Chemin de navigation

Left navigation

Additional tools

Európska komisia

Tlačová správa

Brusel 21. januára 2014

Zamestnanosť a sociálny rozvoj: Výročný prieskum zdôrazňuje potrebu riešiť riziká chudoby zamestnaných

Značný nárast chudoby medzi zamestnanými ľuďmi v produktívnom veku je jedným z najhmatateľnejších sociálnych dôsledkov hospodárskej krízy. Na zvrátenie tejto situácie nemusí stačiť ani postupné znižovanie úrovne nezamestnanosti, ak bude pokračovať polarizácia miezd, najmä z dôvodu nárastu práce na kratší pracovný čas. To je jedno z hlavných zistení Prieskumu zamestnanosti a sociálneho rozvoja v Európe za rok 2013, ktorý sa venuje aj pozitívnemu vplyvu sociálnych dávok na pravdepodobnosť návratu do zamestnania, následkom pretrvávajúcej rodovej nerovnosti a sociálnemu rozmeru hospodárskej a menovej únie.

V správe sa ilustruje, ako môže nástup do zamestnania pomôcť dostať ľudí z chudoby, no platí to iba pre polovicu prípadov. Veľa závisí od typu nového zamestnania, zloženia domácnosti a postavenia partnera na pracovnom trhu.

„Musíme sa zamerať nielen na vytváranie pracovných miest, ale aj kvalitu týchto pracovných miest, ak máme dosiahnuť trvalo udržateľnú obnovu, ktorá zníži nielen nezamestnanosť, ale aj chudobu“, zdôraznil komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor.

Pozitívny vplyv sociálnych dávok a dávok v nezamestnanosti

Prieskum obsahuje aj analýzu, ktorá dokazuje, že na rozdiel od bežného stereotypného vnímania, ľudia, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti, majú vyššiu pravdepodobnosť získať pracovné miesto ako ľudia, ktorí tieto dávky nepoberajú (za predpokladu, že v ostatných veciach sú na tom rovnako). Toto platí najmä pre dobre navrhnuté systémy dávok (napríklad také, ktoré úroveň dávok postupne znižujú) doplnené vhodnými podmienkami, napríklad požiadavkou aktívne si hľadať prácu. Tieto systémy dokážu zvyčajne lepšie zosúladiť zručnosti s potrebami trhu práce a tým umožniť obsadenie kvalitnejších pracovných miest, čo následne pomáha ľuďom vymaniť sa z chudoby.

V správe sa okrem toho zdôrazňuje, že významná časť nezamestnaných v niektorých krajinách (napríklad v Poľsku a Bulharsku) nie je začlenená do štandardnej záchrannej sociálnej siete (dávky v nezamestnanosti, sociálna pomoc) a zvyčajne je odkázaná na pomoc rodiny alebo nelegálnu prácu. Nezamestnaní, ktorí nepoberajú dávky v nezamestnanosti, si ťažšie nájdu zamestnanie, pretože je nižšia pravdepodobnosť, že sa na nich zamerajú aktivačné opatrenia a navyše nie sú povinní hľadať si prácu, aby mohli naďalej poberať dávky.

Pretrvávajúce rodové rozdiely

Aj keď počas krízy došlo k zníženiu niektorých rodových rozdielov, ktorým tradične čelia ženy (čo bolo spôsobené najmä tým, že kríza postihla najmä sektory, v ktorých dominujú muži), rodové rozdiely v zastúpení na trhu práce, odmeňovaní a riziku chudoby stále pretrvávajú. Ženy okrem toho odpracujú stále menej hodín ako muži, a hoci to môže zohľadňovať individuálne preferencie, výsledkom sú menšie kariérne možnosti, nižšie mzdy a nižšie dôchodky, nedostatočné využitie ľudského kapitálu a znižovanie hospodárskeho rastu a prosperity. Rodové rozdiely tak spôsobujú nárast hospodárskych a sociálnych nákladov a malo by sa proti nim účinne bojovať vždy, keď pramenia zo spoločenských alebo inštitucionálnych bariér či obmedzení.

V rámci členských štátov možno nájsť rozličné trendy týkajúce sa rodovej nerovnosti, pokiaľ ide o počet odpracovaných hodín: niekde je podiel pracujúcich žien vysoký, no s relatívne kratším pracovným časom (napríklad v Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Spojenom kráľovstve), inde je zas pracujúcich žien menej, no zvyčajne pracujú dlhšie (v mnohých krajinách strednej a východnej Európy, Španielsku a Írsku). Len niektoré členské štáty (najmä severské a pobaltské krajiny) dokázali úspešne skombinovať vysokú mieru zamestnanosti žien s nízkymi rodovými rozdielmi v počte odpracovaných hodín. Účinná politika teda podľa všetkého zahŕňa pracovný čas rovnako dlhý pre obidve pohlavia, široko dostupnú možnosť pružného pracovného času, stimuly pre rozdelenie neplatenej práce medzi oboch partnerov a dostupnú, cenovo prijateľnú starostlivosť o deti, ktorá vychádza v ústrety potrebám zamestnancov a má dlhšiu prevádzkovú dobu.

Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie

Rastúce makroekonomické, sociálne rozdiely a rozdiely v zamestnanosti ohrozujú základné ciele EÚ, tak ako boli stanovené v zmluvách, teda že budú v prospech všetkých jej členov vďaka podpore hospodárskeho zbližovania a že zlepšia život občanov v členských štátoch. Najnovší prieskum ukazuje, že zárodky súčasných rozdielov sa objavili už v prvých rokoch existencie eura, keď sa nevyvážený rast v niektorých členských štátoch založený na akumulácii dlhu poháňanej nízkymi úrokovými sadzbami a silným prílevom kapitálu často spájal s neuspokojivým vývojom produktivity a konkurencieschopnosti.

Krajiny eurozóny, ktoré chceli opätovne získať konkurencieschopnosť v oblasti nákladov, sa bez možnosti devalvácie meny môžu spoliehať len na vnútornú devalváciu (kontrola rastu miezd a cien). Táto politika však má aj svoje hranice a nevýhody, prinajmenšom v podobe zvýšenej nezamestnanosti a sociálnych ťažkostí, a jej účinnosť závisí od mnohých faktorov, ako napríklad otvorenosti hospodárstva, sily vonkajšieho dopytu či existencie politiky a investícií zvyšujúcich mimonákladovú konkurencieschopnosť.

Komisia vo svojom oznámení o sociálnom rozmere hospodárskej a menovej únie z októbra 2013 navrhla posilnený dohľad nad zamestnanosťou a vývojom v sociálnej oblasti (pozri aj IP/13/893). V dlhodobom horizonte a po zmenách zmluvy by mohla súčasné nástroje na koordináciu politík doplniť fiškálna kapacita s funkciou tlmenia nárazov platiaca pre celú hospodársku a menovú úniu.

Ďalšie informácie

Správa na webovej stránke GR pre zamestnanosť

Analýzy v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí

Webové stránky komisára Andora

Sledujte komisára Andora na Twitteri

Ak si želáte bezplatne dostávať elektronický bulletin Európskej komisie o zamestnanosti, sociálnych záležitostiach a začlenení, zaregistrujte sa na stránke: http://ec.europa.eu/social/e-newsletter

Kontaktné osoby:

Jonathan Todd (+32 2 299 4107)

Cécile Dubois (+32 2 295 1883)

Pre verejnosť: Europe Direct telefonicky 00 800 6 7 8 9 10 11 alebo e­mailom


Side Bar

Mon compte

Gérez vos recherches et notifications par email


Aidez-nous à améliorer ce site