Navigation path

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 24. apríla 2014

Pracovné podmienky: nový prieskum odhaľuje zhoršenie stavu a veľké rozdiely v spokojnosti pracovníkov

Zatiaľ čo vyše polovica európskych pracovníkov vníma pracovné podmienky vo svojej krajine ako dobré (53 %), väčšina (57 %) si myslí, že ich pracovné podmienky sa za posledných päť rokov zhoršili. Tieto údaje vyplynuli z prieskumu Eurobarometer, ktorý zisťoval, ako kríza zasiahla kvalitu práce. Výsledky prieskumu boli publikované dnes. Hoci väčšina pracovníkov je so svojimi pracovnými podmienkami spokojná (v celoeurópskom priemere 77 %), medzi členskými štátmi existujú veľmi veľké rozdiely, od 94 % v Dánsku až po 38 % v Grécku. Vo všeobecnosti vyjadrila väčšina pracovníkov vysokú úroveň spokojnosti so svojím pracovným časom (80 %) a s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (85 %).

Výsledky prieskumu Eurobarometer sa premietnu do diskusie o súčasných a budúcich aktivitách EÚ v oblasti pracovných podmienok v Bruseli 28. apríla. Konferencia poskytne príležitosť na diskusiu o tom, ako ďalej rozvíjať dôsledný a perspektívny prístup k pracovným podmienkam v EÚ, aby sa zabezpečila vysoká úroveň kvality, bezpečnosti a rovnosti pri práci.

Tým, že ochraňujeme a podporujeme pracovné podmienky v EÚ, sa zároveň staráme o náš ľudský kapitál. Disponujeme pozoruhodným dedičstvom právnych predpisov a politík na zabezpečenie dobrých pracovných podmienok, ktoré umožňujú vysokú úroveň spokojnosti európskych pracovníkov. Existuje však obava, ako aj reálna hrozba, že pracovné podmienky sa v dôsledku hospodárskej krízy zhoršia. Je potrebné, aby sme spolu s členskými štátmi a zamestnaneckými a zamestnávateľskými organizáciami obnovili naše úsilie o zachovanie a zlepšenie pracovných podmienok,“ uviedol komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor.

Z prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v 28 členských štátoch, vyplynuli nasledujúce skutočnosti:

Vyše 80 % respondentov v Dánsku, Luxembursku, vo Fínsku a v Holandsku považuje pracovné podmienky vo svojej krajine za dobré. Na úrovni individuálnych pracovníkov vedie tiež Dánsko, kde je so svojimi vlastnými pracovnými podmienkami spokojných 94 % pracovníkov – na druhom mieste sú Rakúsko a Belgicko, kde je spokojných deväť z desiatich pracovníkov, a hneď za nimi nasledujú Fínsko (89 %), Spojené kráľovstvo a Estónsko (po 88 %).

Naopak, najnižšiu úroveň spokojnosti zo všetkých krajín má Grécko (16 %), ktoré je zároveň jedinou krajinou, kde je so svojimi súčasnými podmienkami spokojná menej ako polovica respondentov (38 %).

Úroveň spokojnosti je, hoci v menej výraznej miere, nízka aj v Chorvátsku (18 %), Španielsku (20 %), Taliansku (25 %), Bulharsku (31 %), Slovinsku, Portugalsku a Rumunsku (po 32 %), ale aj na Slovensku (36 %) a v Poľsku (38 %).

Tieto rozdiely v úrovni spokojnosti je možné vysvetliť na základe rozličných faktorov: sociálny a ekonomický kontext ovplyvnený krízou, ale aj štrukturálne znaky v zmysle sociálneho dialógu, sociálnej politiky a pracovného práva, ktoré môžu byť silnejšie alebo slabšie v závislosti od situácie v jednotlivých štátoch EÚ.

Ďalšie kľúčové zistenia prieskumu naznačujú, že existuje priestor na zlepšenie, a to najmä v týchto oblastiach:

Viaceré zistenia potvrdzujú, že došlo k zvýšeniu pracovnej intenzity. Stres sa jasne preukázal ako najdôležitejšie vnímané riziko v práci (pre 53 % pracujúcich respondentov). Okrem toho sa zistilo, že nespokojnosť s pracovným zaťažením, pracovným tempom a dlhými pracovnými dňami (vyše 13 hodín) sa vyskytuje častejšie než iné problémy, ako napríklad nezáujem o pracovné úlohy alebo nedostatok odpočinku cez týždeň alebo počas roka;

Pokiaľ ide o organizáciu práce a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, 40 % respondentov tvrdí, že nemajú možnosť využívať pružný pracovný čas;

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, menej ako jedna tretina pracovníkov vyhlásila, že na ich pracoviskách sú zavedené opatrenia na riešenie hroziaceho nebezpečenstva (spôsobeného napríklad nanotechnológiami alebo biotechnológiou) alebo opatrenia zamerané na starších a chronicky chorých pracovníkov. Za jedno z najväčších rizík pri práci sa popri strese považujú aj neergonomické pracoviská. Až 28 % respondentov označilo za hlavné riziko pre zdravie a bezpečnosť na svojom pracovisku opakované pohyby a unavujúce alebo bolestivé polohy, 24 % uviedlo ako hlavné riziko každodenné zdvíhanie, prenášanie alebo premiestňovanie nákladov.

Nadchádzajúca konferencia EÚ o pracovných podmienkach

Na konferencii, ktorá sa uskutoční 28. apríla, sa zúčastní približne 300 zainteresovaných subjektov. Na piatich seminároch bude možné podrobne diskutovať o bezpečnosti a zdraví pri práci, reštrukturalizácii, zosúladení pracovného a súkromného života, stážach a medzinárodnom rozmere opatrení EÚ v oblasti pracovných podmienok.

Odbory, organizácie zamestnávateľov a tvorcovia politiky tak na európskej, ako aj na národnej úrovni, budú mať možnosť vyjadriť sa a podniknúť spoločné iniciatívy na podporu pracovných podmienok a kvality pracovných miest, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Dobré pracovné podmienky vrátane zdravého a bezpečného prostredia v mnohých prípadoch podporujú motiváciu, tvorivosť a lojálnosť pracovníkov a v konečnom dôsledku tak zvyšujú produktivitu.

Súvislosti

Tento prieskum sa uskutočnil v 28 členských štátoch v období medzi 3. a 5. aprílom 2014. Do prieskumu sa zapojilo 26 571 respondentov z rôznych spoločenských a demografických skupín, ktorí odpovedali na otázky telefonicky (prostredníctvom pevnej linky alebo mobilného telefónu) vo svojom materinskom jazyku.

Na účely tohto prieskumu Eurobarometer boli pracovné podmienky definované ako pracovný čas, organizácia práce, zdravie a bezpečnosť pri práci, zastúpenie zamestnancov a vzťah so zamestnávateľom.

V stratégii Európa 2020 boli stanovené ambiciózne ciele týkajúce sa rastu zamestnanosti a zníženia miery chudoby. Európsky semester, balík opatrení v oblasti zamestnanosti a balík o investíciách do sociálnej oblasti prispievajú k systematickému riešeniu vznikajúcich problémov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti z celoeurópskeho hľadiska.

Na podporu lepších pracovných podmienok využíva EÚ komplexný súbor politík a právnych predpisov vrátane minimálnych noriem pre pracovné právo a pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku. Minulý rok Európska komisia takisto navrhla dva rámce kvality – pre reštrukturalizácie (IP/13/1246) a pre stáže (IP/13/1200). Druhý z nich bol prijatý Radou ministrov v marci 2014 (IP/14/236).

Dňa 7. apríla 2014 spustila Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) kampaň „Zdravé pracoviská bez stresu", ktorej cieľom je zvýšiť informovanosť o psychologických, fyzických a sociálnych rizikách spojených so stresom v práci (pozri IP/14/386).

Ďalšie informácie

Prieskum Eurobarometra „Pracovné podmienky v EÚ" a informatívne správy o krajinách

Konferencia o pracovných podmienkach, Brusel, 28. apríla 2014

Práva pri práci

Reštrukturalizácia

Zamestnanosť mladých ľudí

Webová stránka Lászlóa Andora

Sledujte Lászlóa Andora na Twitteri

Ak si želáte bezplatne odoberať elektronický bulletin Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení, zaregistrujte sa na tejto stránke.

Kontaktné osoby:

Jonathan Todd (+ 32 2 299 4107)

Cécile Dubois (+ 32 2 295 1883)

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky 00 800 6 7 8 9 10 11 alebo e-mailom.


Side Bar