Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Tlačová správa

Komisia žiada členské štáty, aby ukončili bilaterálne investičné zmluvy uzavreté s ostatnými členskými štátmi EÚ

Brusel, 18 jún 2015

Európska komisia začala konanie o porušení proti piatim členským štátom, ktoré dnes vyzvala, aby ukončili bilaterálne investičné zmluvy uzavreté medzi nimi. Bilaterálne investičné zmluvy sú dohody stanovujúce podmienky, za ktorých môžu štátni príslušníci a spoločnosti z jedného štátu realizovať súkromné investície v inom štáte. Bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ sú dohody, ktoré existujú medzi členskými štátmi EÚ.

Mnohé z týchto bilaterálnych investičných zmlúv v rámci EÚ boli uzavreté v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, ešte pred rozšírením EÚ v rokoch 2004, 2007 a 2013. Boli uzatvárané najmä medzi vtedajšími členmi EÚ a krajinami, ktoré sa stali neskôr členmi EÚ ako tzv. „EÚ 13“. Cieľom týchto zmlúv bolo poskytnúť záruky investorom, ktorí chceli investovať v krajinách budúcej „EÚ 13“ v čase, keď sa súkromní investori – niekedy z historicko-politických dôvodov – mohli o svoje investície v týchto krajinách obávať. Bilaterálne investičné zmluvy boli teda zamerané na posilnenie ochrany investorov, napríklad prostredníctvom kompenzácie za vyvlastnenie a arbitrážnych postupov pre urovnávanie investičných sporov.

Keďže po rozšírení EÚ všetky členské štáty podliehajú tým istým pravidlám EÚ týkajúcim sa jednotného trhu vrátane tých, ktoré sa týkajú cezhraničných investícií (najmä pokiaľ ide o slobodu usadiť sa a voľný pohyb kapitálu), tieto „dodatočné“ záruky by už nemali byť potrebné. Na všetkých investorov z EÚ sa takisto vzťahuje rovnaká ochrana vyplývajúca z právnych predpisov EÚ (napr. zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti). Naopak, bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ priznávajú práva na bilaterálnom základe investorom len z niektorých členských štátov: takáto diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nezlučiteľná s právom Únie.

Z týchto dôvodov sa Komisia rozhodla požiadať päť členských štátov (Holandsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Švédsko), aby ukončili bilaterálne investičné zmluvy uzavreté medzi sebou. Formálne výzvy, ktoré boli dnes odoslané, nadväzujú na predchádzajúcu komunikáciu s dotknutými členskými štátmi. Táto záležitosť sa neobjavuje prvýkrát, keďže Komisia sústavne a počas niekoľkých rokov všetkým členským štátom zdôrazňovala, že bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ sú nezlučiteľné s právnymi predpismi EÚ. Keďže však väčšina členských štátov neprijala žiadne opatrenia, Komisia teraz začína prvú fázu konania o porušení proti piatim členským štátom. Komisia zároveň požaduje informácie od zvyšných 21 členských štátov, ktoré doteraz bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ uplatňujú, a začína s nimi viesť administratívny dialóg. Treba poznamenať, že dva členské štáty už všetky svoje bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ ukončili – Írsko v roku 2012 a Taliansko v roku 2013.

Jonathan Hill, komisár EÚ pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, uviedol: „Bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ sú zastarané a, ako ich ukončením už ukázalo Taliansko a Írsko, na jednotnom trhu 28 členských štátov už nie sú potrebné. Všetci sa musíme spoločne usilovať o to, aby regulačný rámec pre cezhraničné investície na jednotnom trhu fungoval účinne. Komisia je v tejto súvislosti pripravená preskúmať možnosť vytvorenia mechanizmu umožňujúceho rýchlu a efektívnu mediáciu v investičných sporoch.“

 

Súvislosti

V bilaterálnych investičných zmluvách sa stanovujú podmienky investícií medzi dvoma štátmi. Medzi členskými štátmi EÚ je stále v platnosti okolo 200 bilaterálnych investičných zmlúv. Väčšina z nich bola uzavretá v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď jedna zmluvná strana, prípadne obe zmluvné strany ešte neboli členskými štátmi EÚ. Ich cieľom bolo podporiť investície poskytnutím recipročných záruk proti politickým rizikám, ktoré by mohli tieto investície negatívne ovplyvniť. V rámci jednotného trhu 28 krajín sú však už tieto bilaterálne investičné zmluvy zastarané. V súčasnosti vedené konania sa zaoberajú len bilaterálnymi investičnými zmluvami uzavretými v rámci EÚ a netýkajú sa takých bilaterálnych investičných zmlúv, ktoré existujú medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami.

