kvót, ktoré členský štát môže vydať, sa riadi 11 kritériami. Smernica priamo nepredpisuje daný počet kvót, ale každý členský štát musí rešpektovať kritériá.

V praxi to znamená, že voľnosť členských štátov je obmedzená. Ak by bol členský štát príliš veľkorysý vo vydávaní kvót, nielen že by plán pravdepodobne nemohol vyhovieť niektorým z kritérií prideľovania, ale členský štát by stratil príležitosť využívať systém obchodovania s emisnými kvótami ako nástroj, ktorý mu pomáha pri plnení Kjótskeho protokolu. A ak by bolo vydané príliš veľké množstvo kvót, kvóty by neboli vzácnosťou a nijaký trh by sa nerozvíjal.

6) Koľko plánov Komisia doteraz posúdila?

Komisia ukončila posudzovanie prvej skupiny ôsmich plánov 7. júla 2004. Komisia prijala bez výhrad päť plánov (z Dánska, Írska, Holandska, Slovinska a Švédska) a čiastočne zamietla ostatné tri - plány Rakúska, Nemecka a Spojeného kráľovstva.

Komisia uzavrela posudzovanie druhej skupiny ôsmich plánov 20. októbra 2004. Prijala bez výhrad šesť plánov (z Belgicka, Estónska, Lotyšska, Luxemburska, Slovenskej republiky a Portugalska) a podmienečne schválila ostatné dva - plány Fínska a Francúzska.

Koncom decembra 2004 skončila Komisia posudzovanie tretej skupiny piatich plánov. Bez výhrad prijala štyri plány (z Cypru, Maďarska, Litvy a Malty) a podmienečne schválila plán Španielska.

Komisia 8. marca 2005 podmienečne schválila plán Poľska a 12. apríla 2005 podmienečne schválila plán Českej republiky. 25. mája 2005 bol podmienečne prijatý plan Talianska. Počet posúdených plánov tak dosiahol číslo 24.

V každom prípade podmienečného schválenia Komisia vytýčila opatrenia, ktoré by mal členský štát prijať, aby bol jeho plán úplne prijateľný.

7) Z akých dôvodov Komisia požadovala zmeny v plánoch?

Komisia identifikovala tri okruhy problémov všeobecného významu:

  • keď pridelenie kvót zvolené členským štátom na obchodovateľné obdobie 2005-2007 ohrozuje dosiahnutie cieľov stanovených pre tento štát Kjótskym protokolom (nadmerné prideľovanie),
  • keď objem pridelených kvót na obchodovateľné obdobie 2005-2007 je nezlučiteľné s hodnotením postupu smerom k cieľom stanoveným v Kjótskom protokole, t. j. pridelené kvóty prevyšujú plánované emisie,
  • keď sa členský štát snaží uskutočniť takzvané „prispôsobenia ex-post“ k prideleným kvótam. To znamená, že členské štáty plánujú zasahovať do trhu po pridelení kvót a vydané kvóty prerozdeliť medzi zúčastnené spoločnosti počas obchodovateľného obdobia 2005-2007.

Prideľovanie nadmerných kvót môže vyplynúť z rôznych prípadov:

Po prvé, keď si členský štát nepremyslí, ako by sa mali zohľadniť ciele stanovené Kjótskym protokolom na roky 2008-2012, ale ponecháva medzeru, ktorú bude treba vyplniť opatreniami definovanými neskôr.

Po druhé, keď členský štát vyhlási zámer kúpiť kjótske úvery, ale nepodloží ho dôveryhodnými a spoľahlivými krokmi na realizáciu týchto nákupov.

Po tretie, keď plán členského štátu vychádza z predstáv (vrátane tempa hospodárskeho rastu a rastu emisií), ktoré sú nezlučiteľné a zveličené v porovnaní s oficiálnymi prognózami rastu samotného členského štátu alebo iných nezávislých zdrojov.

Prispôsobovania ex-post sú nezlučiteľné s právnym rámcom a predstavujú zásahy, ktoré narúšajú trh a vytvárajú neistotu pre spoločnosti. Napr. ak spoločnosti hrozí, že vláda môže odňať pridelené kvóty potom, ako spoločnosť znížila svoje emisie, bude váhať s ich znižovaním.

A ak si spoločnosti myslia, že môžu od svojich vlád bezplatne dostať ďalšie kvóty, pôjdu radšej touto cestou, ako získať kvóty na trhu.

8) Čo sa stane, ak Komisia zamietne národný plán prideľovania kvót?

Zamietnutie národného plánu prideľovania kvót znamená, že členský štát nemôže pokračovať vo vykonávaní svojho plánu v jeho pôvodnej podobe, t. j. nemôže prideliť navrhnutý počet kvót. V každom rozhodnutí o zamietnutí plánu musí Komisia uviesť dôvody zamietnutia. Tieto dôvody dajú členskému štátu návod, ako pripraviť plán, ktorý bude zlučiteľný s kritériami prideľovania kvót.

Ak členské štáty, ktorých plány boli čiastočne zamietnuté, vykonajú navrhnuté zmeny, nemusia druhýkrát predložiť plány Komisii, ale sú automaticky spôsobilé obchodovať s emisnými kvótami.

9) Môže členský štát zmeniť plán po jeho schválení Komisiou?

Členský štát musí po schválení Komisiou pokračovať v prijímaní konečného rozhodnutia o pridelení kvót na národnej úrovni. Predtým môže vykonať zmeny v počte pridelených kvót pre jednotlivé prevádzky v dôsledku vyššej kvality údajov, napr. ak sa pri výpočte kvót pridelených prevádzke vychádza z dostupných údajov o predchádzajúcich množstvách produkovaných emisií. Členský štát však za žiadnych okolností nesmie zvýšiť celkový počet kvót, ktoré chce dať do obehu.

Ak sa už raz prijme konečné rozhodnutie o pridelených kvótach na národnej úrovni a uverejní sa konečný plán, nemožno vykonať žiadne zmeny celkového počtu kvót, ani počtu kvót pre prevádzku. Rozhodnutím o konečnom pridelení sa završuje proces prideľovania a oficiálne sa otvára trh s pridelenými kvótami v členskom štáte.

10) Majú si členské štáty vzájomne čo hovoriť do svojich plánov?

Výhradnú zodpovednosť za posudzovanie plánov má Komisia. Smernica však ustanovuje, že Výbor pre klimatické zmeny, zložený zo zástupcov členských štátov, hodnotí každý plán. Tento výbor je fórom na diskusiu o každom pláne. Komisia, ktorá predsedá výboru, sleduje túto diskusiu a zohľadňuje jej závery pri svojom posudzovaní.

Ako základný bod Výbor pre klimatické zmeny zdôraznil význam národných plánov prideľovania kvót na zabezpečenie fungovania a efektívnosti systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ a na udržanie a upevnenie vedúceho postavenia EÚ na medzinárodnej úrovni a dôveryhodnosti v oblasti zmeny podnebia.

11) A čo so zostávajúcim plánom?

Posudzovanie plánu Grécka je takmer uzavreté a rozhodnutie Komisie o tomto pláne sa bezprostredne očakáva.

Je v záujme všetkých členských štátov, aby mali vyjasnený plán. Neprijatie národného plánu prideľovania kvót Komisiou znamená, že priemysel dotknutého členského štátu bude mať oneskorený prístup na trh s emisnými kvótami v rámci celej EÚ, aj keď ciele podľa Kjótskeho protokolu a bremeno vyplývajúce z účasti na dohode bude treba splniť.

Okrem toho sa od spoločností, ktoré sa podieľajú na systéme obchodovania s emisnými kvótami vyžaduje, aby zaznamenávali a oznamovali emisie CO2 od januára 2005. Po prvý raz v apríli 2006 musia tiež doručiť dostatočný počet pridelených kvót na pokrytie emisií vyprodukovaných v roku 2005. Ak spoločnosť nedoručí žiadne kvóty - alebo nedostatočné množstvo kvót - členský štát uvalí pokutu 40 EUR za nedoručenú kvótu.

12) Na aký počet prevádzok sa vzťahuje systém?

Systém obchodovania s emisnými kvótami sa bude vzťahovať celkovo na viac ako 12 000 prevádzok v EÚ-25 (veľké spaľovacie zariadenia, rafinérie ropy, koksárenské pece, železiarne, oceliarne a závody na výrobu cementu, skla, vápna, tehál, keramiky, celulózy a papiera).

Vo väčších členských štátoch sa systém vzťahuje približne na 1 000 až 2 500 prevádzok, v ostatných členských štátoch sa počet prevádzok podieľajúcich sa na systéme pohybuje v rozmedzí 50 až 400.

Počet spoločností, na ktoré sa vzťahuje smernica, je samozrejme menší, pretože veľké spoločnosti majú mnohé prevádzky, ktoré sa môžu podieľať na systéme obchodovania.

13) Aká je úloha zúčastnených spoločností, členských štátov a Komisie po začatí pôsobenia systému?

Od 1. januára 2005 sa od spoločností vyžaduje sledovať svoje emisie. Na konci každého roka musia vypracovať správu o ročných emisiách, ktorú overí tretia strana (podobne, ako overenie finančných výkazov spoločnosti audítorom). Súčasne sa spoločnosti budú musieť ubezpečiť, že vlastnia dostatočné množstvo pridelených kvót, z ktorých budú rok po roku odovzdávať (prvý dátum odovzdania je koniec apríla 2006), aby neboli finančne sankcionované.

Členské štáty musia vydať pridelené kvóty každoročne do konca februára v súlade s konečným rozhodnutím o pridelení kvót, viesť národný register, zhromažďovať overené údaje o emisiách a ubezpečiť sa, že každá spoločnosť odovzdala dostatočné množstvo kvót. Každý členský štát musí tiež vypracovať pravidelnú výročnú správu pre Komisiu.

Komisia prevádzkuje Európske centrum registračného systému a vyhotoví výročnú správu na základe správ členských štátov. Komisia dôkladne sleduje výkonnosť a vyhodnotí skúsenosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami v EÚ. V súlade so smernicou, Komisia predloží správu Rade a Parlamentu do 30. júna 2006. Pri príprave tejto správy sa Komisia bude snažiť využiť informácie od tretích osôb.

14) Koľko bude stáť splnenie cieľov Kjótskeho protokolu? Ohrozí systém obchodovania s emisnými kvótami konkurencieschopnosť Európy?

To závisí od súboru zvolených opatrení. Jedným zo základných zásad Európskeho programu klimatických zmien je dôsledná identifikácia nákladovo najvýhodnejších opatrení na splnenie cieľov Kjótskeho protokolu. Nedávne štúdie vypracované Komisiou vedú k záveru, že ciele je možné dosiahnuť s ročnými nákladmi od 2,9 miliárd EUR do 3,7 miliárd EUR, čo je menej ako 0,1 % HDP v EÚ. Jedna z týchto štúdií vedie k záveru, že bez bez systému obchodovania s emisnými kvótami by náklady dosiahli 6,8 miliárd EUR. Obchodovanie s emisnými kvótami umožňuje tak ešte viac znížiť náklady na dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu.

Spôsob rozdelenia týchto nákladov závisí od rozhodnutí prijatých v plánoch prideľovania kvót a od ďalších opatrení prijatých na riadenie emisií v sektoroch, ktoré sa nemôžu podieľať na systéme obchodovania s emisnými kvótami. Systém neohrozí, ale ochráni konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ, pretože akékoľvek alternatívne opatrenia by pre firmy EÚ znamenalo vznik vyšších nákladov ako je potrebné. Vykonávanie Kjótskeho protokolu bude však znamenať nielen nové hospodárske príležitosti, ale aj náklady pre firmy EÚ.

Toto je nevyhnutné - nemôžeme mať niečo (t. j. súlad s Kjótskym protokolom) za nič. Európa získava najlepšiu hodnotu za peniaze vynaložené na systém obchodovania s emisnými kvótami. Ak vlády nevyužijú systému obchodovania ako pomoc na dosiahnutie súladu, budú musieť prijať nákladnejšie opatrenia pre iné sektory. Na náklady je potrebné pozerať sa vo vzťahu k príležitostiam, ktoré sa vytvárajú pre dodávateľov čistých technológií s nízkym obsahom uhlíka v Európe a mimo nej a k strednodobej výhode pre európsky priemysel pri prechode na globálne hospodárstvo s nízkym obsahom uhlíka.

„Spojovacia smernica“[2] ešte viac zníži náklady a ochráni konkurencieschopnosť firiem EÚ. Ako už naznačuje jej názov, spojovania smernica vytvorí spojenie medzi pružnými mechanizmami Kjótskeho protokolu - spoločnou realizáciou (SR) a mechanizmom čistého rozvoja (MČR) - a systémom obchodovania s emisnými kvótami v EÚ (pozri otázku 4).

V zásade môžu spoločnosti, ktoré realizujú projekty znižovania emisií mimo EÚ prostredníctvom SR alebo MŠR, premeniť úvery, ktoré získavajú z takýchto projektov, na kvóty, ktoré sa môžu použiť na dosiahnutie súladu podľa systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ. Spojovacia smernica teda umožní ďalej znižovať náklady priemyslu EÚ tým, že ponúka viac možností dosiahnutia súladu s požiadavkami systému obchodovania s emisnými kvótami.

15) Bude obchodovanie s emisnými kvótami viesť k vyšším cenám elektrickej energie?

Pri tejto diskusii je dôležité rozlišovať medzi cieľom a nástrojom. Zmeny v cenách elektrickej energie nebudú dôsledkom obchodovania s emisnými kvótami, ale dôsledkom vykonávania Kjótskeho protokolu. Kjótsky protokol zastrešil emisné kvóty skleníkových plynov, čo znamená, že hospodárstvo EÚ sa stane hospodárstvom s obmedzovaním uhlíka. Toto obmedzenie uhlíka tvorí pridanú hodnotu k emisným kvótam a vedie k zmenám v relatívnych cenách v hospodárstve EÚ. Tovar s väčším obsahom uhlíka bude relatívne drahší ako tovar s menším obsahom uhlíka.

Keďže systém obchodovania je najlacnejšou cestou splnenia cieľov Kjótskeho protokolu, vyplýva z toho, že akékoľvek cenové zmeny budú najnižšími možnými cenami. Predložilo sa množstvo štúdií o pravdepodobnom vývoji cien elektrickej energie a k dispozícii je široký rozsah odhadov.

Rozhodnutia o tvorbe cien na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou sú stále zložitejšie a ťažko predpovedateľné. Existuje mnoho faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú cenu elektrickej energie, obchodovanie s emisnými kvótami je len jedným z nich. Existujú štrukturálne aspekty, akými sú liberalizácia energetického trhu a kolísanie na vnútornom trhu s energiou, ktoré majú ďalekosiahle dôsledky. Komisia bude pozorne monitorovať vývoj cien elektrickej energie a všetky ďalšie aspekty týkajúce sa systému obchodovania s emisnými kvótami.

16) Aký úžitok budú mať spoločnosti z obchodovania s emisnými kvótami?

Povedzme, že každá zo spoločností A a B emituje ročne 100 000 ton CO2. Vláda poskytne každej z nich emisnú kvótu 95 000. Jedna kvóta predstavuje právo emitovať 1 tonu CO2. Ani jedna zo spoločností teda nemá svoje emisie plne pokryté. Na konci každého roka musia spoločnosti odovzdať také množstvo kvót, ktoré zodpovedá ich emisiám počas roka, nech sú emisie jednotlivej spoločnosti akékoľvek.

Obe spoločnosti A a B musia pokryť 5 000 ton CO2 a majú dva spôsoby, ako to urobiť. Alebo znížia svoje emisie o 5 000 ton, alebo kúpia 5 000 kvót na trhu. S cieľom rozhodnúť sa, ktorý spôsob si zvolia, spoločnosti porovnajú náklady na zníženie vlastných emisií o 5 000 ton s trhovou cenou kvót.

Ako príklad povedzme, že trhová cena kvóty je 10 EUR za tonu CO2. Náklady spoločnosti A na zníženie emisií sú 5 EUR (t. j. nižšie, ako trhová cena). Spoločnosť A zníži svoje emisie, pretože je to lacnejšie, ako kúpa kvóty. Spoločnosť A môže znížiť svoje emisie o viac ako 5 000 ton, povedzme o 10 000 ton. Situácia spoločnosti B môže byť opačná. Jej náklady na zníženie emisií sú 15 EUR (t. j. vyššie, ako trhová cena), takže spoločnosť dá prednosť kúpe kvóty pred znížením emisií.

Spoločnosť A minie 50 000 EUR na zníženie emisií o 10 000 ton pri nákladoch 5 EUR za tonu, a získa 50 000 EUR z predaja 5 000 ton pri cene 10 EUR za tonu. Takto spoločnosť A plne pokryje svoje náklady na zníženie emisií predajom kvót, pričom však bez systému obchodovania s emisnými kvótami by znášala čisté náklady 25 000 EUR. Spoločnosť B míňa 50 000 EUR na zakúpenie 5 000 ton pri cene 10 EUR za tonu. Ak by neexistovala pružnosť poskytnutá systémom obchodovania s emisnými kvótami, spoločnosť B by musela minúť 75 000 EUR.

Keďže jedine spoločnosť, ktorá má nízke náklady na znižovanie emisií a volí si teda zníženie emisií, ako napr. spoločnosť A, je schopná predávať kvóty, predstavujú kvóty, ktoré spoločnosť B nakupuje, zníženie emisií, aj keď samotná spoločnosť B emisie neznížila.

Toto je dôležité si zapamätať. Zabezpečí sa tak, že najlacnejšie zníženia emisií sa vykonajú ako prvé. Keďže systém sa uplatňuje v celej EÚ, spoločnosti budú vyhľadávať najlacnejšie zníženia v celej EÚ a zabezpečovať si prvenstvo v znižovaní emisií. Je to pružnosť v systéme, ktorá robí obchodovanie s emisnými kvótami nákladovo najvýhodnejším spôsobom dosiahnutia daného cieľa v oblasti životného prostredia. Celkové náklady by boli pre priemysel vyššie, ak by spoločnosť B bola prinútená znížiť emisie zo svojich prevádzok pri vyšších nákladoch.

17) Ako bude obchodovanie s kvótami fungovať v praxi?

Právny rámec systému obchodovania nereguluje, ako a kde sa uskutoční trh s kvótami. Spoločnosti so záväzkami môžu obchodovať s kvótami priamo jedna s druhou alebo môžu kupovať alebo predávať prostredníctvom makléra, banky alebo iného sprostredkovateľa obchodu s kvótami.

Mohlo by sa stať aj to, že spoločnosti nakupujúcej fosílne palivo (uhlie alebo plyn) sa ponúknu kvóty spolu s palivom. Nakoniec sa môže rozvinúť organizovaný trh (výmeny kvót).

Existuje aj elektronický systém registrácie, ktorý sleduje zmenu vlastníctva emisných kvót na trhu. Register je odčlenený od obchodných činností - nie všetky obchody vedú k zmene vlastníctva kvót, ale kde obchod vyvrcholí do zmeny vlastníctva, existuje prenos kvót medzi účtami v registri.

Týmto spôsobom sa register podobá bankovému systému, ktorý sleduje vlastníctvo peňazí na účtoch, ale nesleduje obchodné transakcie na trhoch s tovarom a službami, ktoré spôsobujú, že peniaze prešli z rúk do rúk. Register nie je teda tržnica; spôsob obchodovania s kvótami je rozhodnutím, ktoré prijali účastníci trhu.

Systém je výhradne elektronický, takže neexistujú žiadne kvóty vytlačené na papieri, ale budú existovať len vo forme on-line účtu v registri. Každá spoločnosť so záväzkom a ktorákoľvek osoba, ktorá má záujem o nákup alebo predaj kvót, musí mať účet.

Systém pozostáva z národnej zložky v každom členskom štáte, v ktorej sa držia kvóty a z centrály na Európskej úrovni, ktorá bude uskutočňovať automatické kontroly každého prenosu kvót, aby sa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel smernice. Niektoré z údajov uchovávané v registri sa budú pravidelne uvoľňovať v súlade s pravidlami OSN a nariadením o elektronických registroch[3]. Existuje snaha na dosiahnutie rovnováhy medzi transparentnosťou z hľadiska životného prostredia a utajením z obchodného hľadiska.

Pozri aj:

Internetovú stránku GR pre životné prostredie o obchodovaní s emisiami:

http://ec.europa.eu/environment/climat/emission.htm

Národné plány prideľovania kvót:

http://ec.europa.eu/environment/climat/emission_plans.htm

Register Spoločenstva CTL:

http://ec.europa.eu/environment/ets/


[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/101/ES z 27. októbra 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES.

[3] Nariadenie Komisie z 21. decembra 2004 pre štandardizovaný a zabezpečený systém registrov podľa smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 280/2004/ES


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website