Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Tlačová správa

Zo správy Komisie vyplýva, že cielené investície a silné digitálne politiky zlepšujú výkonnosť členských štátov

Brusel 11. jún 2019

Európska komisia dnes zverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2019, ktorý monitoruje celkovú digitálnu výkonnosť Európy a sleduje pokrok krajín EÚ, pokiaľ ide o ich digitálnu konkurencieschopnosť. 

Krajiny, ktoré si v súlade so stratégiou EÚ pre digitálny jednotný trh stanovili ambiciózne ciele a prispôsobili im svoje investície, dosiahli v relatívne krátkom čase lepšie výsledky. To je jeden z hlavných záverov tohtoročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Skutočnosť, že najväčšie ekonomiky EÚ nie sú digitálnymi lídrami, však naznačuje, že pokiaľ ma EÚ zostať na svetovej úrovni konkurencieschopná, musí sa rýchlosť digitálnej transformácie zvýšiť.  

Podpredseda pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip vyhlásil: „Na konci roka 2014, keď sme začali vypracúvať plán digitálneho jednotného trhu, sme chceli vypracovať dlhodobú stratégiu, ktorá stimuluje digitálne prostredie v Európe, minimalizuje právnu neistotu a vytvorí spravodlivé podmienky pre všetkých. Teraz, keď EÚ schválila 28 z 30 legislatívnych návrhov, a vzniklo tak 35 nových digitálnych práv a slobôd, môže úspešná realizácia digitálneho jednotného trhu významne prispieť k ďalšiemu zlepšeniu výsledkov jednotlivých krajín. Je nutné zaviesť nové pravidlá na zlepšenie pripojiteľnosti, dátového hospodárstva a digitálnych verejných služieb, ako aj pomôcť členským štátom vybaviť občanov digitálnymi zručnosťami, ktoré sú prispôsobené modernému trhu práce.“

Komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielová doplnila: „Tohtoročný index digitálnej ekonomiky a spoločnosti ukazuje, že EÚ musí rýchlosť digitálnej transformácie zvýšiť, pokiaľ chce zostať konkurencieschopná na svetovej úrovni. Aby sme uspeli, musíme naďalej spolupracovať v záujme inkluzívneho digitálneho hospodárstva a zabezpečiť všetkým občanom EÚ neobmedzený prístup k digitálnym zručnostiam s cieľom skutočne prosperovať a budovať digitálnejšiu Európu.

Z údajov DESI za posledných 5 rokov vyplýva, že cielené investície a silné digitálne politiky môžu mať na výkonnosť jednotlivých krajín významný vplyv. Ako príklad slúži Španielsko, pokiaľ ide o zavádzanie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia, Cyprus v prípade zlepšenia širokopásmového pripojenia, Írsko v oblasti digitalizácie podnikov a Lotyšsko a Litva v prípade digitálnych verejných služieb.

Pripojiteľnosť sa zlepšila, ale zostáva nedostatočná na riešenie čoraz náročnejších potrieb. Podľa ukazovateľov DESI dopyt po rýchlom a ultrarýchlom širokopásmovom pripojení rastie a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa ešte zvýši, a to z dôvodu rastúcej sofistikovanosti internetových služieb a podnikateľských potrieb. Ultrarýchle pripojenie s rýchlosťou najmenej 100 Mb/s je dostupné pre 60 % domácností a počet predplatiteľov využívajúcich širokopásmové pripojenie rýchlo rastie. Ultrarýchle širokopásmové pripojenie využíva 20 % domácností, čo je štyrikrát viac ako v roku 2014.

EÚ schválila reformu telekomunikačných predpisov EÚ s cieľom naplniť rastúce potreby Európanov v oblasti pripojiteľnosti a posilniť investície. Ultrarýchle širokopásmové pripojenie najviac využívajú Švédsko a Portugalsko a najväčší pokrok pri prideľovaní spektra 5G zaznamenali Fínsko a Taliansko.

Viac ako tretina ekonomický aktívnych Európanov nemá základné digitálne zručnosti, aj keď väčšina pracovných miest si vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti, a len 31 % má pokročilé zručnosti používateľov internetu. Zároveň sa zvyšuje dopyt po pokročilých digitálnych zručnostiach v celom hospodárstve - za posledných 5 rokov sa v rámci EÚ zvýšila zamestnanosť odborníkov na informačné a komunikačné technológie (IKT) o 2 milióny. 

Fínsko, Švédsko, Luxembursko a Estónsko sú v tomto aspekte indexu lídrami.

83 % Európanov surfuje na internete najmenej raz týždenne (v roku 2014 to bolo 75 %). Na druhej strane len 11 % obyvateľov EÚ nikdy nebolo online (v roku 2014 to bolo 18 %).

Najviac sa zvýšilo využívanie videohovorov a videa na požiadanie, ktoré sú k dispozícii cez rôzne počítačové programy a aplikácie pre smartfóny. Aby sa zvýšila dôvera používateľov v online prostredí, 25. mája 2018 nadobudli účinnosť pravidlá EÚ o ochrane údajov.

Podniky čoraz viac využívajú digitálne technológie, ale elektronický obchod rastie pomaly. Celkovo majú v EÚ najlepšie výsledky v tejto oblasti Írsko, Holandsko, Belgicko a Dánsko, zatiaľ čo Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Poľsko zaostávajú najviac.

Čoraz viac spoločností využíva cloudové služby (18 % v porovnaní s 11 % v roku 2014) a sociálne médiá na komunikáciu a spoluprácu so svojimi zákazníkmi a inými zainteresovanými stranami (21 % v porovnaní s 15 % v roku 2013).

Počet malých a stredných podnikov, ktoré predávajú svoj tovar a služby online, však v posledných rokoch stagnuje, a to na úrovni 17 %.

Na podporu elektronického obchodu na svojom území schválila EÚ súbor opatrení, a to od transparentnejších cien za doručovanie balíkov až po zjednodušenie pravidiel o DPH a digitálnych zmluvách. Od 3. decembra 2018 si spotrebitelia a podniky môžu vyberať z najlepších ponúk na internete v celej EÚ bez toho, aby boli diskriminovaní na základe štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu.

Pokiaľ ide o digitálne verejné služby, v období rokov 2014 - 2019 bolo možné v oblastiach, ktoré sa regulujú na úrovni EÚ, medzi členskými štátmi pozorovať trend zbližovania.

64 % používateľov internetu, ktorí predkladajú svojej verejnej správe formuláre, na to v súčasnosti využíva online kanály (v porovnaní s 57 % v roku 2014), čo poukazuje na to, že online postupy vyhovujú ľudom viac ako tie byrokratické.

Komisia v apríli 2018 prijala iniciatívy o opätovnom využití informácií verejného sektora a o elektronickom zdravotníctve, ktoré významne zlepšia cezhraničné online verejné služby v EÚ.

Pokiaľ ide o využívanie digitálnych verejných služieb vrátane elektronického zdravotníctva a elektronickej verejnej správy, najlepšie výsledky v rámci indexu dosiahlo Fínsko a Estónsko.

V dnes uverejnenej hodnotiacej tabuľke digitálnej agendy týkajúcej sa žien sa uvádza, že krajiny EÚ, ktoré sú digitálne konkurencieschopné, sú aj lídrami v účasti žien na digitálnom hospodárstve. 

Najväčšiu účasť žien na digitálnom hospodárstve majú Fínsko, Švédsko, Luxembursko a Dánsko. Rodové rozdiely však pretrvávajú na úrovni EÚ v oblastiach využívania internetu, digitálnych zručností a odborných zručností IKT. Práve v tejto oblasti sú nerovnosti, pokiaľ ide o zamestnanosť, najväčšie: iba 17 % odborníkov na IKT sú ženy a stále zarábajú o 19 % menej ako muži. Okrem toho len 34 %´ absolventov v odboroch veda, technológia, inžinierstvo a matematika (STEM) sú ženy, čo je údaj, ktorý je potrebné v nasledujúcich rokoch zvýšiť.  

Súvislosti

Každoročný index digitálnej ekonomiky a spoločnosti slúži na meranie pokroku členských štátov EÚ na ceste k digitálnej ekonomike a spoločnosti, a využíva na to najmä údaje Eurostatu. Pomáha členským krajinám EÚ identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú prioritné investície a opatrenia. Index DESI je tiež kľúčovým nástrojom na analýzu digitálnych aspektov v rámci európskeho semestra.

Obsahuje podrobnú analýzu vnútroštátnych digitálnych politík a poskytuje prehľad o pokroku a vykonávaní týchto politík zo strany členských štátov. K správam sa pripojí podrobnejšia kapitola o telekomunikáciách za každý členský štát. Na lepšie porovnanie medzi krajinami EÚ sa v rámci DESI vypracovali aj cezhraničné analýzy z hľadiska pripojiteľnosti, zručností, používania internetových služieb, prijatia digitálnych technológií podnikmi, digitálnych verejných služieb, výskumu a vývoja IKT, investícií do inovácie a čerpania finančných prostriedkov z programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 na úrovni členských štátov.

Počas funkčného obdobia Junckerovej Komisie EÚ schválila 28 zo 30 legislatívnych návrhov zameraných na odstránenie prekážok a vytvorenie digitálneho jednotného trhu v prospech všetkých európskych občanov a podnikov. S cieľom posilniť prebiehajúce investície do základných infraštruktúr a zručností predložila Komisia na roky 2021 – 2027 cielené návrhy rozpočtu, ktoré teraz musia schváliť členské štáty EÚ a Európsky parlament.

Viac informácií

Otázky a odpovede

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2019

Prehľad o digitálnom jednotnom trhu  

IP/19/2930

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar