Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia - Tlačová správa

Energetická únia: bezpečná, udržateľná, konkurencieschopná, cenovo dostupná energia pre všetkých Európanov

Brusel, 25 február 2015



Energiou vyhrievame a chladíme budovy a svoje domovy, prepravujeme tovar a je aj hybnou silou hospodárstva. Pri starnúcej infraštruktúre, slabej integrácii trhov a nekoordinovaných politikách sa však našim spotrebiteľom, domácnostiam ani podnikom nezvyšujú možnosti výberu ani neznižujú ceny energie. Je načase dokončiť jednotný trh s energiou v Európe. V súlade s touto absolútnou prioritou, ktorú predseda Juncker nastolil vo svojich politických usmerneniach, dnes Európska komisia predstavuje svoju stratégiu na dosiahnutie odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy.

Energetická únia znamená najmä:

  • väčšiu solidaritu: so znižovaním závislosti od jediného dodávateľa a možnosťou plne sa spoľahnúť na susediace štáty, najmä v prípade prerušenia zásobovania energiou. S vyššou transparentnosťou v prípadoch, keď krajiny EÚ uzatvárajú obchodné dohody o nákupe elektriny či plynu od krajín mimo EÚ,
  • prúdenie energie, akoby bola „piatou slobodou“: slobodou voľného cezhraničného toku energie – s dôsledným presadzovaním súčasných pravidiel v oblastiach, ako je napr. právne rozčlenenie energetických spoločností či nezávislosť regulačných orgánov – v prípade potreby s prijatím právnych krokov. S prepracovaním trhu s elektrickou energiou, aby bol prepojenejší, viac sa zameriaval na obnoviteľné zdroje a reagoval pružnejšie. S hĺbkovou reformou štátnych intervencií na vnútornom trhu a postupným vyradením neekologických dotácií.
  • energetickú efektívnosť na prvom mieste: s úplnou zmenou nazerania na energetickú efektívnosť – jej chápaním ako samostatného zdroja energie, ktorý dokáže rovnocenne konkurovať výrobným kapacitám,
  • prechod na trvácnu nízkouhlíkovú spoločnosť: so zaistením, aby elektrizačná sústava jednoducho a efektívne absorbovala lokálne vyrobenú energiu (vrátane tej z obnoviteľných zdrojov), s podporou vedúceho postavenia EÚ na technologickom poli, a to vývojom novej generácie technológií obnoviteľných zdrojov energie a zabezpečením vedúceho postavenia v oblasti elektromobility, expanziou vývozu a globálnej konkurencieschopnosti európskych firiem.

Stredobodom energetickej únie je občan. Ceny, ktoré platí, by mali byť dostupné a konkurencieschopné. Energia by mala byť bezpečná a udržateľná, so zvýšenou konkurenciou a možnosťou voľby pre všetkých spotrebiteľov.

Tieto, ale aj ďalšie záväzky dopĺňa akčný plán na splnenie týchto ambicióznych cieľov našej energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker uviedol: „Energia už pridlho stojí mimo základných slobôd našej Únie. Aktuálne dianie ukazuje, čo je v hre – mnohí Európania majú obavy z možného nedostatku energie na kúrenie. Ide tu o to, aby Európa z dlhodobého hľadiska konala jednotne. Chcem, aby energia, na ktorej stojí naše hospodárstvo, bola odolná, spoľahlivá, bezpečná, stále viac obnoviteľná a udržateľná.“

Podpredseda Komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič uviedol: „Dnes štartujme ten najambicióznejší európsky energetický projekt od založenia spoločenstva uhlia a ocele. Projekt integrujúci 28 európskych energetických trhov do spoločnej energetickej únie, ktorý zníži energetickú závislosť Európy a investorom ponúkne predvídateľnosť prepotrebnú na tvorbu pracovných miest a rastu. Dnes sme sa pustili do zásadného procesu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo šetrné ku klíme. K energetickej únii, ktorá má na prvom mieste občana a ponúka mu cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu. Spolu s ostatnými komisármi, ktorí v rámci projektového tímu úzko spolupracovali, a s podporou celej Komisie som odhodlaný premeniť túto energetickú úniu na realitu.“

Miguel Arias Cañete, komisár pre oblasť klímy a energetiky, doplnil: „Dajme sa do práce. Dnes sme sa vydali cestou prepojeného, integrovaného a bezpečného energetického trhu Európy. Zostáva ho len zrealizovať. Cesta za skutočnou energetickou bezpečnosťou a ochranou klímy sa začína tu, doma. Preto sa sústredím na budovanie spoločného energetického trhu, zvýšenie úspor energie, rozširovanie obnoviteľných zdrojov a diverzifikáciu dodávok. Po desaťročiach sklzu už nepremeškáme ďalšiu príležitosť vybudovať energetickú úniu. Junckerova Komisia robí podstatné veci správne.“


