Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Tlačová správa

Liberalizácia vízového režimu: správa Komisie o plnení požiadaviek bezvízového styku krajinami západného Balkánu a krajinami Východného partnerstva

Brusel 19. december 2018

*

Komisia dnes predkladá správu o svojom posúdení plnenia kritérií liberalizácie vízového režimu krajinami západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko), ako aj krajinami Východného partnerstva (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina). Z tejto výročnej správy vyplýva, že hoci požiadavky liberalizácie vízového režimu pre dotknuté krajiny sú aj naďalej splnené, vo viacerých krajinách sú na zachovanie tohto stavu potrebné opatrenia – v niektorých prípadoch okamžité – v konkrétnych oblastiach.

Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos v tejto súvislosti uviedol: „Bezvízový styk s našimi partnermi zo západného Balkánu a z východnej Európy je veľkým úspechom, ktorý predstavuje výhody pre obe strany. Zároveň však so sebou prináša zodpovednosti a povinnosti. Vítam skutočnosť, že všetky dotknuté krajiny si aj naďalej plnia svoje povinnosti. Vyzývam však na rýchle a zvýšené úsilie s cieľom pokračovať v obmedzovaní neregulárnej migrácie a v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti.“

Bezvízový styk poskytuje Európe a jej partnerom dôležité výhody a posilňuje sociálne, kultúrne a hospodárske väzby. Prináša so sebou aj zodpovednosť za udržanie pokroku dosiahnutého počas dialógov o liberalizácii vízového režimu a za dobré riadenie migrácie a bezpečnostného prostredia. Dnešná správa nadväzuje na odporúčania Komisie z decembra 2017 a hodnotí opatrenia realizované dotknutými krajinami v minulom roku.

Ďalšie úsilie potrebné na obmedzenie neregulárnej migrácie

Hoci všetkých osem krajín prijalo opatrenia na riešenie neregulárnej migrácie, na zlepšenie a zabezpečenie udržateľných výsledkov je potrebné ďalšie úsilie:

  • Neregulárna migrácia z Ukrajiny, Srbska a Bosny a Hercegoviny do EÚ je naďalej vysoká, pričom obavy vzbudzuje rastúci počet neopodstatnených žiadostí o azyl v EÚ od občanov Moldavska a Gruzínska;
  • Albánsko prijalo účinné opatrenia na riešenie neregulárnej migrácie, čo viedlo v prvom polroku 2018 k poklesu počtu žiadostí o azyl o 32 %. V tomto úsilí by sa teraz malo pokračovať a malo by sa ďalej zlepšovať;
  • Na zabezpečenie úplného zosúladenia s vízovou politikou EÚ je potrebné ďalšie úsilie. Srbsko zrušilo bezvízový styk s Iránom, pretrvávajú však obavy v súvislosti s inými krajinami, ktoré majú bezvízový prístup do Srbska;
  • Spolupráca v oblasti readmisie a návratu pokračuje hladko vo všetkých dotknutých krajinách. Stále však existuje určitý priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o readmisiu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä v Srbsku.

Užšia spolupráca európskej pohraničnej a pobrežnej stráže s partnermi zo západného Balkánu pomôže riadiť neregulárnu migráciu. Prvá dohoda o štatúte bola podpísaná s Albánskom; svoje dohody parafovali Srbsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a postupy sa dokončujú v prípade Čiernej Hory a Bosny a Hercegoviny.

Ďalšie opatrenia potrebné na boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii

Napriek opatreniam prijatým na boj proti organizovanej trestnej činnosti je potrebné ešte intenzívnejšie úsilie všetkých ôsmich krajín. Od Moldavska a Ukrajiny sa požadujú okamžité opatrenia v oblasti korupcie:

  • Skupiny organizovanej trestnej činnosti z ôsmich krajín sú v rámci EÚ aktívne v širokej škále trestných činností vrátane obchodovania s nezákonným tovarom, majetkovej trestnej činnosti, prania špinavých peňazí, obchodovania s ľuďmi, obchodovania s drogami, prevádzačstva migrantov a počítačovej kriminality;
  • Hoci Moldavsko prijalo určité opatrenia proti praniu špinavých peňazí, ako sa uvádza v prvej správe z decembra 2017, musí urýchlene podniknúť okamžité kroky v boji proti korupcii;
  • Ukrajina musí vyvinúť väčšie úsilie v boji proti korupcii s cieľom zabezpečiť úplnú realizáciu reforiem z minulosti a ich udržateľnosť, ako aj riešiť zostávajúce odporúčania z decembra 2017.

Ďalšie kroky

Komisia bude monitorovať nepretržité plnenie požiadaviek liberalizácie vízového režimu a aspoň raz za rok predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.

Súvislosti

Dnešná správa nadväzuje na záväzok Komisie vyplývajúci z posilneného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti prijatého v marci 2017, a to monitorovať nepretržité plnenie požiadaviek liberalizácie vízového režimu tretími krajinami a najmenej raz ročne podávať správu Európskemu parlamentu a Rade. Dnešná správa je druhou správou v rámci nového mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Predchádzala jej prvá správa, ktorá bola vydaná v decembri 2017.

Hodnotenie kritérií liberalizácie vízového režimu sa týka krajín, ktoré podľa príslušných akčných plánov a plánov postupu úspešne ukončili dialóg o liberalizácii vízového režimu, teda krajín západného Balkánu a krajín Východného partnerstva. Správa sa zameriava na oblasti, v ktorých je na dosiahnutie udržateľného pokroku potrebné ďalšie úsilie.

Občania Čiernej Hory, Srbska a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko môžu do EÚ cestovať bez víz od decembra 2009. Pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny je to možné od konca roka 2010. Bezvízový styk pre občanov Moldavska začal platiť v apríli 2014, pre občanov Gruzínska v marci 2017 a pre občanov Ukrajiny v júni 2017.

Ďalšie informácie

Správa o plnení požiadaviek bezvízového styku: otázky a odpovede

Druhá správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

Pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k druhej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

IP/18/6819

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar