Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Tlačová správa

Boj proti dezinformáciám na internete: Komisia navrhuje celoeurópsky kódex nakladania s nimi

Brusel 26. apríl 2018

Komisia dnes navrhuje opatrenia na boj proti dezinformáciám uverejňovaným online, medzi ktoré patrí celoeurópsky kódex nakladania s dezinformáciami, podpora nezávislej siete overovateľov informácií a súbor krokov, ktoré majú stimulovať kvalitnú žurnalistiku a rozširovať mediálnu gramotnosť.

Pri nedávnych odhaleniach o Facebooku a Cambridge Analytica sa jasne ukázalo riziko zneužitia osobných údajov vo volebných kontextoch a v príhodný čas nám pripomenuli, že sa treba usilovať viac, ak sa má zaistiť odolnosť demokratických procesov. Európska komisia dnes podniká kroky v záujme boja proti dezinformáciám na ochranu európskych hodnôt a bezpečnosti.

Podpredseda Komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip v tejto súvislosti uviedol: „Dezinformácie ako nový nástroj politického vplyvu nie sú nijakou novinkou. Nové technológie, najmä tie digitálne, však rozšírili ich dosah cez online prostredie a schopnosť oslabiť našu demokraciu a spoločnosť. Keďže dôveru v online svet je ľahké narušiť, ale ťažké obnoviť, toto odvetvie s nami musí v tejto oblasti spolupracovať. Online platformy zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti dezinformačným kampaniam jednotlivcov a krajín, ktorých cieľom je ohroziť našu demokraciu.“

Komisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielová vyhlásila: „Vyzývame všetkých aktérov, najmä platformy a sociálne siete, ktoré nesú jasnú zodpovednosť, aby konali na základe akčného plánu zameraného na spoločný európsky prístup, aby mali občania väčší priestor na rozhodovanie a boli účinne chránení pred dezinformáciami. Budeme pozorne monitorovať pokrok, a ak sa výsledky ukážu ako neuspokojivé, do decembra prípadne navrhneme ďalšie kroky vrátane opatrení regulačného charakteru.“

Komisár pre bezpečnostnú úniu Sir Julian King povedal: „Falošné správy a dezinformácie na internete sa dnes používajú ako zbrane, čo predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu pre naše spoločnosti. Naštrbovanie dôveryhodných kanálov s cieľom rozširovať škodlivý a kontroverzný obsah si vyžaduje premyslenú reakciu založenú na zvýšenej transparentnosti, vysledovateľnosti a zodpovednosti. Internetové platformy zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti zneužívaniu ich infraštruktúry nepriateľskými subjektmi a pri ochrane vlastných používateľov a spoločnosti ako celku.“

Na základe nezávislej správy, ktorú v marci 2018 uverejnila skupina na vysokej úrovni pre falošné správy a dezinformácie na internete, ako aj širších konzultácií, ktoré sa uskutočnili počas uplynulých šiestich mesiacov, Komisia definuje dezinformácie ako „preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré sú vytvorené, prezentované a šírené na dosiahnutie hospodárskeho zisku alebo úmyselné zavádzanie verejnosti a môžu spôsobiť verejnú ujmu“.

V najnovšom prieskume Eurobarometra sa 83 % respondentov vyjadrilo, že falošné správy predstavujú hrozbu pre demokraciu. Obzvlášť ich znepokojujú úmyselné dezinformácie zamerané na ovplyvňovanie volieb a prisťahovaleckej politiky. V prieskume bol zdôraznený aj význam kvalitných médií: respondenti považujú za najdôveryhodnejší zdroj informácií tradičné médiá (rozhlas 70 %, televízia 66 %, tlač 63 %). Internetové zdroje spravodajstva s mierou dôvery 26 % a webové lokality videohostingu s mierou dôvery 27 % sú najmenej dôveryhodnými zdrojmi informácií.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie uverejnilo štúdiu o falošných správach a dezinformáciách. Poukazuje na to, že dve tretiny ľudí, ktorí sledujú online spravodajstvo, uprednostňujú prístup k nim cez platformy využívajúce algoritmy, ako sú vyhľadávače a RSS agregátory či internetové stránky sociálnych médií. Zároveň sa v nej uvádza, že trhová sila a tok príjmov sa presunuli z vydavateľov spravodajstva na prevádzkovateľov platforiem, ktorí majú údaje na to, aby čitateľom ponúkli tie správne články a reklamy.

Opatrenia na boj proti dezinformáciám na internete

S cieľom riešiť tieto problémy a trendy Európska komisia navrhuje súbor opatrení na boj proti dezinformáciám na internete. Pôjde o tieto prvky:

  • kódex nakladania s dezinformáciami: Ako prvý krok by online platformy do júla mali vypracovať a dodržiavať spoločný kódex s cieľom:

    • zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o sponzorovaný obsah, najmä politickú reklamu, ako aj obmedziť možnosť zacieliť obsah v prípade takejto reklamy a znížiť príjmy šíriteľov dezinformácií,

    • transparentnejšie informovať o fungovaní algoritmov a umožniť overenie treťou stranou,

    • uľahčiť používateľom objavovanie rôznych spravodajských zdrojov zastupujúcich rôznorodé názory a pristupovanie k nim,

    • zavádzať opatrenia na identifikáciu a odstraňovanie falošných účtov a riešenie problému automatických botov,

    • umožniť overovateľom informácií, výskumníkom a verejným orgánom nepretržite monitorovať šírenie dezinformácií na internete,

