Navigation path

Left navigation

Additional tools

MEMO/05/248

Brusel 11 augusta 2005

Otázky a odpovede o politikách EU týkajúcich sa odpadu z elektrických a elektronických zariadení

1) V čom spočíva problém s odpadom z elektrických a elektronických zariadení?

Odpad z elektrických a elektronických zariadení predstavuje odpad z obrovského spektra výrobkov. Vrátane malých a veľkých domácich spotrebičov, zariadení IT a telekomunikačných zariadení, osvetľovania a spotrebného tovaru ako sú rádiá, televízne prijímače, videokamery a hi-fi systémy. Tieto zariadenia sú zložené z mnohých rôznych materiálov a súčiastok, z ktorých niektoré sú nebezpečné. Kvôli tomu môže odpad z elektrických a elektronických zariadení, ak sa nespracováva náležite, spôsobiť závažné environmentálne problémy počas fázy nakladania s ním, najmä pri vyvážaní na skládky a spaľovaní.

V skutočnosti každý kúsok elektrického a elektronického prístroja pozostáva z kombinácie niekoľkých základných stavebných kameňov, ako sú obvodové dosky/montážne celky, káble, elektrické vodiče a drôty, umelé hmoty obsahujúce prísady spomaľujúce horenie, tzv. retardanty horenia, ortuťové spínače, zobrazovacie jednotky ako katódové trubice a displeje z tekutých kryštálov, akumulátory a batérie, zariadenia generujúce svetlo, kondenzátory atď.

Materiály týchto súčiastok, problematické z environmentálneho hľadiska, obsahujú určité ťažké kovy (ortuť, olovo, kadmium a chróm) a halogénované zložky (CFC – chlórofluórované uhľovodíky, PCB – polychlórované bifenyly, PVC – polyvinylchlorid a brómované retardanty horenia). Mnohé z týchto materiálov môžu byť toxické a pri uvoľnení môžu znamenať riziko pre ľudské zdravie. Napríklad olovo môže poškodiť nervový systém a môže nepriaznivo ovplyvniť srdcovo-cievny systém a obličky. Kadmium tiež pôsobí na funkčnosť obličiek a môže spôsobiť poškodenie mozgu.

Zatiaľ sa 90 % odpadu z elektrických a elektronických zariadení vyváža na skládky a spaľuje alebo zhodnocuje bez predchádzajúcej úpravy, čo znamená, že znečisťujúce látky by mohli byť uvoľnené do prostredia a kontaminovať ovzdušie, vodu a pôdu.

Na základe kľúčových údajov o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) z roku 1998 predstavovala tvorba odpadu 14 kg na obyvateľa a rok – spolu okolo 6 miliónov ton na rok (4 % vyprodukovaného komunálneho odpadu). Nárast množstva OEEZ v budúcnosti sa odhaduje na 3 – 5 % ročne, čo z neho robí najrýchlejšie rastúci druh odpadu, rastúci trikrát rýchlejšie ako priemerná produkcia odpadu. V súčasnosti obyvatelia vyprodukujú asi 17 až 20 kg odpadu na osobu a rok.

2) Čo robí EÚ ohľadom odpadu z elektrických a elektronických zariadení?

EÚ prijala dve smernice, ktorými sa vysporadúva s problémami vznikajúcimi v súvislosti s odpadom z elektrických a elektronických zariadení.

Cieľom smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (smernica o OEEZ)[1] je predchádzanie tvorenia odpadu z elektrických a elektronických zariadení a podporovanie opätovného používania, recyklácie a iných foriem zhodnocovania, aby sa znížilo množstvo takéhoto odpadu, ktoré sa musí likvidovať vyvážaním na skládky alebo spaľovaním. To si preto vyžaduje zber OEEZ, jeho zhodnocovanie a opätovné použitie/recykláciu. Ak je to vhodné, malo by sa uprednostňovať opätovné použitie celého prístroja.

Aby sa uľahčilo správne zhodnocovanie odpadu z elektrických a elektronických zariadení a aby sa predišlo problémom počas fázy nakladania s ním, snahou smernice o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (smernica o ONL)[2] je, v prípadoch, keď sú k dispozícii alternatívne materiály, nahradiť olovo, ortuť, kadmium, šesťmocný chróm, polybrómované bifenyly (PBB) a polybrómované difenylétery (PBDE) v elektrických a elektronických zariadeniach. (Iné právne predpisy EÚ sa zaoberajú CFC, PCB a PVC.)

3) Aké sú kľúčové ustanovenia a termíny smernice o OEEZ?

Smernice vstúpili do platnosti 13. februára 2003 a členské štáty ich mali transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov v priebehu jeden a pol roka – do 13. augusta 2004.

2005: Členské štáty musia zaviesť a udržiavať registre výrobcov a každé dva roky poskytovať Komisii informácie o množstve výrobkov uvedených na trh, zozbieraných, zhodnotených, opätovne použitých a recyklovaných. Každé tri roky musia členské štáty poslať správu o vykonávaní tejto smernice.

13. augusta 2005: Do tohto dátumu členské štáty zabezpečia založenie zberných systémov a výrobcovia elektrických a elektronických zariadení zaistia financovanie zberu, spracovávania, zhodnocovania a voči životnému prostrediu šetrného likvidovania odpadu. Zber znamená, že spotrebiteľom sa pri zakúpení nového výrobku umožní odovzdanie starých elektrických a elektronických zariadení spôsobom jedna k jednej. Okrem toho budú k dispozícii ďalšie zberné miesta, kde budú môcť OEEZ bezplatne odovzdávať akíkoľvek ich vlastníci a distributéri. Pri zakladaní takýchto zberných miest treba brať do úvahy dostupnosť a hustotu obyvateľstva.

Všetky výrobky uvedené na trh po 13. auguste 2005 sa musia označovať značkou prečiarknutého smetného koša, aby spotrebitelia vedeli, že tieto produkty nemôžu len tak jednoducho vyhodiť.

Finančné systémy zabezpečujú financovanie zberu, spracovávania, zhodnocovania a likvidovania OEEZ. Ak výrobcovia uvedú nový výrobok na trh po 13. auguste 2005, musia poskytnúť finančnú záruku (t. j. poistenie, peniaze na viazanom účte alebo účasť v nejakom kolektívnom systéme), ktorá pokryje tieto náklady. Týmto by sa malo predísť tomu, že sa nikto nepostará o staré elektrické a elektronické výrobky, ktorých výrobcovia už neexistujú, tzv. „osirelé výrobky“.

Vzhľadom na zaobchádzanie s „historickým OEEZ“, čiže výrobkami uvedenými na trh pred 13. augustom 2005, sa výrobcovia musia zapojiť do nejakého kolektívneho systému. Kolektívne financovanie môže nadobúdať formu jednotných odvodov alebo poplatku na novom zariadení.

31. december 2006: Do tohto dátumu musia členské štáty zabezpečiť podiel triedeného zberu vo výške aspoň 4 kg na obyvateľa a rok. Výrobcovia splnia rôzne ukazovatele zhodnocovania a recyklácie či opätovného použitia OEEZ zaslaného na spracovanie, určené na základe priemernej hmotnosti príslušných zariadení. Uprednostňuje sa opravovanie zariadení, aby sa mohli opätovne používať. Pokiaľ to nie je možné, v smernici o OEEZ sa kladie za cieľ opätovné použitie súčiastok a recykláciu a zhodnocovanie materiálov, ktoré obsahujú.

Napríklad miera zhodnotenia v prípade veľkých domácich spotrebičov, ako sú chladničky a mikrovlnné rúry, je minimálne 80 % a pomer opätovného použitia a recyklácie ich súčiastok, materiálov a látok je 75 %. Miera zhodnotenia v prípade malých domácich spotrebičov, ako sú osvetľovacie telesá, elektrické a elektronické nástroje, hračky, náradie na voľný čas a športové náčinie, monitorovacie a riadiace prístroje, je 70 % a pomer opätovného použitia a recyklácie ich súčiastok, materiálov a látok je 50 %. Každá kategória má stanovené rôzne ukazovatele zhodnocovania a opätovného použitia a recyklácie.

Nové členské štáty: Desiatim členským štátov, ktoré pristúpili k EÚ 1. mája 2004, bolo na dosiahnutie ukazovateľa zozbieraného odpadu (4 kg na obyvateľa a rok), ako aj na ukazovatele zhodnocovania a opätovného použitia a recyklácie poskytnuté predĺženie v dĺžke 24 mesiacov (Slovinsku 12 mesiacov).

4) Aké sú kľúčové ustanovenia a termíny smernice o ONL?

1. júl 2006: Od tohto dátumu sa výrobcom nepovoľuje uvádzať na trh elektrické a elektronické zariadenia, ktoré obsahujú nebezpečné látky: olovo, ortuť, kadmium, šesťmocný chróm, polybrómované bifenyly (PBB) a polybrómované difenylétery (PBDE).

Príloha k tejto smernici obsahuje zoznam výnimiek zo zakázaných materiálov, pre ktoré nie je k dispozícii náhrada. Touto smernicou sa takisto povoľuje zmena a doplnenie prílohy, aby sa zoznam výnimiek prispôsobil vedeckému a technickému vývoju – ak je likvidovanie nebezpečných látok technicky a vedecky neuskutočniteľné alebo ak negatívny dopad na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov spôsobený náhradou preváži kladný vplyv takejto náhrady na životné prostredie, zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.

5) Aká je úloha rôznych aktérov – členských štátov, spotrebiteľov, Európskej komisie?

Členské štáty: Úlohou členských štátov je transponovať ustanovenia smerníc o OEEZ a o ONL do vnútroštátnych právnych predpisov (pozri bod 7). Musia zabezpečiť, aby výrobcovia splnili všetky svoje povinnosti (pozri body 3 a 4).

Spotrebitelia: Spotrebitelia by už nemali len tak jednoducho vyhadzovať staré elektrické a elektronické výrobky. Od 13. augusta 2005 by mali mať možnosť ich vrátiť spôsobom jedna k jednej do obchodov pri nákupe nového výrobku, ako aj na iné zberné miesta, v oboch prípadoch bez poplatku. Nové elektrické a elektronické výrobky sa od toho istého dňa musia označovať značkou prečiarknutého smetného koša, aby spotrebiteľov informovali, že sa nemôžu likvidovať ako netriedený odpad (pozri bod 3). Triedeným zberom a prinášaním OEEZ na zberné miesta obyvatelia prispejú k správnemu opätovnému používaniu, recyklácie a k iným formám zhodnocovania.

Komisia: Komisia podporuje vykonávanie týchto dvoch smerníc. Poskytuje členským štátom usmernenie k interpretácii záležitostí týkajúcich sa týchto smerníc. Na tento účel sa vydáva usmerňovací dokument vo forme „Často kladené otázky“. Je uverejnený na internetovej stránke GR pre životné prostredie: http://ec.europa.eu/environment/waste/weee_index.htm

V roku 2003 Komisia prijala zmeny a doplnenia smernice o OEEZ, v ktorých ujasňuje povinnosti týkajúce sa financovania nakladania s OEEZ od iných ako súkromných používateľov[3]. V roku 2004 prijala rozhodnutie o dotazníku, vyplnením ktorého musia členské štáty oznamovať Komisii vývoj pri vykonávaní smernice o OEEZ[4]. V roku 2005 prijala rozhodnutie o formáte dát.

Momentálne sa Komisia nachádza v procese prijímania ďalších rozhodnutí na zmenu a doplnenie smernice o ONL pripustením ďalších výnimiek zo zakázaných materiálov a určením maximálnych hodnôt koncentrácií nebezpečných látok, ktorými sa zaoberá smernica o ONL.

6) Koľko bude stáť vykonávanie týchto dvoch smerníc a ohrozí to konkurencieschopnosť priemyslu? Vzrastie výsledne cena elektrických a elektronických zariadení?

Ustanovenia týchto dvoch smerníc sa uplatňujú bez diskriminácie na výrobcov z členských, ako aj nečlenských krajín EÚ. Obdobne, náklady na náhrady nebezpečných látok, ktorými sa zaoberá smernica o ONL znášajú rovnakým spôsobom výrobcovia z členských aj nečlenských štátov. Konkurencia teda nie je ohrozená.

Celkové náklady na dodržiavanie smernice o OEEZ sa odhadujú na 500 – 900 miliónov eur ročne v celej EÚ. Z toho 300 – 600 miliónov eur sa minie na zber a 200 – 300 miliónov eur na zhodnocovanie, opätovné použitie a recykláciu.

Zvýšenie výslednej ceny sa odhaduje v rozmedzí od 1 % pre väčšinu elektrického a elektronického zariadenia do 2-3 % pre chladničky, televízne prijímače a monitory. Výhody, ktoré prinášajú tieto dve smernice, zdá sa, oprávňujú nárast nákladov a cien.

Ich prvotným cieľom je ochrana ľudského zdravia a životného prostredia. Recykláciu OEEZ však povedie aj k úspore energie rovnej približne ekvivalentu 2,8 miliónov ton ropy ročne. Následne sa zníži záporný dopad na životné prostredie spojený s využívaním zdrojov. Okrem toho uplatňovanie týchto dvoch smerníc povedie k úspore výrobných nákladov na suroviny a nákladov na likvidovanie odpadu.

7) Ako ďaleko sú členské štáty s transponovaním týchto dvoch smerníc?

Smernice o OEEZ a o ONL nadobudli účinnosť 13. februára 2003 a termín pre členské štáty na ich transponovanie do vnútroštátnych právnych predpisov bol 13. august 2004.

Doteraz všetky členské štáty okrem Francúzska, Malty, Poľska a Spojeného kráľovstva oznámili Komisii opatrenia, ktoré prijali na transponovanie smernice o OEEZ.

Čo sa týka smernice o ONL, urobili tak  všetky členské štáty okrem Francúzska a VB.

Komisia momentálne posudzuje, či sa oznámenými opatreniami správne transponujú povinnosti vyplývajúce zo smernice. Je na zvážení Komisie, či začne voči tým členským štátom, ktoré smernice transponovali nedostatočne, postupy uplatňované pri porušovaní právnych noriem. V júli 2005 začala Komisia postupy uplatňované pri porušovaní právnych noriem voči ôsmim členským štátom, ktoré smernice ešte netransponovali .
Ďalšie informácie o OEEZ a ONL možno nájsť na internetovej stránke:

http://ec.europa.eu/environment/waste/weee_index.htm

Ohľadom podrobností o systémoch zavedených v členských štátoch sa, prosím, obráťte napríklad na:
Belgický systém spätného odberu:

http://www.recupel.be v prevádzke od 1. júla 2001.
Holandský systém spätného odberu:

http://www.nvmp.nl v prevádzke od 1. januára 1999.
Švédsky systém spätného odberu:

http://www.el-kretsen.se/Index-e.htm v prevádzke od 1. júla 2001.


[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení [Úradný vestník EÚ L 37 z 13.2.2003], zmenená a doplnená smernicou 2003/108/ES [Úradný vestník EÚ L 345 z 31.12.2003].

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach [Úradný vestník EÚ L 37 z 13.2.2003].

[3] Táto zmena a doplnenie, smernica 2003/108/ES [Úradný vestník EÚ L 345 z 31.12.2003], sa týka financovania nakladania s OEEZ od iných ako súkromných používateľov. Náklady na likvidovanie odpadu z elektrických a elektronických zariadení uvedených na trh po roku 2005 musia pokrývať výrobcovia. V prípade historického odpadu výrobcovia financujú náklady, ak vymenili výrobok za rovnocenný alebo za výrobok plniaci rovnakú funkciu. Tieto opatrenia však zahŕňajú aj možnosť finančnej zodpovednosti užívateľa. V prípade ostatného historického odpadu, financovanie znášajú používatelia.
[4] Rozhodnutie 2004/249/ES


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website