Predovšetkým treba uviesť, že bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ roztriešťujú jednotný trh tým, že udeľujú niektorým investorom z EÚ práva na bilaterálnom základe. Ustanovenia bilaterálnych investičných zmlúv sa prekrývajú a sú v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi cezhraničné investície v podmienkach jednotného trhu. Táto situácia je špecifická pre bilaterálne investičné zmluvy medzi členskými štátmi EÚ. Komisia vo svojich formálnych výzvach zdôrazňuje, že tieto úvahy sa obmedzujú na bilaterálne zmluvy, ktoré členské štáty EÚ zachovávajú v platnosti medzi sebou navzájom. Netýkajú sa investičných zmlúv, ktoré môžu mať uzavreté členské štáty alebo Európska únia s tretími krajinami, na ktoré sa uplatňujú odlišné kritériá.

Zatiaľ čo bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ sa v prvých rokoch po rozšírení veľmi nevyužívali, v poslednom období možno badať, že niektorí investori sa na tieto zmluvy opäť začínajú odvolávať. Problém s bilaterálnymi investičnými zmluvami nie je teoretický – jeho dôsledky sú veľmi praktického rázu. Napríklad výsledok jedného nedávneho rozhodcovského konania na základe bilaterálnej investičnej zmluvy uzavretej v rámci EÚ považuje Komisia za nezlučiteľný s právom EÚ, pretože rozhodnutie rozhodcovského súdu predstavuje neoprávnenú štátnu pomoc[1]. Táto situácia môže viesť k vzniku právnej neistoty pre cezhraničných investorov – a to v čase, keď hlavnou prioritou EÚ je pomáhať vytvárať prostredie podnecujúce investície.

Komisia preto zasiela formálne výzvy piatim členským štátom (Holandsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovensku a Švédsku), od ktorých už v minulosti prostredníctvom dialógov o administratívnych otázkach[2] požadovala objasnenie, a vyzýva členské štáty, aby ukončili svoje bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ, keďže práve na tieto bilaterálne zmluvy sa odvolávalo v rozhodcovských konaniach a viedlo to k problémom ohľadne zlučiteľnosti s právom EÚ. Formálne výzvy sú prvým krokom v rámci konania o porušení podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia zároveň v rámci systému EU Pilot oslovila zvyšných 21 členským štátov, ktoré zachovávajú v platnosti bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ[3]3], a to s cieľom zistiť ich názory na túto otázku.

Ďalšie kroky

Očakáva sa, že členské štáty teraz zašlú Komisii v dvojmesačnej lehote odpoveď na formálnu výzvu a v desaťtýždňovej lehote odpoveď v rámci systému EU Pilot. Komisia zvolá na začiatok októbra zasadnutie predstaviteľov všetkých členských štátov, aby poskytla členským štátom pomoc ohľadne koordinácie ukončovania bilaterálnych investičných zmlúv uzavretých v rámci EÚ.

Komisia má zároveň v úmysle zapojiť sa do diskusie s členskými štátmi a so všetkými zainteresovanými stranami o možnostiach ďalšieho zlepšenia ochrany investícií v rámci jednotného trhu.

Informácie o rozhodnutiach týkajúcich sa júnového balíka prípadov porušenia právnych predpisov nájdete v oznámení MEMO/15/5162

Všeobecné informácie o konaní vo veci porušenia právnych predpisov nájdete v oznámení MEMO/12/12

Ďalšie informácie o konaniach vo veci porušenia právnych predpisov:http://ec.europa.eu/atwork/applying-eu-law/index_sk.htm


[1] Rozhodcovský súd vo veci Micula zaviazal Rumunsko na náhradu škody švédskemu investorovi, pričom ignoroval stanovisko Komisie, že takým rozhodnutím sa porušujú pravidlá EÚ o štátnej pomoci.

[2] Projekt EU Pilot je určený na zlepšenie komunikácie a riešenia problémov medzi útvarmi Komisie a orgánmi členských štátov o otázkach týkajúcich sa uplatňovania práva EÚ alebo zlučiteľnosti vnútroštátnych pravidiel s právom EÚ vo včasnej etape, pred začatím konania o porušení podľa článku 258 ZFEÚ (http://ec.europa.eu/atwork/applying-eu-law/index_sk.htm).

[3] Týka sa to všetkých ostatných členských štátov s výnimkou Írska a Talianska, ktoré svoje bilaterálne investičné zmluvy uzavreté v rámci EÚ ukončili.

IP/15/5198

Kontaktné osoby pre médiá

Pre verejnosť:


Side Bar