  • nezávislá európska sieť overovateľov informácií: táto sieť si stanoví jednotné pracovné metódy, bude si vymieňať najlepšie postupy a usilovať sa o dosiahnutie čo najvyššieho počtu faktických opráv v celej EÚ; overovatelia budú vybraní spomedzi zástupcov členských štátov EÚ v Medzinárodnej sieti pre overovanie informácií, ktorá dodržiava prísny kódex zásad overovania informácií na medzinárodnej úrovni,

  • bezpečná európska online platforma o dezinformáciách na podporu siete overovateľov informácií a príslušných akademických výskumníkov tým, že sa im poskytne možnosť cezhraničného zberu a analýzy údajov, ako aj prístup k údajom za celú EÚ,

  • zvyšovanie mediálnej gramotnosti: väčšia mediálna gramotnosť pomôže Európanom identifikovať dezinformácie uverejňované online a kriticky pristupovať k online obsahu. Komisia preto bude podporovať overovateľov informácií a organizácie občianskej spoločnosti, aby školám a pedagógom poskytovali vzdelávacie materiály a zorganizovali Európsky týždeň mediálnej gramotnosti,

  • podpora pre členské štáty pri zabezpečovaní odolnosti volieb proti čoraz zložitejším kybernetickým hrozbám vrátane online dezinformácií a kybernetických útokov,

  • podpora systémov dobrovoľnej elektronickej identifikácie na zlepšenie vysledovateľnosti a identifikácie poskytovateľov informácií a podporu väčšej dôvery a spoľahlivosti, pokiaľ ide o interakcie na internete a informácie a ich zdroje,

  • podpora kvalitných a rozmanitých informácií: Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu kvalitnej žurnalistiky na zabezpečenie pluralitného, rozmanitého a udržateľného mediálneho prostredia. V roku 2018 vyhlási výzvu na predkladanie návrhov na tvorbu a šírenie kvalitného spravodajstva o záležitostiach EÚ prostredníctvom spravodajských médií založených na údajoch,

  • koordinovaná politika strategickej komunikácie vypracovaná útvarmi Komisie, ktorá zahŕňa súčasné aj budúce iniciatívy EÚ a členských štátov v oblasti dezinformácií uverejňovaných na internete. V rámci nej sa budú organizovať podporné činnosti zamerané na boj proti falošným správam o Európe a riešenie problému dezinformácií v EÚ aj mimo nej.

Ďalšie kroky

Komisia čoskoro zvolá multilaterálne fórum na zabezpečenie rámca pre účinnú spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami vrátane online platforiem, reklamného sektora a veľkých inzerentov a na naplnenie odhodlania koordinovať a zintenzívniť úsilie na boj proti dezinformáciám. Prvým výstupom fóra by mal byť celoúnijný kódex nakladania s dezinformáciami, ktorý sa má uverejniť do júla 2018, aby sa dal dosiahnuť merateľný vplyv do októbra 2018. 

Komisia do decembra 2018 predloží správu o dosiahnutom pokroku. V správe sa preskúma aj potreba ďalších opatrení v záujme nepretržitého monitorovania a hodnotenia uvedených opatrení.

Súvislosti

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v poverovacom liste z mája 2017 poveril komisárku pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariyu Gabrielovú, aby identifikovala výzvy, ktoré online platformy predstavujú pre naše demokratické systémy so zreteľom na dezinformácie, a aby sa uistila, že EÚ na ne začne reagovať.

Komisia s ohľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 vo februári 2018 prijala zoznam odporúčaní, ktorých súčasťou je aj táto požiadavka: „Zodpovedné vnútroštátne orgány sa […] vyzývajú, aby na základe skúseností členských štátov určili najlepšie postupy zisťovania, zmierňovania a riadenia rizík, ktoré pre volebný proces predstavujú kybernetické útoky a dezinformácie.“

Komisii pri riešení problému dezinformácií uverejňovaných online asistovala expertná skupina na vysokej úrovni. Jej závery a odporúčania boli uverejnené 12. marca 2018.

Európska únia sa na boji proti dezinformáciám aktívne podieľala aj pred vyhlásením týchto iniciatív: v roku 2015 bola zriadená pracovná skupina East StratCom, ktorá sa zodpovedá vysokej predstaviteľke a podpredsedníčke Komisie Federice Mogheriniovej, v nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady z marca 2015, v ktorom sa uvádza potreba „čeliť pretrvávajúcim dezinformačným kampaniam zo strany Ruska“. Pracovná skupina pôsobí v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť od septembra 2015. Jej úlohou je účinne informovať východné susedstvo o politikách EÚ, skvalitňovať celkové mediálne prostredie vo východnom susedstve vrátane podpory slobody médií a posilňovania postavenia nezávislých médií a zlepšovať kapacitu EÚ predpovedať prokremeľské dezinformačné aktivity, bojovať proti nim a zvyšovať povedomie o nich.

Ďalšie informácie

Otázky a odpovede

Informačný prehľad: Boj proti šíreniu dezinformácií na internete

Verejná konzultácia (súhrnná správa)

Eurobarometer (úplná správa)

Správa Spoločného výskumného centra

Správa expertnej skupiny na vysokej úrovni o falošných správach a dezinformáciách

Všeobecné informácie o opatreniach EÚ na boj proti falošným správam

Prehľad o pracovnej skupine East StratCom

Webová stránka EUvsDisinfo

Oznámenie a ďalšie užitočné odkazy

IP/18/3370

Kontaktné osoby pre médiá:

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky na čísle 00 800 67 89 10 11 alebo e-mailom


Side Bar