Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 22. januára 2014

Ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 pre konkurencieschopné, bezpečné a nízkouhlíkové hospodárstvo EÚ

Zníženie emisií skleníkových plynov o 40 % pod úroveň z roku 1990, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov minimálne na 27 % ako cieľ záväzný pre celú Úniu, obnovené ambície politík energetickej účinnosti, nový systém riadenia a súbor nových ukazovateľov na zabezpečenie konkurencieschopného a bezpečného energetického systému. To sú piliere nového rámca EÚ pre klímu a energetiku do roku 2030, ktorý dnes predstavila Európska komisia.

Rámec do roku 2030, vychádzajúci z podrobnej analýzy cien energie a nákladov na energiu, investorom zabezpečí regulačnú istotu a koordinovaný prístup na úrovni členských štátov, čo povedie k rozvoju nových technológií Cieľom tohto rámca je pri dlhodobom zohľadňovaní možného vplyvu cien podporovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a konkurencieschopný a bezpečný energetický systém, ktorý zabezpečí cenovo dostupnú energiu pre všetkých spotrebiteľov, zvýši bezpečnosť dodávok energie v EÚ, zníži našu závislosť od dovozu energie a vytvorí nové príležitosti na rast a zamestnanosť.

O oznámení, v ktorom sa stanovuje rámec do roku 2030, sa bude diskutovať na najvyššej úrovni, konkrétne v Európskej rade a v Európskom parlamente. Oznámenie sprevádza legislatívny návrh trhovej stabilizačnej rezervy pre systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorého ďalšie obdobie začína v roku 2021, zameraný na zlepšenie jeho stability. V správe o cenách energie a nákladoch na energiu v Európe zverejnenej spolu s oznámením sa uvádza, že stúpajúce ceny energie možno čiastočne znížiť zabezpečením politík v oblasti nákladovo efektívnej energie a politík v oblasti zmeny klímy, konkurencieschopnými trhmi s energiou a zlepšenou energetickou účinnosťou.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso povedal: Oblasť klímy je kľúčová pre budúcnosť našej planéty, zatiaľ čo skutočná európska energetická politika je rozhodujúcim faktorom pre našu konkurencieschopnosť. Dnešný balík je dôkazom, že riešenie dvoch otázok súčasne nie je v rozpore, ale naopak je obojstranne prínosné. Je v záujme EÚ budovať hospodárstvo s veľkým počtom pracovných miest, ktoré vďaka zlepšenej účinnosti a väčšiemu využívaniu domácej čistej energie menej závisí od dovezenej energie. Ambiciózny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % predstavuje nákladovo najefektívnejší míľnik na našej ceste k nízkouhlíkovému hospodárstvu. A cieľ spočívajúci v dosiahnutí podielu energie z obnoviteľných zdrojov vo výške minimálne 27 % je dôležitým signálom, keďže poskytuje stabilitu investorom, podnecuje vznik zelených pracovných miest a podporuje bezpečnosť dodávok energie.

Komisár pre energetiku Günther Oettinger sa vyjadril takto: „Rámec do roku 2030 je pre EÚ stimulom k pokroku pri dosahovaní konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva, investičnej stability a bezpečnosti dodávok energie. Mojím cieľom je zabezpečiť, aby energia zostala dostupná pre domácnosti i podniky. Rámec do roku 2030 prináša vysokú úroveň ambícií, pokiaľ ide o opatrenia proti zmene klímy, ale zároveň uznáva, že tieto zámery sa musia dosiahnuť s minimálnymi nákladmi. Základom na dosiahnutie tohto cieľa je vnútorný trh s energiou a budem sa naďalej usilovať o jeho dokončenie, aby sme mohli využiť jeho plný potenciál. K tomu patrí aj ‚poeurópštenie’ politiky týkajúcej sa energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisárka pre oblasť klímy Connie Hedegaardová uviedla: „Napriek všetkým tým, ktorí tvrdili, že dnes Komisia nepríde s ničím ambicióznym, my sme to urobili. Cieľ zníženia emisií o 40 % je pre EÚ nákladovo najefektívnejší a odráža sa v ňom naša globálna zodpovednosť. A pochopiteľne, Európa musí pokračovať vo svojom výraznom sústredení na obnoviteľné zdroje energie. Preto je dôležité, že Komisia dnes navrhuje záväzný cieľ na úrovni EÚ. O podrobnostiach rámca sa teraz budeme musieť dohodnúť, ale smerovanie Európy je nastavené Keby všetky ostatné regióny pristupovali k problému zmeny klímy rovnako ambiciózne, svet by na tom bol výrazne lepšie.“