Základné údaje

  • EÚ je najväčším svetovým dovozcom energie – dováža 53 % svojej energie, čo predstavuje ročné náklady zhruba 400 miliárd EUR.
  • Dvanásť členských štátov EÚ[1] nespĺňa cieľ EÚ týkajúci sa minimálneho prepojenia – aby aspoň 10 % inštalovanej kapacity na výrobu elektrickej energie bolo dostupných „cezhranične“. EÚ vytvorila zoznam 137 projektov v oblasti elektriny, pričom 35 z nich sa týka prepojenia: vďaka nim by sa uvedený počet členských štátov dal znížiť z dvanástich na dva.
  • Adekvátne prepojená európska energetická sieť by spotrebiteľom mohla ročne ušetriť až 40 miliárd EUR.
  • Šesť členských štátov[2] dováža všetok svoj plyn od jediného externého dodávateľa.
  • 75 % bytového fondu je energeticky nehospodárnych. 94 % dopravy je závislých od ropných produktov, z ktorých 90 % dovážame.
  • Len do roku 2020 treba do energetického sektora EÚ investovať vyše bilióna EUR.
  • Veľkoobchodné ceny elektrickej energie sú v Európe o 30 % vyššie než v USA. Pri plyne je to vyše 100 %.
  • Európske odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov má celkový ročný obrat 129 miliárd EUR a zamestnáva vyše milióna ľudí. Výzvou je, aby si Európa udržala vedúce postavenie na globálnom poli investovania do energií z obnoviteľných zdrojov.
  • Emisie skleníkových plynov v EÚ poklesli v rokoch 1990 – 2011 o 18 %.
  • Do roku 2030 plánuje EÚ znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 %, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 % a zlepšiť energetickú efektívnosť aspoň o 27 %.

 

 Čo sa dnes prijalo?

 

  • Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Piatimi prepojenými politickými rozmermi sa v nej stanovujú ciele energetickej únie, ako aj podrobné kroky, ktoré Junckerova Komisia plánuje na ich dosiahnutie, napríklad vrátane novej legislatívy na pretvorenie a reštrukturalizáciu trhu s elektrinou, zvýšenia transparentnosti zmlúv o dodávke plynu, výrazného rozvoja regionálnej spolupráce ako významného kroku k integrovanému trhu s posilneným regulačným rámcom, novej legislatívy na zaistenie dodávok elektriny a plynu, posilneného financovania EÚ pre energetickú efektívnosť či nového balíka pre obnoviteľné zdroje energie, zacielenia európskej stratégie výskumu a inovácie v oblasti energetiky alebo výročného informovania o stave energetickej únie.
  • Oznámenie o prepojení, v ktorom sa stanovujú opatrenia potrebné na dosiahnutie 10-percentného cieľa v oblasti elektrických prepojení do roku 2020. Je to minimum potrebné na to, aby elektrina mohla voľne prúdiť medzi členskými štátmi a aby s ňou mohli obchodovať. V tomto oznámení sa uvádza, ktoré členské štáty v súčasnosti cieľ spĺňajú a aké projekty sú potrebné na vyrovnanie rozdielu do roku 2020.
  • Oznámenie, v ktorom sa určuje vízia globálnej dohody na otázkach zmeny klímy v Paríži v decembri. Touto víziou je transparentná, dynamická a právne záväzná globálna dohoda so spravodlivými a ambicióznymi záväzkami všetkých strán. Oznámením sa zároveň premietajú rozhodnutia prijaté na európskom samite v októbri 2014 do navrhovaného cieľa EÚ v oblasti znižovania emisií (tzv. plánované vnútroštátne stanovené príspevky – INDC) v rámci novej dohody.

 

Viac informácií o energetickej únii:

Webová stránka

Informačný list: Energetická únia

Informačný list: Prepojenie trhov s elektrinou s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok energie, integráciu trhu a rozsiahle využívanie obnoviteľných zdrojov energie

Informačný list: Otázky a odpovede na oznámenie Európskej komisie: Parížsky protokol – koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020

Twitter


[1] Cyprus, Estónsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko.

[2] Bulharsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Slovensko.

IP/15/4497

Kontaktné osoby pre médiá

Pre verejnosť:


Side Bar