Politický rámec do roku 2030 stanovený Komisiou obsahuje tieto kľúčové prvky:

  • Záväzný cieľ zníženia skleníkových plynov: Ústredný cieľ energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy EÚ do roku 2030, ktorým je zníženie emisií o 40 % pod úroveň z roku 1990, sa dosiahne výhradne prostredníctvom domácich opatrení. Ročné zníženie v rámci stropu emisií zo sektorov systému EU ETS sa tým po roku 2020 prehĺbi zo súčasných 1,74 % na 2,2 %. Emisie zo sektorov mimo systému EU ETS sa budú musieť znížiť o 30 % pod úroveň z roku 2005, pričom na tomto úsilí sa budú rovnakou mierou podieľať všetky členské štáty. Komisia vyzýva Radu a Európsky parlament, aby do konca roka 2014 odsúhlasili prísľub týkajúci sa zníženia o 40 %, ktorý môže EÚ na začiatku roka 2015 deklarovať ako súčasť medzinárodných rokovaní o novej celosvetovej dohode v oblasti klímy, ktorá sa má uzatvoriť v Paríži na konci roka 2015.

  • Cieľ v oblasti obnoviteľnej energie záväzný pre celú EÚ: Pri prechode na konkurencieschopný, bezpečný a udržateľný energetický systém bude najdôležitejšiu úlohu zohrávať energia z obnoviteľných zdrojov. Cieľ záväzný pre celú EÚ dosiahnuť do roku 2030 podiel minimálne 27 % energie z obnoviteľných zdrojov podporený trhovo orientovanejším prístupom umožňujúcim nástup vznikajúcich technológií je významným prínosom pre vyváženie trhu s energiou, využívanie miestnych zdrojov energie, rast a zamestnanosť. Cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov stanovený na úrovni EÚ je nevyhnutný na stimulovanie pokračujúcich investícií do tohto odvetvia. Do vnútroštátnych cieľov sa však neprenesie prostredníctvom právnych predpisov EÚ, čím sa členským štátom ponechá flexibilita pri transformácii energetického systému podľa vnútroštátnych preferencií a okolností. Dosahovanie cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sa bude zabezpečovať prostredníctvom nového systému riadenia, ktorý vychádza z vnútroštátnych plánov pre energetiku (pozri nižšie).

  • Energetická účinnosť: Zlepšením energetickej účinnosti sa prispeje k plneniu všetkých cieľov energetickej politiky EÚ. Bez toho nie je možný prechod na konkurencieschopný, bezpečný a udržateľný energetický systém. Úloha energetickej účinnosti v rámci do roku 2030 sa podrobnejšie zváži pri preskúmaní smernice o energetickej účinnosti, ktoré sa má uskutočniť v tomto roku. Po dokončení preskúmania Komisia zváži prípadnú potrebu zmien v smernici. Do vnútroštátnych plánov pre energetiku budú musieť členské štáty začleniť aj energetickú účinnosť.

  • Reforma systému EU ETS: Na začiatok ďalšieho obdobia fungovania systému ETS (v roku 2021) navrhuje Komisia zavedenie trhovej stabilizačnej rezervy. Tá bude riešiť prebytky emisných kvót, ktoré sa v posledných rokoch vytvorili, a zároveň zlepší odolnosť systému voči veľkým otrasom prostredníctvom automatickej úpravy ponuky kvót, ktoré sa majú predávať formou aukcií. Vytvorenie takejto rezervy – spolu s nedávno odsúhlaseným odložením predaja 900 miliónov kvót na obdobie rokov 2019 až 2020 (‚back-loading’) - podporuje široké spektrum zainteresovaných strán. Podľa dnes navrhnutých právnych predpisov bude rezerva v plnej miere fungovať v súlade s vopred vymedzenými pravidlami, čo neponechá Komisii ani členským štátom voľná ruka pri jej implementácii.

  • Konkurencieschopná, cenovo dostupná a bezpečná energia: Komisia navrhuje súbor kľúčových ukazovateľov na posúdenie pokroku a na poskytnutie presných podkladov, umožňujúcich prípadnú reakciu na úrovni politiky. Tieto ukazovatele sa týkajú napríklad cenových rozdielov v oblasti energetiky medzi najväčšími obchodnými partnermi, diverzifikácie dodávok a využívania miestnych zdrojov energie, ako aj kapacít prepojenia medzi členskými štátmi. Pomocou týchto ukazovateľov budú môcť politiky do roku 2030 zabezpečiť konkurencieschopný a bezpečný energetický systém, v rámci ktorého sa bude naďalej vychádzať z integrácie trhov, diverzifikácie dodávok, zvýšenej konkurencieschopnosti, rozvoja miestnych zdrojov energie, ako aj podpory výskumu, vývoja a inovácie.

  • Nový systém riadenia: V rámci do roku 2030 sa navrhuje nový rámec riadenia vychádzajúci z vnútroštátnych plánov pre konkurencieschopnú, bezpečnú a udržateľnú energetiku. Podľa chystaného usmernenia Komisie pripravia tieto plány členské štáty v rámci spoločného prístupu, ktorým sa zabezpečí väčšia istota pre investorov a lepšia transparentnosť, a zároveň zvýši súdržnosť a zlepší koordinácia a dohľad EÚ. Dostatočne vysokú ambicióznosť týchto plánov, ako aj ich trvalú konzistentnosť a súlad zabezpečí opakovaný spoločný postup Komisie a členských štátov.

Oznámenie, v ktorom sa stanovuje rámec do roku 2030, sprevádza správa o cenách energie a nákladoch na energiu, v ktorej sa posudzujú kľúčové stimuly a porovnávajú ceny EÚ s cenami jej hlavných obchodných partnerov. Ceny energie sa od roku 2008 zvýšili takmer vo všetkých členských štátoch – a to najmä v dôsledku daní a odvodov, ale aj vyšších nákladov na energetické sústavy. Pri porovnaní s medzinárodnými partnermi vystupujú do popredia čoraz väčšie cenové rozdiely, a to najmä pri porovnaní cien plynu v USA. Hrozí tak zhoršenie konkurencieschopnosti Európy predovšetkým v energeticky náročných priemyselných odvetviach. Zvyšovanie cien energie sa však môže čiastočne kompenzovať politikami v oblasti nákladovo efektívnej energie a politikami v oblasti zmeny klímy, konkurencieschopnými trhmi s energiou a opatreniami na zlepšovanie energetickej účinnosti, k akým patrí využívanie energeticky účinných výrobkov. Bude možno potrebné, aby európsky priemysel vyvinul ešte väčšie úsilie o zlepšenie energetickej účinnosti, zohľadňujúce fyzické obmedzenia podobne ako konkurencia, a aby sa rozhodol investovať v zahraničí, bližšie k rozvíjajúcim sa trhom. Tieto zistenia sú podkladom pre rámec do roku 2030.

Ďalšie kroky

Očakáva sa, že rámec na svojom jarnom zasadnutí v dňoch 20. a 21. marca prerokuje Európska rada.

Súvislosti

Tento rámec vychádza z existujúceho klimaticko-energetického balíka cieľov do roku 2020 a z Plánu postupu Komisie do roku 2050 v energetike a v konkurencieschopnom nízkouhlíkovom hospodárstve. Oznámenie o politickom rámci do roku 2030 nasleduje po Zelenej knihe Komisie z marca 2013, ktorou sa začali verejné konzultácie o najvhodnejšom rozsahu a štruktúre cieľov v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. V týchto dokumentoch sa odzrkadľuje cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 % pod úrovne z roku 1990 ako súčasť úsilia, ktoré musia vynaložiť rozvinuté krajiny.

Ďalšie informácie:

O energetických aspektoch rámca:

http://ec.europa.eu/energy/2030_en.htm

O klimatických aspektoch rámca:

http://ec.europa.eu/clima/policies/2030/index_en.htm

Pozri tiež:

MEMO/14/39 – Otázky a odpovede o trhovej stabilizačnej rezerve ETS

MEMO/14/40 – Otázky a odpovede o rámci do roku 2030

MEMO/14/38 - Otázky a odpovede o štúdii o cenách energie

Kontaktné osoby:

Pia Ahrenkilde Hansen (+32 2 295 30 70) - Alejandro Ulzurrun (+32 2 295 48 67)

Isaac Valero Ladron (+32 2 296 49 71) - Mirna.bratoz (+32 2 298 72 78)

Sabine Berger (+32 2 299 27 92) - Nicole Bockstaller (+32 2 295 25 89)

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky 00 800 6 7 8 9 10 11 alebo e­mailom


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website